Komunikácia

579 vzťahy: A posteriori, A priori, Abú Nasr Muhammad al-Fárábí, Abdukcia, Abdukcia (logika), Absolútno, Abstrakcia (logika), Abstraktno, Afirmácia, Agnosticizmus, Akcidens, Akt (filozofia), Al-Kindí, Albert Camus, Albert Veľký, Alchýmia, Algoritmus, Analýza, Analytická filozofia, Anarchizmus, Anaxagoras, Anaximandros, Anaximenes z Milétu, Anselm z Canterbury, Antická filozofia, Antropický princíp, Antropológia, Apológia, Arabská filozofia, Argument, Aristoteles, Arno Anzenbacher, Arthur Schopenhauer, Účel, Asketizmus (životný štýl), Aspekt, Úsudok, Ateizmus, Atomizmus, Augustín Riška, Augustín z Hippa, Auguste Comte, Autonómia, Autonómia (filozofia), Autorita, Averroizmus, Avicenna, Axióma, Axiológia, Ánanda (učeník), ..., Šťastie, Škola v Chartres, Špeciálna etika, Špekulácia, Štát, Štruktúra, Ľavica (politika), Čína, Čínska filozofia, Človek, Človek rozumný, Čuang-c’, Baruch Spinoza, Bernard z Clairvaux, Bertrand Russell, Božstvo, Boethius, Boh, Bonaventúra, Budha, Bytie, Cenzor, Chaos, Charles de Secondat, Baron de Montesquieu, Charles Sanders Peirce, Christian Wolff, Cieľ, Civilizácia, Cnosť, David Hume, Démokritos, Dôkaz, Dôkaz (logika), Dôkaz existencie Boha, Dôstojnosť, Dedukcia, Dejiny, Dejiny filozofie, Determinizmus (filozofia), Dialektická metóda, Dialektický materializmus, Dialektika, Disciplína, Dobro, Dokonalosť, Doxa, Dualizmus (filozofia), Duša, Duch, Edmund Husserl, Egon Bondy, Eidetická veda, Eklekticizmus (filozofia), Ekonomická veda, Ekonomika, Element, Emanácia, Emancipácia, Emmanuel Lévinas, Empíria, Empedokles, Empirické poznanie, Empirizmus, Epikouros, Epikureizmus, Epistéma, Erazmus Rotterdamský, Ernst Bloch, Estetika, Etika, Eudaimonizmus, Euklidovská geometria, Európa, Evolúcia, Evolucionizmus, Exaktná veda, Existencia, Existencia (filozofia), Existencializmus, Extrémista, Falzifikovateľnosť, Fenomén, Fenomenológia, Fenomenologická redukcia, Ferdinand de Saussure, Filón Alexandrijský, Filozof, Filozofia života, Filozofia ľudského subjektu, Filozofia dejín, Filozofia ducha, Filozofia existenciality, Filozofia filozofie, Filozofia jazyka, Filozofia kultúry, Filozofia matematiky, Filozofia mysle, Filozofia náboženstva, Filozofia práva, Filozofia prírody, Filozofia spoločnosti, Filozofia sveta, Filozofia umenia, Filozofia výchovy, Filozofia vedy, Filozofická antropológia, Filozofická škola, Filozofická ekonómia, Filozofická hermeneutika, Filozofická teológia, Filozofický problém, Filozofovanie, Forma, Francis Bacon, Franz Brentano, Friedrich Engels, Friedrich Nietzsche, Friedrich Schleiermacher, Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling, Funkcia, Fyzika, Geometria, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, George Berkeley, George Edward Moore, Gilbert Ryle, Giordano Bruno, Gnosticizmus, Gottfried Wilhelm Leibniz, Gottlob Frege, Gréčtina, Grécka filozofia, Grécke jazyky, Grécko, Hans Driesch, Hans-Georg Gadamer, Harmónia, Harmónia (filozofia), Hérakleitos, Hérakleitos z Efezu, Hérodotos, Hedonizmus, Helenistická filozofia, Henri Bergson, Herbert Spencer, Hermeneutika, Heuristika, Hierarchia, Hilary Putnam, História, Historiografia, Hmota, Hmota (filozofia), Hmota (fyzika), Hodnota, Hodnota (filozofia), Hodnotenie, Hospodárstvo (oblasť činnosti), Humanizmus (ľudomilnosť), Hylémorfizmus, Hypotéza, Ibn Rušd, Id, ego a superego, Idea, Idealizmus, Identita (filozofia), Ideológia, Immanuel Kant, Implikácia, India, Indická filozofia, Individualizmus, Indukcia, Integrácia, Interpretácia, Intuícia, Isaac Newton, Ivan Odilo Štampach, Ja, Jacques Derrida, Jan Patočka, Jav, Jazyk (jazykoveda), Jazyková komunikácia, Ján Duns Scotus, Ján Hus, Ján Kalvín, Ján Letz, Ján Scotus Eriugena, Jean-François Lyotard, Jean-Jacques Rousseau, Jean-Paul Sartre, Jeremy Bentham, Johann Gottlieb Fichte, John Austin, John Dewey, John Locke, John Rogers Searle, John Stuart Mill, Jozef Miloslav Hurban, Judaizmus, Kalám, Karl Jaspers, Karl Marx, Karl Raimund Popper, Katarzia, Kategória (filozofia), Kategorický imperatív, Klasická grécka filozofia, Klasická výroková logika, Klasifikácia vied, Koherencia, Komunikácia, Konanie, Konštantín Filozof, Koncepcia, Konfucius, Kontemplácia, Konzervativizmus, Kopernikovský obrat, Korán, Korešpondenčná teória pravdy, Kozmogónia, Kozmológia, Krása, Krásno, Kresťanská filozofia, Kresťanstvo, Kritérium, Kritika, Kultúra, Kultúra (spoločenské vedy), Kvalita (filozofia), Kvantifikátor (logika), Kvantová teória, Kynizmus, Lao-c’, Latinčina, Legitimita, Leukippos z Milétu, Liberalizmus, Logická analýza, Logika, Logos, Lucius Annaeus Seneca, Ludwig Andreas Feuerbach, Ludwig Wittgenstein, Mahávíra, Maieutika, Maimonides, Majster Eckhart, Marcus Tullius Cicero, Martin Buber, Martin Heidegger, Martin Luther, Marxizmus, Materializmus, Matka, Maurice Merleau-Ponty, Max Scheler, Maxima, Múdrosť, Múdrosť (filozofia), Mýtus, Meditácia, Metafilozofia, Metafyzika, Metagnozeológia, Metóda, Metóda filozofie, Metodická skepsa, Metodickosť, Metodológia, Michel Foucault, Mienenie, Mienka, Mikuláš Kopernik, Mikuláš Kuzánsky, Mo-c’, Modalita (logika), Monizmus (filozofia), Morálka (súhrn hodnôt), Mravnosť, Myšlienka, Myslenie, Mysticizmus, Mytológia, Nadčlovek, Náboženstvo, Negácia, Neklasická logika, Nemecký idealizmus, Neopozitivizmus, Neskorý stredovek, Nesmrteľnosť, Nevyhnutnosť, Niccolò Machiavelli, Nihilizmus, Noam Avram Chomsky, Norma, Novoplatonizmus, Novoscholastika (filozofia), Objektívna realita, Obyčaj, Omyl, Ontós on, Ontológia, Osoba, Osud, Osvietenstvo, Oswald Spengler, Oxford, Panteizmus, Parmenides (filozof), Patristika, Paul Karl Feyerabend, Paul Ricœur, Peniaze, Peter Damiani, Peter Frederick Strawson, Philipp Melanchthon, Pierre Abélard, Pierre Teilhard de Chardin, Platón, Pochybovanie, Podmienenosť, Podmienka (filozofia), Podstata, Pohyb, Pojem, Pokus, Polícia, Politická filozofia, Politika, Polyteizmus, Postmoderna, Potencia (filozofia), Povinnosť, Pozitivizmus, Poznanie, Poznávanie, Pragmatika, Pragmatizmus, Praktická filozofia, Pravda, Pravda (filozofia), Pravdivosť, Pravica (politika), Prax, Právo, Príčina, Príčinnosť, Príroda, Prírodná filozofia, Prírodná veda, Próza, Predikát (logika), Predmet, Predmet filozofie, Predsokratovská filozofia, Premisa, Priestor (filozofia), Princíp, Princíp (filozofia), Prirodzenosť, Problém, Problematika, Providencializmus, Pseudo-Dionýzios Areopagita, Pytagoras zo Samosu, Racionalita, Racionalizmus, Racionalizmus (filozofia), Realita, Realizmus, Redukcia, Reflexia, Reflexia (filozofia), Reformácia, Reinkarnácia, Relácia, Religionistika, René Descartes, Renesančná filozofia, Ročné obdobie, Roger Bacon, Rovnodennosť, Rozum, Rudolf Carnap, Saul Aaron Kripke, Sémantika (náuka), Søren Kierkegaard, Súcno, Scholastika (filozofia), Semiotika, Senzualizmus (filozofia), Severná Amerika, Skúsenosť, Skúsenosť (filozofia), Skepticizmus (filozofia), Skutočnosť (realita), Slnovrat, Sloboda, Slobodná vôľa, Slováci, Slovo, Smrť, Sociálna filozofia, Sociálna veda, Sociológia, Sofista, Sokrates, Sokratovský dialóg, Solidarita, Solipsizmus, Spása, Spiritualita, Spoločenská veda, Spoločenská zmluva (štát), Spoločnosť, Spoločnosť (sociológia), Spravodlivosť, Starovek, Staroveké Grécko, Stoicizmus, Stratégia, Stvorenie, Subjekt, Subjekt (filozofia), Subsidiarita, Substancia (filozofia), Svedomie, Svet, Svet (všetko), Sylogistika, Sylogizmus, Symbol, Synonymum, Syntax (jazykoveda), Syntéza, Systém, Taoizmus, Táles, Téma, Téza, Teória, Teória poznania, Teória relativity, Teória vedy, Technika, Teizmus, Teodícea, Teogónia, Teológia, Teoréma, Teoretická filozofia, Theodor Wiesengrund Adorno, Thomas Hobbes, Thomas More, Thomas Samuel Kuhn, Tomáš Akvinský, Tomáš Garrigue Masaryk, Tradícia, Transcendencia, Transcendentalizmus, Transcendentálna metóda, Transcendovanie, Tvar (filozofia), Udalosť, Ulrich Zwingli, Umberto Eco, Umenie, Univerzálie (filozofia), Univerzum, Upanišady, Utilitarizmus, Utrpenie, Včasný stredovek, Všeobecná etika, Véda, Vôľa k moci, Východná filozofia, Výklad, Význam, Veľký tresk, Veda, Vedomie, Verifikacionizmus, Vesmír, Viera, Viera (náboženstvo), Viliam z Ockhamu, Vina, Vladimir Iľjič Lenin, Vlastníctvo, Voltaire, Vrcholný stredovek, Vysoká škola, Wilhelm Dilthey, Wilhelm von Humboldt, Wilhelm Windelband, Willard Van Orman Quine, William James, Xenofanes z Kolofónu, Zákon, Západná filozofia, Zénón z Eley, Zdravie, Zhoda, Zjavenie, Zlo, Zmysel, Zmysel (filozofia), Zmysel života, Zmyslové poznanie, Zmyslový orgán, Zmyslovosť, Znak, Zodpovednosť (etika), Zoznam filozofických smerov, Zvyk, 17. storočie, 18. storočie, 1839, 19. storočie, 1914, 20. storočie, 5. storočie pred Kr., 6. storočie pred Kr.. Rozbaliť index (529 viac) » « Zmenšiť index

A posteriori

A posteriori je latinský výraz, ktorý znamená.

Nový!!: Filozofia a A posteriori · Pozrieť viac »

A priori

A priori je latinský výraz, ktorý znamená.

Nový!!: Filozofia a A priori · Pozrieť viac »

Abú Nasr Muhammad al-Fárábí

Zobrazenie al-Fárábího na bankovke Kazachstanu Abú Nasr Muhammad al-Fárábí (* okolo 870, Fáráb v tureckom Churásáne – † 950, Damask), arab., lat. Alpharabius, známy aj ako Alfarabi, El Farati, Abunasr a Avenassar alebo (podľa niektorých zdrojov) Muhammad ibn Muhammad ibn Tarkhan ibn Uzalagh al-Fárábí, bol perzsko-turecký filozof, predstaviteľ východného islamského aristotelizmu a zakladateľ novoplatónskej islamskej filozofie, jeden z najväčších filozofov a vedcov svojich čias.

Nový!!: Filozofia a Abú Nasr Muhammad al-Fárábí · Pozrieť viac »

Abdukcia

Abdukcia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Abdukcia · Pozrieť viac »

Abdukcia (logika)

Abdukcia (z lat. odvedenie) je podľa Aristotela úsudok, ktorého vyššia premisa je istá, a ktorého nižšia premisa je síce neistá, ale práve tak vierohodná ako záver alebo ešte vierohodnejšia.

Nový!!: Filozofia a Abdukcia (logika) · Pozrieť viac »

Absolútno

Absolútno alebo absolútum je vo filozofii večný, nadpriestorový a nadčasový prazáklad vecí, povznesený nad mnohosť vecí, nad protiklad subjektu a objektu, ja a nie-ja, ducha a telo, často identifikovaný s bohom.

Nový!!: Filozofia a Absolútno · Pozrieť viac »

Abstrakcia (logika)

Abstrakcia v logike je operácia meniaca výrokovú funkciu na názov množiny predmetov, ktoré majú vlastnosť reprezentovanú touto výrokovou funkciou.

Nový!!: Filozofia a Abstrakcia (logika) · Pozrieť viac »

Abstraktno

Abstraktno (lat.) je oblasť abstrakcií, abstraktný svet.

Nový!!: Filozofia a Abstraktno · Pozrieť viac »

Afirmácia

Afirmácia je kladné tvrdenie, utvrdenie, ubezpečenie, uznanie, uistenie, potvrdenie pravdivosti, súhlasu, správnosti a pod.

Nový!!: Filozofia a Afirmácia · Pozrieť viac »

Agnosticizmus

Agnosticizmus (z gr. a-.

Nový!!: Filozofia a Agnosticizmus · Pozrieť viac »

Akcidens

Akcidens alebo akcident môže byť.

Nový!!: Filozofia a Akcidens · Pozrieť viac »

Akt (filozofia)

Akt je prvok alebo fáza akcie, osobitný čin, výkon, úkon, krok, operácia, dejstvo, skutočnosť.

Nový!!: Filozofia a Akt (filozofia) · Pozrieť viac »

Al-Kindí

Al-Kindí Abú Júsuf Jaʿkúb ibn Ishák al-Kindí (arabsky), po latinsky Alkindus, (* asi 800, Kúfa – † asi 870) bol prvý arabský filozof.

Nový!!: Filozofia a Al-Kindí · Pozrieť viac »

Albert Camus

Albert Camus (* 7. november 1913, Mondovi, Alžírsko – † 4. január 1960, Villeblevin, Francúzsko) bol francúzsky spisovateľ, filozof a predstaviteľ existencializmu.

Nový!!: Filozofia a Albert Camus · Pozrieť viac »

Albert Veľký

Svätý Albert Veľký alebo Albertus Magnus alebo Albert z Bollstädtu (* 1193 – † 15. november 1280, Kolín) bol nemecký filozof, teológ, matematik, astronóm, geograf, chemik, metafyzik, fyzik, biblista, alchymista a prírodovedec, člen dominikánskeho rádu, doctor universalis a učiteľ Tomáša Akvinského.

Nový!!: Filozofia a Albert Veľký · Pozrieť viac »

Alchýmia

Pietro Longhi (1702 – 1785) – Alchymisti Alchýmia je historická protovedecká a filozofická disciplína, ktorá kombinovala prvky chémie, metalurgie, fyziky, medicíny, astrológie, sémiotiky, mystiky a umenia.

Nový!!: Filozofia a Alchýmia · Pozrieť viac »

Algoritmus

Príklad algoritmu – vývojový diagram. Algoritmus je postupnosť presne definovaných inštrukcií na splnenie určitej úlohy.

Nový!!: Filozofia a Algoritmus · Pozrieť viac »

Analýza

Analýza môže byť.

Nový!!: Filozofia a Analýza · Pozrieť viac »

Analytická filozofia

Analytická filozofia je filozofický smer, ktorý je najsilnejší, najrozšírenejší a pre duchovnú situáciu doby najcharakteristickejší prúd filozofie 20. stor; je to tak preto, lebo analytická filozofia je filozofiou veku (t. j. 20. stor.) poznamenaného predovšetkým vedou a technikou.

Nový!!: Filozofia a Analytická filozofia · Pozrieť viac »

Anarchizmus

Anarchizmus je politický a filozofický smer.

Nový!!: Filozofia a Anarchizmus · Pozrieť viac »

Anaxagoras

Anaxagoras alebo Anaxagorás môže byť.

Nový!!: Filozofia a Anaxagoras · Pozrieť viac »

Anaximandros

Anaximandros (* asi 610 pred Kr. – † asi 546 pred Kr.) bol starogrécky filozof, žiak Tálesa z Milétu.

Nový!!: Filozofia a Anaximandros · Pozrieť viac »

Anaximenes z Milétu

Anaximenes z Milétu alebo Anaximenés z Milétu/Mílétu (* asi 585 pred Kr. – † asi 524 pred Kr.) bol starogrécky filozof, predstaviteľ milétskej školy.

Nový!!: Filozofia a Anaximenes z Milétu · Pozrieť viac »

Anselm z Canterbury

Svätý Anselm z Canterbury (v slovenčine známy aj ako Anzelm; * 1033, Aosta – † 1109, Canterbury) bol najvýznamnejší filozof a teológ 11. storočia (obdobia ranej scholastiky), študoval vo Francúzsku, bol opátom benediktínskeho kláštora, neskôr canterburský arcibiskup.

Nový!!: Filozofia a Anselm z Canterbury · Pozrieť viac »

Antická filozofia

Antická filozofia zahŕňa filozofiu starovekého Grécka (starogrécka filozofia a helenistická filozofia) a filozofiu starovekého Ríma.

Nový!!: Filozofia a Antická filozofia · Pozrieť viac »

Antropický princíp

Antropický princíp je súhrnný názov pre biochemickú, fyzikálnu a kozmologickú hypotézu, v ktorej sa za ústredný podnet jestvovania nášho vesmíru vo svojej súčasnej podobe pokladá existencia človeka (gr. antrópos).

Nový!!: Filozofia a Antropický princíp · Pozrieť viac »

Antropológia

Antropológia je veda alebo súbor vied o človeku, a to presnejšie v týchto možných významoch.

Nový!!: Filozofia a Antropológia · Pozrieť viac »

Apológia

Apológia je pôvodne obhajobná reč na súde, neskôr obranný spis napr.

Nový!!: Filozofia a Apológia · Pozrieť viac »

Arabská filozofia

Arabská filozofia alebo islamská filozofia je jedna z najvýznamnejších a najbohatšich národných filozofií vytvorená Arabmi a príslušníkmi mnohých iných národov používajúcich arabčinu, ktorá slúžila ako medzinárodný jazyk, podobne ako latinčina v stredovekej Európe.

Nový!!: Filozofia a Arabská filozofia · Pozrieť viac »

Argument

Argument môže byť.

Nový!!: Filozofia a Argument · Pozrieť viac »

Aristoteles

Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Aristoteles strávil v Platónovej akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením.

Nový!!: Filozofia a Aristoteles · Pozrieť viac »

Arno Anzenbacher

Arno Anzenbacher (* 14. február 1940, Bregenz, Rakúsko) je rakúsky filozof, etik a teológ.

Nový!!: Filozofia a Arno Anzenbacher · Pozrieť viac »

Arthur Schopenhauer

Arthur Schopenhauer (* 22. február 1788, Gdansk, Poľsko – † 21. september 1860, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) bol nemecký filozof, ktorý za podstatu sveta pokladal vôľu.

Nový!!: Filozofia a Arthur Schopenhauer · Pozrieť viac »

Účel

Účel je ideálne anticipovaný (predvídaný) výsledok činnosti, procesu.

