Podobnosti medzi Dejiny Grécka a Dilos
Dejiny Grécka a Dilos mať 37 veci spoločné (v Úniapédia): Amfiktyónia, Apolón, Aténsky námorný spolok, Atény, Atika, Čierne more, Bronzová doba, Chios, Chrám, Delfy, Egejské more, Egypt, Epirus, Gréci, Grécko, Hadrián, Helenizmus, Homér, Ióni, Kréta, Kyklady, Macedónia (historické územie), Malá Ázia, Mor (pestis), Mykénska kultúra, Mykény, Odysea, Osmanská ríša, Otrokárstvo (využívanie otrokov), Peloponézske vojny, ..., Perzská ríša, Pontos, Starovek, Staroveký Rím, Thoukydides, Víno, 3. tisícročie pred Kr.. Rozbaliť index (7 viac) »
Amfiktyónia
Delphi Amfiktyónia bol náboženský spolok niekoľkých kmeňov v Grécku, ktorý strážil určité posvätné miesto, jeho majetky a pútnikov, ktorí do tohto centra prichádzali, organizoval náboženské slávnosti a hry, zabezpečoval chrám materiálne.
Amfiktyónia a Dejiny Grécka · Amfiktyónia a Dilos ·
Apolón
mramorová socha Apolón (-podľa PSP) alebo Apollón (starogr. Ἀπόλλων – Apollón) je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojča bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea.
Apolón a Dejiny Grécka · Apolón a Dilos ·
Aténsky námorný spolok
peloponézskej vojny Aténsky námorný spolok (Iné názvy: Délsky spolok, Aticko-délsky námorný spolok) združoval takmer 200 gréckych štátov ohrozených expanziou Perzskej ríše.
Aténsky námorný spolok a Dejiny Grécka · Aténsky námorný spolok a Dilos ·
Atény
Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).
Atény a Dejiny Grécka · Atény a Dilos ·
Atika
Atika alebo Attiki (po novogrécky)/Attiké (po starogrécky) je.
Atika a Dejiny Grécka · Atika a Dilos ·
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Dejiny Grécka a Čierne more · Dilos a Čierne more ·
Bronzová doba
Bronzová doba – Muséum de Toulouse Bronzová doba (lingvisticky nevhodne: doba bronzová) je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa.
Bronzová doba a Dejiny Grécka · Bronzová doba a Dilos ·
Chios
Chios je piaty najväčší grécky ostrov nachádzajúci sa v Egejskom mori, 7 km od pobrežia Malej Ázie.
Chios a Dejiny Grécka · Chios a Dilos ·
Chrám
Starogrécky chrám Kresťanský chrám Chrám je budova určená na bohoslužby.
Chrám a Dejiny Grécka · Chrám a Dilos ·
Delfy
Delfy, (starogr. Δελφοί-Delfoi, novogr. Δελφοί-Delfi, do 19. stor. Καστρί-Kastri) je antické aj moderné mesto v Grécku, v kraji Fokida na južnom úpätí pohoria Parnasos nad Korintským zálivom.
Dejiny Grécka a Delfy · Delfy a Dilos ·
Egejské more
Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru.
Dejiny Grécka a Egejské more · Dilos a Egejské more ·
Egypt
Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.
Dejiny Grécka a Egypt · Dilos a Egypt ·
Epirus
Epirus môže byť.
Dejiny Grécka a Epirus · Dilos a Epirus ·
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Dejiny Grécka a Gréci · Dilos a Gréci ·
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Dejiny Grécka a Grécko · Dilos a Grécko ·
Hadrián
Hadriánov val Hadrián alebo (po latinsky) Hadrianus, celým menom Publius Aelius Traianus Hadrianus (* 24. január 76 – 10. júl 138) v rokoch 117 až 138 rímsky cisár z Nervovsko-antoninovskej dynastie.
Dejiny Grécka a Hadrián · Dilos a Hadrián ·
Helenizmus
Helenizmus (zo – Grék) je dejinná a kultúrna epocha, obdobie starovekých dejín východného Stredomoria a Prednej Ázie od výbojov, započatých 338 pred Kr. macedónskymi panovníkmi Filipom II. a jeho synom Alexandrom Veľkým (v rokoch 334 – 324).
Dejiny Grécka a Helenizmus · Dilos a Helenizmus ·
Homér
Homér – Musée du Louvre Homér alebo Homéros (Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros) bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie.
Dejiny Grécka a Homér · Dilos a Homér ·
Ióni
Ióni alebo Iónovia gr. Ίωνες (Íones), boli podľa tradície jeden zo štyroch hlavných starogréckych kmeňov (Achájci, Aiolovia, Dóri).
Dejiny Grécka a Ióni · Dilos a Ióni ·
Kréta
Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.
Dejiny Grécka a Kréta · Dilos a Kréta ·
Kyklady
Kyklady sú súostrovie na juhozápade Egejského mora pri juhovýchodnom pobreží Grécka.
Dejiny Grécka a Kyklady · Dilos a Kyklady ·
Macedónia (historické územie)
Verginske slnko, symbol Macedónie Macedónia (staršie - pred vznikom dnešného štátu Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko - alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano - ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky - Macedonia; gr. Μακεδονία - Makedonía) je historické územie starovekého Grécka.
Dejiny Grécka a Macedónia (historické územie) · Dilos a Macedónia (historické územie) ·
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Dejiny Grécka a Malá Ázia · Dilos a Malá Ázia ·
Mor (pestis)
Mor je infekčné ochorenie spôsobené baktériou Yersinia pestis.
Dejiny Grécka a Mor (pestis) · Dilos a Mor (pestis) ·
Mykénska kultúra
Mykénska kultúra (alebo Mykénska civilizácia) bola poslednou fázou doby bronzovej v starovekom Grécku, ktorá trvala približne od roku 1750 do roku 1050 pred Kr.
Dejiny Grécka a Mykénska kultúra · Dilos a Mykénska kultúra ·
Mykény
Mykény (IPA,, novogr.: Μυκήνες) je bývalé starogrécke mesto, dnes archeologické nálezisko v Grécku, asi juhozápadne od Atén, na severovýchodnom Peloponéze.
Dejiny Grécka a Mykény · Dilos a Mykény ·
Odysea
Odysea môže byť.
Dejiny Grécka a Odysea · Dilos a Odysea ·
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Dejiny Grécka a Osmanská ríša · Dilos a Osmanská ríša ·
Otrokárstvo (využívanie otrokov)
thumb Sv. Vojtěch na dvore kniežaťa Boleslava II. vystupuje proti židovským obchodníkom s otrokmi ''(detail z brány v katedrále v Hnezdne)'' Otrokárstvo je systém založený na využívaní práce (dočasných, doživotných či dedičných) otrokov.
Dejiny Grécka a Otrokárstvo (využívanie otrokov) · Dilos a Otrokárstvo (využívanie otrokov) ·
Peloponézske vojny
Mapa zobrazujúca boje počas Peloponézkej vojny Peloponézske vojny (431 pred Kr. – 404 pred Kr.) boli starogrécke vojny medzi Délskou ligou vedenou Aténami proti Peloponézskemu spolku vedenému Spartou.
Dejiny Grécka a Peloponézske vojny · Dilos a Peloponézske vojny ·
Perzská ríša
Perzská ríša môže byť.
Dejiny Grécka a Perzská ríša · Dilos a Perzská ríša ·
Pontos
Pontos (pontskej gréčtine Πόντος Εύξεινος – Pondos efšinos), je historické územie na severovýchode Turecka pri Čiernom mori.
Dejiny Grécka a Pontos · Dilos a Pontos ·
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Dejiny Grécka a Starovek · Dilos a Starovek ·
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Dejiny Grécka a Staroveký Rím · Dilos a Staroveký Rím ·
Thoukydides
Thukydides Thoukydides (iné názvy: Thúkýdidés, Thúkydides, Thukydides, Tukydides, Túkydides; * asi 460 pred Kr., Atény – † asi 396 pred Kr.) bol grécky historik, po matke potomok tráckych kráľov.
Dejiny Grécka a Thoukydides · Dilos a Thoukydides ·
Víno
viniča hroznorodého Víno alebo hroznové víno je alkoholický nápoj, ktorý sa vyrába alkoholovým kvasením vylisovanej šťavy z plodov viniča hroznorodého (hrozna).
Dejiny Grécka a Víno · Dilos a Víno ·
3. tisícročie pred Kr.
3.
3. tisícročie pred Kr. a Dejiny Grécka · 3. tisícročie pred Kr. a Dilos ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Dejiny Grécka a Dilos majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Dejiny Grécka a Dilos
Porovnanie medzi Dejiny Grécka a Dilos
Dejiny Grécka má 601 vzťahom, pričom Dilos má 99. Ako oni majú spoločného 37, index Jaccard je 5.29% = 37 / (601 + 99).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Dejiny Grécka a Dilos. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: