Rýchlejšie ako prehliadači!Podobnosti medzi Byzantská architektúra a Byzantské výtvarné umenie
Byzantská architektúra a Byzantské výtvarné umenie mať 54 veci spoločné (v Úniapédia): Academia (české vydavateľstvo), Alexandr Petrovič Každan, Alexandria, Angelovci, Antiochia, Athos (polostrov), Štvrtá križiacka výprava, İznik, Bazilika svätého Marka (Benátky), Benátska republika, Bulharsko, Byzantská ríša, Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období, Chrám svätého Spasiteľa (Chóra), Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol), Druhý nicejský koncil, Európa, Gotika, Hagia Eiréné, Hagia Sofia, Hésychazmus, Istanbul, Justinián I., Kapadócia, Kláštor v Gračanici, Komnénovci, Konštantín I. (cisár), Latinské cisárstvo, Libri, Macedónska dynastia, ..., Meteora, Moldavské kniežatstvo, Monastier Dafni, Mystras, Ochrid, Osmanská ríša, Oxford University Press, Palaiologovci, Pád Konštantínopola, Peloponéz (polostrov), Prokopios Cézarejský, Ranokresťanské umenie, Ravenna, Románske umenie, Rumunsko, Rusko, Solún, Srbsko, Trabzon, Valašsko (Rumunsko), 14. storočie, 15. storočie, 5. storočie, 6. storočie. Rozbaliť index (24 viac) »
Academia (české vydavateľstvo)
Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).
Academia (české vydavateľstvo) a Byzantská architektúra · Academia (české vydavateľstvo) a Byzantské výtvarné umenie ·
Alexandr Petrovič Každan
Alexandr Petrovič Každan (* 3. september 1922, Moskva† 29. máj 1997, Washington, D. C.) bol sovietsko/rusko-americký historik a byzantológ židovského pôvodu, zostavovateľ známeho odborného slovníka Oxford Dictionary of Byzantium.
Alexandr Petrovič Každan a Byzantská architektúra · Alexandr Petrovič Každan a Byzantské výtvarné umenie ·
Alexandria
Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.
Alexandria a Byzantská architektúra · Alexandria a Byzantské výtvarné umenie ·
Angelovci
Angelovci (gr. Ἄγγελος, ženský rod: Άγγελίνα) bol byzantský aristokratický rod, vládnuca dynastia Byzantskej ríše a Epirského despotátu.
Angelovci a Byzantská architektúra · Angelovci a Byzantské výtvarné umenie ·
Antiochia
Poloha ''Antiochie'' Opevnenie ''Antiochie'' na hore Silpius, 12. storočie Antiochia (iné názvy: Antiocheia, Antiochea, Antiochia nad Orontom – - Antiocheia hé epi Orontou, lat. Antiochia ad Orontem; Veľká Antiochia – - Antiocheia hé megalé; Sýrska Antiochia; prídavné a obyvateľské meno pozri v článku Antiochia (rozlišovacia stránka)) pri dnešnom tureckom meste Antakya, bolo staroveké mesto v dnešnom Turecku.
Antiochia a Byzantská architektúra · Antiochia a Byzantské výtvarné umenie ·
Athos (polostrov)
Poloha polostrova Atos Athos 3D Athos (iné názvy: Atos, Vrch/Hora Athos, Svätý vrch, Svätá hora, Vrch/Hora Panny Márie, Ajon Oros, Ajo Oros, Oros Athos; starogr. (Vrch/Hora) Athós, Hagion Oros, Oros Athós; grécke názvy pozri podrobnejšie nižšie) je vrch a zároveň polostrov (ktorý je vlastne len výbežkom polostrova Chalkidiki) v Grécku a na ktorom dnes leží autonómny mníšsky štát At(h)os.
Athos (polostrov) a Byzantská architektúra · Athos (polostrov) a Byzantské výtvarné umenie ·
Štvrtá križiacka výprava
Štvrtá križiacka výprava (12021204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, ale v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše.
Štvrtá križiacka výprava a Byzantská architektúra · Štvrtá križiacka výprava a Byzantské výtvarné umenie ·
İznik
İznik (-po turecky; starší názov bol grécky, a to Νίκαια – prepis podľa starogréčtiny Nikaia, prepis podľa novogréčtiny Nikea; po latinsky Nic(a)ea; slov. príd. meno znie k starogr. nikajský/níkajský/nikájsky/níkájsky, k novogr. nikejský, k lat. nicejský) je mesto v kraji Bitýnia v Malej Ázii (dnes súčasť Turecka), ktoré je známe predovšetkým ako miesto konania dvoch ekumenických koncilov starovekej cirkvi, prvý z nich bol vôbec prvým kresťanským koncilom.