Nový!!: Filozofia a Účel · Pozrieť viac »

Asketizmus (životný štýl)

Asketizmus (z gr. askeo - cvičím sa) je princíp správania a spôsob života, pre ktorý je charakteristická zdržanlivosť v uspokojovaní potrieb, zriekanie sa blaha s cieľom dosiahnuť morálny alebo náboženský ideál, resp.

Nový!!: Filozofia a Asketizmus (životný štýl) · Pozrieť viac »

Aspekt

Aspekt môže byť.

Nový!!: Filozofia a Aspekt · Pozrieť viac »

Úsudok

Úsudok (zastarano: úsud) môže byť.

Nový!!: Filozofia a Úsudok · Pozrieť viac »

Ateizmus

Baron Paul d'Holbach – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov. Richard Dawkins – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám. Ateizmus (iné názvy: pejoratívne bezbožnosť; expresívne bohaprázdnosť, neznabožstvo, neznajbožstvo; z gr. atheos.

Nový!!: Filozofia a Ateizmus · Pozrieť viac »

Atomizmus

Atomizmus (zo) je filozofický smer, podľa ktorého všetko dianie pozostáva z hry atómov, z ich spájania a oddeľovania, usporiadavania, presunov, priťahovania a vzájomného odrážania.

Nový!!: Filozofia a Atomizmus · Pozrieť viac »

Augustín Riška

Augustín Riška (* 29. apríl 1935, Brodské) slovenský a americký filozof a metodológ; pôsobil na Katedre logiky FF UK v Bratislave, v súčasnosti je profesorom St.

Nový!!: Filozofia a Augustín Riška · Pozrieť viac »

Augustín z Hippa

Svätý Augustín, vl.

Nový!!: Filozofia a Augustín z Hippa · Pozrieť viac »

Auguste Comte

Auguste Comte (celým menom Isidore Marie Auguste François Xavier Comte) (* 19. január 1798, Montpellier, Francúzsko – † 5. september 1857, Paríž) bol francúzsky filozof, zakladateľ pozitivizmu.

Nový!!: Filozofia a Auguste Comte · Pozrieť viac »

Autonómia

Autonómia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Autonómia · Pozrieť viac »

Autonómia (filozofia)

Autonómia alebo čiastočné synonymum sloboda vôle je samourčovanie slobodnej vôle, ku ktorému je spôsobilý človek ako rozumná bytosť.

Nový!!: Filozofia a Autonómia (filozofia) · Pozrieť viac »

Autorita

Autorita môže byť.

Nový!!: Filozofia a Autorita · Pozrieť viac »

Averroizmus

Averroizmus je smer stredovekej filozofie nadväzujúci na učenie Averroesa; obhajuje idey večnosti sveta, smrteľnosti duše, teóriu dvojakej pravdy.

Nový!!: Filozofia a Averroizmus · Pozrieť viac »

Avicenna

Ibn Síná (perzsky Abú Alí Síná) alebo Avicena alebo Avicenna (* asi 980, Afšana pri Buchare – † 18. jún 1037, Hamadán) bol stredoveký perzský filozof, predstaviteľ východnej vetvy arabskej filozofie, lekár, prírodovedec, politik (minister seldžuckého emira v Iráne) a básnik.

Nový!!: Filozofia a Avicenna · Pozrieť viac »

Axióma

Axióma (slovo je žen. rodu; nesprávne: axióm, zastarano: axiom) alebo postulát je základná veta systému teórií, z ktorej sa pomocou pravidla odlúčenia dokazujú ostatné vety či teorémy daného systému.

Nový!!: Filozofia a Axióma · Pozrieť viac »

Axiológia

Axiológia je všeobecná teória hodnôt a hodnotenia.

Nový!!: Filozofia a Axiológia · Pozrieť viac »

Ánanda (učeník)

Ánanda bol Budhov bratranec, učeník a 25 rokov bol jeho priamy služobník.

Nový!!: Filozofia a Ánanda (učeník) · Pozrieť viac »

Šťastie

Šťastie môže byť.

Nový!!: Filozofia a Šťastie · Pozrieť viac »

Škola v Chartres

Škola v Chartres alebo chartreská škola je najvýznamnejšia škola stredovekej filozofie v 12. stor. v Európe.

Nový!!: Filozofia a Škola v Chartres · Pozrieť viac »

Špeciálna etika

Špeciálna etika je etika určitej oblasti života, alebo oboru praxe, napr.

Nový!!: Filozofia a Špeciálna etika · Pozrieť viac »

Špekulácia

Špekulácia alebo špekulovanie môže byť.

Nový!!: Filozofia a Špekulácia · Pozrieť viac »

Štát

Štát má dve hlavné (podobné) definície.

Nový!!: Filozofia a Štát · Pozrieť viac »

Štruktúra

Štruktúra môže byť.

Nový!!: Filozofia a Štruktúra · Pozrieť viac »

Ľavica (politika)

Ľavica je vágne označenie pre politickú skupinu alebo skupiny, najmä politické strany, a príslušné politické smery.

Nový!!: Filozofia a Ľavica (politika) · Pozrieť viac »

Čína

Peking Šenčen Mapa Číny Čína (čín. 中国 – pchin-jin: Zhōng guó; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar Čínska ľudová republika (čín. 中华人民共和国 – pchin-jin: Zhōng huá rén mín gòng hé guó), skratkou ČĽR (medzinárodne ''CN''), je štát ležiaci vo východnej Ázii.

Nový!!: Filozofia a Čína · Pozrieť viac »

Čínska filozofia

Čínska filozofia je jedna z najvýznamnejších a najbohatších národných filozofií tvoriacich východnú filozofiu Predstavuje charakteristický celok podobne ako filozofia západná.

Nový!!: Filozofia a Čínska filozofia · Pozrieť viac »

Človek

Človek môže byť.

Nový!!: Filozofia a Človek · Pozrieť viac »

Človek rozumný

Človek rozumný (iné názvy: rozumný človek, zriedkavo: homo sapiens, staršie: človek múdry, ďalšie synonymá pozri nižšie) je jediný recentný druh rodu človek (Homo).

Nový!!: Filozofia a Človek rozumný · Pozrieť viac »

Čuang-c’

Čuang-c’ (vlastným menom Čuang Čou,,; asi * 369 pred Kr.† 286 pred Kr.) bol čínsky filozof.

Nový!!: Filozofia a Čuang-c’ · Pozrieť viac »

Baruch Spinoza

Baruch de Spinoza, známy aj ako Benedictus de Spinoza, Bento de Spinoza alebo Bento d’Espiñoza (* 24. november 1632, Amsterdam, Holandské grófstvo, Republika siedmich spojených provincií – † 21. február 1677, Haag) bol holandský (amsterdamský) filozof židovského pôvodu.

Nový!!: Filozofia a Baruch Spinoza · Pozrieť viac »

Bernard z Clairvaux

Svätý Bernard z Clairvaux (* 1090, Fontaine-lès-Dijon, Francúzsko – † 20. august 1153, kláštor Clairvaux, Francúzsko) bol francúzsky filozof, teológ a mystik, jeden z hlavných predstaviteľov kresťanskej stredovekej mystiky, odporca Abélarda, ktorý zanechal obdobne silnú pečať na 12. storočí ako Abélard.

Nový!!: Filozofia a Bernard z Clairvaux · Pozrieť viac »

Bertrand Russell

Bertrand Russell (* 18. máj 1872, Trellech, Spojené kráľovstvo – † 2. február 1970, Penrhyndeudraeth) bol anglický filozof, logik, matematik, sociológ, od roku 1908 člen Londýnskej kráľovskej spoločnosti, verejný činiteľ, známy pacifista (za čo bol v období 1. svetovej vojny pol roka vo väzení), jeden zo zakladateľov analytickej filozofie.

Nový!!: Filozofia a Bertrand Russell · Pozrieť viac »

Božstvo

Božstvo môže byť.

Nový!!: Filozofia a Božstvo · Pozrieť viac »

Boethius

Stredoveké zobrazenie Boethia Anicius Manlius Torquatus Severinus Boethius (* 475/480 – † 524/526) bol antický kresťanský filozof a spisovateľ.

Nový!!: Filozofia a Boethius · Pozrieť viac »

Boh

''Boh Stvoriteľ'' podľa Michelangela Michelangela Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť; podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný.

Nový!!: Filozofia a Boh · Pozrieť viac »

Bonaventúra

Svätý Bonaventúra alebo Bonaventura z Bagnoregia, rod.

Nový!!: Filozofia a Bonaventúra · Pozrieť viac »

Budha

Budha (-kodifikovaný slovenský tvar) alebo buddha (-sanskritský a pálijský kmeň, zároveň bežný nekodifikovaný slovenský tvar) alebo buddhah (-sanskritský nominatív, zároveň zriedkavý nekodifikovaný slovenský tvar) alebo buddhó (-pálijský nominatív) môže byť.

Nový!!: Filozofia a Budha · Pozrieť viac »

Bytie

Bytie je všetko existujúce materiálne, ako aj ideálne, nezávisle od akéhokoľvek ďalšieho určenia; to, prostredníctvom čoho je niečo súcnom (ens); to, čo je identické v súcne, základ jestvujúcna.

Nový!!: Filozofia a Bytie · Pozrieť viac »

Cenzor

Cenzor môže byť.

Nový!!: Filozofia a Cenzor · Pozrieť viac »

Chaos

Chaos môže byť.

Nový!!: Filozofia a Chaos · Pozrieť viac »

Charles de Secondat, Baron de Montesquieu

Charles-Louis de Secondat, Baron de La Brède et de Montesquieu, skrátene Montesquieu (* 18. január 1689, La Brède, Francúzsko – † 10. február 1755, Paríž) bol francúzsky filozof, spolutvorca idey deľby moci, ktorú rozpracúval v nadväznosti na Lockovo učenie o deľbe moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu.

Nový!!: Filozofia a Charles de Secondat, Baron de Montesquieu · Pozrieť viac »

Charles Sanders Peirce

Charles Sanders Peirce (* 10. september 1839, Cambridge, Massachusetts – † 19. apríl 1914, Milford, Pensylvánia) bol americký filozof, logik, jeden zo zakladateľov (hlavný inšpirátor) pragmatizmu, ktorý sa zrodil z diskusií v tzv.

Nový!!: Filozofia a Charles Sanders Peirce · Pozrieť viac »

Christian Wolff

Christian Freiherr von Wolff (* 24. január 1679, Vroclav, Poľsko – † 9. apríl 1754, Halle, Nemecko) bol nemecký filozof, predstaviteľ osvietenstva, systemizátor a popularizátor Leibnizovej filozofie, univerzitný profesor v Halle.

Nový!!: Filozofia a Christian Wolff · Pozrieť viac »

Cieľ

Cieľ môže byť.

Nový!!: Filozofia a Cieľ · Pozrieť viac »

Civilizácia

Mestá sú hlavným znakom ľudských civilizácií. Civilizácia je úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá spoločnosť, súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov.

Nový!!: Filozofia a Civilizácia · Pozrieť viac »

Cnosť

Cnosť alebo čnosť (grécky αρετη, areté, lat.virtus) je vypestovaný a navyklý (habituálny) sklon k dobrému konaniu.

Nový!!: Filozofia a Cnosť · Pozrieť viac »

David Hume

David Hume (* 7. máj 1711, Edinburgh, Škótsko, Spojené kráľovstvo – † 25. august 1776, Edinburgh) bol škótsky osvietenský filozof, etik, historik a ekonóm.

Nový!!: Filozofia a David Hume · Pozrieť viac »

Démokritos

Démokritos alebo Demokritos môže byť.

Nový!!: Filozofia a Démokritos · Pozrieť viac »

Dôkaz

Dôkaz môže byť.

Nový!!: Filozofia a Dôkaz · Pozrieť viac »

Dôkaz (logika)

Dôkaz je postupnosť viet, z ktorých každá je buď vetou nevyžadujúcou dôkaz (axióma alebo predpoklad), alebo predtým dokázanou vetou, alebo vetou vyplývajúcou (odvodenou) z predchádzajúcich viet (teorémou).

Nový!!: Filozofia a Dôkaz (logika) · Pozrieť viac »

Dôkaz existencie Boha

Dôkaz existencie Boha je pokus o dôkaz tvrdenia, že existuje Boh, a to pomocou filozofických pojmov bez odvolávania sa na zjavenie alebo tradíciu.

Nový!!: Filozofia a Dôkaz existencie Boha · Pozrieť viac »

Dôstojnosť

Dôstojnosť je morálny vzťah človeka k sebe samému a spoločnosti k jednotlivcovi, ktorého vedomie je formou sebakontroly osobnosti; na dôstojnosti sa zakladajú požiadavky jednotlivca voči sebe samému: konať tak, aby človek neponížil svoju dôstojnosť.

Nový!!: Filozofia a Dôstojnosť · Pozrieť viac »

Dedukcia

Dedukcia alebo odvodzovanie je proces postupných transformácií výrazov pomocou odvodzovacích pravidiel.

Nový!!: Filozofia a Dedukcia · Pozrieť viac »

Dejiny

Dejiny alebo história sú/je.

Nový!!: Filozofia a Dejiny · Pozrieť viac »

Dejiny filozofie

Dejiny filozofie je filozofická disciplína, ktorá študuje filozofické myšlienky a koncepty v ich časovom vývoji.

Nový!!: Filozofia a Dejiny filozofie · Pozrieť viac »

Determinizmus (filozofia)

Determinizmus je filozofický názor, podľa ktorého je akékoľvek dianie nevyhnutne príčinne dané (determinované).

Nový!!: Filozofia a Determinizmus (filozofia) · Pozrieť viac »

Dialektická metóda

Dialektická metóda je metóda filozofie, ktorá spočíva v postupe rozhovoru alebo skúmania, ktorý sa väčšinou riadi ideou rozpornosti.

Nový!!: Filozofia a Dialektická metóda · Pozrieť viac »

Dialektický materializmus

Dialektický materializmus (skratka diamat) bol štátnou filozofiou socialistických štátov a zároveň ideologickým základom ich vied.

Nový!!: Filozofia a Dialektický materializmus · Pozrieť viac »

Dialektika

Dialektika môže byť.

Nový!!: Filozofia a Dialektika · Pozrieť viac »

Disciplína

Disciplína môže byť.

Nový!!: Filozofia a Disciplína · Pozrieť viac »

Dobro

Dobro je z filozofického hľadiska to, čo teší a uspokojuje, čo zodpovedá túžbam a čo ich napĺňa, čo je dokonané a teda dokonalé (v tomto zmysle tiež riadne, žiadúce, determinované); všetko, čo prispieva k blahu; základná morálna hodnota; protiklad zla; to, čo sa pokladá za mravné a hodné nasledovania; to, čo sa považuje za zodpovedajúce mravnému ideálu.

Nový!!: Filozofia a Dobro · Pozrieť viac »

Dokonalosť

Donatom Bramantem, uprostred ostatných učeníkov na Raffaelovej freske Aténska škola.)'' Dokonalosť alebo perfekcia je stav dosiahnutia úplnosti, dokonanie; dokonalosť preto zahrnuje zavŕšenosť.

Nový!!: Filozofia a Dokonalosť · Pozrieť viac »

Doxa

Doxa je grécky výraz znamenajúci mienenie, nepravé (zmyslové) poznanie.

Nový!!: Filozofia a Doxa · Pozrieť viac »

Dualizmus (filozofia)

Dualizmus je vo filozofii učenie, ktoré vychádza z názoru, že existujú dve protikladné podstaty sveta alebo dva protikladné princípy či dve substancie sveta.

Nový!!: Filozofia a Dualizmus (filozofia) · Pozrieť viac »

Duša

gréckej mytológii Rastlinná, zvieracia a ľudská duša podľa kresťanov Duša (alebo v niektorých kontextoch nadvedomie) je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod.

Nový!!: Filozofia a Duša · Pozrieť viac »

Duch

Duch (lat. spiritus; gr.πνεῦμα; hebr. ר֫וּחַ) môže byť.

Nový!!: Filozofia a Duch · Pozrieť viac »

Edmund Husserl

Edmund Husserl (* 8. apríl 1859, Prostějov – † 27. apríl 1938, Freiburg im Breisgau, Nemecko) bol nemecký filozof, zakladateľ a hlavný predstaviteľ fenomenológie ako filozofického smeru a hnutia súčasnej filozofie.

Nový!!: Filozofia a Edmund Husserl · Pozrieť viac »

Egon Bondy

Egon Bondy, vlastným menom Zbyněk Fišer, (* 20. január 1930, Praha – † 9. apríl 2007, Bratislava) bol český básnik, prozaik a filozof.

Nový!!: Filozofia a Egon Bondy · Pozrieť viac »

Eidetická veda

Eidetická veda (zo.

Nový!!: Filozofia a Eidetická veda · Pozrieť viac »

Eklekticizmus (filozofia)

Eklekticizmus (z  – vyberať) alebo eklektizmus alebo eklektická škola je postup vytvárania filozofického výkladu sveta na základe preberania riešení jednotlivých problémov a tém z rozmanitých filozofických systémov.

Nový!!: Filozofia a Eklekticizmus (filozofia) · Pozrieť viac »

Ekonomická veda

Ekonomická veda alebo hospodárska veda môže byť.

Nový!!: Filozofia a Ekonomická veda · Pozrieť viac »

Ekonomika

Hospodárstvo alebo ekonomika môže byť.

Nový!!: Filozofia a Ekonomika · Pozrieť viac »

Element

Element (lat. elementum - pralátka, živel, prvok) môže byť.

Nový!!: Filozofia a Element · Pozrieť viac »

Emanácia

Emanácia je výron, vyžarovanie, vychádzanie nižšieho, menej dokonalého bytia z vyššieho, dokonalejšieho princípu, ktorý tým však sám zostáva nezmenený, nezmenšený, neprechádza do emanovaného (na rozdiel od evolúcie).

Nový!!: Filozofia a Emanácia · Pozrieť viac »

Emancipácia

Emancipácia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Emancipácia · Pozrieť viac »

Emmanuel Lévinas

Emmanuel Levinas (* 12. január 1906, Kaunas, Litva – † 25. december 1995, Paríž, Francúzsko) bol francúzsko-židovský filozof.

Nový!!: Filozofia a Emmanuel Lévinas · Pozrieť viac »

Empíria

Empíria (gr.) je skúsenosť ako prameň poznania alebo ako poznávacia metóda; vedecké pozorovania a pokusy.

Nový!!: Filozofia a Empíria · Pozrieť viac »

Empedokles

Empedokles (alebo Empedoklés) z Akragantu/Agrigenta (* asi 483 pred Kr. — † 423 pred Kr.) bol starogrécky filozof.

Nový!!: Filozofia a Empedokles · Pozrieť viac »

Empirické poznanie

Empirické poznanie je vedecké poznanie opierajúce sa o pozorovanie a experimentovanie.

Nový!!: Filozofia a Empirické poznanie · Pozrieť viac »

Empirizmus

Empirizmus je filozofický smer - učenie, ktoré za zdroj poznatkov pokladá jedine skúsenosť (empíriu).

Nový!!: Filozofia a Empirizmus · Pozrieť viac »

Epikouros

Epikouros alebo Epikúros alebo Epikuros môže byť.

Nový!!: Filozofia a Epikouros · Pozrieť viac »

Epikureizmus

Epikureizmus alebo epikurejská škola alebo Epikurova záhrada je filozofický smer - učenie Epikura a jeho žiakov.

Nový!!: Filozofia a Epikureizmus · Pozrieť viac »

Epistéma

Epistéma alebo epistémé (gr. vedenie, poznanie, veda) môže byť.

Nový!!: Filozofia a Epistéma · Pozrieť viac »

Erazmus Rotterdamský

Erazmus Rotterdamský (* 27. október 1467, Rotterdam, Holandsko – † 12. júl 1536, Bazilej, Švajčiarsko), nazývaný aj Erasmus Rotterdamský, po latinsky zvaný Desiderius, vlastným menom Gerrit Gerritszoon alebo Gerhard Gerhards, bol holandský mysliteľ, rímskokatolícky kňaz, teológ, filozof a filológ predstaviteľ zaalpskej renesancie a humanizmu.

Nový!!: Filozofia a Erazmus Rotterdamský · Pozrieť viac »

Ernst Bloch

Ernst Bloch (* 8. júl 1885, Ludwigshafen – † 4. august 1977, Tübingen) bol nemecký filozof, zakladateľ filozofie utopizmu.

Nový!!: Filozofia a Ernst Bloch · Pozrieť viac »

Estetika

Estetika (z gr.) je v širšom zmysle teória o prírodnej a zároveň umeleckej kráse, o jej podstate, zákonoch a pôsobení na človeka.

Nový!!: Filozofia a Estetika · Pozrieť viac »

Etika

Etika je filozofická disciplína, náuka o ľudskom správaní, skúma morálku alebo morálne relevantné konanie a jeho normy.

Nový!!: Filozofia a Etika · Pozrieť viac »

Eudaimonizmus

Eudaimonizmus je etické učenie, podľa ktorého hlavným kritériom je morálka a základom morálneho správania človeka je túžba po šťastí, a to osobnom alebo spoločenskom.

Nový!!: Filozofia a Eudaimonizmus · Pozrieť viac »

Euklidovská geometria

Euklides z Alexandrie Euklidovská geometria je matematická teória, ktorej základy položil starogrécky matematik Euklides z Alexandrie.

Nový!!: Filozofia a Euklidovská geometria · Pozrieť viac »

Európa

Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.

Nový!!: Filozofia a Európa · Pozrieť viac »

Evolúcia

Evolúcia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Evolúcia · Pozrieť viac »

Evolucionizmus

Evolucionizmus môže byť.

Nový!!: Filozofia a Evolucionizmus · Pozrieť viac »

Exaktná veda

Exaktná veda (exaktný - z lat. vedecky presný, prísne vedecký) je veda, ktorá má vypracovanú presnú metódu (obyčajne prírodná veda).

Nový!!: Filozofia a Exaktná veda · Pozrieť viac »

Existencia

Existencia (v niektorých kontextoch aj existovanie) môže byť.

Nový!!: Filozofia a Existencia · Pozrieť viac »

Existencia (filozofia)

Existencia (z neskorolatinského ex(s)istentia.

Nový!!: Filozofia a Existencia (filozofia) · Pozrieť viac »

Existencializmus

Sartre Simone de Beauvoir, Jean-Paul Sartre a Che Guevara na Kube v roku 1960. Existencializmus alebo filozofia existencie je smer súčasnej filozofie (najväčší vplyv mal medzi rokmi 1920 – 1960), ktorý nadviazal o. i.

Nový!!: Filozofia a Existencializmus · Pozrieť viac »

Extrémista

Extrémista môže byť.

Nový!!: Filozofia a Extrémista · Pozrieť viac »

Falzifikovateľnosť

Falzifikovateľnosť môže byť.

Nový!!: Filozofia a Falzifikovateľnosť · Pozrieť viac »

Fenomén

Fenomén môže byť.

Nový!!: Filozofia a Fenomén · Pozrieť viac »

Fenomenológia

Fenomenológia je opisné skúmanie súborov javov; veda o fenoménoch alebo o javoch.

Nový!!: Filozofia a Fenomenológia · Pozrieť viac »

Fenomenologická redukcia

Fenomenologická redukcia je základná metóda fenomenologickej filozofie, súbor postupov odhaľovania, skúmania a objasňovania fenoménov.

Nový!!: Filozofia a Fenomenologická redukcia · Pozrieť viac »

Ferdinand de Saussure

Ferdinand de Saussure (* 26. november 1857, Ženeva, Švajčiarsko – † 22. február 1913, Ženeva) bol švajčiarsky jazykovedec indoeuropeista, profesor na univerzite v Ženeve.

Nový!!: Filozofia a Ferdinand de Saussure · Pozrieť viac »

Filón Alexandrijský

Filón Alexandrijský Filón Alexandrijský alebo Filón z Alexandrie (* asi 20 pred Kr. – † 50 po Kr.) bol židovský filozof, predstaviteľ helénistických Židov.

Nový!!: Filozofia a Filón Alexandrijský · Pozrieť viac »

Filozof

Sova sa v priebehu dejín stala '''symbolom múdrosti'''. Filozof (z gr. Φιλοσοφία (philo-sophia) - láska k múdrosti) patrí medzi súčasne sporné a zároveň veľmi jasné označenie príslušníka rôznorodej skupiny ľudí.

Nový!!: Filozofia a Filozof · Pozrieť viac »

Filozofia života

Filozofia života je filozofický smer súčasnej filozofie, ktorý v spore s pozitivizmom a novokantovstvom utvára v poslednej tretine 19. storočia prvú ideovú formáciu poklasickej filozofie.

Nový!!: Filozofia a Filozofia života · Pozrieť viac »

Filozofia ľudského subjektu

Filozofia ľudského subjektu je súbor filozofických úvah týkajúcich sa subjektu človeka.

Nový!!: Filozofia a Filozofia ľudského subjektu · Pozrieť viac »

Filozofia dejín

Filozofia dejín dejín je filozofická reflexia dejín, ktorá sa opiera o interpretáciu a hodnotenie najmä výsledkov výskumu a výkladu dejín.

Nový!!: Filozofia a Filozofia dejín · Pozrieť viac »

Filozofia ducha

Filozofia ducha je súčasť Hegelovej filozofie, ktorá nasleduje po filozofia prírody a uzatvára systém filozofie.

Nový!!: Filozofia a Filozofia ducha · Pozrieť viac »

Filozofia existenciality

Filozofia existenciality je filozofický výskum existenciality.

Nový!!: Filozofia a Filozofia existenciality · Pozrieť viac »

Filozofia filozofie

Filozofia filozofie je súbor filozofických úvah o filozofii, sebareflexia filozofie.

Nový!!: Filozofia a Filozofia filozofie · Pozrieť viac »

Filozofia jazyka

Filozofia jazyka je disciplína, ktorá sa zaoberá ontologickými problémami jazyka na jednej strane a filozofickou podstatou jazykovedných teórií aj metód na druhej strane, teda základnými otázkami lingvistiky, týkajúcimi sa odôvodnenia stavby a fungovania jazyka ako prostriedku myslenia, komunikovania a vývinu spoločnosti.

Nový!!: Filozofia a Filozofia jazyka · Pozrieť viac »

Filozofia kultúry

Filozofia kultúry je súbor filozofických snáh o objasnenie fenoménu kultúry, jeho členenie podľa kultúrnych oblastí.

Nový!!: Filozofia a Filozofia kultúry · Pozrieť viac »

Filozofia matematiky

Filozofia matematiky je jedna z genitívnych filozofií, súhrn filozofických úvah o matematike.

Nový!!: Filozofia a Filozofia matematiky · Pozrieť viac »

Filozofia mysle

biologického naturalizmu. Filozofia mysle je vetva modernej analytickej filozofie, ktorej predmetom výskumu je povaha mysle, mentálnych javov a reprezentácií, mentálnych funkcií, mentálnych vlastností, tiež fenomén vedomia a obzvlášť vzťah mysle či vedomia k fyzickému telu resp.

Nový!!: Filozofia a Filozofia mysle · Pozrieť viac »

Filozofia náboženstva

Filozofia náboženstva je filozofická reflexia fenoménu náboženstva, špeciálne gnozeológia, logika, metafyzika náboženstva.

Nový!!: Filozofia a Filozofia náboženstva · Pozrieť viac »

Filozofia práva

Filozofia práva je teória princípov (základov, predpokladov) práva a právnej vedy, veda o zdroji, podstate, platnosti, idei a účele, najvyšších normách práva.

Nový!!: Filozofia a Filozofia práva · Pozrieť viac »

Filozofia prírody

Filozofia prírody alebo naturfilozofia je jedna z genitívnych filozofií.

Nový!!: Filozofia a Filozofia prírody · Pozrieť viac »

Filozofia spoločnosti

Filozofia spoločnosti je pokus o vysvetľovanie spoločnosti samej, spoločenského života vôbec zo samotného základu, t. j. prirodzene daných spoločenských dispozícií človeka.

Nový!!: Filozofia a Filozofia spoločnosti · Pozrieť viac »

Filozofia sveta

Filozofia sveta alebo filozofia kozmickej reality je podľa Letza predovšetkým filozofia prírody a filozofia evolúcie.

Nový!!: Filozofia a Filozofia sveta · Pozrieť viac »

Filozofia umenia

Filozofia umenia je filozofická disciplína, ktorá skúma psychické zdroje umenia (túžbu vyjadriť sa, vôľu stvárňovať, pud hry, potešenie so zdania), umelecké motívy (zážitok, výraz, stvárnenie), umeleckú tvorbu a podstatu kreativity (inšpirácia, koncepcia, vnútorné predvedenie, realizácia), prežívanie umenia a pôžitok z umenia, podstatu umenia.

Nový!!: Filozofia a Filozofia umenia · Pozrieť viac »

Filozofia výchovy

Filozofia výchovy je súhrn filozofických názorov na výchovu, t. j. názorov, ktorých podstatný významový konštituent tvorí kognitívny významový útvar konštituovaný ako výsledok uvedomenia si horizontovosti výchovy a všetkých jej zložiek a podmienok existencie.

Nový!!: Filozofia a Filozofia výchovy · Pozrieť viac »

Filozofia vedy

Filozofia vedy disciplína, ktorá skúma štruktúru vedeckého poznania, prostriedky a metódy vedeckého poznania, spôsoby fundamentácie vedeckého poznania a vývin vedeckého poznania.

Nový!!: Filozofia a Filozofia vedy · Pozrieť viac »

Filozofická antropológia

Leonardo da Vinci: Vitruviánsky muž Filozofická antropológia je filozofický smer alebo filozofická teoretická disciplína, ktorej snahou je zjednotiť nekoherentné spôsoby chápania správania človeka ako tvora vo svojom sociálnom prostredí a ako tvorcu svojich vlastných hodnôt.

Nový!!: Filozofia a Filozofická antropológia · Pozrieť viac »

Filozofická škola

Filozofická škola je skupina predstaviteľov toho istého filozofického smeru, filozofického programu, filozofickej metódy nadväzujúca najčastejšie na prácu alebo idey niektorého vynikajúceho filozofa.

Nový!!: Filozofia a Filozofická škola · Pozrieť viac »

Filozofická ekonómia

Filozofická ekonómia kladie a hľadá odpovede na také otázky, ktoré z rôznych dôvodov nepostihuje vedecká ekonómia.

Nový!!: Filozofia a Filozofická ekonómia · Pozrieť viac »

Filozofická hermeneutika

Filozofická hermeneutika je filozofický smer 20. storočia, ktorý nadväzuje na predchádzajúci vývin hermeneutiky, chápanej ako umenie zvestovať, tlmočiť a vykladať (z gr. HERMÉNEUS.

Nový!!: Filozofia a Filozofická hermeneutika · Pozrieť viac »

Filozofická teológia

Filozofická teológia je filozofická disciplína (súčasť teoretickej filozofie), ktorá sa zaoberá Bohom – filozofická náuka o Bohu, filozofická tematizácia Boha.

Nový!!: Filozofia a Filozofická teológia · Pozrieť viac »

Filozofický problém

Filozofický problém je jeden zo základných významových útvarov, z ktorých vyrastá určitá filozofická koncepcia alebo skupina filozofických koncepcií.

Nový!!: Filozofia a Filozofický problém · Pozrieť viac »

Filozofovanie

Filozofovanie je vykonávanie filozofickej činnosti.

Nový!!: Filozofia a Filozofovanie · Pozrieť viac »

Forma

Forma môže byť.

Nový!!: Filozofia a Forma · Pozrieť viac »

Francis Bacon

Francis Bacon, 1.

Nový!!: Filozofia a Francis Bacon · Pozrieť viac »

Franz Brentano

Franz Brentano (* 16. január 1838, Boppard, Nemecko – † 17. marec 1917, Zürich, Švajčiarsko) bol rakúsky filozof a teológ, predchodca fenomenológie, jeden z najvýznamnejších akademických filozofov druhej polovice 19. storočia, spoluzakladateľ rakúskej filozofickej tradície.

Nový!!: Filozofia a Franz Brentano · Pozrieť viac »

Friedrich Engels

Friedrich Engels (* 28. november 1820, Barmen, Nemecko – † 5. august 1895, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol systematizátor marxistickej filozofie; nemecký sociológ, filozof, ekonóm, žurnalista a továrnik; spolupracovník K. Marxa, vydavateľ 2.

Nový!!: Filozofia a Friedrich Engels · Pozrieť viac »

Friedrich Nietzsche

Friedrich Wilhelm Nietzsche (* 15. október 1844, Röcken pri Lützene – † 25. august 1900, Weimar) bol nemecký filozof a filológ.

Nový!!: Filozofia a Friedrich Nietzsche · Pozrieť viac »

Friedrich Schleiermacher

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (* 21. november 1768, Vroclav – † 12. február 1834, Berlín) bol nemecký filozof a protestantský teológ.

Nový!!: Filozofia a Friedrich Schleiermacher · Pozrieť viac »

Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling

Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling (* 27. január 1775, Leonberg – † 20. august 1854, Bad Ragaz) bol filozof, predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu a jeho spojenia s romantikou.

Nový!!: Filozofia a Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling · Pozrieť viac »

Funkcia

Funkcia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Funkcia · Pozrieť viac »

Fyzika

Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).

Nový!!: Filozofia a Fyzika · Pozrieť viac »

Geometria

Geometria (z gréckych slov Geo.

Nový!!: Filozofia a Geometria · Pozrieť viac »

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika).

Nový!!: Filozofia a Georg Wilhelm Friedrich Hegel · Pozrieť viac »

George Berkeley

George Berkeley (čítaj bark-lí) (* 12. marec 1685, Thomastown, Írsko – † 14. január 1753, Oxford, Spojené kráľovstvo) bol írsky filozof, biskup v Cloyne (Írsko), niekedy sa považuje aj za zakladateľa severoamerickej filozofie.

Nový!!: Filozofia a George Berkeley · Pozrieť viac »

George Edward Moore

George Edward Moore (* 4. november 1873, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 24. október 1958, Cambridge) bol anglický filozof, jeden zo zakladateľov analytickej filozofie; predstaviteľ neorealizmu.

Nový!!: Filozofia a George Edward Moore · Pozrieť viac »

Gilbert Ryle

Gilbert Ryle (* 19. august 1900, Brighton, Spojené kráľovstvo – † 6. október 1976, Oxford) bol anglický filozof, predstaviteľ analytickej filozofie.

Nový!!: Filozofia a Gilbert Ryle · Pozrieť viac »

Giordano Bruno

Giordano Bruno vlastným menom Fillipo Bruno, tiež Nolan alebo Nolanus (* 1548, Nola, Taliansko – † 17. február 1600, Rím) bol taliansky renesančný filozof a dominikán.

Nový!!: Filozofia a Giordano Bruno · Pozrieť viac »

Gnosticizmus

Gnosticizmus (z gréc. gnósis, γνώσις, poznanie) alebo gnóza je nábožensko-filozofický smer neskorej antiky, ktorý zažil svoj najväčší rozmach v 1. – 3. storočí po Kr. Je preň charakteristické odmietanie hmotného sveta, spásna rola poznania a vyznačuje sa vierou v božskú iskru v človeku.

Nový!!: Filozofia a Gnosticizmus · Pozrieť viac »

Gottfried Wilhelm Leibniz

Gottfried Wilhelm Leibniz (* 1. júl 1646, Lipsko, Nemecko – † 14. november 1716, Hannover) bol nemecký filozof, predstaviteľ novovekého racionalizmu, fyzik, matematik, diplomat, jeden z posledných polyhistorov a iniciátorov ekumenických snáh.

Nový!!: Filozofia a Gottfried Wilhelm Leibniz · Pozrieť viac »

Gottlob Frege

Friedrich Ludwig Gottlob Frege (* 8. november 1848, Wismar – † 26. júl 1925, Bad Kleinen) bol nemecký logik, matematik a filozof.

Nový!!: Filozofia a Gottlob Frege · Pozrieť viac »

Gréčtina

Gréčtina môže byť.

Nový!!: Filozofia a Gréčtina · Pozrieť viac »

Grécka filozofia

'''Aristoteles''', vrcholný predstaviteľ klasickej starogréckej filozofie Grécka filozofia je súčasť gréckej kultúry – filozofia, ktorú vytvára grécky národ od antiky až dodnes.

Nový!!: Filozofia a Grécka filozofia · Pozrieť viac »

Grécke jazyky

Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.

Nový!!: Filozofia a Grécke jazyky · Pozrieť viac »

Grécko

Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Nový!!: Filozofia a Grécko · Pozrieť viac »

Hans Driesch

Hans Driesch (* 28. október 1867, Bad Kreuznach, Nemecko – † 16. apríl 1941, Lipsko) bol nemecký filozof, pôvodne biológ.

Nový!!: Filozofia a Hans Driesch · Pozrieť viac »

Hans-Georg Gadamer

Pamätná tabuľa Hansa-Georga Gadamera vo Vroclave Hans-Georg Gadamer (* 11. február 1900, Marburg, Nemecko – † 13. marec 2002, Heidelberg) bol nemecký filozof a historik filozofie.

Nový!!: Filozofia a Hans-Georg Gadamer · Pozrieť viac »

Harmónia

Harmónia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Harmónia · Pozrieť viac »

Harmónia (filozofia)

Harmónia je.

Nový!!: Filozofia a Harmónia (filozofia) · Pozrieť viac »

Hérakleitos

Hérakleitos (iné názvy: Hérákleitos, Herakleitos, Heraklit, Héraklit) môže byť.

Nový!!: Filozofia a Hérakleitos · Pozrieť viac »

Hérakleitos z Efezu

Hérakleitos z Efezu (iné názvy: Hérákleitos z Efezu, Herakleitos z Efezu, Heraklit z Efezu, Héraklit z Efezu, Hérakleitos Skoteinos, Hérákleitos Skoteinos; * asi 540 pred Kr., Efez – † asi 480 pred Kr., Efez) bol grécky filozof, podľa ktorého svet nestvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale bol vždy, je a bude, a síce ako polemos - boj protikladov, metaforicky znázornený večne živým ohňom, ktorý sa rozhorieva a uhasína podľa toho, ako mu to prikazuje zákon.

Nový!!: Filozofia a Hérakleitos z Efezu · Pozrieť viac »

Hérodotos

Socha Herodota pred Viedenským parlamentom Hérodotos (iné názvy: Herodotos, Hérodot, Herodot; * okolo 484 pred Kr., Halikarnassos (Malá Ázia) – † 430 pred Kr., Thúrioi (južná Itália) alebo Atény), gr.

Nový!!: Filozofia a Hérodotos · Pozrieť viac »

Hedonizmus

Hedonizmus (po grécky hedone – rozkoš) je filozofický smer, etické učenie, podľa ktorého je dobro to, čo ľuďom poskytuje rozkoš alebo ich zbavuje utrpenia.

Nový!!: Filozofia a Hedonizmus · Pozrieť viac »

Helenistická filozofia

Helenistická filozofia (iné názvy: poklasické obdobie gréckej filozofie, helénska filozofia) je etapa antickej filozofie alebo starogréckej filozofie a rímskej filozofie v období počnúc Alexandrom Veľkým (356 - 323 pred Kr. a končiac Augustom a obdobie do konca staroveku (polovica 6. storočia). Grécko stratilo národnú samostatnosť. Namiesto neveľkých mestských štátov nastúpili veľké monarchie, čím sa charakter gréckej spoločnosti radikálne zmenil. Zmenil sa charakter gréckej filozofie. Do popredia sa dostali otázky, ktoré súvisia s postavením človeka v neistých časoch. Filozofi sa sústreďujú na etickú problematiku, hľadajú také postoje k životu a k svetu, ktoré zodpovedajú požiadavkám múdrosti a dôstojnosti. Vznikajú nové smery, ktoré zodpovedajú novým pomerom, a to epikureizmus, stoicizmus a skepticizmus, na druhej strane pokračovali vo svojom pôsobení školy, ktoré boli založené skôr. Boli to najmä Akadémia a peripatetická škola. Až v tomto období vznikajú filozofické systémy v pravom zmysle slova. Filozofické problémy sa utrieďujú a detailne prepracovávajú. Filozofia sa chápe ako univerzálna náuka o svete a filozofi ju delia na logiku, fyziku a etiku. Snaha o sústavnosť mala negatívny následok v tom, že viedla k dogmatizmu. Filozofické školy pritom medzi sebou polemizovali na vysokej intelektuálnej úrovni. Predstaviteľmi helenistickej filozofie boli Filon z Alexandrie, Klement Alexandrijský, Origenes, Pyrrhon z Elidy.

Nový!!: Filozofia a Helenistická filozofia · Pozrieť viac »

Henri Bergson

Henri Bergson (* 18. október 1859, Paríž, Francúzsko – † 4. január 1941, Paríž) bol francúzsky filozof, predstaviteľ intuitivizmu a filozofie života.

Nový!!: Filozofia a Henri Bergson · Pozrieť viac »

Herbert Spencer

Herbert Spencer (* 27. apríl 1820, Derby, Spojené kráľovstvo – † 8. december 1903, Brighton) bol anglický filozof, predstaviteľ pozitivizmu a hlavný predstaviteľ evolucionizmu 2.

Nový!!: Filozofia a Herbert Spencer · Pozrieť viac »

Hermeneutika

Hermeneutika (z gr. ἑρμηνεύειν, herméneuein - vysvetľovať, zvestovať) je umenie a teória vysvetľovania, neskôr sa výraz „hermeneutika“ používa na označenie alebo ako súčasť označenia rôznych filozofém, no najmä v spojení s prívlastkom filozofická.

Nový!!: Filozofia a Hermeneutika · Pozrieť viac »

Heuristika

Heuristika (z gr. heuréka.

Nový!!: Filozofia a Heuristika · Pozrieť viac »

Hierarchia

Diderotovej Encyklopédii z roku 1751. Hierarchia (z gr. ἱερός (hieros).

Nový!!: Filozofia a Hierarchia · Pozrieť viac »

Hilary Putnam

Hilary Putnam (* 31. júl 1926, Chicago, Illinois, USA – † 13. marec 2016, Arlington, Massachusetts, USA) bol americký matematik, informatik a filozof, predstaviteľ analytickej filozofie a postmodernej filozofie, profesor na Harvardovej univerzite.

Nový!!: Filozofia a Hilary Putnam · Pozrieť viac »

História

História môže byť.

Nový!!: Filozofia a História · Pozrieť viac »

Historiografia

Historiografia alebo dejepisectvo môže byť.

Nový!!: Filozofia a Historiografia · Pozrieť viac »

Hmota

Hmota môže byť.

Nový!!: Filozofia a Hmota · Pozrieť viac »

Hmota (filozofia)

Hmota vo filozofii (a pôvodne aj vo fyzike) je abstrakcia protikladu ducha.

Nový!!: Filozofia a Hmota (filozofia) · Pozrieť viac »

Hmota (fyzika)

Hmota (staršie pomenovanie matéria) je vo fyzikehmota.

Nový!!: Filozofia a Hmota (fyzika) · Pozrieť viac »

Hodnota

Hodnota môže byť.

Nový!!: Filozofia a Hodnota · Pozrieť viac »

Hodnota (filozofia)

Hodnota je významový útvar/proces, ktorého špecifikum spočíva v uvedomení/uvedomovaní si spôsobilosti dajakej entity uspokojiť/uspokojovať potrebu, a to či už bezprostredne, alebo svojimi dôsledkami.

Nový!!: Filozofia a Hodnota (filozofia) · Pozrieť viac »

Hodnotenie

Hodnotenie je zisťovanie hodnoty, pripisovanie hodnoty, napr.

Nový!!: Filozofia a Hodnotenie · Pozrieť viac »

Hospodárstvo (oblasť činnosti)

Hospodárstvo alebo ekonomika je časť (spoločenského) života (súhrn príslušných činností a zariadení) zameraná na materiálne udržiavanie a zabezpečovanie ľudského života.

Nový!!: Filozofia a Hospodárstvo (oblasť činnosti) · Pozrieť viac »

Humanizmus (ľudomilnosť)

Humanizmus je filozoficko-etické stanovisko, ktorým sa ústredné miesto prisudzuje človeku, jeho blahu, potrebám a záujmom, a ktoré spravidla odmieta náboženstvo a zdôrazňuje racionalizmus.

Nový!!: Filozofia a Humanizmus (ľudomilnosť) · Pozrieť viac »

Hylémorfizmus

Hylémorfizmus (gr.) je spolupôsobenie látky a formy, pričom forma existuje len ako realizovaná v látke.

Nový!!: Filozofia a Hylémorfizmus · Pozrieť viac »

Hypotéza

Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť.

Nový!!: Filozofia a Hypotéza · Pozrieť viac »

Ibn Rušd

Ibn Rušd (arab. Abú al-Walíd Muhammad ibn Ahmad ibn Muhammad ibn Rušd Andalusí) známy ako Averroes (* 1126, Córdoba – † 1198, Maroko), bol filozof moslimského stredovekého západu, lekár, právnik a matematik.

Nový!!: Filozofia a Ibn Rušd · Pozrieť viac »

Id, ego a superego

Id, ego a superego sú podľa Freudovej psychoanalýzy tri základné časti osobnosti človeka.

Nový!!: Filozofia a Id, ego a superego · Pozrieť viac »

Idea

Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom.

Nový!!: Filozofia a Idea · Pozrieť viac »

Idealizmus

Idealizmus je filozofický smer, ktorý vychádza z tézy, že prvotným, čiže tým, od čoho závisí všetko ostatné, je niečo ideálne alebo duchovné, napr.

Nový!!: Filozofia a Idealizmus · Pozrieť viac »

Identita (filozofia)

Identita (lat.) je zhodnosť, totožnosť.

Nový!!: Filozofia a Identita (filozofia) · Pozrieť viac »

Ideológia

Ideológia je významový útvar, ktorý sa chápe buď ako všeobecná veda o ideách zameraná na prejasnenie a skvalitnenie verejného myslenia (Destutt de Tracy) alebo ako systematická a všezahrnujúca politická doktrína slúžiaca ako základ zdôvodňujúci program politického konania.

Nový!!: Filozofia a Ideológia · Pozrieť viac »

Immanuel Kant

Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.

Nový!!: Filozofia a Immanuel Kant · Pozrieť viac »

Implikácia

Implikácia (z) je logická operácia tvoriaca zložený výrok z dvoch výrokov pomocou logickej spojky, ktorá zodpovedá spojke ak - tak.

Nový!!: Filozofia a Implikácia · Pozrieť viac »

India

India, oficiálny názov Indická republika, je najľudnatejšia krajina na svete (podľa odhadov OSN z roku 2023).

Nový!!: Filozofia a India · Pozrieť viac »

Indická filozofia

Indická filozofia je výrazná zložka indickej kultúry, jedna z najbohatších národných filozofií; prevažne náboženská filozofia; tvorí charakteristický útvar podobne ako filozofia západná, filozofia čínska, filozofia arabská.

Nový!!: Filozofia a Indická filozofia · Pozrieť viac »

Individualizmus

Individualizmus môže byť.

Nový!!: Filozofia a Individualizmus · Pozrieť viac »

Indukcia

Indukcia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Indukcia · Pozrieť viac »

Integrácia

Integrácia (lat.) je spojenie častí do jedného celku; scelenie, ucelenie, zjednotenie; združovanie.

Nový!!: Filozofia a Integrácia · Pozrieť viac »

Interpretácia

Interpretácia (z lat. interpretatio.

Nový!!: Filozofia a Interpretácia · Pozrieť viac »

Intuícia

Intuícia (z lat. in-tueor, in-tuitum) znamená vhľad, alebo náhľad a v súčasnom užití obvykle označuje schopnosť rychlého chápania, odhadu a rozhodovania, ktoré nie je sprostredkované žiadnym uvažovaním aj keď býva prevádzané pocitom jasnosti a istoty, nie je podložené žiadnymi dôvodmi.

Nový!!: Filozofia a Intuícia · Pozrieť viac »

Isaac Newton

Sir Isaac Newton, prezident Kráľovskej spoločnosti (* 4. január 1643, Woolsthorpe-by-Colsterworth, Anglicko – † 31. marec 1727, Kensington) bol anglický fyzik, matematik a filozof.

Nový!!: Filozofia a Isaac Newton · Pozrieť viac »

Ivan Odilo Štampach

Ivan Odilo Štampach (* 18. február 1946, Praha) je český teológ, religionista a bývalý dominikán (v roku 1999 z rádu vylúčený a exkomunikovaný).

Nový!!: Filozofia a Ivan Odilo Štampach · Pozrieť viac »

Ja

Ja môže byť.

Nový!!: Filozofia a Ja · Pozrieť viac »

Jacques Derrida

Jacques Derrida (* 15. júl 1930, El-Biar, Alžírsko – † 8. október 2004, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky filozof, predstaviteľ postmodernej filozofie.

Nový!!: Filozofia a Jacques Derrida · Pozrieť viac »

Jan Patočka

Jan Patočka (* 1. jún 1907, Turnov – † 13. marec 1977, Praha) bol jeden z najvýznamnejších českých filozofov 20. storočia, hlavný predstaviteľ česko-slovenskej fenomenológie a filozofie dejín.

Nový!!: Filozofia a Jan Patočka · Pozrieť viac »

Jav

Jav (iné názvy: fenomén, úkaz) je všetko, čo sa vníma zmyslovo; jav je súhrn vonkajších premenlivých, zmyslami vnímaných vlastností.

Nový!!: Filozofia a Jav · Pozrieť viac »

Jazyk (jazykoveda)

Jazyk je historicky konštruovaný systém zvukových, lexikálnych a gramatických prostriedkov, objektivizujúci prácu myslenia, komunikácie a vzájomného chápania sa jej účastníkov.

Nový!!: Filozofia a Jazyk (jazykoveda) · Pozrieť viac »

Jazyková komunikácia

Jazyková komunikácia je ústne alebo písomné sprostredkovanie informácií rečou.

Nový!!: Filozofia a Jazyková komunikácia · Pozrieť viac »

Ján Duns Scotus

Johannes Duns Scotus Blahoslavený Ján Duns Scotus alebo po latinsky Johannes Duns Scotus/Ioannis Duns Scoti alebo po anglicky John Duns Scotus (* 1265/1266, Duns, Škótsko – † 1308, Kolín nad Rýnom) bol františkánsky mních škótskeho pôvodu, významný predstaviteľ neskorej stredovekej scholastiky, filozof a teológ, profesor na Oxfordskej a Parížskej univerzite.

Nový!!: Filozofia a Ján Duns Scotus · Pozrieť viac »

Ján Hus

Brezovej pod Bradlom ako jediný na Slovensku Ján Hus (* okolo 1369, Husinec – † 6. júl 1415, Konstanz, Nemecko) bol významný stredoveký český teológ, katolícky kňaz, kazateľ a náboženský reformátor (pozri husitstvo).

Nový!!: Filozofia a Ján Hus · Pozrieť viac »

Ján Kalvín

Ján Kalvín (vlastným menom Jehan Cauvin; * 10. júl 1509, Noyon – † 27. máj 1564, Ženeva) bol francúzsky teológ, kazateľ, duchovný, zakladateľ kalvinizmu a predstaviteľ reformácie vo Francúzsku a Švajčiarsku.

Nový!!: Filozofia a Ján Kalvín · Pozrieť viac »

Ján Letz

Prof. Ing. Ján Letz, PhD. (* 23. január 1936, Žilina† 21. november 2021) bol slovenský filozof a univerzitný profesor, tvorca experienciálno-evolučnej a kreačno-evolučnej filozofie.

Nový!!: Filozofia a Ján Letz · Pozrieť viac »

Ján Scotus Eriugena

''Johannes Scotus Eriugena'' Johannes Scotus Eriugena (* 810/815 – † 877) bol stredoveký filozof írskeho pôvodu pôsobiaci vo Francúzsku pri dvore Karola Holého, kde riadil jeho školu.

Nový!!: Filozofia a Ján Scotus Eriugena · Pozrieť viac »

Jean-François Lyotard

Jean-François Lyotard (* 10. august 1924, Versailles, Francúzsko – † 21. apríl 1998, Paríž) bol francúzsky filozof a literárny teoretik.

Nový!!: Filozofia a Jean-François Lyotard · Pozrieť viac »

Jean-Jacques Rousseau

Jean-Jacques Rousseau (* 28. jún 1712, Ženeva, Švajčiarsko – † 2. júl 1778, Ermenonville, Francúzsko) bol francúzsky filozof obdobia osvietenstva, ktorý kritizoval predovšetkým racionalizmus svojej doby a proti preceňovaniu moci rozumu osvietencami požadoval, aby sa nezanedbávala kultúra citu.

Nový!!: Filozofia a Jean-Jacques Rousseau · Pozrieť viac »

Jean-Paul Sartre

Jean-Paul Sartre (* 21. jún 1905, Paríž, Francúzsko – † 15. apríl 1980, Paríž) bol francúzsky filozof a spisovateľ, hlavný predstaviteľ existencializmu, ktorý dokázal prepojiť filozofiu a beletriu.

Nový!!: Filozofia a Jean-Paul Sartre · Pozrieť viac »

Jeremy Bentham

Jeremy Bentham (* 15. február 1748, Londýn – † 6. jún 1832, Londýn) bol anglický etik (utilitarista) a právnik, teoretik liberalizmu.

Nový!!: Filozofia a Jeremy Bentham · Pozrieť viac »

Johann Gottlieb Fichte

Johann Gottlieb Fichte (* 19. máj 1762, Rammenau, Nemecko – † 27. január 1814, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckého idealizmu; svoju filozofiu označoval ako vedoslovie.

Nový!!: Filozofia a Johann Gottlieb Fichte · Pozrieť viac »

John Austin

John Austin (* 3. marec 1790, Creeting Mill, Spojené kráľovstvo – † 1. december 1859, Weybridge, Spojené kráľovstvo) bol anglický právnik a filozof práva.

Nový!!: Filozofia a John Austin · Pozrieť viac »

John Dewey

John Dewey (* 20. október 1859, Burlington, Vermont, USA – † 1. jún 1952, New York) bol americký filozof, predstaviteľ chicagskej školy pragmatizmu, predstaviteľ reformnej pedagogiky.

Nový!!: Filozofia a John Dewey · Pozrieť viac »

John Locke

John Locke (* 29. august 1632, Wrington, Anglicko – † 28. október 1704, Oates) bol anglický filozof, považovaný za jedného zo zakladateľov novovekej filozofie.

Nový!!: Filozofia a John Locke · Pozrieť viac »

John Rogers Searle

John Rogers Searle (* 31. júl 1932, Denver, Colorado) je americký filozof, predstaviteľ analytickej filozofie, filozofie jazyka a lingvista.

Nový!!: Filozofia a John Rogers Searle · Pozrieť viac »

John Stuart Mill

John Stuart Mill (* 20. máj 1806, Pentonville, Spojené kráľovstvo – † 8. máj 1873, Avignon, Francúzsko) bol britský filozof, logik a ekonóm, morálny a politický teoretik.

Nový!!: Filozofia a John Stuart Mill · Pozrieť viac »

Jozef Miloslav Hurban

Novom Meste nad Váhom Brezovej pod Bradlom Pamätná tabuľa na mieste Hurbanovho rodného domu Žiline Pamätná tabuľa v Prešove Hodžu v Trenčíne Jozef Ľudovít Miloslav Hurban (pseudonymy Slavomil F. Kořennatý, Ľudovít Pavlovič, M. z Bohuslavíc, M. Selovský) (* 19. marec 1817, Beckov – † 21. február 1888, Hlboké) bol prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz (po smrti Karola Kuzmányho načas superintendent Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania) a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 1849.

Nový!!: Filozofia a Jozef Miloslav Hurban · Pozrieť viac »

Judaizmus

Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).

Nový!!: Filozofia a Judaizmus · Pozrieť viac »

Kalám

Kalám (arabs. doslova hovorenie, diskusia) je v dejinách arabského myslenia jeden z troch hlavných smerov islamskej náboženskej filozofie, ktorý je pomenovaný podľa dialektickej metódy, ktorú používal.

Nový!!: Filozofia a Kalám · Pozrieť viac »

Karl Jaspers

Karl Theodor Jaspers (* 23. február 1883, Oldenburg – † 26. február 1969, Bazilej) bol nemecký filozof, predstaviteľ existencializmu, filozof dejín.

Nový!!: Filozofia a Karl Jaspers · Pozrieť viac »

Karl Marx

Karl Heinrich Marx (* 5. máj 1818, Trier, Nemecký spolok, (dnes Nemecko) – † 14. marec 1883, Londýn) bol nemecký filozof, ekonóm, historik, novinár, ideológ robotníckeho hnutia.

Nový!!: Filozofia a Karl Marx · Pozrieť viac »

Karl Raimund Popper

Sir Karl Raimund Popper (* 28. júl 1902, Viedeň, Rakúsko – † 17. september 1994, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol filozof rakúskeho pôvodu, v roku 1937 emigroval na Nový Zéland a od roku 1946 žil v Londýne.

Nový!!: Filozofia a Karl Raimund Popper · Pozrieť viac »

Katarzia

Katarzia (z gr. Katharsis.

Nový!!: Filozofia a Katarzia · Pozrieť viac »

Kategória (filozofia)

Kategória alebo kategoriálny významový útvar je relatívne základný a najvšeobecnejší významový útvar, ktorý je výsledkom poznania všetkých entít reality z istého (napríklad filozofického, špeciálnovedného atď.) hľadiska.

Nový!!: Filozofia a Kategória (filozofia) · Pozrieť viac »

Kategorický imperatív

Kategorický imperatív je veta, ktorá má formu bezpodmienečného príkazu.

Nový!!: Filozofia a Kategorický imperatív · Pozrieť viac »

Klasická grécka filozofia

Klasická grécka filozofia je klasické obdobie gréckej filozofie a druhé obdobie vývinu starogréckej filozofie.

Nový!!: Filozofia a Klasická grécka filozofia · Pozrieť viac »

Klasická výroková logika

Podľa Szomolánya v jazyku klasickej výrokovej logike sú nasledujúce kategórie symbolov.

Nový!!: Filozofia a Klasická výroková logika · Pozrieť viac »

Klasifikácia vied

Klasifikácia vied je členenie, delenie vied podľa určitých klasifikačných znakov do usporiadaných a navzájom subordinovaných tried, takže každá veda nachádza v tomto systéme jednoznačne určené miesto.

Nový!!: Filozofia a Klasifikácia vied · Pozrieť viac »

Koherencia

Koherencia je schopnosť zväzku elektromagnetického žiarenia (svetla) interferovať po prejdení určitej vzdialenosti (alebo uplynutí určitého času).

Nový!!: Filozofia a Koherencia · Pozrieť viac »

Komunikácia

Komunikácia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Komunikácia · Pozrieť viac »

Konanie

Konanie môže byť.

Nový!!: Filozofia a Konanie · Pozrieť viac »

Konštantín Filozof

Ostatky Cyrila Konštantína Filozofa v Bazilike sv. Klimenta v Ríme, foto z r. 1989 Konštantín Filozof (* 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím), tesne pred smrťou prijal mníšske meno Cyril resp.

Nový!!: Filozofia a Konštantín Filozof · Pozrieť viac »

Koncepcia

Koncepcia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Koncepcia · Pozrieť viac »

Konfucius

Konfucius, v čínštine Kchung Fu-c’ alebo len Kchung-c’; (552/551 pred Kr., pri Čou v štáte Lu na území dnešnej provincie Šan-tung - 479 pred Kr., Čchüfu) bol najslávnejší mysliteľ, politik, štátnik a sociálny filozof Číny, ktorého učenie a filozofia hlboko ovplyvnili život a myslenie Východnej Ázie. Narodil sa pri Čou v štáte Lu na území dnešnej provincie Šan-tung. Jeho morálna filozofia bola obklopená náboženskou úctou. Kládla dôraz na morálku osobnosti i vlády, korektnosť v medziľudských vzťahoch, úprimnosť a spravodlivosť. Tieto hodnoty získali v Číne prevahu nad legalizmom a taoizmom počas dynastie Chan. V nadväznosti na Konfuciovo učenie sa rozvíja konfucianizmus. V Európe ho predstavil jezuita Matteo Ricci, ktorý ako prvý romanizoval filozofovo meno na „Konfucius“.

Nový!!: Filozofia a Konfucius · Pozrieť viac »

Kontemplácia

Kontemplácia (z lat. contemplare, odvodeného etymologicky z templum; priestor pozorovaný augurmi a nimi rozdelený na časť priaznivú a nepriaznivú) je sústredené premýšľanie, rozjímanie, uvažovanie, ponorenie sa do seba.

Nový!!: Filozofia a Kontemplácia · Pozrieť viac »

Konzervativizmus

Konzervativizmus (z lat. conservare.

Nový!!: Filozofia a Konzervativizmus · Pozrieť viac »

Kopernikovský obrat

Kopernikovský obrat (iné názvy: kopernikánsky obrat, Kopernikov obrat, kopernikovský prevrat, Kopernikov prevrat, kopernikovská revolúcia, Kopernikova revolúcia) môže znamenať.

Nový!!: Filozofia a Kopernikovský obrat · Pozrieť viac »

Korán

Korán (al-kurʾán – recitácia, prednes) je svätá kniha islamu.

Nový!!: Filozofia a Korán · Pozrieť viac »

Korešpondenčná teória pravdy

Korešpondenčná teória pravdy je teória, ktorá sa zakladá na myšlienke, že poznatok je pravdivý, keď obsah (význam) našej predstavy (myšlienky) je zhodný, súhlasí s poznávanou skutočnosťou (reálnym svetom), t. j. keď je jeho adekvátnym obrazom (odrazom, reflexom).

Nový!!: Filozofia a Korešpondenčná teória pravdy · Pozrieť viac »

Kozmogónia

Kozmogónia (z gréčtiny kosmos - vesmír; goné - vznik, pôvod) je odvetvie astronómie, ktoré skúma vznik a vývoj jednotlivých nebeských telies a iných kozmických objektov.

Nový!!: Filozofia a Kozmogónia · Pozrieť viac »

Kozmológia

Kozmológia skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru.

Nový!!: Filozofia a Kozmológia · Pozrieť viac »

Krása

Krása vlastnosť toho, čo sa ľudskými zmyslami alebo intelektom vníma ako veľmi pekné.

Nový!!: Filozofia a Krása · Pozrieť viac »

Krásno

Krásno môže byť.

Nový!!: Filozofia a Krásno · Pozrieť viac »

Kresťanská filozofia

Kresťanská filozofia je náboženská filozofia, filozofická zložka kresťanstva, ktorá úzko súvisí s kresťanskou teológiou alebo tvorí jej súčasť; konfrontácia kresťanskej viery s práve vládnucou dobovou filozofiou.

Nový!!: Filozofia a Kresťanská filozofia · Pozrieť viac »

Kresťanstvo

Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.

Nový!!: Filozofia a Kresťanstvo · Pozrieť viac »

Kritérium

Kritérium môže byť.

Nový!!: Filozofia a Kritérium · Pozrieť viac »

Kritika

Kritika môže byť.

Nový!!: Filozofia a Kritika · Pozrieť viac »

Kultúra

Kultúra môže byť.

Nový!!: Filozofia a Kultúra · Pozrieť viac »

Kultúra (spoločenské vedy)

Azerbajdžane. Kultúra (z lat. cultura odvodené od colere, čo znamená "pestovať") je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu.

Nový!!: Filozofia a Kultúra (spoločenské vedy) · Pozrieť viac »

Kvalita (filozofia)

Kvalita (iné názvy: bytostné určenie, menej často: akosťKOČIŠ. F. Slová kvalita a akosť ako synonymá. In: Kultúra slova 1986, č. 2, S. 33-38) je vo filozofii podstatná určenosť veci, vzhľadom na ktorú je danou a nie inou vecou.

Nový!!: Filozofia a Kvalita (filozofia) · Pozrieť viac »

Kvantifikátor (logika)

Kvantifikátor alebo kvantor je výraz určujúci, akému počtu (kvantite) indivíduí možno pripísať (predikovať) nejakú vlastnosť alebo vzťah.

Nový!!: Filozofia a Kvantifikátor (logika) · Pozrieť viac »

Kvantová teória

Kvantová teória je ucelená sústava teoretických disciplín opisujúcich vlastnosti a správanie mikročastíc a fyzikálnych polí a ich vzájomnú interakciu.

Nový!!: Filozofia a Kvantová teória · Pozrieť viac »

Kynizmus

Kynizmus alebo kynická škola alebo cynizmus je filozofický smer a jedna zo sokratovských škôl v antickom Grécku.

Nový!!: Filozofia a Kynizmus · Pozrieť viac »

Lao-c’

Lao-c’ Lao-c’ (v preklade Starý majster, vlastným menom Er Li; približne * 604 pred Kr.† 517 pred Kr.) bol čínsky filozof, autor Tao Te ťing a zakladateľ taoizmu.

Nový!!: Filozofia a Lao-c’ · Pozrieť viac »

Latinčina

Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.

Nový!!: Filozofia a Latinčina · Pozrieť viac »

Legitimita

Legitimita môže byť.

Nový!!: Filozofia a Legitimita · Pozrieť viac »

Leukippos z Milétu

Leukippos Leukippos z Milétu/z Abdér/z Eley (* 5. storočie pred Kr.) bol starogrécky filozof, predstaviteľ atomizmu.

Nový!!: Filozofia a Leukippos z Milétu · Pozrieť viac »

Liberalizmus

Liberalizmus je.

Nový!!: Filozofia a Liberalizmus · Pozrieť viac »

Logická analýza

Logická analýza je postup rozkladu na súčasti, v ktorom rozhodujúcu úlohu hrajú pojmy alebo kategórie logiky, ako napríklad logický pojem pojmu, logický pojem výrazu, logický pojem významu, logický pojem používania výrazu, logický pojem vyjadrovania atď.

Nový!!: Filozofia a Logická analýza · Pozrieť viac »

Logika

Logika (z gr. slova λόγος logos) je veda zaoberajúca sa vyplývaním.

Nový!!: Filozofia a Logika · Pozrieť viac »

Logos

gréckom písme Logos je slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, zmysel, myšlienkový obsah/náplň.

Nový!!: Filozofia a Logos · Pozrieť viac »

Lucius Annaeus Seneca

Lucius Annaeus Seneca známy tiež ako Seneca Mladší či jednoducho iba ako Seneca (asi 4 pred Kr. – 65) bol rímsky filozof, štátnik a spisovateľ.

Nový!!: Filozofia a Lucius Annaeus Seneca · Pozrieť viac »

Ludwig Andreas Feuerbach

Pomník L.A.Feuerbacha v Nürnbergu Ludwig Andreas Feuerbach (* 28. júl 1804, Landshut – † 13. september 1872, Rechenberg pri Norimbergu) bol nemecký filozof, mladohegelovec, jeden z iniciátorov antropologizmu.

Nový!!: Filozofia a Ludwig Andreas Feuerbach · Pozrieť viac »

Ludwig Wittgenstein

Wittgensteinov hrob Ludwig Josef Johann Wittgenstein (* 26. apríl 1889 Viedeň, Rakúsko – † 29. apríl 1951 Cambridge, Spojené kráľovstvo) bol rakúsky filozof, jeden z najvplyvnejších filozofov 20. storočia.

Nový!!: Filozofia a Ludwig Wittgenstein · Pozrieť viac »

Mahávíra

Mahávíra (.

Nový!!: Filozofia a Mahávíra · Pozrieť viac »

Maieutika

Maieutika (gr. umenie pôrodnej baby; pôrodnícke umenie – narážka na povolanie Sokratovej matky) je termín používaný Sokratom pre umenie viesť dialóg.

Nový!!: Filozofia a Maieutika · Pozrieť viac »

Maimonides

Rabi Moše ben Maimon (* 30. marec 1135, Córdoba, Španielsko – † 12. december 1204, Káhira, Egypt), všeobecne známy pod gréckym menom Maimonides, bol významný židovský filozof, lekár a právnický učenec, jeden z najväčších vykladačov Tóry v stredoveku.

Nový!!: Filozofia a Maimonides · Pozrieť viac »

Majster Eckhart

Brána Majstra Eckharta Erfurtského kostola. Majster Eckhart (* asi 1260, Hochheim, Nemecko – † 1328, Avignon, Francúzsko) bol nemecký filozof, teológ, mystik a dominikánsky mních.

Nový!!: Filozofia a Majster Eckhart · Pozrieť viac »

Marcus Tullius Cicero

Marcus Tullius Cicero (* 3. január 106 pred Kr., Arpinum – † 7. december 43 pred Kr., Formiae) bol rímsky štátnik, rečník a filozof, autor početných politicko-teoretických, filozofických aj rečníckych spisov.

Nový!!: Filozofia a Marcus Tullius Cicero · Pozrieť viac »

Martin Buber

Martin Buber (* 8. február 1878, Viedeň – † 13. jún 1965, Jeruzalem) bol izraelský filozof, sociológ a pedagóg; predstaviteľ filozofie náboženstva a filozofie dialógu.

Nový!!: Filozofia a Martin Buber · Pozrieť viac »

Martin Heidegger

Martin Heidegger (* 26. september 1889, Meßkirch, Nemecko – † 26. máj 1976, Freiburg im Breisgau) bol nemecký filozof, básnik, žiak a nasledovník Edmunda Husserla, zakladateľ fundamentálnej ontológie.

Nový!!: Filozofia a Martin Heidegger · Pozrieť viac »

Martin Luther

Martin Luther (historicky aj Lüder, Luder, Loder, Ludher, Lotter, Lutter alebo Lauther) (* 10. november 1483, Eisleben, Nemecko – † 18. február 1546, Eisleben, Nemecko) bol nemecký teológ, rímskokatolícky kňaz, univerzitný profesor, augustiniánsky mních, cirkevný reformátor, zakladateľ luteránstva, autor množstva duchovných, politických, pedagogických spisov, cirkevných piesní a prekladov.

Nový!!: Filozofia a Martin Luther · Pozrieť viac »

Marxizmus

Marxizmus je v užšom zmysle filozofická, ekonomická a politická teória Karla Marxa (a prípadne aj Friedricha Engelsa), v širšom zmysle filozofický a ekonomický smer vychádzajúci z tejto teórie, či súhrnný názov rozličných interpretácií a ďalších aplikácií tejto teórie.

Nový!!: Filozofia a Marxizmus · Pozrieť viac »

Materializmus

Materializmus je typ filozofickej reflexie, v kategoriálnej matrici ktorej dominuje spojenie kategórie hmoty a kategórie nestvorenosti alebo kategórie prvotnosti.

Nový!!: Filozofia a Materializmus · Pozrieť viac »

Matka

Matka môže byť.

Nový!!: Filozofia a Matka · Pozrieť viac »

Maurice Merleau-Ponty

Maurice Merleau-Ponty (* 14. marec 1908, Rochefort, Francúzsko – † 3. máj 1961, Paríž) bol francúzsky fenomenologický filozof, priateľ a spolupracovník J.-P. Sartra.

Nový!!: Filozofia a Maurice Merleau-Ponty · Pozrieť viac »

Max Scheler

Max Scheler (* 22. august 1874, Mníchov, Nemecko – † 19. máj 1928, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) bol nemecký filozof, jeden zo zakladateľov filozofickej antropológie, fenomenologickej axiológie a sociológie poznania.

Nový!!: Filozofia a Max Scheler · Pozrieť viac »

Maxima

Maxima je veta, ktorá má univerzálny význam a ktorej formulácia je taká evidentná, že nepotrebuje nijaké dôkazy; významový útvar, ktorý tvorí význam tejto vety: princíp, najvyššia zásada; najvyššie osobné životné pravidlo, osobná zásada vôle a konania.

Nový!!: Filozofia a Maxima · Pozrieť viac »

Múdrosť

Múdrosť môže byť.

Nový!!: Filozofia a Múdrosť · Pozrieť viac »

Múdrosť (filozofia)

Múdrosť je maximálna dokonalosť vo vedení svojho života ako výsledok pochopenia zmyslu života a poznania prostriedkov k tomu, ako dosiahnuť zmysel života.

Nový!!: Filozofia a Múdrosť (filozofia) · Pozrieť viac »

Mýtus

Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á.

Nový!!: Filozofia a Mýtus · Pozrieť viac »

Meditácia

Meditácia (z) alebo meditovanie je činnosť, ktorej zmyslom je uvedenie psychiky človeka do stavu väčšieho alebo hlbšieho sústredenia sa, pasívnej a tichej bystrosti; je to obracanie vnímania dovnútra, sprevádzané strácaním pripútanosti napr.

Nový!!: Filozofia a Meditácia · Pozrieť viac »

Metafilozofia

Metafilozofia je súbor filozofických a mimofilozofických úvah o filozofii, napríklad filozofia filozofie, metagnozeológia, dejiny filozofie, metodológia filozofie, sociológia filozofie atď.

Nový!!: Filozofia a Metafilozofia · Pozrieť viac »

Metafyzika

Metafyzika je také zameranie filozofie, ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to, čo mu ako takému prináleží, bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno), kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí, a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie, ako aj pokiaľ ide o jeho účel.

Nový!!: Filozofia a Metafyzika · Pozrieť viac »

Metagnozeológia

Metagnozeológia je metafilozofická disciplína, ktorá sa zaoberá otázkou, čo je gnozeológia, čiže učenie o poznaní a čím by mala byť teória poznania.

Nový!!: Filozofia a Metagnozeológia · Pozrieť viac »

Metóda

Metóda je uvedomelý a cieľavedomý postup, určitým spôsobom usporiadaná činnosť alebo usporiadanie operácií, pretvárajúcich východiskové danosti istej cieľavedomej činnosti na jej zamýšľaný (čiastočne alebo úplne realizovaný) cieľ.

Nový!!: Filozofia a Metóda · Pozrieť viac »

Metóda filozofie

Metóda filozofie alebo metóda filozofovania je uvedomelý a usporiadaný postup a súbor pravidiel filozofovania,generovania filozofických významových útvarov.

Nový!!: Filozofia a Metóda filozofie · Pozrieť viac »

Metodická skepsa

Metodická skepsa je absolútne pochybovanie o všetkom.

Nový!!: Filozofia a Metodická skepsa · Pozrieť viac »

Metodickosť

Metodickosť je sústavnosť, premyslenosť, systematickosť postupu, pridržiavnie sa pravidiel metódy.

Nový!!: Filozofia a Metodickosť · Pozrieť viac »

Metodológia

Metodológia je náuka o metóde, možnostiach metód a ich aplikácie na vedecký výskum.

Nový!!: Filozofia a Metodológia · Pozrieť viac »

Michel Foucault

Michel Paul Foucault (* 15. október 1926, Poitiers, Francúzsko – † 25. jún 1984, Paríž) bol francúzsky filozof, predstaviteľ postmodernej filozofie, historik a teoretik kultúry, sociálny teoretik a psychológ.

Nový!!: Filozofia a Michel Foucault · Pozrieť viac »

Mienenie

Mienenie alebo doxa je významový proces zameraný na číre zdanie.

Nový!!: Filozofia a Mienenie · Pozrieť viac »

Mienka

Mienka je výsledok mienenia.

Nový!!: Filozofia a Mienka · Pozrieť viac »

Mikuláš Kopernik

Mikuláš Kopernik (po česky a staršie po slovensky: Mikuláš Koperník, v dobovej nemčine: Niklas Koppernigk, v modernej nemčine: Nikolaus Kopernikus, polatinčená podoba: Nicolaus Cop(p)ernicus, v modernej poľštine: Mikołaj Kopernik; * 19. február 1473, Toruň, Kráľovské Prusko – † 24. máj 1543, Frombork, Kráľovské Prusko) bol astronóm, matematik, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm, ktorý pôsobil na území Poľska.

Nový!!: Filozofia a Mikuláš Kopernik · Pozrieť viac »

Mikuláš Kuzánsky

Mikuláš Kuzánsky (* 1401, Kues, Nemecko – † 11. august 1464, Todi, Taliansko), pôvodným menom Nikolaus Chrypffs alebo Khryppfs, Nikolaus de Cusa alebo Cusanus, bol nemecký filozof, ktorý stál na hraniciach medzi scholastikou a humanizmom ("posledný scholastik a prvý renesančný filozof"), teológ, cirkevný politik, tvorca tzv.

Nový!!: Filozofia a Mikuláš Kuzánsky · Pozrieť viac »

Mo-c’

Mo-c’ alebo Mo Ti (lat. Micius; * asi 479 pred Kr.† okolo 390/380 pred Kr.) bol čínsky filozof, odporca Konfucia a zakladateľ mohizmu, hlásajúceho teórie o univerzálnej láske.

Nový!!: Filozofia a Mo-c’ · Pozrieť viac »

Modalita (logika)

Modalita je stupeň istoty určitého súdu; vlastnosť súdu, ktorý vypovedá o pravdivosti istého iného súdu; charakteristika súdu z hľadiska sily tvrdenia, ktoré sa v ňom vyslovuje: súd môže byť nevyhnutný, možný, náhodný, nemožný atď.

Nový!!: Filozofia a Modalita (logika) · Pozrieť viac »

Monizmus (filozofia)

Monizmus je učenie o jednosti, podľa ktorého je skutočnosť jednotná a má jedinú podstatu.

Nový!!: Filozofia a Monizmus (filozofia) · Pozrieť viac »

Morálka (súhrn hodnôt)

Morálka (z lat. mos.

Nový!!: Filozofia a Morálka (súhrn hodnôt) · Pozrieť viac »

Mravnosť

Mravnosť je súhrn zmýšľaní resp.

Nový!!: Filozofia a Mravnosť · Pozrieť viac »

Myšlienka

Myšlienka (alebo náhla aj nápad) je psychický obsah, akt alebo výsledok myslenia.

Nový!!: Filozofia a Myšlienka · Pozrieť viac »

Myslenie

Myslenie je významový proces (dianie, činnosť), ktorý spočíva v metamorfózach kognitívnych významových útvarov, najmä pojmov.

Nový!!: Filozofia a Myslenie · Pozrieť viac »

Mysticizmus

Mysticizmus je záľuba v mystickom, sklon k blúznivému, neostrému mysleniu.

Nový!!: Filozofia a Mysticizmus · Pozrieť viac »

Mytológia

Mytológia alebo bájoslovie môže byť.

Nový!!: Filozofia a Mytológia · Pozrieť viac »

Nadčlovek

Nadčlovek je človek, ktorý sa stal dokonalým zo svojho vitálneho pôvodu a nie tým, že ho vychovali iní alebo že sa vychoval sám.

Nový!!: Filozofia a Nadčlovek · Pozrieť viac »

Náboženstvo

Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.

Nový!!: Filozofia a Náboženstvo · Pozrieť viac »

Negácia

Negácia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Negácia · Pozrieť viac »

Neklasická logika

Neklasická logika je súhrn logických systémov, ktoré sa nejakým spôsobom odchyľujú od klasickej logiky.

Nový!!: Filozofia a Neklasická logika · Pozrieť viac »

Nemecký idealizmus

Nemecký idealizmus alebo nemecký klasický idealizmus je klasická etapa vývinu nemeckej filozofie; filozofia Hölderlina, Fichteho, Schellinga a Hegela, ktorí sa vracali späť pred Kantov kritický idealizmus a opäť začali argumentovať metafyzicky.

Nový!!: Filozofia a Nemecký idealizmus · Pozrieť viac »

Neopozitivizmus

Neopozitivizmus (iné názvy: novopozitivizmus, logický pozitivizmus, gnozeologický realizmus (podľa Schlicka) alebo novopozitivistická škola) je súčasný filozofický smer.

Nový!!: Filozofia a Neopozitivizmus · Pozrieť viac »

Neskorý stredovek

Neskorý stredovek je historické obdobie 14. a 15. storočia.

Nový!!: Filozofia a Neskorý stredovek · Pozrieť viac »

Nesmrteľnosť

Nesmrteľnosť je buď nepodliehanie telesnej smrti alebo pokračovanie duševného života po telesnej smrti.

Nový!!: Filozofia a Nesmrteľnosť · Pozrieť viac »

Nevyhnutnosť

Nevyhnutnosť je neodvratnosť udalostí alebo bezpodmienečná potrebnosť.

Nový!!: Filozofia a Nevyhnutnosť · Pozrieť viac »

Niccolò Machiavelli

Niccolò di Bernardo dei Machiavelli (* 3. máj 1469, Florencia – † 21. jún 1527, Florencia) bol florentský úradník, historik a politický mysliteľ.

Nový!!: Filozofia a Niccolò Machiavelli · Pozrieť viac »

Nihilizmus

Nihilizmus je filozofický pohľad, ktorý má odmietavý postoj smerom k domnelo zmysluplným aspektom života.

Nový!!: Filozofia a Nihilizmus · Pozrieť viac »

Noam Avram Chomsky

Noam Avram Chomsky (* 7. december 1928, Philadelphia, Pensylvánia, USA) je americký lingvista mentalistickej orientácie, filozof, kognitívny vedec, politický aktivista a emeritný profesor jazykovedy na Massachusettskom technologickom inštitúte.

Nový!!: Filozofia a Noam Avram Chomsky · Pozrieť viac »

Norma

Norma môže byť.

Nový!!: Filozofia a Norma · Pozrieť viac »

Novoplatonizmus

Novoplatonizmus alebo neoplatonizmus je neskorá forma starogréckej filozofie, ktorá nasledovala po strednom platonizme, a v ktorej sa miešali antické prvky myslenia s náboženstvom a s orientálnou filozofiou; v tomto smere začal Plotinos v 3.

Nový!!: Filozofia a Novoplatonizmus · Pozrieť viac »

Novoscholastika (filozofia)

Novoscholastika vo filozofii je súhrn duchovných smerov, ktorých základom boli v novoveku obnovené stredoveké filozofické systémy vrátane tomizmu.

Nový!!: Filozofia a Novoscholastika (filozofia) · Pozrieť viac »

Objektívna realita

Objektívna realita alebo realita je to, čo existuje nezávisle od ľudského vedomia; hmotný svet ako taký vo všetkých svojich formách a prejavoch, zdroj ľudských pôžitkov, pojmov a poznatkov.

Nový!!: Filozofia a Objektívna realita · Pozrieť viac »

Obyčaj

Obyčaj je (častým opakovaním) ustálený spôsob konania, zvyk, návyk.

Nový!!: Filozofia a Obyčaj · Pozrieť viac »

Omyl

Omyl môže byť.

Nový!!: Filozofia a Omyl · Pozrieť viac »

Ontós on

Ontós on (gr.) je to, čo naozaj je.

Nový!!: Filozofia a Ontós on · Pozrieť viac »

Ontológia

Ontológia je filozofické učenie o bytí, filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá bytím alebo súcnom ako súcnom.

Nový!!: Filozofia a Ontológia · Pozrieť viac »

Osoba

Osoba môže byť.

Nový!!: Filozofia a Osoba · Pozrieť viac »

Osud

Osud (iné názvy: údel; knižne zastarano: lós; knižne: sudba, fátum, moira) je moc, ktorej je všetko, i konanie človeka, podriadené.

Nový!!: Filozofia a Osud · Pozrieť viac »

Osvietenstvo

Encyklopédie Jean-Jacques Rousseau, významná osobnosť osvietenstva Osvietenstvo bolo filozofický smer, kultúrne hnutie, životný postoj a dejinné obdobie s cieľom nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú a politickú autoritu názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou.

Nový!!: Filozofia a Osvietenstvo · Pozrieť viac »

Oswald Spengler

Oswald Spengler (* 28. máj 1880, Blankenburg am Harz - † 8. máj 1936, Mníchov) bol nemecký filozof, skúmal kultúru a dejiny.

Nový!!: Filozofia a Oswald Spengler · Pozrieť viac »

Oxford

Oxford je britské univerzitné mesto v strednom Anglicku, pri ústí Cherwellu do Temže.

Nový!!: Filozofia a Oxford · Pozrieť viac »

Panteizmus

Panteizmus alebo naturalizmus je nábožensko-filozofické učenie, stotožňujúce Boha s prírodou a pokladajúce prírodu za stelesnenie Božstva.

Nový!!: Filozofia a Panteizmus · Pozrieť viac »

Parmenides (filozof)

Parmenides alebo Parmenidés (* okolo 540 pred Kr. – † 470 pred Kr.) bol starogrécky filozof, predstaviteľ eleatskej školy.

Nový!!: Filozofia a Parmenides (filozof) · Pozrieť viac »

Patristika

Patristika je spoločný názov pre pôsobenie tzv.

Nový!!: Filozofia a Patristika · Pozrieť viac »

Paul Karl Feyerabend

Paul Karl Feyerabend (* 13. január 1924, Viedeň, Rakúsko - 11. február, 1994, Genolier, Švajčiarsko) bol rakúsko-americký filozof a historik vedy, predstaviteľ postmodernej filozofie a epistemologického anarchizmu.

Nový!!: Filozofia a Paul Karl Feyerabend · Pozrieť viac »

Paul Ricœur

Paul Ricœur (* 27. február 1913, Valence, Francúzsko – † 20. máj 2005, Châtenay-Malabry) bol francúzsky filozof zo školy Gabriela Marcela, fenomenológ.

Nový!!: Filozofia a Paul Ricœur · Pozrieť viac »

Peniaze

Peniaze Peniaze (iné názvy pozri nižšie) sú z ekonomického hľadiska čokoľvek, čo slúži (najmä) ako všeobecne akceptovaný výmenný prostriedok (teda prostriedok výmeny tovarov a služieb za iné tovary a služby) a zúčtovacia jednotka (teda meradlo cien); peniaze z právneho hľadiska sú (najmä) zákonné platidlo.

Nový!!: Filozofia a Peniaze · Pozrieť viac »

Peter Damiani

Svätý Peter Damiani (* asi 1007, Ravenna, Taliansko – † február 1072, Faenza) bol taliansky filozof a teológ, žiak Romualda z Ravenny, kardinál biskup ostijský, dôverník pápeža Gregora VII.

Nový!!: Filozofia a Peter Damiani · Pozrieť viac »

Peter Frederick Strawson

Sir Peter Frederick Strawson (* 23. november 1919, Londýn – † 13. február 2006, Oxford) bol anglický filozof, predstaviteľ oxfordskej školy lingvistickej filozofie.

Nový!!: Filozofia a Peter Frederick Strawson · Pozrieť viac »

Philipp Melanchthon

Philipp Melanchthon (* 16. február 1497, Bretten, Nemecko – † 19. apríl 1560, Wittenberg) bol nemecký filozof, luteránsky teológ, humanista, cirkevný reformátor, pedagóg, poradca a priateľ Martina Luthera, profesor univerzity vo Wittenbergu. Realizátor Lutherovho teologického programu: Melanchton podal filozofickú formuláciu protestantizmu; je zakladateľ protestantskej neoscholastiky. Veľký vplyv malo jeho učenie o práve a štáte. Má čestný titul „Praeceptor Germaniae“ (Učiteľ Nemecka). Nebol však duchovným. Na rozdiel od Luthera, nikdy nebol ordinovaný za kňaza, ani v katolíckej ani v evanjelickej cirkvi.

Nový!!: Filozofia a Philipp Melanchthon · Pozrieť viac »

Pierre Abélard

Pierre Abélard, tiež Pierre Abailard alebo Petrus Abaelardus (* 1079, Le Pallet, Francúzsko – † 21. apríl 1142, kláštor de Saint Marcel pri Chalon-sur-Saône) bol francúzsky filozof a teológ, priekopník racionalizmu.

Nový!!: Filozofia a Pierre Abélard · Pozrieť viac »

Pierre Teilhard de Chardin

Pierre Teilhard de Chardin (* 1. máj 1881, Orcines – † 10. apríl 1955, New York) bol francúzsky filozof, paleontológ, geológ, antropológ, jezuita.

Nový!!: Filozofia a Pierre Teilhard de Chardin · Pozrieť viac »

Platón

Platón (-slovenský tvar kodifikovaný od roku 1940; staršie: Platon, PlatoPlato. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1931;; * 428 pred Kr./427 pred Kr. – † 347 pred Kr.) bol Sokratov žiak, spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof.

Nový!!: Filozofia a Platón · Pozrieť viac »

Pochybovanie

Pochybovanie je skepsa - jedna zo základných hybných síl každého filozofovania.

Nový!!: Filozofia a Pochybovanie · Pozrieť viac »

Podmienenosť

Podmienenosť je závislosť od istých podmienok, vlastnosť byť spôsobený či vyvolaný podmienkami.

Nový!!: Filozofia a Podmienenosť · Pozrieť viac »

Podmienka (filozofia)

Podmienka je vzťah entity k prvku okolia, bez ktorého táto entita nemôže existovať.

Nový!!: Filozofia a Podmienka (filozofia) · Pozrieť viac »

Podstata

Podstata (iné názvy: esencia, bytnosť, čosť, čoosť, čo-bytie, kvidita; lat. essentia, quidditas, ens, nem. Wesen, Wesenheit, Wesensmäßiges, Essenz, Was-Sein, Quiddität, gr. úsiá, angl. essence, what-being, quiddity) je stránka vnútorného; súhrn vnútorných trvalých vlastností; jedna zo základných filozofických tém.

Nový!!: Filozofia a Podstata · Pozrieť viac »

Pohyb

Pohyb môže byť.

Nový!!: Filozofia a Pohyb · Pozrieť viac »

Pojem

Pojem alebo koncept je kognitívny významový útvar alebo kognitívne významové dianie, ktoré je výsledkom poznávania vlastností alebo vzťahov entít a je súčasťou súdov.

Nový!!: Filozofia a Pojem · Pozrieť viac »

Pokus

Pokus alebo experiment je zámerne vyvolaný proces v relatívne presne kontrolovaných podmienkach, ktorý slúži na získavanie alebo overovanie skúseností, poznatkov, vedeckých teórií a hypotéz.

Nový!!: Filozofia a Pokus · Pozrieť viac »

Polícia

Hliadka Dopravnej polície Policajného zboru Polícia je ozbrojený bezpečnostný orgán štátu alebo menšej samosprávnej jednotky (autonómnej oblasti, obce, letiska, prístavu), určený najmä na udržiavanie vnútorného poriadku prostredníctvom preventívnej a represívnej činnosti.

Nový!!: Filozofia a Polícia · Pozrieť viac »

Politická filozofia

Politická filozofia je uvažovanie o princípoch a inštitúciách dobrého politického poriadku pri rozhodujúcej intervencii filozofických kategórií resp.

Nový!!: Filozofia a Politická filozofia · Pozrieť viac »

Politika

Politika (z neskorolat. politice.

Nový!!: Filozofia a Politika · Pozrieť viac »

Polyteizmus

Polyteizmus alebo mnohobožstvo je súčasné uznávanie a uctievanie viacerých bohov, ktoré stoja voči sebe navzájom v hierarchickom pomere.

Nový!!: Filozofia a Polyteizmus · Pozrieť viac »

Postmoderna

Múzeum v Nemecku Postmoderna alebo postmodernizmus je európsky myšlienkový smer konca 20. storočia, zároveň označuje stav svetovej kultúry druhej polovice 20. storočia odmietajúcej doterajšie filozofické princípy (priorita racionality, absolutizácia abstraktného momentu, totalitarizmus politiky), o ktoré sa opiera moderná kultúra (moderna), ktorá je dnes v kríze.

Nový!!: Filozofia a Postmoderna · Pozrieť viac »

Potencia (filozofia)

Potencia je (nerealizovaná) možnosť, schopnosť, mohúcnosť, vnútorná sila a podobne.

Nový!!: Filozofia a Potencia (filozofia) · Pozrieť viac »

Povinnosť

Povinnosť je nevyhnutnosť konať podľa určitej morálnej normy.

Nový!!: Filozofia a Povinnosť · Pozrieť viac »

Pozitivizmus

Pozitivizmus je súčasný filozofický smer, ktorý vychádza z toho, čo je pozitívne, čiže dané, faktické.

Nový!!: Filozofia a Pozitivizmus · Pozrieť viac »

Poznanie

Poznanie je nadobudnutie poznatkov; vzťah medzi poznávaným a poznávajúcim.

Nový!!: Filozofia a Poznanie · Pozrieť viac »

Poznávanie

Poznávanie je tvorba kognitívnych významových útvarov; procesuálna stránka poznania, proces dospievania k poznaniu, uplatňovanie poznávacích schopností.

Nový!!: Filozofia a Poznávanie · Pozrieť viac »

Pragmatika

Pragmatika je výskum používania jazykových znakov, súčasť alebo odvetvie semiotiky, ktoré skúma vzájomný vzťah vehikula (jazykového znaku) a interpreta (príjemcu).

Nový!!: Filozofia a Pragmatika · Pozrieť viac »

Pragmatizmus

Pragmatizmus je smer súčasnej filozofie, ktorý vznikol v USA koncom 19. storočia najmä zásluhou Ch. S. Peirca a W. Jamesa.

Nový!!: Filozofia a Pragmatizmus · Pozrieť viac »

Praktická filozofia

Praktická filozofia je skupina filozofických disciplín, ktoré sa zaoberajú ľudským konaním a tvorbou.

Nový!!: Filozofia a Praktická filozofia · Pozrieť viac »

Pravda

Pravda môže byť.

Nový!!: Filozofia a Pravda · Pozrieť viac »

Pravda (filozofia)

Pravda je filozofická kategória.

Nový!!: Filozofia a Pravda (filozofia) · Pozrieť viac »

Pravdivosť

Pravdivosť je vlastnosť významového útvaru spočívajúca v jeho zhode s realitou.

Nový!!: Filozofia a Pravdivosť · Pozrieť viac »

Pravica (politika)

Pravica je vágne označenie politických skupín, najmä politických strán a politických smerov.

Nový!!: Filozofia a Pravica (politika) · Pozrieť viac »

Prax

Prax (z lat. praxis.

Nový!!: Filozofia a Prax · Pozrieť viac »

Právo

Právo môže byť.

Nový!!: Filozofia a Právo · Pozrieť viac »

Príčina

Príčina je to, čo spôsobuje účinok; stav reality, ktorý v rámci kauzálnej súvislosti vyvoláva nevyhnutne iný stav, zvaný následok.

Nový!!: Filozofia a Príčina · Pozrieť viac »

Príčinnosť

Príčinnosť (iné názvy: kauzalita, kauzálna súvislosť, kauzálny nexus, príčinná súvislosť, súvislosť príčiny a následku, príčinne účinkové vzťahy) je priame, konkrétne a základné sprostredkovanie objektívnych súvislostí; jeden proces (príčina) vyvoláva druhý proces (následok alebo účinok).

Nový!!: Filozofia a Príčinnosť · Pozrieť viac »

Príroda

Pohľad na Zem. Úder blesku počas erupcie sopky Galunggung v roku 1982 Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.

Nový!!: Filozofia a Príroda · Pozrieť viac »

Prírodná filozofia

Prírodná filozofia je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá prírodou.

Nový!!: Filozofia a Prírodná filozofia · Pozrieť viac »

Prírodná veda

Prírodné vedy alebo prírodoveda sú vedy, ktoré študujú fyzikálne, nehumánne aspekty Zeme, prírody a vesmíru okolo nás.

Nový!!: Filozofia a Prírodná veda · Pozrieť viac »

Próza

Próza z lat.

Nový!!: Filozofia a Próza · Pozrieť viac »

Predikát (logika)

Predikát je.

Nový!!: Filozofia a Predikát (logika) · Pozrieť viac »

Predmet

Predmet alebo objekt môže byť.

Nový!!: Filozofia a Predmet · Pozrieť viac »

Predmet filozofie

Predmet filozofie nie je presne definovaný.

Nový!!: Filozofia a Predmet filozofie · Pozrieť viac »

Predsokratovská filozofia

Predsokratovská filozofia alebo raná grécka filozofia bola prvou etapou vývinu starovekej gréckej filozofie.

Nový!!: Filozofia a Predsokratovská filozofia · Pozrieť viac »

Premisa

Premisa je súd, z ktorého v úsudku vyplýva nový súd (záver).

Nový!!: Filozofia a Premisa · Pozrieť viac »

Priestor (filozofia)

Priestor je entita či aspekt, výsledkom poznania ktorého sú rôzne filozofické, mytologické, vedecké atď.

Nový!!: Filozofia a Priestor (filozofia) · Pozrieť viac »

Princíp

Princíp (po latinsky principium.

Nový!!: Filozofia a Princíp · Pozrieť viac »

Princíp (filozofia)

Princíp je to, z čoho niečo pochádza, alebo z čoho sa niečo poznáva.

Nový!!: Filozofia a Princíp (filozofia) · Pozrieť viac »

Prirodzenosť

Prirodzenosť môže byť.

Nový!!: Filozofia a Prirodzenosť · Pozrieť viac »

Problém

Problém je uvedomenie si ťažkosti; formuláciou, vyjadrením problému alebo jeho časti je otázka.

Nový!!: Filozofia a Problém · Pozrieť viac »

Problematika

Problematika môže byť.

Nový!!: Filozofia a Problematika · Pozrieť viac »

Providencializmus

Providencializmus je nábožensko-filozofický názor, podľa ktorého dejiny ľudstva, vývin ľudskej spoločnosti, zdroje jej pohybu a cieľ sú tajomné, voči historickému procesu vonkajšie sily - prozreteľnosť, boh.

Nový!!: Filozofia a Providencializmus · Pozrieť viac »

Pseudo-Dionýzios Areopagita

Pseudo-Dionýzios Areopagita (iné mená: Pseudodionýzios Areopagita, Pseudo-Dionysios Areopagités, Dionýz Areopagita, Dionýz Areopagitský, Dionysius Areopagita, staršie: Pseudo-Dionýz Areopagita;; * koniec 5. storočia, Sýria† začiatok 6. storočia) bol kresťanský novoplatonik pravdepodobne sýrskeho pôvodu, ktorý sa usiloval spojiť kresťanstvo s pohanskou filozofiou.

Nový!!: Filozofia a Pseudo-Dionýzios Areopagita · Pozrieť viac »

Pytagoras zo Samosu

Pytagoras zo Samosu alebo Pýthagorás zo Samosu alebo Pythagoras zo Samosu (staršie sa písalo namiesto "Samosu" slovo "Samu"; asi 580 pred Kr. - asi 572 pred Kr. až 496 pred Kr.) bol starogrécky filozof, nábožensko-morálny reformátor, matematik, astronóm, akustik.

Nový!!: Filozofia a Pytagoras zo Samosu · Pozrieť viac »

Racionalita

Racionalita (z lat. ratio.

Nový!!: Filozofia a Racionalita · Pozrieť viac »

Racionalizmus

Racionalizmus môže byť.

Nový!!: Filozofia a Racionalizmus · Pozrieť viac »

Racionalizmus (filozofia)

Racionalizmus je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné druhy rozumu, myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí.

Nový!!: Filozofia a Racionalizmus (filozofia) · Pozrieť viac »

Realita

Realita môže byť.

Nový!!: Filozofia a Realita · Pozrieť viac »

Realizmus

Jean-François Millet, Des glaneuses, 1857 Realizmus je komplex významových útvarov, ktorý sa týka rôznych skupín entít.

Nový!!: Filozofia a Realizmus · Pozrieť viac »

Redukcia

Redukcia (z lat. reductio.

Nový!!: Filozofia a Redukcia · Pozrieť viac »

Reflexia

Reflexia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Reflexia · Pozrieť viac »

Reflexia (filozofia)

Reflexia je vyšší stupeň vedomia a duchovnosti, premýšľanie o vlastnom zážitkovom prúde, procesoch vlastného vedomia (u Aristotela vedenie o vedení).

Nový!!: Filozofia a Reflexia (filozofia) · Pozrieť viac »

Reformácia

Martina Luthera, začiatok reformácie. Reformácia (z lat. obnovenie, pretvorenie) bolo rozsiahle hnutie, ktoré sa začalo v 16. storočí a prakticky pokračuje až dodnes ako snaha reformovať Katolícku cirkev.

Nový!!: Filozofia a Reformácia · Pozrieť viac »

Reinkarnácia

Reinkarnácia (lat. re + carnis - doslova znamená "byť znova z mäsa"), je teória, alebo viera, hlásajúca, že istá pre život nevyhnutná súčasť živých bytostí (v niektorých obmenách iba ľudí) prežíva smrť, aby bola znovuzrodená v novom tele.

Nový!!: Filozofia a Reinkarnácia · Pozrieť viac »

Relácia

Relácia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Relácia · Pozrieť viac »

Religionistika

Náboženské symboly 1. riadok: kresťanstvo, judaizmus, hinduizmus 2. riadok: islam, budhizmus, šintoizmus 3. riadok: sikhizmus, bahaizmus, džinizmus Religionistika, (z lat. religio – viera, náboženstvo) je humanitná vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom relígií (náboženstviev), kultov a mytologických predstáv predchádzajúcich vzniku náboženstva.

Nový!!: Filozofia a Religionistika · Pozrieť viac »

René Descartes

René Descartes, známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye, Francúzsko – † 11. február 1650, Štokholm, Švédsko) bol francúzsky filozof, matematik, predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch.

Nový!!: Filozofia a René Descartes · Pozrieť viac »

Renesančná filozofia

da Vinciho ''Homo ad circulum'' Renesančná filozofia je súhrn filozofických učení 15.–16.storočia, ktorých cieľom bola emancipácia človeka cestou návratu k prirodzenosti života, spoločenského zriadenia, práva a viery.

Nový!!: Filozofia a Renesančná filozofia · Pozrieť viac »

Ročné obdobie

Príčinou striedania ročných období je odklon zemskej osi od kolmice na ekliptiku a obeh Zeme okolo Slnka Ročné obdobie alebo zriedkavo obdobie roka je jedna z hlavných častí roka.

Nový!!: Filozofia a Ročné obdobie · Pozrieť viac »

Roger Bacon

Socha Rogera Bacona Roger Bacon, (* asi 1214 – † 1294) bol anglický filozof, člen františkánskeho rádu Bol jedným z najoriginálnejších mysliteľov stredoveku; propagátor experimentálnej vedy, ideológ mestských remeselníckych vrstiev.

Nový!!: Filozofia a Roger Bacon · Pozrieť viac »

Rovnodennosť

Dopad slnečných lúčov na Zem počas rovnodennosti. Obrázok je zavádzajúci, pretože pri pohľade z vesmíru (presnejšie pri pohľade zboku na rovinu dráhy Zeme okolo Slnka) Zem nikdy nestojí "zvislo" tak ako na tomto obrázku, ale jej os je odklonená od zvislého smeru. Z toho napríklad vyplýva, že v čase rovnodennosti lúče na Zem dopadajú tak, ako sú zobrazené na obrázku, práve preto, lebo zemská os je v čase rovnodennosti maximálne naklonená v smere presne k (resp. presne od) osoby, ktorá sa pozerá na tento obrázok tak, ako je tu zobrazený. Rovnodennosť alebo ekvinokcium má viacero ekvivalentných definícií.

Nový!!: Filozofia a Rovnodennosť · Pozrieť viac »

Rozum

Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.

Nový!!: Filozofia a Rozum · Pozrieť viac »

Rudolf Carnap

Rudolf Carnap (* 18. máj 1891, Ronsdorf (dnes časť Wuppertalu) – † 14. september 1970, Santa Monica, Kalifornia) bol nemecko-americký filozof a logik.

Nový!!: Filozofia a Rudolf Carnap · Pozrieť viac »

Saul Aaron Kripke

Saul Aaron Kripke (* 13. november 1940, Bay Shore, New York – † 15. september 2022)Saul Kripke.

Nový!!: Filozofia a Saul Aaron Kripke · Pozrieť viac »

Sémantika (náuka)

Sémantika je v jazykovede náuka o význame jazykových jednotiek a o zmenách významu.

Nový!!: Filozofia a Sémantika (náuka) · Pozrieť viac »

Søren Kierkegaard

Søren Aabye Kierkegaard (* 5. máj 1813, Kodaň, Dánsko – † 11. november 1855, Kodaň) bol dánsky filozof, spisovateľ a teológ, ktorý vychádzal z filozoficko-metafyzického predpokladu, že (dospelý) človek sa odlišuje tak od prírody ako aj od Boha.

Nový!!: Filozofia a Søren Kierkegaard · Pozrieť viac »

Súcno

Súcno (iné názvy: jestvujúcno, jestvujúce, existujúcno; zriedkavo: súce; zastarano bytosť, byt; nevhodne: bytie; nem. Seiendes, nepresne Sein; lat. ens; gr. on; angl. existent, existing, entity, nepresne being; čes. jsoucno, jsoucí) je vo filozofii všeobecné označenie toho (všetkého, prípadne jedného), čo je, resp.

Nový!!: Filozofia a Súcno · Pozrieť viac »

Scholastika (filozofia)

14. storočí Scholastika bola stredoveký filozofický smer pestovaný na školách Západu a v Byzancii v období od 9. storočia do 15. storočia.

Nový!!: Filozofia a Scholastika (filozofia) · Pozrieť viac »

Semiotika

Semiotika (z gr. sémeiótiké.

Nový!!: Filozofia a Semiotika · Pozrieť viac »

Senzualizmus (filozofia)

Senzualizmus je filozofický smer - názor, že jediným prameňom poznania sú zmyslové javy, pocity a vnemy.

Nový!!: Filozofia a Senzualizmus (filozofia) · Pozrieť viac »

Severná Amerika

Severná Amerika z vesmíru Severná Amerika je kontinent, ktorý spolu s Južnou Amerikou tvorí svetadiel Amerika.

Nový!!: Filozofia a Severná Amerika · Pozrieť viac »

Skúsenosť

Skúsenosť je podstatná stránka vzťahov človeka k okolitému svetu, ktorá súvisí so spracúvaním dojmov o okolitom svete (čo sa uskutočňuje vedome a zároveň s učením), alebo získané znalosti, schopnosti a zručnosti technického a metodického charakteru.

Nový!!: Filozofia a Skúsenosť · Pozrieť viac »

Skúsenosť (filozofia)

Skúsenosť (filozofia) je manifestácia sveta v ľudskom vedomí.

Nový!!: Filozofia a Skúsenosť (filozofia) · Pozrieť viac »

Skepticizmus (filozofia)

Skepticizmus (iné názvy: skepsa, skeptická škola) je sklon alebo tendencia spochybňovať tvrdenia, platnosti, teoretické alebo praktické hodnoty.

Nový!!: Filozofia a Skepticizmus (filozofia) · Pozrieť viac »

Skutočnosť (realita)

Skutočnosť alebo (najmä ako opak ideality) realita je všetko, čo je, na rozdiel od toho, čo nie je, ešte nie je, môže byť atď.

Nový!!: Filozofia a Skutočnosť (realita) · Pozrieť viac »

Slnovrat

Slnovrat môže byť.

Nový!!: Filozofia a Slnovrat · Pozrieť viac »

Sloboda

Sloboda vedie ľud na barikády Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce; preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle.

Nový!!: Filozofia a Sloboda · Pozrieť viac »

Slobodná vôľa

Slobodná vôľa je schopnosť používať energiu a rozhodnosť nezávisle, bezpodmienečne.

Nový!!: Filozofia a Slobodná vôľa · Pozrieť viac »

Slováci

Galéria známych slovenských osobností z roku 18631. rad: Ján Mallý-Dusarov, Juraj Tvrdý, Jozef Kozáček, Štefan Moyzes, Martin Čulen, Karol Kuzmány, Štefan Závodník2. rad: Michal Chrástek, Viliam Pauliny-Tóth, Michal Miloslav Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský, Ján Gotčár, Andrej Ľudovít Radlinský, Jozef Miloslav Hurban3. rad: Jonáš Záborský, Jozef Karol Viktorin, Mikuláš Štefan Ferienčík, Ján Kalinčiak, Martin Hattala, Ján Palárik, František Víťazoslav Sasinek4. rad: Andrej Sládkovič, Daniel Gabriel Lichard, Ján Čipka, Juraj Slota, Andrej Koša Ľudovít Štúr, významný slovenský národný buditeľ a kodifikátor spisovného slovenského jazyka. Slováci (mužský príslušník: Slovák, ženská príslušníčka: Slovenka), staršie, zhruba do 15.

Nový!!: Filozofia a Slováci · Pozrieť viac »

Slovo

Slovo môže byť.

Nový!!: Filozofia a Slovo · Pozrieť viac »

Smrť

Ľudská lebka je univerzálny symbol smrti. Smrť (lat. exitus letalis - prirodzený odchod) je koncom života, zánikom všetkých životných funkcií.

Nový!!: Filozofia a Smrť · Pozrieť viac »

Sociálna filozofia

Sociálna filozofia je filozofické skúmanie sociálneho života, ktoré vyúsťuje do filozofického obrazu spoločenského života kolíšúceho podľa toho, aké kategórie a ďalšie významové útvary intervenujú v priebehu tvorby tohto obrazu ako dominantné.

Nový!!: Filozofia a Sociálna filozofia · Pozrieť viac »

Sociálna veda

Sociálna veda je spoločenská veda, ktorej základným pojmom je pojem spoločnosti, ktorý začína nadobúdať na význame v 19.

Nový!!: Filozofia a Sociálna veda · Pozrieť viac »

Sociológia

Sociológia je vo všeobecnosti veda o spoločnosti.

Nový!!: Filozofia a Sociológia · Pozrieť viac »

Sofista

Sofista môže byť.

Nový!!: Filozofia a Sofista · Pozrieť viac »

Sokrates

Sokrates (iný zápis: Sókrates, Sókratés,; * asi 469 pred Kr., Atény – † 399 pred Kr., Atény) bol starogrécky filozof, tvorca osobitného štýlu/typu filozofovania, ktoré sa opiera o dialóg.

Nový!!: Filozofia a Sokrates · Pozrieť viac »

Sokratovský dialóg

Sokratovský dialóg (gr. Σωκρατικὸς λόγος alebo Σωκρατικὸς διάλογος) je literárny štýl prózy, ktorý sa vyvinul v Grécku na prelome 5.

Nový!!: Filozofia a Sokratovský dialóg · Pozrieť viac »

Solidarita

Solidarita alebo solidárnosť môže byť.

Nový!!: Filozofia a Solidarita · Pozrieť viac »

Solipsizmus

Solipsizmus je filozofické učenie, ktoré uznáva Ja a jeho zážitky za jedinú skutočnosť, všetko ostatné sú len predstavy Ja.

Nový!!: Filozofia a Solipsizmus · Pozrieť viac »

Spása

Spása alebo spasenie (v niektorých kontextoch aj vykúpenie) môže byť.

Nový!!: Filozofia a Spása · Pozrieť viac »

Spiritualita

Spiritualita môže byť.

Nový!!: Filozofia a Spiritualita · Pozrieť viac »

Spoločenská veda

Spoločenská veda je súbor vedných disciplín o spoločnosti v jej historickom i synchrónnom priereze.

Nový!!: Filozofia a Spoločenská veda · Pozrieť viac »

Spoločenská zmluva (štát)

Spoločenská zmluva (fr. contrat social) je postúpenie väčšej alebo menšej časti prirodzenej slobody členov spoločenstva verejnej autorite; zmluva, ktorú ľudia uzavreli vedome s cieľom vytvoriť štát a právo, pretože už nechceli žiť ďalej v anarchii a vojne všetkých proti všetkým.

Nový!!: Filozofia a Spoločenská zmluva (štát) · Pozrieť viac »

Spoločnosť

Spoločnosť môže byť.

Nový!!: Filozofia a Spoločnosť · Pozrieť viac »

Spoločnosť (sociológia)

Spoločnosť je skupina jedincov definovaná v spoločenských vedách rôzne, napr..

Nový!!: Filozofia a Spoločnosť (sociológia) · Pozrieť viac »

Spravodlivosť

Spravodlivosť je morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy, cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých.

Nový!!: Filozofia a Spravodlivosť · Pozrieť viac »

Starovek

Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.

Nový!!: Filozofia a Starovek · Pozrieť viac »

Staroveké Grécko

Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.

Nový!!: Filozofia a Staroveké Grécko · Pozrieť viac »

Stoicizmus

Stoicizmus (iné názvy: stoická škola, stoa) je filozofické učenie/smer antickej filozofie, ktorý vznikol koncom 4. storočia pred Kr. Pomenovanie tejto filozofickej školy vzniklo od Maľovanej Stoy – Stoa Poikile (ή ποικίλη στοά) - čo bola jedna zo stoí (starogréckych stĺpových siení) na starovekej aténskej Agore - kde túto filozofiu vykladal Zénón z Kitia.

Nový!!: Filozofia a Stoicizmus · Pozrieť viac »

Stratégia

Stratégia (z gr. strategos – generál alebo stratos (vojsko, výprava) + agein – viesť) je teória alebo prax riadenia sa súperov pri vykonávaní istých operácií, napr.

Nový!!: Filozofia a Stratégia · Pozrieť viac »

Stvorenie

Stvorenie je bezprostredné urobenie niečoho hotového z ničoho alebo zo surovej hmoty - asi tak, ako tvorí umelec alebo remeselník.

Nový!!: Filozofia a Stvorenie · Pozrieť viac »

Subjekt

Subjekt môže byť.

Nový!!: Filozofia a Subjekt · Pozrieť viac »

Subjekt (filozofia)

Subjekt je to, čo leží pod, v základe.

Nový!!: Filozofia a Subjekt (filozofia) · Pozrieť viac »

Subsidiarita

Subsidiarita je právny a politický princíp, jeden zo základných sociálnych princípov katolíckej sociálnej náuky.

Nový!!: Filozofia a Subsidiarita · Pozrieť viac »

Substancia (filozofia)

Substancia alebo podstata (lat. substantia) je niečo, čo spočíva v základe, podstata, zložka reálne existujúcich vecí, ktorá nie je na inom, ale je sama v sebe.

Nový!!: Filozofia a Substancia (filozofia) · Pozrieť viac »

Svedomie

Svedomie je vnútorná inštancia, „mlčanlivé volanie“, ktoré vedie súdy človeka o tom, čo sám spôsobil alebo čo sa chystá spôsobiť.

Nový!!: Filozofia a Svedomie · Pozrieť viac »

Svet

Svet môže byť.

Nový!!: Filozofia a Svet · Pozrieť viac »

Svet (všetko)

Mapa Zeme. Svet alebo univerzum (lat. mundus, universum) je súhrn všetkých skutočných a možných vecí a procesov; jedna z ústredných tém ľudského myslenia vôbec; obraz sveta závisí predovšetkým od kategórií, ktoré intervenujú v priebehu jeho tvorby: keď prevažujú špeciálnovedné kategórie v tvorbe obrazu sveta, možno hovoriť o špeciálnovednom obraze sveta (napríklad o astronomickom obraze sveta), ak filozofické kategórie, tak o filozofickom obraze sveta (napríklad o Heideggerovom obraze sveta), ak v tvorbe obrazu sveta intervenujú najmä náboženské významové útvary, hovoríme o náboženskom obraze sveta.

Nový!!: Filozofia a Svet (všetko) · Pozrieť viac »

Sylogistika

Sylogistika je teória kategorického sylogizmu, deduktívny systém vytvorený Aristotelom, ktorý pozostáva z pravidiel formácie subjekt-predikátových výrokov a sylogizmov (vrátane tvorenia figúr a módov sylogizmu), pričom tiež obsahuje pravidlá (správnych) sylogizmov.

Nový!!: Filozofia a Sylogistika · Pozrieť viac »

Sylogizmus

Sylogizmus (gr. συλλογισμός – úsudok) je forma deduktívneho dôkazu, v ktorom z dvoch výrokov, v úlohe premís, vyplýva záver (konklúzia).

Nový!!: Filozofia a Sylogizmus · Pozrieť viac »

Symbol

Symbol je znak, ktorý splynul so svojím významom do vnútornej jednoty.

Nový!!: Filozofia a Symbol · Pozrieť viac »

Synonymum

Synonymum (z gr. συνsýn.

Nový!!: Filozofia a Synonymum · Pozrieť viac »

Syntax (jazykoveda)

Syntax alebo skladba je v jazykovede časť gramatiky zaoberajúca sa konštrukciami, a to ako stavebnými prvkami viet alebo ako gramatickými a sémantickými celostnými útvarmi s komunikačnou funkciou.

Nový!!: Filozofia a Syntax (jazykoveda) · Pozrieť viac »

Syntéza

Syntéza je spájanie, spojenie jednotlivých častí, zložiek do celku; zlučovanie, zlúčenie; jedna zo základných metód a myšlienkových operácií, spočívajúca v spájaní častí do celku.

Nový!!: Filozofia a Syntéza · Pozrieť viac »

Systém

Systém (z gr. sýstéma.

Nový!!: Filozofia a Systém · Pozrieť viac »

Taoizmus

Čínsky znak pre Tao, „cesta“. Taoizmus je názov pre.

Nový!!: Filozofia a Taoizmus · Pozrieť viac »

Táles

Táles (alebo Thales, Thalés) z Miléta/z Milétu/Míléta/Mílétu; (* cca 624 pred Kr. – † cca 546 pred Kr.) bol starogrécky presokratický filozof, matematik, astronóm, štátnik a inžinier, prvý predstaviteľ milétskej školy.

Nový!!: Filozofia a Táles · Pozrieť viac »

Téma

Téma môže byť.

Nový!!: Filozofia a Téma · Pozrieť viac »

Téza

Téza môže byť.

Nový!!: Filozofia a Téza · Pozrieť viac »

Teória

Teória je súbor tvrdení o predmete výskumu, ktoré v danej etape poznania považujeme za pravdivé.

Nový!!: Filozofia a Teória · Pozrieť viac »

Teória poznania

Teória poznania alebo gnozeológia (z gr. γνώσεισ – gnóseis, "poznanie" + λόγος – lógos, "slovo") alebo epistemológia (z gr. επιστήμη – epistéme, "veda" + λόγος – lógos, "slovo") alebo noetika je filozofická disciplína (súčasť teoretickej filozofie), ktorá sa zaoberá nasledovnými problémami.

Nový!!: Filozofia a Teória poznania · Pozrieť viac »

Teória relativity

Pojem Teória relativity Alberta Einsteina zahŕňa dvojicu fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity.

Nový!!: Filozofia a Teória relativity · Pozrieť viac »

Teória vedy

Teória vedy je skúmanie metód, základov, predpokladov a cieľov špeciálnych vied metódami matematickej logiky, sémantiky, teórie modelov a logickej analýzy jazyka.

Nový!!: Filozofia a Teória vedy · Pozrieť viac »

Technika

Technika môže byť.

Nový!!: Filozofia a Technika · Pozrieť viac »

Teizmus

boha Teizmus (zo) je v teológii a filozofii náboženstva termín označujúci poňatie boha (alebo bohov) ako stvoriteľského, suverénneho a osobnostného súcna, ktoré je teda svojou podstatou odlišné od sveta (od stvoreného) a zároveň je trvale prítomné v dejinách sveta a aktívne doň zasahuje.

Nový!!: Filozofia a Teizmus · Pozrieť viac »

Teodícea

Teodícea je špecifická vetva filozofie a teológie.

Nový!!: Filozofia a Teodícea · Pozrieť viac »

Teogónia

Teogónia (gr. theos - boh, goneia - narodenie) je sústava náboženských mýtov o pôvode a rodokmeni.

Nový!!: Filozofia a Teogónia · Pozrieť viac »

Teológia

Teológia (z gr. theologia (θεολογία) Podľa Léon-Dufoura je teológia je ľudský spôsob hovorenia o Bohu. Podľa Hansa Künga je teológia učenie o Bohu, ktoré by v prípade absolutizácie pritakávacej teológie (afirmatívnej teológie), t. j. bez zápornej teológie (negatívnej teológie), robilo Boha výtvorom nášho rozumu, projekciou našej fantázie, ba viedlo napokon k modloslužbe.

Nový!!: Filozofia a Teológia · Pozrieť viac »

Teoréma

Teoréma je v logike veta / výrok / poučka, získaná z axióm vedeckej teórie, alebo všeobecnejšie z axióm a výrokov skôr dokázaných.

Nový!!: Filozofia a Teoréma · Pozrieť viac »

Teoretická filozofia

Teoretická filozofia je časť filozofie, ktorá skúma najvšeobecnejšie zásady a zákonitosti vo sfére jestvovania vecí nezávislého od praktického použitia.

Nový!!: Filozofia a Teoretická filozofia · Pozrieť viac »

Theodor Wiesengrund Adorno

Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno (* 11. september 1903, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko – † 6. august 1969, Visp, Švajčiarsko) bol nemecký filozof, sociológ, muzikológ, predstaviteľ frankfurtskej školy.

Nový!!: Filozofia a Theodor Wiesengrund Adorno · Pozrieť viac »

Thomas Hobbes

Thomas Hobbes (* 5. apríl 1588, Westport (Malmesbury), Wiltshire – † 4. december 1679, Hardwick Hall, Derbyshire) bol anglický filozof, mechanistický materialista, teoretik štátu a práva, teoretik spoločenskej zmluvy.

Nový!!: Filozofia a Thomas Hobbes · Pozrieť viac »

Thomas More

Rodina Thomasa Mora Sv. Tomáš More, anglicky Thomas More, v latinizovanej podobe Thomas Morus (* 7. február 1478 Londýn – † 6. júl 1535 Londýn), bol anglický právnik, politik a spisovateľ.

Nový!!: Filozofia a Thomas More · Pozrieť viac »

Thomas Samuel Kuhn

Thomas Samuel Kuhn (* 18. júl 1922, Cincinnati, Ohio, USA – † 17. jún 1996, Cambridge, Massachusetts, USA) bol americký filozof, fyzik, teoretik a historik vedy.

Nový!!: Filozofia a Thomas Samuel Kuhn · Pozrieť viac »

Tomáš Akvinský

Svätý Tomáš Akvinský (* 1224 alebo 1225, zámok Roccasecca pri Akvine (Neapol) – † 7. marec 1274, kláštor Fossanova pri Ríme) bol taliansky filozof a teológ, prvý zo scholastických cirkevných učiteľov, princeps philosophorum (knieža filozofov), najväčší predstaviteľ katolíckej filozofie, žiak Alberta Veľkého.

Nový!!: Filozofia a Tomáš Akvinský · Pozrieť viac »

Tomáš Garrigue Masaryk

Tomáš Garrigue Masaryk (skrátene T. G. M. alebo TGM, v anglickom zápise aj Thomas G. Masaryk; * 7. marec 1850, Hodonín† 14. september 1937, Lány) bol česko-slovenský filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, jeden zo zakladateľov ČSR, prvý prezident ČSR (14. november 191814. december 1935) a predtým predseda Dočasnej vlády Česko-Slovenska (14. október14. november 1918), jeden z troch vrcholných predstaviteľov Česko-slovenskej národnej rady (13. február 191614. október 1918) a poslanec rakúskej Ríšskej rady (4. marec 189110. október 1893, 17. júl 191125. september 1917).

Nový!!: Filozofia a Tomáš Garrigue Masaryk · Pozrieť viac »

Tradícia

Tradícia môže byť.

Nový!!: Filozofia a Tradícia · Pozrieť viac »

Transcendencia

Transcendencia je prekračovanie hraníc medzi dvoma oblasťami, z tohto sveta do tamtoho či onoho (do transcendentna).

Nový!!: Filozofia a Transcendencia · Pozrieť viac »

Transcendentalizmus

Transcendentalizmus je.

Nový!!: Filozofia a Transcendentalizmus · Pozrieť viac »

Transcendentálna metóda

Transcendentálna metóda je filozofická metóda, ktorá spočíva v analýze predpokladov a podmienok poznávacej skúsenosti.

Nový!!: Filozofia a Transcendentálna metóda · Pozrieť viac »

Transcendovanie

Transcendovanie (lat.) je idenie za hranice, prekračovanie, trvanie mimo, prechádzanie cez hranice, presahovanie, prechádzanie za.

Nový!!: Filozofia a Transcendovanie · Pozrieť viac »

Tvar (filozofia)

Tvar alebo v niektorých kontextoch aj forma je abstrakcia od hmotnej podstaty telesa.

Nový!!: Filozofia a Tvar (filozofia) · Pozrieť viac »

Udalosť

Udalosť alebo príbeh alebo príhoda je základný prvok ľubovoľného (materiálneho či duchovného) diania; kritický bod vývoja určitého procesu, najčastejšie vznik, zánik a kvalitatívne zmeny priebehových kriviek procesu.

Nový!!: Filozofia a Udalosť · Pozrieť viac »

Ulrich Zwingli

Ulrich Zwingli (Huldreich) (* 1. január 1484, Wildhaus, Švajčiarsko – † 11. október 1531, Kappel am Albis) bol švajčiarsky humanistický teológ, katolícky kňaz, jeden z popredných predstaviteľov reformácie vo Švajčiarsku.

Nový!!: Filozofia a Ulrich Zwingli · Pozrieť viac »

Umberto Eco

Umberto Eco (* 5. január 1932, Alessandria, Taliansko† 19. február 2016, Miláno, Taliansko) bol taliansky spisovateľ, estetik, teoretik umenia semiotického zamerania - medievalista.

Nový!!: Filozofia a Umberto Eco · Pozrieť viac »

Umenie

Michelangelo Buonarroti, Stvorenie Adama, 1510 (detail). Umenie je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše – jedna z foriem osvojovania si sveta človekom.

Nový!!: Filozofia a Umenie · Pozrieť viac »

Univerzálie (filozofia)

Univerzálie sú všeobecniny, ako všeobecné pojmy, abstraktné vlastnosti (napríklad červenosť) alebo relácie (napríklad láska).

Nový!!: Filozofia a Univerzálie (filozofia) · Pozrieť viac »

Univerzum

Univerzum (lat.) môže byť.

Nový!!: Filozofia a Univerzum · Pozrieť viac »

Upanišady

Upanišady alebo upanišády (jednotné číslo: upanišada, upanišáda, upanišad, upanišat; sanskritský kmeň v jednotnom čísle: उपिनषद - upanišad, sanskritský nominatív v jednotnom čísle: upanišat, sanskritský nominatív v množnom čísle upanišadah; význam slova: "sedenie okolo ") sú staroindické nábožensko-filozofické komentáre k védam, písané v priebehu mnohých storočí, posvätné texty brahmanizmu a hinduizmu považované za zjavenie (šruti).

Nový!!: Filozofia a Upanišady · Pozrieť viac »

Utilitarizmus

Utilitarizmus- prelom 19.str.- je etická teória, ktorá pokladá za úplné kritérium mravnosti konania jeho užitočnosť.

Nový!!: Filozofia a Utilitarizmus · Pozrieť viac »

Utrpenie

Utrpenie je veľké trápenie, súženie, ťažkosti, bolesti, muky.

Nový!!: Filozofia a Utrpenie · Pozrieť viac »

Včasný stredovek

Včasný stredovek alebo raný stredovek je obdobie stredoveku od 5. do 11. storočia.

Nový!!: Filozofia a Včasný stredovek · Pozrieť viac »

Všeobecná etika

Všeobecná etika je základná (fundamentálna) disciplína etiky, ktorá skúma etickú alebo morálnu skutočnosť a pokúša sa vymedziť pojem etickej alebo morálnej skutočnosti.

Nový!!: Filozofia a Všeobecná etika · Pozrieť viac »

Véda

Rukopis ''Rigvédy'', napísaný v dévanágarí začiatkom 19. storočia Védy (jednotné číslo véda alebo zriedkavo védah či véd; sanskritský kmeň: वेद - véda, sanskritský nominatív: védah, hindská výslovnosť sanskritského slova: védy; význam slova: "vedenie, poznanie") sú najstaršie indické literárne pamiatky (základné posvätné knihy) nábožensko-rituálneho a filozofického charakteru z asi 16.–9. storočia pred Kr. Védy pozostávajú z nasledujúcich textových vrstiev.

Nový!!: Filozofia a Véda · Pozrieť viac »

Vôľa k moci

Vôľa k moci je podľa F. Nietzscheho základný princíp všetkého živého, základná sila a produktívny, tvorivý faktor.

Nový!!: Filozofia a Vôľa k moci · Pozrieť viac »

Východná filozofia

Východná filozofia zahrňuje viacero filozofií z Ázie a je významnou súčasťou svetovej filozofie a zložka ázijskej kultúy.

Nový!!: Filozofia a Východná filozofia · Pozrieť viac »

Výklad

Výklad alebo vykladanie (vyloženie) môže byť.

Nový!!: Filozofia a Výklad · Pozrieť viac »

Význam

Význam je poľudšťujúca prítomnosť sveta/nejakej entity v našom vedomí.

Nový!!: Filozofia a Význam · Pozrieť viac »

Veľký tresk

singularity. Vesmír sa s časom rozpína, čím sa objekty od seba vzďaľujú. Veľký tresk (-s malým v; iné názvy: big bangbig bang. In: Encyclopaedia Beliana 2 S. 106, big-bangbig-bang. In: Slovník cudzích slov (akademický), veľký rachot, hrozný rachotbig bang. In: ŠALING et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000, S. 166; angl. Big Bang alebo big bang) je hypotetický, ale široko prijímaný výbuch (výbušná udalosť), ktorým (zo superhustého a superhorúceho stavu) vznikol vesmír tak, ako ho dnes poznáme.

Nový!!: Filozofia a Veľký tresk · Pozrieť viac »

Veda

Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte.

Nový!!: Filozofia a Veda · Pozrieť viac »

Vedomie

Vedomie je komplexný pojem z medicíny, psychológie a filozofie, kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého.

Nový!!: Filozofia a Vedomie · Pozrieť viac »

Verifikacionizmus

Verifikacionizmus je filozofická koncepcia, ktorá uznáva overovanie (verifikáciu) zovšeobecnení (zákonov) vyvodením dôsledkov, a to použitím dedukcie, a ich porovnaním s bezprostrednou empirickou skúsenosťou (empirickými faktmi).

Nový!!: Filozofia a Verifikacionizmus · Pozrieť viac »

Vesmír

Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr. kosmos, lat. universum) môže byť.

Nový!!: Filozofia a Vesmír · Pozrieť viac »

Viera

Viera môže byť.

Nový!!: Filozofia a Viera · Pozrieť viac »

Viera (náboženstvo)

Náboženská viera alebo viera je špecifický druh viery tvoriaci podstatnú súčasť náboženstva.

Nový!!: Filozofia a Viera (náboženstvo) · Pozrieť viac »

Viliam z Ockhamu

Viliam z Ockhamu (asi 1285, Ockham pri Londýne – 1349, Mníchov), známy aj ako William (of) Ockham/Occam/Hockham, bol stredoveký anglický teológ a scholastický filozof, najväčší predstaviteľ stredovekého nominalizmu, hlavný predstaviteľ via moderna, neskorej scholastiky.

Nový!!: Filozofia a Viliam z Ockhamu · Pozrieť viac »

Vina

Vina je slobodné, a preto zodpovedné rozhodnutie proti mravnému zákonu a mravnej hodnote.

Nový!!: Filozofia a Vina · Pozrieť viac »

Vladimir Iľjič Lenin

Vladimir Iľjič Lenin, vlastným menom Vladimir Iľjič Ulianov (starší prepis: Uľjanov;; * 22. apríl 1870, Simbirsk (dnes Ulianovsk) – † 21. január 1924, Gorki pri Moskve) bol ruský marxistický revolucionár a architekt moderného komunizmu – boľševizmu.

Nový!!: Filozofia a Vladimir Iľjič Lenin · Pozrieť viac »

Vlastníctvo

Vlastníctvo môže byť.

Nový!!: Filozofia a Vlastníctvo · Pozrieť viac »

Voltaire

Voltaire vlastným menom François-Marie Arouet (* 21. november 1694, Paríž – † 30. máj 1778, tamže) bol francúzsky filozof a najznámejší francúzsky osvietenský spisovateľ.

Nový!!: Filozofia a Voltaire · Pozrieť viac »

Vrcholný stredovek

Európa okolo roku 1190 Vrcholný stredovek je obdobie stredoveku najväčšieho rozkvetu stredovekej spoločnosti od začiatku 11. až do 13. alebo 14. storočia.

Nový!!: Filozofia a Vrcholný stredovek · Pozrieť viac »

Vysoká škola

Vysoká škola je vzdelávacia a vedecká inštitúcia na výchovu najvyššie kvalifikovaných odborníkov.

Nový!!: Filozofia a Vysoká škola · Pozrieť viac »

Wilhelm Dilthey

Wilhelm Christian Ludwig Dilthey (* 19. november 1833, Wiesbaden-Biebrich, Hesensko, Nemecko – † 1. október 1911, Seis am Schlern, Taliansko) bol nemecký psychológ, pedagóg a filozof - predstaviteľ filozofie života, duchovednej pedagogiky hermeneutickej pedagogiky.

Nový!!: Filozofia a Wilhelm Dilthey · Pozrieť viac »

Wilhelm von Humboldt

Friedrich Wilhelm Christian Carl Ferdinand von Humboldt (* 22. jún 1767, Postupim, Nemecko - † 8. apríl 1835, Tegel) bol nemecký filozof, štátnik, jazykovedec, hlavný predstaviteľ humanizmu a myšlienky humanity v období nemeckého klasického idealizmu.

Nový!!: Filozofia a Wilhelm von Humboldt · Pozrieť viac »

Wilhelm Windelband

Wilhelm Windelband (* 11. máj 1848, Postupim, Nemecko – † 22. október 1915, Heidelberg) bol nemecký filozof, spolu s H. Rickertom hlavný predstaviteľ bádenskej školy novokantovstva.

Nový!!: Filozofia a Wilhelm Windelband · Pozrieť viac »

Willard Van Orman Quine

Willard Van Orman Quine (* 25. jún 1908, Akron, Ohio, USA – † 25. december 2000, Boston, Massachusetts, USA) bol americký filozof, logik a matematik, predstaviteľ analytickej filozofie a filozofie vedy.

Nový!!: Filozofia a Willard Van Orman Quine · Pozrieť viac »

William James

William James (* 11. január 1842, New York – † 26. august, 1910, Chocorua, New Hampshire) bol americký filozof, jeden z hlavných predstaviteľov a priekopníkov pragmatizmu.

Nový!!: Filozofia a William James · Pozrieť viac »

Xenofanes z Kolofónu

Xenofanes z Kolofónu/Kolofonu alebo Xenofanés z Kolofónu (* 580/577 Kolofón v Malej Ázii - † 485/480 pred Kr. Elea (Itália)) bol grécky filozof, zakladateľ eleatskej školy, prvý učiteľ jednosti spomedzi elatských filozofov.

Nový!!: Filozofia a Xenofanes z Kolofónu · Pozrieť viac »

Zákon

Zákon môže byť.

Nový!!: Filozofia a Zákon · Pozrieť viac »

Západná filozofia

Západná filozofia alebo európoseveroamerická filozofia alebo atlantická filozofia je podstatná súčasť západnej kultúry; filozofia euroamerického kultúrneho okruhu; tvorí charakteristický celok podobne ako čínska filozofia, arabská filozofia, indická filozofia.

Nový!!: Filozofia a Západná filozofia · Pozrieť viac »

Zénón z Eley

Zenón z Eley Zénón z Eley alebo Zenón z Eley (* asi 490 pred Kr.† 430 pred Kr.) bol starogrécky filozof, predstaviteľ eleatskej školy (predsokratovské obdobie).

Nový!!: Filozofia a Zénón z Eley · Pozrieť viac »

Zdravie

Zdravie je stav telesného, duševného a sociálneho blaha.

Nový!!: Filozofia a Zdravie · Pozrieť viac »

Zhoda

Zhoda môže byť.

Nový!!: Filozofia a Zhoda · Pozrieť viac »

Zjavenie

Zjavenie alebo revelácia je mimozmyslové poznanie nadprirodzena v akte (mystického) osvietenia.

Nový!!: Filozofia a Zjavenie · Pozrieť viac »

Zlo

Zlo (z praslov. koreňa *zъlъ od ie. koreňa *ǵʰulo- s významom „krivý, pokrivený, odchyľujúci sa od správnej cesty“) je všetko škodlivé, ošklivé a záporné v živote, všetko, čo protirečí blahu, čo ho narúša alebo ničí, protiklad dobra, podľa chápania ktorého sa riadi aj chápanie zla.

Nový!!: Filozofia a Zlo · Pozrieť viac »

Zmysel

Zmysel môže byť.

Nový!!: Filozofia a Zmysel · Pozrieť viac »

Zmysel (filozofia)

Zmysel je logický, etický, kauzálny, teleologický, estetický významový útvar viažuci sa s dianím,vetou, slovom, dielom.

Nový!!: Filozofia a Zmysel (filozofia) · Pozrieť viac »

Zmysel života

Zmysel života nie je cieľ, ktorý ľudia vytyčujú svojmu životu.

Nový!!: Filozofia a Zmysel života · Pozrieť viac »

Zmyslové poznanie

Zmyslové poznanie je poznanie opierajúce sa o zmyslové údaje.

Nový!!: Filozofia a Zmyslové poznanie · Pozrieť viac »

Zmyslový orgán

Zmyslový orgán je orgán tvorený nervovými útvarmi, ktoré slúžia na príjem signálov, informujúcich o zmenách v prostredí (exterorecepcia) a vo vnútri organizmu (interorecepcia).

Nový!!: Filozofia a Zmyslový orgán · Pozrieť viac »

Zmyslovosť

Zmyslovosť je jedna zo schopností v oblasti poznania prijímať pocity ako funkcie zmyslov, prostredníctvom ktorých dochádza ku kontaktu s telesným a telesne vnímateľným svetom.

Nový!!: Filozofia a Zmyslovosť · Pozrieť viac »

Znak

Znak môže byť.

Nový!!: Filozofia a Znak · Pozrieť viac »

Zodpovednosť (etika)

Zodpovednosť je morálna vlastnosť, ktorá predpokladá komplementárny vzťah medzi skutkami človeka a jeho svedomím v intenciách morálneho systému, na ktorom človek nesúci zodpovednosť vedome a slobodne participuje a ktorý prijal.

Nový!!: Filozofia a Zodpovednosť (etika) · Pozrieť viac »

Zoznam filozofických smerov

Toto je zoznam filozofických smerov.

Nový!!: Filozofia a Zoznam filozofických smerov · Pozrieť viac »

Zvyk

Zvyk je vzťah človeka k niečomu alebo niekomu vzniknutý častým opakovaním, ustálený spôsob konania, správania sa, návyk, obyčaj; tradícia.

Nový!!: Filozofia a Zvyk · Pozrieť viac »

17. storočie

17.

Nový!!: Filozofia a 17. storočie · Pozrieť viac »

18. storočie

18.

Nový!!: Filozofia a 18. storočie · Pozrieť viac »

1839

Žiadny popis.

Nový!!: Filozofia a 1839 · Pozrieť viac »

19. storočie

19.

Nový!!: Filozofia a 19. storočie · Pozrieť viac »

1914

Žiadny popis.

Nový!!: Filozofia a 1914 · Pozrieť viac »

20. storočie

20.

Nový!!: Filozofia a 20. storočie · Pozrieť viac »

5. storočie pred Kr.

5.

Nový!!: Filozofia a 5. storočie pred Kr. · Pozrieť viac »

6. storočie pred Kr.

6.

Nový!!: Filozofia a 6. storočie pred Kr. · Pozrieť viac »

Úniapédia je koncepčné mapy alebo sémantickej siete, organizované ako encyklopédia - Slovník. Dáva stručnú definíciu každého konceptu a jej vzťahov.

To je veľká internetová mentálna mapa, ktorá slúži ako základ pre koncepčných diagramov. Je to zadarmo na použitie a každý článok alebo dokument možno stiahnuť. Je to nástroj, zdroj alebo odkaz na štúdium, výskum, vzdelávanie, učenie alebo učenie, ktoré môžu byť použité podľa učiteľa, pedagógov, žiakov alebo študentov; pre akademický svet: pre školské, základným, stredným, vysoké školy, stredné, technický stupeň, vysoké školy, univerzity, vysokoškolák, magisterských a doktorandských titulov; for Papers, správy, projekty, nápady, dokumentácia, prieskumy, súhrny, alebo práce. Tu je definícia, vysvetlenie, popis, alebo význam každá významná, na ktorom by ste potrebovali nejakú informáciu, a zoznam ich pridružené pojmy ako slovníčku. K dispozícii v Slovenský, Angličtina, Španielsky, Portugalčina, Japonský, Čínsky, Francúzsky, Nemec, Talian, Polsky, Dutch, Rusky, Arabčina, Hindčina, Švédska, Ukrajinská, Maďarský, Katalánsky, Český, Hebrejčina, Dánsky, Fínsky, Indonézsky, Norwegian, Rumunský, Turkish, Vietnamci, Korean, Thai, Greek, Bulharská, Chorvátsky, Lithuanian, Filipínsky, Latvian, Estónsky a Slovinsky Ďalšie jazyky čoskoro.

Všetky informácie sa extrahuje z Wikipédia, a je k dispozícii pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.

Úniapédia nie je podporovaná ani pridružená k nadácii Wikimedia Foundation.

Google Play, Android a logo Google Play sú ochrannými známkami spoločnosti Google Inc.

Zásady ochrany osobných údajov

VychádzajúcePrichádzajúce