Rýchlejšie ako prehliadači!
36 vzťahy: Alchýmia, Alotropia, Asteroid, Atóm, Železo, Deutérium, Dusík, Hélium, Hmlovina, Horčík, Hviezda, Izotop, Jöns Jakob Berzelius, Kométa, Kozmické žiarenie, Kremík, Kyslík, Latinčina, Látka (chémia), Medzihviezdna hmota, Mesiac, Meteorit, Neón, Periodická tabuľka, Periodický zákon, Planéta, Protónové číslo, Síra, Slnko, Technécium, Trícium, Uhlík, Veľký tresk, Vodík, Zem, 1937.
Alchýmia
Pietro Longhi (1702 – 1785) – Alchymisti Alchýmia je historická protovedecká a filozofická disciplína, ktorá kombinovala prvky chémie, metalurgie, fyziky, medicíny, astrológie, sémiotiky, mystiky a umenia.
Nový!!: Chemický prvok a Alchýmia · Pozrieť viac »
Alotropia
Alotropia alebo alotropizmus (z gr. allos – iný, tropos – druh, charakter) je vlastnosť prvkov tvoriť viacero modifikácii – kryštálových štruktúr (napr. uhlík môže existovať vo forme grafitu, diamantu a fulerénov).
Nový!!: Chemický prvok a Alotropia · Pozrieť viac »
Asteroid
Asteroid môže byť.
Nový!!: Chemický prvok a Asteroid · Pozrieť viac »
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Nový!!: Chemický prvok a Atóm · Pozrieť viac »
Železo
Železo (lat. Ferrum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fe a protónové číslo 26.
Nový!!: Chemický prvok a Železo · Pozrieť viac »
Deutérium
Deutérium (z gréčtiny δευτερον: „druhý“) alebo ťažký vodík je jeden z izotopov vodíka.
Nový!!: Chemický prvok a Deutérium · Pozrieť viac »
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Nový!!: Chemický prvok a Dusík · Pozrieť viac »
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Nový!!: Chemický prvok a Hélium · Pozrieť viac »
Hmlovina
Hmlovina môže byť.
Nový!!: Chemický prvok a Hmlovina · Pozrieť viac »
Horčík
Horčík alebo magnézium (lat. Magnesium; gr. Μαγνησία.
Nový!!: Chemický prvok a Horčík · Pozrieť viac »
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Nový!!: Chemický prvok a Hviezda · Pozrieť viac »
Izotop
Izotopy (z gréckej predpony iso- (rovnaké-) a topos (miesto)) istého chemického prvku sú atómy tohto prvku s rovnakými protónovými číslami, ale s rôznymi počtami neutrónov (teda s rôznymi nukleónovými číslami).
Nový!!: Chemický prvok a Izotop · Pozrieť viac »
Jöns Jakob Berzelius
Jöns Jakob Berzelius (* 20. august 1779, Väversunda, Švédsko – † 7. august 1848, Štokholm) bol švédsky chemik.
Nový!!: Chemický prvok a Jöns Jakob Berzelius · Pozrieť viac »
Kométa
Hale-Boppova kométa s bielym prachovým chvostom a modrým plynným chvostom (február 1997) Horizonty“. Kométa alebo zastarano vlasatica je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu.
Nový!!: Chemický prvok a Kométa · Pozrieť viac »
Kozmické žiarenie
Kozmické žiarenie je prúd vysokoenergetických častíc, ktoré vnikajú do zemskej atmosféry z kozmického priestoru (tzv. primárne kozmické žiarenie) a častíc, ktoré vznikli v zemskej atmosfére interakciou častíc primárneho kozmického žiarenia s časticami atmosféry (tzv. sekundárne kozmické žiarenie).
Nový!!: Chemický prvok a Kozmické žiarenie · Pozrieť viac »
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Nový!!: Chemický prvok a Kremík · Pozrieť viac »
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Nový!!: Chemický prvok a Kyslík · Pozrieť viac »
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Nový!!: Chemický prvok a Latinčina · Pozrieť viac »
Látka (chémia)
Látka v chémii označuje hmotu, ktorá sa skladá z rovnakých atómov, molekúl alebo iónov.
Nový!!: Chemický prvok a Látka (chémia) · Pozrieť viac »
Medzihviezdna hmota
Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy M45 obklopená reflexnou hmlovinou Medzihviezdna hmota je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej Galaxii a v ostatných galaxiách tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a magnetickými poľami.
Nový!!: Chemický prvok a Medzihviezdna hmota · Pozrieť viac »
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Nový!!: Chemický prvok a Mesiac · Pozrieť viac »
Meteorit
Železný meteorit Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom.
Nový!!: Chemický prvok a Meteorit · Pozrieť viac »
Neón
Neón Neon (gr. νέος (neon).
Nový!!: Chemický prvok a Neón · Pozrieť viac »
Periodická tabuľka
Periodická tabuľka chemických prvkov (PTP) alebo periodická sústava chemických prvkov (PSP) je tabulárna metóda zobrazenia chemických prvkov.
Nový!!: Chemický prvok a Periodická tabuľka · Pozrieť viac »
Periodický zákon
Dmitrij Ivanovič Mendelejev Periodický zákon, opakovanie vlastností prvkov po istých periódach vyvodil 6. marca 1869 Dmitrij Ivanovič Mendelejev.
Nový!!: Chemický prvok a Periodický zákon · Pozrieť viac »
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Nový!!: Chemický prvok a Planéta · Pozrieť viac »
Protónové číslo
Z – protónové číslo Protónové číslo alebo staršie atómové číslo je poradové číslo chemického prvku v periodickej tabuľke, ktoré vyjadruje počet protónov (t. j. množstvo kladných nábojov) v jadre atómu.
Nový!!: Chemický prvok a Protónové číslo · Pozrieť viac »
Síra
Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.
Nový!!: Chemický prvok a Síra · Pozrieť viac »
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Nový!!: Chemický prvok a Slnko · Pozrieť viac »
Technécium
Technécium (lat. technetium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Tc a protónové číslo 43.
Nový!!: Chemický prvok a Technécium · Pozrieť viac »
Trícium
Trícium je rádioaktívny izotop vodíka.
Nový!!: Chemický prvok a Trícium · Pozrieť viac »
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Nový!!: Chemický prvok a Uhlík · Pozrieť viac »
Veľký tresk
singularity. Vesmír sa s časom rozpína, čím sa objekty od seba vzďaľujú. Veľký tresk (-s malým v; iné názvy: big bangbig bang. In: Encyclopaedia Beliana 2 S. 106, big-bangbig-bang. In: Slovník cudzích slov (akademický), veľký rachot, hrozný rachotbig bang. In: ŠALING et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000, S. 166; angl. Big Bang alebo big bang) je hypotetický, ale široko prijímaný výbuch (výbušná udalosť), ktorým (zo superhustého a superhorúceho stavu) vznikol vesmír tak, ako ho dnes poznáme.
Nový!!: Chemický prvok a Veľký tresk · Pozrieť viac »
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Nový!!: Chemický prvok a Vodík · Pozrieť viac »
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Chemický prvok a Zem · Pozrieť viac »
1937
Žiadny popis.
Nový!!: Chemický prvok a 1937 · Pozrieť viac »
