Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Dejiny Istanbulu a Istanbul
Dejiny Istanbulu a Istanbul mať 24 veci spoločné (v Úniapédia): Ankara, Čierne more, Benátky, Byzantská ríša, Hagia Sofia, Istanbul, Justinián I., Konštantín I. (cisár), Kresťanstvo, Latinské cisárstvo, Marmarské more, Mehmed II., Michaél Psellos, Osmanská ríša, Palaiologovci, Povstanie Nika, Rím, Rímska ríša, Septimius Severus, Slovania, Solún, Staroveký Rím, Turecko, Zlatý roh.
Ankara
Ankara (gr. Άγκυρα – Ankyra – kotva) je hlavné a po Istanbule druhé najväčšie mesto Turecka.
Ankara a Dejiny Istanbulu · Ankara a Istanbul ·
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Dejiny Istanbulu a Čierne more · Istanbul a Čierne more ·
Benátky
Benátky (v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.
Benátky a Dejiny Istanbulu · Benátky a Istanbul ·
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Byzantská ríša a Dejiny Istanbulu · Byzantská ríša a Istanbul ·
Hagia Sofia
Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule.
Dejiny Istanbulu a Hagia Sofia · Hagia Sofia a Istanbul ·
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Dejiny Istanbulu a Istanbul · Istanbul a Istanbul ·
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Dejiny Istanbulu a Justinián I. · Istanbul a Justinián I. ·
Konštantín I. (cisár)
Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27. február 272 alebo 273 – † 22. máj 337) bol od roku 306 rímsky cisár, od roku 324 jediný rímsky cisár.
Dejiny Istanbulu a Konštantín I. (cisár) · Istanbul a Konštantín I. (cisár) ·
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Dejiny Istanbulu a Kresťanstvo · Istanbul a Kresťanstvo ·
Latinské cisárstvo
Epirský despotát Latinské cisárstvo (1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Dejiny Istanbulu a Latinské cisárstvo · Istanbul a Latinské cisárstvo ·
Marmarské more
Marmarské more (turecky: Marmara Denizi, grécky: Μαρμαρα̃ Θάλασσα or Προποντίδα) je vnútrozemské more, ktoré je Bosporom oddelené od Čierneho a Dardanelami (resp. polostrovom Gelibolu) od Egejského mora.
Dejiny Istanbulu a Marmarské more · Istanbul a Marmarské more ·
Mehmed II.
Mehmed II. (osm. tur. محمد ثانى, Meḥmed-i sānī, mod. tur. II. Mehmet;* 30. marec 1432, Edirne, Osmanský sultanát – † 3. máj 1481, Hünkârçayırı, Osmanská ríša), známy ako Mehmed Dobyvateľ (turecky: Fatih Sultan Mehmet), bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1444 - 1446 a 1451 - 1481.
Dejiny Istanbulu a Mehmed II. · Istanbul a Mehmed II. ·
Michaél Psellos
Michaél Psellos (iné prepisy: Michael PsellosPsellos, Michael In: Psellos In:, Michal Psellos, Michail Psellos, alebo Michal Psellós,, lat. Michaël Psellus; * 1018 KonštantínopolPSELLOS, MICHAEL In: † 1078/po 1081/1096), Konštantinopol) bol byzantský mních, rétor, právnik, filozof, najvýznamnejší systematik byzantskej filozofie, polyhistor, literát a politický činiteľ. Jeho pôvodné meno bolo Konštantín. Za vlády cisára Konštantína IX. Monomacha viedol Konštantínopolskú univerzitu a bol mu udelený titul hypatos tón filosofón (konzul filozofov).
Dejiny Istanbulu a Michaél Psellos · Istanbul a Michaél Psellos ·
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Dejiny Istanbulu a Osmanská ríša · Istanbul a Osmanská ríša ·
Palaiologovci
Palaiologovci (gr. Παλαιολόγοι), ako atribút po starogrécky Palaiologos, po novogrécky Paleologos, po latinsky Palaeologus, bola posledná dynastia byzantských cisárov.
Dejiny Istanbulu a Palaiologovci · Istanbul a Palaiologovci ·
Povstanie Nika
Povstanie NikaNika!.
Dejiny Istanbulu a Povstanie Nika · Istanbul a Povstanie Nika ·
Rím
Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.
Dejiny Istanbulu a Rím · Istanbul a Rím ·
Rímska ríša
Rímska ríša (začiatočné R je veľké písmeno) môže byť.
Dejiny Istanbulu a Rímska ríša · Istanbul a Rímska ríša ·
Septimius Severus
Septimius Severus (* 11. apríl 145 – † 4. február 211) bol rímskym cisárom, zakladateľom dynastie Severovcov.
Dejiny Istanbulu a Septimius Severus · Istanbul a Septimius Severus ·
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Dejiny Istanbulu a Slovania · Istanbul a Slovania ·
Solún
Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.
Dejiny Istanbulu a Solún · Istanbul a Solún ·
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Dejiny Istanbulu a Staroveký Rím · Istanbul a Staroveký Rím ·
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Dejiny Istanbulu a Turecko · Istanbul a Turecko ·
Zlatý roh
Poloha Letecký pohľad na ústie Zlatého rohu Konštantínopol a Zlatý roh v roku 1453 Zlatý roh je zaplavené riečne údolie, ktoré sa na juhovýchode stretáva s Bosporom a tvorí tak prírodný prístav, ktorý po tisíce rokov ponúkal ochranu gréckym, rímskym, byzantským, osmanským a iným lodiam.
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Dejiny Istanbulu a Istanbul majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Dejiny Istanbulu a Istanbul
Porovnanie medzi Dejiny Istanbulu a Istanbul
Dejiny Istanbulu má 115 vzťahom, pričom Istanbul má 151. Ako oni majú spoločného 24, index Jaccard je 9.02% = 24 / (115 + 151).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Dejiny Istanbulu a Istanbul. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
