Obsah
294 vzťahy: Absolútna idea, Absolútno, Absolútny duch, Abstrakcia, Abstrakcia (filozofia), Akademický, Aktivita (filozofia), Antitéza, Antitetika, Antropológia, Aparát, Apriórna nazeracia forma, Apriori, Arthur Schopenhauer, Účel, Asketizmus (životný štýl), Astronómia, Ateizmus, Autenticita, Axiológia, Špekulácia, Štát, Židia, Život, Ľudstvo (antropológia), Čas, Človek, Človek (filozofia), Biológia, Boh, Budhistická filozofia, Bytie, Chápanie, Chémia, Cnosť, Dáta, Dejiny, Determinizmus, Dialektická metóda, Dialektický, Dialektický materializmus, Dialektika, Dieťa, Diktatúra proletariátu, Dobro, Dogma, Druh (taxonómia), Dualizmus, Dualizmus (filozofia), Duch, ... Rozbaliť index (244 viac) »
Absolútna idea
Absolútna idea podľa Hegela je rozvinutie pojmu do plnosti konkrétnej totality, absolútna a úplná pravda, idea mysliaca samu seba.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Absolútna idea
Absolútno
Absolútno alebo absolútum je vo filozofii večný, nadpriestorový a nadčasový prazáklad vecí, povznesený nad mnohosť vecí, nad protiklad subjektu a objektu, ja a nie-ja, ducha a telo, často identifikovaný s bohom.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Absolútno
Absolútny duch
Absolútny duch (podľa G. W. F. Hegela) je duch, ktorý dospel k pravdivému sebapoznaniu a tým sa uskutočnil; v absolútnom duchu sa plne, adekvátne realizuje pojem ducha.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Absolútny duch
Abstrakcia
Abstrakcia môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Abstrakcia
Abstrakcia (filozofia)
Abstrakcia je stránka, forma poznania, spočívajúca v myšlienkovom odhliadnutí od mnohých vlastností predmetov a ich vzťahov a v oddelení, vyčlenení nejakej vlastnosti.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Abstrakcia (filozofia)
Akademický
Akademický môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Akademický
Aktivita (filozofia)
Aktivita je vlastnosť objektov pôsobiť na okolie a meniť ho, vyvolávať ako príčina účinky.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Aktivita (filozofia)
Antitéza
Antitéza je tróp, prirovnanie rozvinuté protikladom, prirovnanie na základe popretia.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Antitéza
Antitetika
Antitetika je výskum antinómií.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Antitetika
Antropológia
Antropológia je veda alebo súbor vied o človeku, a to presnejšie v týchto možných významoch.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Antropológia
Aparát
Aparát môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Aparát
Apriórna nazeracia forma
Apriórna nazeracia forma (nem. apriorische Anschauungsform) je predskúsenostná, od skúsenosti nezávislá forma nášho zmyslového nazerania, ktorá umožňuje nášu skúsenosť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Apriórna nazeracia forma
Apriori
Apriori alebo apriórne alebo a priori je to, čo je a priori (v zmysle: predskúsenostne a nezávisle od skúsenosti).
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Apriori
Arthur Schopenhauer
Arthur Schopenhauer (* 22. február 1788, Gdansk, Poľsko – † 21. september 1860, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) bol nemecký filozof, ktorý za podstatu sveta pokladal vôľu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Arthur Schopenhauer
Účel
Účel je ideálne anticipovaný (predvídaný) výsledok činnosti, procesu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Účel
Asketizmus (životný štýl)
Asketizmus (z gr. askeo - cvičím sa) je princíp správania a spôsob života, pre ktorý je charakteristická zdržanlivosť v uspokojovaní potrieb, zriekanie sa blaha s cieľom dosiahnuť morálny alebo náboženský ideál, resp.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Asketizmus (životný štýl)
Astronómia
Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Astronómia
Ateizmus
Baron Paul d'Holbach – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov. Richard Dawkins – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Ateizmus
Autenticita
Autenticita alebo autentickosť znamená hodnovernosť, pravosť, pôvodnosť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Autenticita
Axiológia
Axiológia je všeobecná teória hodnôt a hodnotenia.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Axiológia
Špekulácia
Špekulácia alebo špekulovanie môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Špekulácia
Štát
Štát má dve hlavné (podobné) definície.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Štát
Židia
Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Židia
Život
Život je, podľa klasickej ešte starovekej definície, forma bytia živých bytostí (po latinsky: vivere est viventibus esse).
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Život
Ľudstvo (antropológia)
Ľudstvo v antropologickom sú všetci ľudia na Zemi, a to tak žijúci, ako aj zomretí a vyhynutí príslušníci ľudského rodu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Ľudstvo (antropológia)
Čas
Čas môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Čas
Človek
Človek môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Človek
Človek (filozofia)
Človek je vo filozofii spoločenská bytosť nadaná rozumovou schopnosťou, vedomím a článkovanou rečou, schopná vyrábať pracovné nástroje a ovplyvňovať nimi prostredie, v ktorom žije, reflektovať svoj život, dávať mu zmysel a vytvárať kultúru.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Človek (filozofia)
Biológia
Animalia – Bos primigenius taurus Planta – Triticum Fungi – Morchella esculenta Stramenopila/Chromista – Fucus serratus Bacteria – Gemmatimonas aurantiaca (-.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Biológia
Boh
''Boh Stvoriteľ'' podľa Michelangela Michelangela Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť; podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Boh
Budhistická filozofia
Budhistická filozofia je náboženská filozofia tvoriaca filozofickú zložku budhizmu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Budhistická filozofia
Bytie
Bytie je všetko existujúce materiálne, ako aj ideálne, nezávisle od akéhokoľvek ďalšieho určenia; to, prostredníctvom čoho je niečo súcnom (ens); to, čo je identické v súcne, základ jestvujúcna.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Bytie
Chápanie
Chápanie je rekonštitúcia (znovuvytvorenie) zmyslu niečoho (slova, textu, diania, činu a pod.) vo vedomí človeka.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Chápanie
Chémia
Chémia (zastarano: lučba) je prírodná veda zaoberajúca sa štúdiom zloženia látok, ich vlastností a interakcií.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Chémia
Cnosť
Cnosť alebo čnosť (grécky αρετη, areté, lat.virtus) je vypestovaný a navyklý (habituálny) sklon k dobrému konaniu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Cnosť
Dáta
Dáta (jednotné číslo v slovenčine neexistuje) alebo údaje (jednotné číslo údaj) môže znamenať.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Dáta
Dejiny
Dejiny alebo história sú/je.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Dejiny
Determinizmus
Determinizmus môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Determinizmus
Dialektická metóda
Dialektická metóda je metóda filozofie, ktorá spočíva v postupe rozhovoru alebo skúmania, ktorý sa väčšinou riadi ideou rozpornosti.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Dialektická metóda
Dialektický
Dialektický (gr.) je.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Dialektický
Dialektický materializmus
Dialektický materializmus (skratka diamat) bol štátnou filozofiou socialistických štátov a zároveň ideologickým základom ich vied.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Dialektický materializmus
Dialektika
Dialektika môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Dialektika
Dieťa
Dieťa Dieťa je nedospelý človek vo veku do 15 alebo do 18 rokov, v širšom zmysle akýkoľvek priamy potomok nejakého rodiča.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Dieťa
Diktatúra proletariátu
Diktatúra proletariátu je štátna moc proletariátu ustanovená po víťazstve socialistickej revolúcie.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Diktatúra proletariátu
Dobro
Dobro je z filozofického hľadiska to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napĺňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Dobro
Dogma
Dogma (z lat. dogma 1. vatikánsky koncil výslovne učí: Božskou a katolíckou vierou treba veriť všetko to, čo je obsiahnuté v Božom slove napísanom alebo ústne zachovanom a čo Rímsko-katolícka cirkev slávnostným vyhlásením alebo riadnym a všeobecným učiteľským úradom ako Bohom zjavené predkladá veriť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Dogma
Druh (taxonómia)
Druh alebo species alebo spécia (lat. species) je taxonomická kategória s úrovňou nižšou ako rod (resp. podrod či naddruh) a vyššou ako poddruh (subspecies).
