Podobnosti medzi Byzantská architektúra a Hagia Sofia
Byzantská architektúra a Hagia Sofia mať 22 veci spoločné (v Úniapédia): Academia (české vydavateľstvo), Alexandr Petrovič Každan, Štvrtá križiacka výprava, Baptistérium, Bazilika, Benátska republika, Byzantská ríša, Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období, Islamská architektúra, Istanbul, Justinián I., Klenba, Konštantín I. (cisár), Kresťanská sakrálna architektúra, Kupola, Libri, Nartex, Osmanská ríša, Oxford University Press, Pád Konštantínopola, Prokopios Cézarejský, Stĺp.
Academia (české vydavateľstvo)
Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).
Academia (české vydavateľstvo) a Byzantská architektúra · Academia (české vydavateľstvo) a Hagia Sofia ·
Alexandr Petrovič Každan
Alexandr Petrovič Každan (* 3. september 1922, Moskva† 29. máj 1997, Washington, D. C.) bol sovietsko/rusko-americký historik a byzantológ židovského pôvodu, zostavovateľ známeho odborného slovníka Oxford Dictionary of Byzantium.
Alexandr Petrovič Každan a Byzantská architektúra · Alexandr Petrovič Každan a Hagia Sofia ·
Štvrtá križiacka výprava
Štvrtá križiacka výprava (12021204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, ale v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše.
Štvrtá križiacka výprava a Byzantská architektúra · Štvrtá križiacka výprava a Hagia Sofia ·
Baptistérium
Osemstenné lateránske baptistérium v Ríme zo 4. storočia. Baptistérium je budova (kaplnka) alebo jej časť určená na vysluhovanie sviatosti krstu v kresťanských cirkvách.
Baptistérium a Byzantská architektúra · Baptistérium a Hagia Sofia ·
Bazilika
Bazilika Paleokresťanská bazilika Bazilika (z gréckeho βασιλική στοά basiliké stoa - kráľovské stĺporadie) je pôvodne stavba v antickom Grécku, v ktorej úradovali archonti.
Bazilika a Byzantská architektúra · Bazilika a Hagia Sofia ·
Benátska republika
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.
Benátska republika a Byzantská architektúra · Benátska republika a Hagia Sofia ·
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Byzantská architektúra a Byzantská ríša · Byzantská ríša a Hagia Sofia ·
Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období
Cisár Justinián I., mozaika, Bazilika San Vitale, Ravenna Justiniána I., mozaika, Bazilika San Vitale, Ravenna Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období (6.7. storočie) bolo prvé obdobie vo vývoji byzantského výtvarného umenia, v ktorom sa naplno prejavovala individualita byzantských, najmä kresťanských prvkov umenia.
Byzantská architektúra a Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období · Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období a Hagia Sofia ·
Islamská architektúra
Islamská architektúra zahŕňa veľmi širokú oblasť architektúry, a to ako historicky, tak geograficky.
Byzantská architektúra a Islamská architektúra · Hagia Sofia a Islamská architektúra ·
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Byzantská architektúra a Istanbul · Hagia Sofia a Istanbul ·
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Byzantská architektúra a Justinián I. · Hagia Sofia a Justinián I. ·
Klenba
Kamenná klenba baziliky Sagrada Familia, ktorej podporu tvorí hlavica stĺpa s troma piliermi Klenba alebo zastarano sklepenie je tradičná nosná konštrukcia, ktorá využíva statické vlastnosti oblúka a v priečnom reze má oblúkový tvar.
Byzantská architektúra a Klenba · Hagia Sofia a Klenba ·
Konštantín I. (cisár)
Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27. február 272 alebo 273 – † 22. máj 337) bol od roku 306 rímsky cisár, od roku 324 jediný rímsky cisár.
Byzantská architektúra a Konštantín I. (cisár) · Hagia Sofia a Konštantín I. (cisár) ·
Kresťanská sakrálna architektúra
Kresťanská sakrálna architektúra (z latinského slova sacer - „svätý“) zahrňuje stavby slúžiace k náboženským účelom, k uctievaniu a chvále Boha.
Byzantská architektúra a Kresťanská sakrálna architektúra · Hagia Sofia a Kresťanská sakrálna architektúra ·
Kupola
Baziliky svätého Petra, Vatikán. Kupola je klenba pologuľového tvaru alebo tvaru inej rotačnej plochy, prípadne tvaru viacbokej kláštornej klenby alebo tzv.
Byzantská architektúra a Kupola · Hagia Sofia a Kupola ·
Libri
LIBRI, spol.
Byzantská architektúra a Libri · Hagia Sofia a Libri ·
Nartex
Tmavo je vyznačené umiestnenie nartexu v pôdoryse chrámu NartexCluny In: alebo chrámová predsieň je vstupný krytý pravouhlý priestor vybudovaný spravidla pri západnom vchode do kostola, najmä ranokresťanských, či byzantských bazilík.
Byzantská architektúra a Nartex · Hagia Sofia a Nartex ·
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Byzantská architektúra a Osmanská ríša · Hagia Sofia a Osmanská ríša ·
Oxford University Press
Logo Oxford University Press v roku 1890. Budova vydavateľstva v Oxforde Oxford University Press je najväčšie univerzitné vydavateľstvo na svete.
Byzantská architektúra a Oxford University Press · Hagia Sofia a Oxford University Press ·
Pád Konštantínopola
Pád Konštantínopola alebo dobytie Konštantínopola osmanskými Turkami bol vojenský stret prebiehajúci od 2. apríla do 29. mája 1453.
Byzantská architektúra a Pád Konštantínopola · Hagia Sofia a Pád Konštantínopola ·
Prokopios Cézarejský
Prokopios Cézarejský (iné názvy: Prokopios z Caesarey, Prokopios z Cézarey, Prokopios z Kaisareie; * koniec 5. stor., Kaisareia v Palestíne† ?) bol byzantský historik.
Byzantská architektúra a Prokopios Cézarejský · Hagia Sofia a Prokopios Cézarejský ·
Stĺp
Trajánov stĺp Stĺp je zvislý (prípadne naklonený) nosný prvok výškou prevyšujúci rozmery prierezu.
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Byzantská architektúra a Hagia Sofia majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Byzantská architektúra a Hagia Sofia
Porovnanie medzi Byzantská architektúra a Hagia Sofia
Byzantská architektúra má 115 vzťahom, pričom Hagia Sofia má 182. Ako oni majú spoločného 22, index Jaccard je 7.41% = 22 / (115 + 182).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Byzantská architektúra a Hagia Sofia. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: