Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Dejiny Spojených štátov a United States Armed Forces
Dejiny Spojených štátov a United States Armed Forces mať 13 veci spoločné (v Úniapédia): Americká občianska vojna, Americká vojna za nezávislosť, Britsko-americká vojna, Druhá svetová vojna, Druhá vojna v Perzskom zálive, Kórejská vojna, Prvá svetová vojna, Spojené štáty, Studená vojna, Superveľmoc, Tretia vojna v Perzskom zálive, Vietnamská vojna, Vojna v Afganistane (2001 – 2021).
Americká občianska vojna
Americká občianska vojna bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá prepukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch. Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo. Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.
Americká občianska vojna a Dejiny Spojených štátov · Americká občianska vojna a United States Armed Forces ·
Americká vojna za nezávislosť
George Washington s posádkou prechádza cez rieku Delaware Americká vojna za nezávislosť alebo Americká revolúcia alebo Boj amerických osád/kolónií za nezávislosť bola vojna v rokoch 1775 – 1783 medzi Kráľovstvom Veľkej Británie a 13 kolóniami v Severnej Amerike.
Americká vojna za nezávislosť a Dejiny Spojených štátov · Americká vojna za nezávislosť a United States Armed Forces ·
Britsko-americká vojna
Britsko-americká vojna Britsko-americká vojna alebo vojna roku 1812 alebo druhá americká vojna za nezávislosť alebo americká vojna 1812-1815 či anglo-americká vojna bol vojenský konflikt medzi USA a Britským impériom (1812 - 1815).
Britsko-americká vojna a Dejiny Spojených štátov · Britsko-americká vojna a United States Armed Forces ·
Druhá svetová vojna
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí.
Dejiny Spojených štátov a Druhá svetová vojna · Druhá svetová vojna a United States Armed Forces ·
Druhá vojna v Perzskom zálive
Schéma operácie Púštna búrka F-15E nad horiacimi kuvajtskými ropnými poľami Britský vojak pri ostrom výcviku pred útokom USS Wisconsin Druhá vojna v Perzskom zálive (iné názvy: Vojna v Zálive, Iracko-kuvajtský konflikt, Konflikt medzi OSN a Irakom, Operácia Púštny štít, Púštna búrka; v Iraku často hovorovo Um M'aārak – „Matka všetkých bitiek“) bol vojenský konflikt medzi Irakom a koalíciou 34 národov poverených OSN (vrátane Česko-Slovenska) a vedených USA.
Dejiny Spojených štátov a Druhá vojna v Perzskom zálive · Druhá vojna v Perzskom zálive a United States Armed Forces ·
Kórejská vojna
Kórejská vojna alebo vojna v Kórei (v Južnej Kórei tiež známa aj ako 6.25 전쟁 – vojna 625, v KĽDR známa ako 조국해방전쟁 – Vlastenecká oslobodzovacia vojna) bol vojnový konflikt počas studenej vojny, ktorý sa odohral medzi Kórejskou ľudovodemokratickou republikou, bojovo podporovanou Čínou a materiálne Sovietskym zväzom a jeho satelitmi, a Kórejskou republikou, ktorá mala bojovú podporu štátov západného bloku, najmä Spojených štátov.
Dejiny Spojených štátov a Kórejská vojna · Kórejská vojna a United States Armed Forces ·
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.
Dejiny Spojených štátov a Prvá svetová vojna · Prvá svetová vojna a United States Armed Forces ·
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Dejiny Spojených štátov a Spojené štáty · Spojené štáty a United States Armed Forces ·
Studená vojna
Studená vojna bola skrytým konfliktom medzi Západom (Spojené štáty a ďalšie západné krajiny) a komunistickým blokom (resp. východným blokom, vedeným Sovietskym zväzom), keď sa Spojené štáty a Sovietsky zväz po víťazstve v druhej svetovej vojne stali súperiacimi superveľmocami.
Dejiny Spojených štátov a Studená vojna · Studená vojna a United States Armed Forces ·
Superveľmoc
Superveľmoc je termín, ktorý bol zavedený po druhej svetovej vojne; označuje štát disponujúci takou mocou, že môže ovplyvňovať veľkú časť planéty.
Dejiny Spojených štátov a Superveľmoc · Superveľmoc a United States Armed Forces ·
Tretia vojna v Perzskom zálive
Tretia vojna v Perzskom zálive alebo aj "Vojna v Iraku", bol konflikt v blízko-východnej krajine Irak medzi irackou armádou a medzinárodnou „koalíciou ochotných“, ktorú viedli Spojené štáty a Spojené kráľovstvo.
Dejiny Spojených štátov a Tretia vojna v Perzskom zálive · Tretia vojna v Perzskom zálive a United States Armed Forces ·
Vietnamská vojna
Vojna vo Vietname (iné názvy: vietnamská vojna, druhá indočínska vojna) bol ozbrojený konflikt, ktorý medzi rokmi 1964 a 1975 (za vlád amerických prezidentov Lyndona Johnsona, Richarda Nixona a Geralda Forda) prebiehal ako pozemná vojna v Južnom Vietname a hraničných oblastiach Kambodže a Laosu, a ako letecká vojna (operácia Rolling Thunder a ďalšie) nad Severným Vietnamom.
Dejiny Spojených štátov a Vietnamská vojna · United States Armed Forces a Vietnamská vojna ·
Vojna v Afganistane (2001 – 2021)
Vojna v Afganistane, ktorá sa začala 7. októbra 2001 ako americká vojenská operácia Trvalá sloboda bola spustená Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom ako odpoveď na útoky z 11. septembra 2001.
Dejiny Spojených štátov a Vojna v Afganistane (2001 – 2021) · United States Armed Forces a Vojna v Afganistane (2001 – 2021) ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Dejiny Spojených štátov a United States Armed Forces majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Dejiny Spojených štátov a United States Armed Forces
Porovnanie medzi Dejiny Spojených štátov a United States Armed Forces
Dejiny Spojených štátov má 169 vzťahom, pričom United States Armed Forces má 35. Ako oni majú spoločného 13, index Jaccard je 6.37% = 13 / (169 + 35).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Dejiny Spojených štátov a United States Armed Forces. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