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Druh (taxonómia)
Dualizmus
Dualizmus môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Dualizmus
Dualizmus (filozofia)
Dualizmus je vo filozofii učenie, ktoré vychádza z názoru, že existujú dve protikladné podstaty sveta alebo dva protikladné princípy či dve substancie sveta.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Dualizmus (filozofia)
Duch
Duch (lat. spiritus; gr.πνεῦμα; hebr. ר֫וּחַ) môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Duch
Duchovná veda
Duchovná veda (z nem. Geisteswissenschaft) alebo humanitná veda je veda o niektorej skupine produktov duchovných procesov, napr.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Duchovná veda
Dynamika
Dynamika môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Dynamika
Egoizmus
Egoizmus alebo sebectvo je cielené uplatňovanie osobných názorov a záujmov, nezohľadňujúce alebo málo zohľadňujúce záujmy iných.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Egoizmus
Ekonomika
Hospodárstvo alebo ekonomika môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Ekonomika
Emócia
Emócie sú psychologické procesy, zahrňujúce subjektívne zážitky pohody a nepohody, previazané s fyziologickými zmenami (zmena srdečného rytmu, zmena rýchlosti dýchania), motorickými prejavmi (mimika, gestikulácia), zmenami pohotovosti a koncentrácie.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Emócia
Empíria
Empíria (gr.) je skúsenosť ako prameň poznania alebo ako poznávacia metóda; vedecké pozorovania a pokusy.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Empíria
Ernst Cassirer
Ernst Cassirer (* 28. júl 1874, Vroclav, Poľsko – † 13. apríl 1945, New York, New York, USA) bol nemecký filozof, predstaviteľ marburskej školy novokantovstva.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Ernst Cassirer
Erotika
Erotika (z lat. eroticus) môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Erotika
Estetično
Estetično je označenie pre všetky druhy estetických podôb, stavov, vlastností, funkcií, vrátane krásy a ošklivosti; predmet estetiky.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Estetično
Estetika
Estetika (z gr.) je v širšom zmysle teória o prírodnej a zároveň umeleckej kráse, o jej podstate, zákonoch a pôsobení na človeka.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Estetika
Etika
Etika je filozofická disciplína, náuka o ľudskom správaní, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Etika
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Európa
Evolúcia
Evolúcia môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Evolúcia
Existencia (filozofia)
Existencia (z neskorolatinského ex(s)istentia.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Existencia (filozofia)
Existencializmus
Sartre Simone de Beauvoir, Jean-Paul Sartre a Che Guevara na Kube v roku 1960. Existencializmus alebo filozofia existencie je smer súčasnej filozofie (najväčší vplyv mal medzi rokmi 1920 – 1960), ktorý nadviazal o. i.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Existencializmus
Explanácia
Explanácia môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Explanácia
Fakt
Fakt (lat. factum - urobené, učinené, čo sa stalo skutočnosťou) je to, čo je, alebo čo sa deje; stav vecí, skutočnosť, to, čo stojí proti myšlienke, predstave, prianiu a vzdoruje im ako vonkajší prvok.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Fakt
Fatalizmus
Fatalizmus (lat.) je koncepcia, podľa ktorej všetky procesy vo svete sú podriadené nevyhnutnosti, ktorá nenecháva miesto pre slobodu, tvorbu; všetko je od prapočiatku predurčené.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Fatalizmus
Fenomén
Fenomén môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Fenomén
Fikcia
Fikcia (lat.) môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Fikcia
Filozof
Sova sa v priebehu dejín stala '''symbolom múdrosti'''. Filozof (z gr. Φιλοσοφία (philo-sophia) - láska k múdrosti) patrí medzi súčasne sporné a zároveň veľmi jasné označenie príslušníka rôznorodej skupiny ľudí.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Filozof
Filozofia
Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Filozofia
Filozofia života
Filozofia života je filozofický smer súčasnej filozofie, ktorý v spore s pozitivizmom a novokantovstvom utvára v poslednej tretine 19. storočia prvú ideovú formáciu poklasickej filozofie.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Filozofia života
Filozofia ducha
Filozofia ducha je súčasť Hegelovej filozofie, ktorá nasleduje po filozofia prírody a uzatvára systém filozofie.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Filozofia ducha
Forma
Forma môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Forma
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Francúzsko
Friedrich Nietzsche
Friedrich Wilhelm Nietzsche (* 15. október 1844, Röcken pri Lützene – † 25. august 1900, Weimar) bol nemecký filozof a filológ.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Friedrich Nietzsche
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling (* 27. január 1775, Leonberg – † 20. august 1854, Bad Ragaz) bol filozof, predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu a jeho spojenia s romantikou.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling
Fyzika
Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Fyzika
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Georg Wilhelm Friedrich Hegel (* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika).
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Harmónia
Harmónia môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Harmónia
Heinrich Rickert
Heinrich Rickert (* 25. máj 1863 – † 25. júl 1936) bol nemecký filozof, spolu s W. Windelbandom hlavný predstaviteľ bádenskej školy novokantovstva.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Heinrich Rickert
Hermann Cohen
Hermann Cohen (* 4. júl 1842, Coswig, Nemecko – † 4. apríl 1918, Berlín) bol nemecký filozof, zakladateľ marburskej školy novokantovstva.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Hermann Cohen
Hermeneutika
Hermeneutika (z gr. ἑρμηνεύειν, herméneuein - vysvetľovať, zvestovať) je umenie a teória vysvetľovania, neskôr sa výraz „hermeneutika“ používa na označenie alebo ako súčasť označenia rôznych filozofém, no najmä v spojení s prívlastkom filozofická.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Hermeneutika
Hierarchia
Diderotovej Encyklopédii z roku 1751. Hierarchia (z gr. ἱερός (hieros).
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Hierarchia
Historický materializmus
Historický materializmus alebo v prácach Karla Marxa materialistická koncepcia dejín je teória a prístup k štúdiu dejín a sociológie, ktorý je považovaný za základ marxizmu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Historický materializmus
Hmota
Hmota môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Hmota
Hodnota
Hodnota môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Hodnota
Hodnotenie
Hodnotenie je zisťovanie hodnoty, pripisovanie hodnoty, napr.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Hodnotenie
Hudba
Notový zápis hudby Koncert v Salzburgu Hudba sa vo všeobecnosti definuje ako špecifická ľudská aktivita, ktorá sa pomocou v priestore a čase charakteristicky zoskupených tónov a zvukov a na základe spoločenských skúseností usiluje o (hlavne estetickú) komunikáciu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Hudba
Humanita
Humanita (lat.) je ľudskosť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Humanita
Hyperbola
Hyperbola môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Hyperbola
Idea
Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Idea
Ideál
Ideál môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Ideál
Identita
Identita môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Identita
Ideológia
Ideológia je významový útvar, ktorý sa chápe buď ako všeobecná veda o ideách zameraná na prejasnenie a skvalitnenie verejného myslenia (Destutt de Tracy) alebo ako systematická a všezahrnujúca politická doktrína slúžiaca ako základ zdôvodňujúci program politického konania.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Ideológia
Ilúzia
Ilúzia je skreslený vnem skutočnosti.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Ilúzia
Immanuel Kant
Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Immanuel Kant
Indická filozofia
Indická filozofia je výrazná zložka indickej kultúry, jedna z najbohatších národných filozofií; prevažne náboženská filozofia; tvorí charakteristický útvar podobne ako filozofia západná, filozofia čínska, filozofia arabská.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Indická filozofia
Individualita
Individualita alebo individuálnosť môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Individualita
Intelekt
Intelekt je súhrn schopností tvoriť poznatky z vnemov porovnávaním, abstrakciou, pojmotvorbou, súdením, usudzovaním atď.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Intelekt
Inteligencia
Inteligencia je pojem z psychológie (ale aj personálneho manažmentu, pedagogiky, biológie a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Inteligencia
Interpretácia
Interpretácia (z lat. interpretatio.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Interpretácia
Intuícia
Intuícia (z lat. in-tueor, in-tuitum) znamená vhľad, alebo náhľad a v súčasnom užití obvykle označuje schopnosť rychlého chápania, odhadu a rozhodovania, ktoré nie je sprostredkované žiadnym uvažovaním aj keď býva prevádzané pocitom jasnosti a istoty, nie je podložené žiadnymi dôvodmi.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Intuícia
Iracionalizmus
Iracionalizmus je filozofický smer, ktorého postupy odmietajú možnosť rozumového vysvetlenia sveta.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Iracionalizmus
Iracionálnosť
Iracionálnosť alebo iracionalita môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Iracionálnosť
Ja
Ja môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Ja
Jav
Jav (iné názvy: fenomén, úkaz) je všetko, čo sa vníma zmyslovo; jav je súhrn vonkajších premenlivých, zmyslami vnímaných vlastností.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Jav
Ježiš Kristus
brazílskom meste Rio de Janeiro Ježiš Kristus, ikona z 18. st., Baziliánsky monastier, Bukova Horka, okr. Stropkov, Slovensko Ježiš Kristus (iné mená pozri v kapitole Meno), narodený približne medzi rokmi 8 – 2 pred Kr., je ústredná postava kresťanstva.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Ježiš Kristus
Johann Gottlieb Fichte
Johann Gottlieb Fichte (* 19. máj 1762, Rammenau, Nemecko – † 27. január 1814, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckého idealizmu; svoju filozofiu označoval ako vedoslovie.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Johann Gottlieb Fichte
Kapitalista
Kapitalista môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Kapitalista
Kapitalizmus
Kapitalizmus bežne označuje ekonomický systém, ktorý sa zakladá na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov a súťaži súkromných podnikov na trhu a (sekundárne) aj na veľkej individuálnej podnikavosti, úsilí o dosiahnutie zisku a sústavnom reinvestovaní zisku.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Kapitalizmus
Karl Marx
Karl Heinrich Marx (* 5. máj 1818, Trier, Nemecký spolok, (dnes Nemecko) – † 14. marec 1883, Londýn) bol nemecký filozof, ekonóm, historik, novinár, ideológ robotníckeho hnutia.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Karl Marx
Kategória (filozofia)
Kategória alebo kategoriálny významový útvar je relatívne základný a najvšeobecnejší významový útvar, ktorý je výsledkom poznania všetkých entít reality z istého (napríklad filozofického, špeciálnovedného atď.) hľadiska.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Kategória (filozofia)
Kladnosť
Kladnosť alebo pozitívnosť môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Kladnosť
Koherenčná teória pravdy
Koherenčná teória pravdy je teória, podľa ktorej sa pravdivosť zakladá na vnútornej zhode viet v určitom systéme.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Koherenčná teória pravdy
Komunizmus
Komunizmus (z ← commun„spoločný“ ←) môže označovať.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Komunizmus
Konanie (činnosť)
Konanie je zmysluplná činnosť človeka, ktorá sa vyznačuje relatívne uzavretou jednotou, istou vnútornou štruktúrou a časovým trvaním.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Konanie (činnosť)
Korešpondenčná teória pravdy
Korešpondenčná teória pravdy je teória, ktorá sa zakladá na myšlienke, že poznatok je pravdivý, keď obsah (význam) našej predstavy (myšlienky) je zhodný, súhlasí s poznávanou skutočnosťou (reálnym svetom), t.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Korešpondenčná teória pravdy
Kreativita
Pojem kreativita je odvodený od latinského slova „creatio“, čo v preklade znamená tvorbu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Kreativita
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Kresťanstvo
Kultúra (spoločenské vedy)
Azerbajdžane. Kultúra (z lat. cultura odvodené od colere, čo znamená "pestovať") je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Kultúra (spoločenské vedy)
Kvantifikácia
Kvantifikácia alebo kvantifikovanie môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Kvantifikácia
Lev
Lev môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Lev
Logika
Logika (z gr. slova λόγος logos) je veda zaoberajúca sa vyplývaním.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Logika
Ludwig Andreas Feuerbach
Pomník L.A.Feuerbacha v Nürnbergu Ludwig Andreas Feuerbach (* 28. júl 1804, Landshut – † 13. september 1872, Rechenberg pri Norimbergu) bol nemecký filozof, mladohegelovec, jeden z iniciátorov antropologizmu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Ludwig Andreas Feuerbach
Marxizmus
Marxizmus je v užšom zmysle filozofická, ekonomická a politická teória Karla Marxa (a prípadne aj Friedricha Engelsa), v širšom zmysle filozofický a ekonomický smer vychádzajúci z tejto teórie, či súhrnný názov rozličných interpretácií a ďalších aplikácií tejto teórie.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Marxizmus
Matematika
Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós).
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Matematika
Materializmus
Materializmus je typ filozofickej reflexie, v kategoriálnej matrici ktorej dominuje spojenie kategórie hmoty a kategórie nestvorenosti alebo kategórie prvotnosti.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Materializmus
Mýtus
Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Mýtus
Meštianstvo
Meštianstvo môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Meštianstvo
Mechanika
Mechanika je odbor fyziky, ktorý sa zaoberá zákonmi, príčinami, následkami mechanického pohybu (a absencie mechanického pohybu, t.j. pokoja) a silami, ktoré tento mechanický pohyb (a absenciu mechanického pohybu) sprevádzajú.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Mechanika
Metafyzika
Metafyzika je také zameranie filozofie, ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to, čo mu ako takému prináleží, bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno), kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí, a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie, ako aj pokiaľ ide o jeho účel.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Metafyzika
Metóda
Metóda je uvedomelý a cieľavedomý postup, určitým spôsobom usporiadaná činnosť alebo usporiadanie operácií, pretvárajúcich východiskové danosti istej cieľavedomej činnosti na jej zamýšľaný (čiastočne alebo úplne realizovaný) cieľ.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Metóda
Možnosť
Možnosť môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Možnosť
Moc
Moc môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Moc
Moderna
Moderna môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Moderna
Morálka (súhrn hodnôt)
Morálka (z lat. mos.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Morálka (súhrn hodnôt)
Motivácia
Motivácia je súbor pohnútok, ktoré vyvolávajú aktivitu organizmu a určujú jej zameranie Motivácia je psychologický proces, ktorý aktivuje ľudské správanie a dáva mu účel a smer.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Motivácia
Mravný zákon
Mravný zákon je zákon, ktorý prikazuje mravné dobro a zakazuje zlo.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Mravný zákon
Mravnosť
Mravnosť je súhrn zmýšľaní resp.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Mravnosť
Myšlienka
Myšlienka (alebo náhla aj nápad) je psychický obsah, akt alebo výsledok myslenia.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Myšlienka
Myslenie
Myslenie je významový proces (dianie, činnosť), ktorý spočíva v metamorfózach kognitívnych významových útvarov, najmä pojmov.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Myslenie
Mystika
Mystika (z gr. mystikos.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Mystika
Nadčlovek
Nadčlovek je človek, ktorý sa stal dokonalým zo svojho vitálneho pôvodu a nie tým, že ho vychovali iní alebo že sa vychoval sám.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Nadčlovek
Nadhodnota
Nadhodnota je v marxizme tá časť novej hodnoty, ktorú vytvára práca námezdného robotníka v materiálnej výrobe nad hodnotu jeho pracovnej sily a ktorú si bez náhrady privlastňuje kapitalista.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Nadhodnota
Naturfilozofia
Naturfilozofia môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Naturfilozofia
Náboženstvo
Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Náboženstvo
Nekonečno
Symbol ∞ nekonečna v niekoľkých typoch písma. Nekonečno ako filozofický pojem je to, čo nemá medze, buď pretože je väčšie než akákoľvek daná kvantita tej istej povahy (aktuálne nekonečno) alebo pretože je spôsobilé sa takým stať (potenciálne nekonečno).
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Nekonečno
Nemčina
Nemčina (nemecky: Deutsch, čítaj) je západogermánsky jazyk využívaný najmä v strednej Európe.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Nemčina
Nemecký idealizmus
Nemecký idealizmus alebo nemecký klasický idealizmus je klasická etapa vývinu nemeckej filozofie; filozofia Hölderlina, Fichteho, Schellinga a Hegela, ktorí sa vracali späť pred Kantov kritický idealizmus a opäť začali argumentovať metafyzicky.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Nemecký idealizmus
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Nemecko
Nihilizmus
Nihilizmus je filozofický pohľad, ktorý má odmietavý postoj smerom k domnelo zmysluplným aspektom života.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Nihilizmus
Nirvána
Nirvána (-sanskritský kmeň; sanskritský nominatív: nirvánam; pálijský kmeň: nibbána; doslova "vyvanutie, vyhasnutie") je stav najvyššej blaženosti, vyslobodenie sa z kolobehu života (dharmačakra).
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Nirvána
Novokantovstvo
Novokantovstvo je poklasický filozofický smer, ktorý sa – na základe transcendentálnej logiky a epistemiológie Immanuela Kanta – vymedzuje voči materializmu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Novokantovstvo
Objektívna realita
Objektívna realita alebo realita je to, čo existuje nezávisle od ľudského vedomia; hmotný svet ako taký vo všetkých svojich formách a prejavoch, zdroj ľudských pôžitkov, pojmov a poznatkov.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Objektívna realita
Omyl
Omyl môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Omyl
Ontológia
Ontológia je filozofické učenie o bytí, filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá bytím alebo súcnom ako súcnom.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Ontológia
Osud
Osud (iné názvy: údel; knižne zastarano: lós; knižne: sudba, fátum, moira) je moc, ktorej je všetko, i konanie človeka, podriadené.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Osud
Osvietenstvo
Encyklopédie Jean-Jacques Rousseau, významná osobnosť osvietenstva Osvietenstvo bolo filozofický smer, kultúrne hnutie, životný postoj a dejinné obdobie s cieľom nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú a politickú autoritu názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Osvietenstvo
Otázka
Otázka je formulácia, vyjadrenie problému.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Otázka
Panteizmus
Panteizmus alebo naturalizmus je nábožensko-filozofické učenie, stotožňujúce Boha s prírodou a pokladajúce prírodu za stelesnenie Božstva.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Panteizmus
Paradigma
Paradigma (z gréčtiny) môže znamenať.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Paradigma
Paul Natorp
Paul Natorp (* 24. január 1854, Düsseldorf, Nemecko - † 17. august 1924, Marburg) bol nemecký filozof, spolu s Cohenom zakladateľ marburskej školy novokantovstva.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Paul Natorp
Pól
Pól môže znamenať.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Pól
Personifikácia
Personifikácia alebo zosobnenie vzniká tým, že sa neživým predmetom či abstraktným pojmom prisudzujú vlastnosti a schopnosti ľudí.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Personifikácia
Pesimizmus
Pesimizmus je vzťah k prebiehajúcim udalostiam, ktorý sa zakladá na názoroch, že smerujú k horšiemu, na neviere vo víťazstvo dobra nad zlom, spravodlivosti nad nespravodlivosťou.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Pesimizmus
Plebej
Plebej alebo plebejec bol v starovekom Ríme slobodný občan, oproti vyššej triede patricijov mal však obmedzené práva (nemohol zastávať niektoré úrady atď.). Čiastočné politické zrovnoprávnenie s patricijmi dosiahli v roku 287 pred Kr., na základe tzv.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Plebej
Podstata
Podstata (iné názvy: esencia, bytnosť, čosť, čoosť, čo-bytie, kvidita; lat. essentia, quidditas, ens, nem. Wesen, Wesenheit, Wesensmäßiges, Essenz, Was-Sein, Quiddität, gr. úsiá, angl. essence, what-being, quiddity) je stránka vnútorného; súhrn vnútorných trvalých vlastností; jedna zo základných filozofických tém.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Podstata
Pojem
Pojem alebo koncept je kognitívny významový útvar alebo kognitívne významové dianie, ktoré je výsledkom poznávania vlastností alebo vzťahov entít a je súčasťou súdov.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Pojem
Pokora
''Sv. Tomáš Akvinský považuje pokoru za cnosť cností, autor: Fra Angelico (1395 – 1455) Pokora je jednou zo siedmich cností, je to slobodné, nie vynútené uvedomovanie si vlastnej nedokonalosti pred vyššou existenciou, môže byť nesprávne chápaná ako závislosť na niekom.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Pokora
Pokrok
Pokrok alebo progres pokrok je napredovanie, ktoré sa spočiatku chápalo neutrálne, t. j. ako postup k lepšiemu aj k horšiemu; s nástupom novoveku (15. storočie - 16. storočie) sa pokrok chápe čoraz viac ako zlepšovanie, stupňovanie a vývin k vyššiemu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Pokrok
Pokrytectvo
Pokrytectvo je pretvárka, falošnosť, farizejstvo.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Pokrytectvo
Polarita
Polarita vo všeobecnosti je vzájomne sa podmieňujúci protiklad, opozícia, dve strany jednej veci, alebo javu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Polarita
Politika
Politika (z neskorolat. politice.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Politika
Pozitivizmus
Pozitivizmus je súčasný filozofický smer, ktorý vychádza z toho, čo je pozitívne, čiže dané, faktické.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Pozitivizmus
Poznanie
Poznanie je nadobudnutie poznatkov; vzťah medzi poznávaným a poznávajúcim.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Poznanie
Poznateľnosť
Poznateľnosť je vlastnosť poznateľného, čiže toho, čo možno poznať, dajúceho sa poznať.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Poznateľnosť
Poznatok
Poznatok je kognitívny významový útvar, ktorý je výsledkom poznávacieho procesu, napr.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Poznatok
Poznávanie
Poznávanie je tvorba kognitívnych významových útvarov; procesuálna stránka poznania, proces dospievania k poznaniu, uplatňovanie poznávacích schopností.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Poznávanie
Pravda
Pravda môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Pravda
Pravdivosť
Pravdivosť je vlastnosť významového útvaru spočívajúca v jeho zhode s realitou.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Pravdivosť
Prax
Prax (z lat. praxis.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Prax
Práca
Práca môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Práca
Príroda
Pohľad na Zem. Úder blesku počas erupcie sopky Galunggung v roku 1982 Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Príroda
Prírodná veda
Prírodné vedy alebo prírodoveda sú vedy, ktoré študujú fyzikálne, nehumánne aspekty Zeme, prírody a vesmíru okolo nás.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Prírodná veda
Prúd
Prúd môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Prúd
Predikát
Predikát (lat.) môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Predikát
Predmet
Predmet alebo objekt môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Predmet
Predstava
Predstava je psychický obsah, názorný významový útvar, ktorý predo mnou v duchu vystupuje ako predmet môjho myslenia, cítenia, chcenia, mojej obrazotvornej činnosti alebo ako sen či ako prv vnímaný predmet alebo proces vonkajšieho sveta po odpadnutí objektívnej prítomnosti predstavovaného.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Predstava
Princíp
Princíp (po latinsky principium.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Princíp
Problematika
Problematika môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Problematika
Proces
Proces môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Proces
Produkt
Produkt môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Produkt
Protirečenie
Protirečenie môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Protirečenie
Protirečenie (filozofia)
Protirečenie je črta prejavujúca sa tým, že predmet alebo jav obsahuje stránky, tendencie, ktoré navzájom súvisia a súčasne sú v protiklade, proti sebe bojujú, napr.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Protirečenie (filozofia)
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prusko (iné názvy: najmä do konca 18. stor.: Brandenbursko-Prusko/brandenbursko-pruský štát/brandenbursko-pruská monarchia, od 18. stor.: Pruské kráľovstvo (v širšom zmysle) resp. oficiálne Kráľovsko-pruské štáty, od roku 1918: Slobodný štát Prusko) bol štát, ktorý sa nachádzal primárne v dnešnom severnom Nemecku a v dnešnom Poľsku, vznikol zjednotením Brandenburského kurfirstva s Pruským vojvodstvom a existoval od 17.storočia do roku 1945/47 (z toho od roku 1871 ako súčasť Nemeckej ríše).
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prvotnopospolná spoločnosť
Prvotnopospolná spoločnosť (iné názvy pozri nižšie) je v marxistickej periodizácii dejín „spoločensko-ekonomická formácia“ v období praveku.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Prvotnopospolná spoločnosť
Psychika
Psychika človeka je vlastnosť, funkcia vyššej nervovej sústavy, spojená s činnosťou mozgu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Psychika
Psychologizmus
Psychologizmus je redukovanie na psychológiu alebo jej vyhlasovanie za základ.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Psychologizmus
Racionálny
Racionálny (z latinčiny) je prináležiaci k podstate rozumu, súci v zhode s ním; postupujúci operáciami vychádzajúcimi iba z rozumu, nezávisle od skúsenosti, napr.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Racionálny
Realita
Realita môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Realita
Redukcia
Redukcia (z lat. reductio.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Redukcia
Reflexia
Reflexia môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Reflexia
Reforma
Reforma je prebudúvanie niečoho; úprava, zmena, pretváranie pomerov postupným zlepšovaním a prispôsobovaním, na rozdiel od revolúcie.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Reforma
René Descartes
René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a René Descartes
Revolúcia
Prahe. Rok 1848 Revolúcia je hlboká kvalitatívna zmena v spoločensko-politických vzťahoch, prechod od starého politického usporiadania k novému, často násilnými prostriedkami.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Revolúcia
Robotnícka trieda
Robotnícka trieda (čiastočné synonymá proletariát a modré goliere) je v bežnom vymedzení spoločenská skupina pozostávajúca z námezdne pracujúcich vykonávajúcich manuálnu prácu, a to v užšom zmysle len v priemysle, v širšom zmysle aj inde (t.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Robotnícka trieda
Robotnícke hnutie
Robotnícke hnutie je druh spoločenského hnutia; politické hnutie robotníckej triedy, vytvárajúce sa po vzniku kapitalizmu, ktoré zastupuje v triednom boji s buržoáziou politické, hospodárske a sociálne záujmy robotníckej triedy.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Robotnícke hnutie
Robotník
Nemeckí robotníci počas pracovnej prestávky Robotník je priamy výrobca najmä v priemysle.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Robotník
Romantická filozofia
Romantická filozofia je súhrn filozofických názorov predstaviteľov romantizmu, pri ktorých tvorbe dominovala intuícia a umelecké postupy.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Romantická filozofia
Romantizmus
Romantizmus (prídavné meno romantický) bolo ideové a umelecké hnutie v prvej polovici 19. storočia v Európe a v Amerike, ktoré našlo výraz vo všetkých oblastiach duchovnej kultúry – v literatúre, hudbe, výtvarných umeniach, filozofii, estetike, filológii, historických vedách, sociológii, v mnohých odvetviach prírodovedy.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Romantizmus
Rovnosť
Rovnosť môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Rovnosť
Rozprava
Rozprava môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Rozprava
Rozum
Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Rozum
Súcit
Súcit je cit útrpnosti s nešťastím druhého človeka.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Súcit
Súd
Súd je štátny orgán, ktorý vykonáva súdnu právomoc (teda ktorého úlohou je ochrana práva prostredníctvom vydávania súdnych rozhodnutí, napríklad o vine a treste, súdnom spore a pod.) alebo aj označenie pre niektoré neštátne rozhodcovské orgány, napríklad rozhodcovský súd v medzinárodnej arbitráži.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Súd
Súkromné vlastníctvo
Súkromné vlastníctvo je forma vlastníctva, ktorá sa vyznačuje možnosťou zbavenia jeho práva, právom užívania viac alebo menej podľa vlastnej vôle a právom k transferu vlastníctva.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Súkromné vlastníctvo
Scientizmus
Scientizmus je postoj a smer súčasnej filozofie, ktorý sa usiluje riešiť problémy prísne faktografickými metódami.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Scientizmus
Sebarealizácia
Sebarealizácia je naplnenie a rozvoj schopností človeka.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Sebarealizácia
Senzualizmus (filozofia)
Senzualizmus je filozofický smer - názor, že jediným prameňom poznania sú zmyslové javy, pocity a vnemy.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Senzualizmus (filozofia)
Skúsenosť (filozofia)
Skúsenosť (filozofia) je manifestácia sveta v ľudskom vedomí.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Skúsenosť (filozofia)
Skutočnosť
Skutočnosť môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Skutočnosť
Sloboda
Sloboda vedie ľud na barikády Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce; preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Sloboda
Slobodnosť
Slobodnosť (osoba vykazujúca slobodnosť sa nazýva slobodný) môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Slobodnosť
Socializmus
menej ako 19 rokov Socializmus je.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Socializmus
Sociológia
Sociológia je vo všeobecnosti veda o spoločnosti.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Sociológia
Solidarita
Solidarita alebo solidárnosť môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Solidarita
Spiritualita
Spiritualita môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Spiritualita
Spoločenstvo
Spoločenstvo alebo komunita môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Spoločenstvo
Spoločnosť
Spoločnosť môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Spoločnosť
Sponzor
Logo poisťovne Allianz na boku futbalového štadiónu ''Allianz Arena'' v Mníchove. Sponzor je osoba (fyzická alebo právnická) alebo spoločnosť, ktorá financuje náklady určitej akcie, činnosti či vysielania odmenou za nejakú formu návratnosti tohto financovania, spravidla za poskytnutie reklamy a pod.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Sponzor
Spor
Jon Gooch (* 1984, Hertfordshire, Anglicko), viac známy pod svojimi umeleckými menami Spor a Feed Me, je anglický drum and bassový, electro house a dubstepový DJ a producent z Hertfordshire v Anglicku.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Spor
Spravodlivosť
Spravodlivosť je morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy, cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Spravodlivosť
Správnosť
Správnosť alebo korektnosť môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Správnosť
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Starovek
Statočnosť
Statočnosť môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Statočnosť
Stav
Stav môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Stav
Stupeň
Stupeň môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Stupeň
Subjekt
Subjekt môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Subjekt
Subjektívny idealizmus
Subjektívny idealizmus je filozofický smer, ktorého predstavitelia odmietajú oprávnenosť tézy o existencii objektívnej reality.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Subjektívny idealizmus
Svätec
Svätec alebo svätý (ženský rod: svätica alebo svätá) je osoba, ktorej pozemský život sa vyznačoval mimoriadnou zbožnosťou, bohumilosťou, a ktorá sa po smrti stala prostredníkom medzi ľuďmi a bohom, schopná vplývať na osudy ľudí, ochraňovať ich a pomáhať im.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Svätec
Svet
Svet môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Svet
Svetový duch
Svetový duch je podľa Hegela absolútno, absolútna idea, svetový rozum, základ všetkých prírodných a spoločenských javov, všetok svetový proces prechádzajúci.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Svetový duch
Syntéza
Syntéza je spájanie, spojenie jednotlivých častí, zložiek do celku; zlučovanie, zlúčenie; jedna zo základných metód a myšlienkových operácií, spočívajúca v spájaní častí do celku.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Syntéza
Systém
Systém (z gr. sýstéma.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Systém
Téza
Téza môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Téza
Teória poznania
Teória poznania alebo gnozeológia (z gr. γνώσεισ – gnóseis, "poznanie" + λόγος – lógos, "slovo") alebo epistemológia (z gr. επιστήμη – epistéme, "veda" + λόγος – lógos, "slovo") alebo noetika je filozofická disciplína (súčasť teoretickej filozofie), ktorá sa zaoberá nasledovnými problémami.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Teória poznania
Technika
Technika môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Technika
Teizmus
boha Teizmus (zo) je v teológii a filozofii náboženstva termín označujúci poňatie boha (alebo bohov) ako stvoriteľského, suverénneho a osobnostného súcna, ktoré je teda svojou podstatou odlišné od sveta (od stvoreného) a zároveň je trvale prítomné v dejinách sveta a aktívne doň zasahuje.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Teizmus
Telo
Telo môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Telo
Teológia
Teológia (z gr. theologia (θεολογία) Podľa Léon-Dufoura je teológia je ľudský spôsob hovorenia o Bohu. Podľa Hansa Künga je teológia učenie o Bohu, ktoré by v prípade absolutizácie pritakávacej teológie (afirmatívnej teológie), t.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Teológia
Tradícia
Tradícia môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Tradícia
Transcendentalizmus
Transcendentalizmus je.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Transcendentalizmus
Transcendentálna filozofia
Transcendentálna filozofia je pôvodne Kantova kritická filozofia, ktorej ústrednou myšlienkou je, že empirické nevyhnutne predpokladá neempirické.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Transcendentálna filozofia
Transcendentálnosť
Transcendentálny je týkajúci sa nadzmyslovej skúsenosti, čo nie je empirický, ale apriórny predpoklad poznania, súčasť kritickej filozofie, skúmajúce nadzmyslové predpoklady poznania; zdôrazňujúci božskú dimenziu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Transcendentálnosť
Transcendentálny idealizmus
Immanuel Kant (1724 – 1804), tvorca hlavnej a prvotnej koncepcie transcendentálneho idealizmu. Transcendentálny idealizmus je Kantov kritický idealizmus a idealizmus jeho pokračovateľov.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Transcendentálny idealizmus
Triáda
Triáda (lat.) môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Triáda
Trvanie
Trvanie môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Trvanie
Umenie
Michelangelo Buonarroti, Stvorenie Adama, 1510 (detail). Umenie je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše – jedna z foriem osvojovania si sveta človekom.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Umenie
Univerzita
Univerzita (z lat. universitas.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Univerzita
Univerzum
Univerzum (lat.) môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Univerzum
Utópia
Utópia (z gréckeho οὐ – nie a τόπος – miesto, teda "nejestvujúce miesto") je významový útvar pozostávajúci zo súboru predstáv o budúcich ideálnych stavoch spolužitia ľudí.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Utópia
Utrpenie
Utrpenie je veľké trápenie, súženie, ťažkosti, bolesti, muky.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Utrpenie
Vôľa
Vôľa môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Vôľa
Vôľa k moci
Vôľa k moci je podľa F. Nietzscheho základný princíp všetkého živého, základná sila a produktívny, tvorivý faktor.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Vôľa k moci
Východisko
Východísko je súbor daností na začiatku, napr.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Východisko
Výroba
Výroba (vyrábanie, vyrobenie) alebo produkcia (produkovanie, vyprodukovanie) je ľuďmi organizovaný proces premeny vstupov na hmotné statky (v širšom zmysle aj služby) určené na nejaký úžitok (uspokojenie potreby), pozri výroba (proces) Výroba alebo produkcia môže byť aj celkový výsledok tohto procesu v určitom podniku či ekonomike za istý čas.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Výroba
Výrobná sila
Výrobné sily (iné názvy: spoločenské výrobné sily, výrobné sily spoločnosti, produktívne sily, spoločenské produktívne sily, produktívne sily spoločnosti; nem. (gesellschaftliche) Produktivkräfte) je v marxizme súhrn ľudských a vecných činiteľov výroby, tvoriaci rozhodujúcu stránku spoločenskej výroby.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Výrobná sila
Výrobný proces
Výrobný proces je pôsobenie výrobných síl na seba navzájom, ktorého cieľom je vytvorenie určitého produktu; každý výrobný proces predpokladá cieľavedomú činnosť človeka, pracovné prostriedky a pracovný predmet, ako aj potrebné prírodné podmienky.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Výrobný proces
Výrobný prostriedok
Výrobné prostriedky môžu byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Výrobný prostriedok
Výrobný vzťah
Výrobný vzťah je vzťah medzi ľuďmi vo výrobnom procese.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Výrobný vzťah
Vývoj
Vývoj môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Vývoj
Význam
Význam je poľudšťujúca prítomnosť sveta/nejakej entity v našom vedomí.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Význam
Večnosť
Večnosť je nekonečné trvanie v čase bez začiatku a konca.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Večnosť
Veda
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Veda
Vedomie
Vedomie je komplexný pojem z medicíny, psychológie a filozofie, kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Vedomie
Viera
Viera môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Viera
Viera (náboženstvo)
Náboženská viera alebo viera je špecifický druh viery tvoriaci podstatnú súčasť náboženstva.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Viera (náboženstvo)
Vlastnosť (charakteristika)
Vlastnosť je to, čo je spoločné triede entít a čo ich odlišuje od iných.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Vlastnosť (charakteristika)
Vnímanie
Vnímanie (iné názvy: zmyslové vnímanie, percepcia, percipovanie) je nadobúdanie vnemov vo vedomí prostredníctvom zmyslov; psychický poznávací proces, utváranie sa vnemu pri odzrkadľovaní sa objektov, javov a procesov vonkajšieho sveta a vnútorného sveta vo vedomí prostrednictvom zmyslových orgánov.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Vnímanie
Wilhelm Windelband
Wilhelm Windelband (* 11. máj 1848, Postupim, Nemecko – † 22. október 1915, Heidelberg) bol nemecký filozof, spolu s H. Rickertom hlavný predstaviteľ bádenskej školy novokantovstva.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Wilhelm Windelband
Zážitok
Zážitok je každý duševný jav, ktorý jedinec prežíva; je vždy vnútorný, subjektívny, citovo sprevádzaný; je zdrojom osobnej skúsenosti, hromadí sa celý život a utvára jedinečné duševné bohatstvo každého človeka.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Zážitok
Zákon
Zákon môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Zákon
Zákon (právo)
Zákon môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Zákon (právo)
Zlo
Zlo (z praslov. koreňa *zъlъ od ie. koreňa *ǵʰulo- s významom „krivý, pokrivený, odchyľujúci sa od správnej cesty“) je všetko škodlivé, ošklivé a záporné v živote, všetko, čo protirečí blahu, čo ho narúša alebo ničí, protiklad dobra, podľa chápania ktorého sa riadi aj chápanie zla.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Zlo
Zmysel
Zmysel môže byť.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Zmysel
Zmysel (filozofia)
Zmysel je logický, etický, kauzálny, teleologický, estetický významový útvar viažuci sa s dianím,vetou, slovom, dielom.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Zmysel (filozofia)
Zmysel života
Zmysel života nie je cieľ, ktorý ľudia vytyčujú svojmu životu.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Zmysel života
Zmyslový orgán
Zmyslový orgán je orgán tvorený nervovými útvarmi, ktoré slúžia na príjem signálov, informujúcich o zmenách v prostredí (exterorecepcia) a vo vnútri organizmu (interorecepcia).
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Zmyslový orgán
Zmyslovosť
Zmyslovosť je jedna zo schopností v oblasti poznania prijímať pocity ako funkcie zmyslov, prostredníctvom ktorých dochádza ku kontaktu s telesným a telesne vnímateľným svetom.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a Zmyslovosť
18. storočie
18.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a 18. storočie
19. storočie
19.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a 19. storočie
20. storočie
20.
Pozrieť Filozofia 19. storočia a 20. storočie
, Duchovná veda, Dynamika, Egoizmus, Ekonomika, Emócia, Empíria, Ernst Cassirer, Erotika, Estetično, Estetika, Etika, Európa, Evolúcia, Existencia (filozofia), Existencializmus, Explanácia, Fakt, Fatalizmus, Fenomén, Fikcia, Filozof, Filozofia, Filozofia života, Filozofia ducha, Forma, Francúzsko, Friedrich Nietzsche, Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling, Fyzika, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Harmónia, Heinrich Rickert, Hermann Cohen, Hermeneutika, Hierarchia, Historický materializmus, Hmota, Hodnota, Hodnotenie, Hudba, Humanita, Hyperbola, Idea, Ideál, Identita, Ideológia, Ilúzia, Immanuel Kant, Indická filozofia, Individualita, Intelekt, Inteligencia, Interpretácia, Intuícia, Iracionalizmus, Iracionálnosť, Ja, Jav, Ježiš Kristus, Johann Gottlieb Fichte, Kapitalista, Kapitalizmus, Karl Marx, Kategória (filozofia), Kladnosť, Koherenčná teória pravdy, Komunizmus, Konanie (činnosť), Korešpondenčná teória pravdy, Kreativita, Kresťanstvo, Kultúra (spoločenské vedy), Kvantifikácia, Lev, Logika, Ludwig Andreas Feuerbach, Marxizmus, Matematika, Materializmus, Mýtus, Meštianstvo, Mechanika, Metafyzika, Metóda, Možnosť, Moc, Moderna, Morálka (súhrn hodnôt), Motivácia, Mravný zákon, Mravnosť, Myšlienka, Myslenie, Mystika, Nadčlovek, Nadhodnota, Naturfilozofia, Náboženstvo, Nekonečno, Nemčina, Nemecký idealizmus, Nemecko, Nihilizmus, Nirvána, Novokantovstvo, Objektívna realita, Omyl, Ontológia, Osud, Osvietenstvo, Otázka, Panteizmus, Paradigma, Paul Natorp, Pól, Personifikácia, Pesimizmus, Plebej, Podstata, Pojem, Pokora, Pokrok, Pokrytectvo, Polarita, Politika, Pozitivizmus, Poznanie, Poznateľnosť, Poznatok, Poznávanie, Pravda, Pravdivosť, Prax, Práca, Príroda, Prírodná veda, Prúd, Predikát, Predmet, Predstava, Princíp, Problematika, Proces, Produkt, Protirečenie, Protirečenie (filozofia), Prusko (brandenbursko-pruská monarchia), Prvotnopospolná spoločnosť, Psychika, Psychologizmus, Racionálny, Realita, Redukcia, Reflexia, Reforma, René Descartes, Revolúcia, Robotnícka trieda, Robotnícke hnutie, Robotník, Romantická filozofia, Romantizmus, Rovnosť, Rozprava, Rozum, Súcit, Súd, Súkromné vlastníctvo, Scientizmus, Sebarealizácia, Senzualizmus (filozofia), Skúsenosť (filozofia), Skutočnosť, Sloboda, Slobodnosť, Socializmus, Sociológia, Solidarita, Spiritualita, Spoločenstvo, Spoločnosť, Sponzor, Spor, Spravodlivosť, Správnosť, Starovek, Statočnosť, Stav, Stupeň, Subjekt, Subjektívny idealizmus, Svätec, Svet, Svetový duch, Syntéza, Systém, Téza, Teória poznania, Technika, Teizmus, Telo, Teológia, Tradícia, Transcendentalizmus, Transcendentálna filozofia, Transcendentálnosť, Transcendentálny idealizmus, Triáda, Trvanie, Umenie, Univerzita, Univerzum, Utópia, Utrpenie, Vôľa, Vôľa k moci, Východisko, Výroba, Výrobná sila, Výrobný proces, Výrobný prostriedok, Výrobný vzťah, Vývoj, Význam, Večnosť, Veda, Vedomie, Viera, Viera (náboženstvo), Vlastnosť (charakteristika), Vnímanie, Wilhelm Windelband, Zážitok, Zákon, Zákon (právo), Zlo, Zmysel, Zmysel (filozofia), Zmysel života, Zmyslový orgán, Zmyslovosť, 18. storočie, 19. storočie, 20. storočie.