Byzantská architektúra a İznik · Byzantské výtvarné umenie a İznik ·
Bazilika svätého Marka (Benátky)
Bazilika svätého Marka (ofic. Basilica Cattedrale Patriachale di San Marco) je sakrálna stavba nachádzajúca sa v severotalianskom meste Benátky, hlavnom meste regiónu Veneto.
Bazilika svätého Marka (Benátky) a Byzantská architektúra · Bazilika svätého Marka (Benátky) a Byzantské výtvarné umenie ·
Benátska republika
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.
Benátska republika a Byzantská architektúra · Benátska republika a Byzantské výtvarné umenie ·
Bulharsko
Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.
Bulharsko a Byzantská architektúra · Bulharsko a Byzantské výtvarné umenie ·
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Byzantská architektúra a Byzantská ríša · Byzantská ríša a Byzantské výtvarné umenie ·
Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období
Cisár Justinián I., mozaika, Bazilika San Vitale, Ravenna Justiniána I., mozaika, Bazilika San Vitale, Ravenna Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období (6.7. storočie) bolo prvé obdobie vo vývoji byzantského výtvarného umenia, v ktorom sa naplno prejavovala individualita byzantských, najmä kresťanských prvkov umenia.
Byzantská architektúra a Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období · Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období a Byzantské výtvarné umenie ·
Chrám svätého Spasiteľa (Chóra)
Chrám svätého Spasiteľa v Chóre (iné názvy pozri nižšie) je pôvodne stredoveký byzantský chrám v Istanbule.
Byzantská architektúra a Chrám svätého Spasiteľa (Chóra) · Byzantské výtvarné umenie a Chrám svätého Spasiteľa (Chóra) ·
Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)
Chrám svätých Apoštolov, známy tiež ako Imperial Polyándreion (cisársky cintorín), bol kresťanský (neskôr presnejšie ortodoxný) chrám v hlavnom meste Byzantskej ríše Konštantínopole.
Byzantská architektúra a Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol) · Byzantské výtvarné umenie a Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol) ·
Druhý nicejský koncil
Miesto konania koncilu - dnes už bývalý chrám Hagia Sophia v meste İznik (Nikaia) Druhý nicejský koncil bol ekumenický koncil, ktorý sa konal v dňoch 24. septembra až 23. októbra 787 v meste Nikaia (lat. Nicaea; dnes mesto İznik v Turecku).
Byzantská architektúra a Druhý nicejský koncil · Byzantské výtvarné umenie a Druhý nicejský koncil ·
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Byzantská architektúra a Európa · Byzantské výtvarné umenie a Európa ·
Gotika
Katedrála Notre-Dame v Amiens Gotika alebo gotické umenie alebo (najmä v architektúre) gotický sloh bol umelecký štýl, ktorý nasledoval po románskom slohu približne od polovice 12. storočia (vo Francúzsku) do konca 15. storočia (v strednej a severnej Európe), kedy toto obdobie vystriedala renesancia.
Byzantská architektúra a Gotika · Byzantské výtvarné umenie a Gotika ·
Hagia Eiréné
Hagia Eiréné (iné názvy pozri nižšie) je stavba v dnešnom Istanbule, v Turecku.
Byzantská architektúra a Hagia Eiréné · Byzantské výtvarné umenie a Hagia Eiréné ·
Hagia Sofia
Hagia Sofia (ďalšie názvy pozri nižšie) je bývalý byzantský kresťanský chrám, neskôr turecká moslimská mešita na Zlatom rohu v Istanbule.
Byzantská architektúra a Hagia Sofia · Byzantské výtvarné umenie a Hagia Sofia ·
Hésychazmus
Hésychazmus (iné názvy: hesychazmus, zriedkavo isychazmus; z gr. ἡσυχία – hésychia.
Byzantská architektúra a Hésychazmus · Byzantské výtvarné umenie a Hésychazmus ·
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Byzantská architektúra a Istanbul · Byzantské výtvarné umenie a Istanbul ·
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14. november 565, Konštantínopol) bol byzantský cisár, jeden z najvýznamnejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Významné boli jeho reformy rímskeho práva a dielo dnes známe ako (Corpus iuris civilis), ako i rozsiahla stavebná činnosť a rozsiahla vojenská expanzia, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, juh Pyrenejského polostrova). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Jeho pamiatku si pripomínajú 14. novembra.Justinián I. Veliký. In: JUSTINIAN I In.
Byzantská architektúra a Justinián I. · Byzantské výtvarné umenie a Justinián I. ·
Kapadócia
Rímske provincie Kapadócia a Pontus okolo roku 125 Kapadócia (iné názvy: Kapadókia, Kappadokia; gr. Καππαδοκία - Kappadokia, lat. Cappadocia, tur. Kapadokya) je historické územie vo východnej Anatólii.
Byzantská architektúra a Kapadócia · Byzantské výtvarné umenie a Kapadócia ·
Kláštor v Gračanici
Kláštor v Gračanici Kláštor v Gračanici je pravoslávny kláštor v Kosove neďaleko hlavného mesta Priština (asi 5 km na juhovýchod).
Byzantská architektúra a Kláštor v Gračanici · Byzantské výtvarné umenie a Kláštor v Gračanici ·
Komnénovci
Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci)mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 10811185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve.
Byzantská architektúra a Komnénovci · Byzantské výtvarné umenie a Komnénovci ·
Konštantín I. (cisár)
Hlava Konštantínovej kolosálnej sochy v Kapitolských múzeách v Ríme Konštantín (I.) (iné mená: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Kónstantinos (I.), Kónstantínos (I.), Flavius Valerius Constantinus), zvaný Veľký, (* 27. február 272 alebo 273 – † 22. máj 337) bol od roku 306 rímsky cisár, od roku 324 jediný rímsky cisár.
Byzantská architektúra a Konštantín I. (cisár) · Byzantské výtvarné umenie a Konštantín I. (cisár) ·
Latinské cisárstvo
Epirský despotát Latinské cisárstvo (1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Byzantská architektúra a Latinské cisárstvo · Byzantské výtvarné umenie a Latinské cisárstvo ·
Libri
LIBRI, spol.
Byzantská architektúra a Libri · Byzantské výtvarné umenie a Libri ·
Macedónska dynastia
Skylitzovej kronike Macedónska dynastia bola vládnuca dynastia Byzantskej ríše v rokoch 8671056.
Byzantská architektúra a Macedónska dynastia · Byzantské výtvarné umenie a Macedónska dynastia ·
Meteora
Meteora sú monastiere na vrcholkoch bizarných skál v oblasti Tesálie v Grécku, neďaleko mesta Kalambaka.
Byzantská architektúra a Meteora · Byzantské výtvarné umenie a Meteora ·
Moldavské kniežatstvo
reprodukcie štátneho znaku podľa cestovného pasu. 1855 Moldavské kniežatstvo (na mape vyznačené žlto). Súčasná hranica medzi Rumunskom a Moldavskom je vyznačená hrubou čiernou čiarou. Moldavské kniežatstvo alebo Moldavsko bol štát (a historický región) v 14. – 19.
Byzantská architektúra a Moldavské kniežatstvo · Byzantské výtvarné umenie a Moldavské kniežatstvo ·
Monastier Dafni
Dafni (staršie Dafnion) je monastier v Grécku neďaleko Atén.
Byzantská architektúra a Monastier Dafni · Byzantské výtvarné umenie a Monastier Dafni ·
Mystras
Mystras je grécke mesto v regióne Peloponéz.
Byzantská architektúra a Mystras · Byzantské výtvarné umenie a Mystras ·
Ochrid
Ochrid (po macedónsky Охрид) je mesto v juhozápadnej časti Severného Macedónska so 42 033 obyvateľmi.
Byzantská architektúra a Ochrid · Byzantské výtvarné umenie a Ochrid ·
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Byzantská architektúra a Osmanská ríša · Byzantské výtvarné umenie a Osmanská ríša ·
Oxford University Press
Logo Oxford University Press v roku 1890. Budova vydavateľstva v Oxforde Oxford University Press je najväčšie univerzitné vydavateľstvo na svete.
Byzantská architektúra a Oxford University Press · Byzantské výtvarné umenie a Oxford University Press ·
Palaiologovci
Palaiologovci (gr. Παλαιολόγοι), ako atribút po starogrécky Palaiologos, po novogrécky Paleologos, po latinsky Palaeologus, bola posledná dynastia byzantských cisárov.
Byzantská architektúra a Palaiologovci · Byzantské výtvarné umenie a Palaiologovci ·
Pád Konštantínopola
Pád Konštantínopola alebo dobytie Konštantínopola osmanskými Turkami bol vojenský stret prebiehajúci od 2. apríla do 29. mája 1453.
Byzantská architektúra a Pád Konštantínopola · Byzantské výtvarné umenie a Pád Konštantínopola ·
Peloponéz (polostrov)
Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr. Peloponnisos, doslova: Pelopov ostrov) alebo Morea (novogr. Μωρίας - Morias alebo Μωρέας - Moreas) je polostrov tvoriaci južnú časť Grécka.
Byzantská architektúra a Peloponéz (polostrov) · Byzantské výtvarné umenie a Peloponéz (polostrov) ·
Prokopios Cézarejský
Prokopios Cézarejský (iné názvy: Prokopios z Caesarey, Prokopios z Cézarey, Prokopios z Kaisareie; * koniec 5. stor., Kaisareia v Palestíne† ?) bol byzantský historik.
Byzantská architektúra a Prokopios Cézarejský · Byzantské výtvarné umenie a Prokopios Cézarejský ·
Ranokresťanské umenie
freska Dobrého pastiera v katakombách v San Calixto ''Chiró'', Kristove monogramy, Vatikán, cca 350. Ranokresťanské umenie je označenie pre umenie vytvorené kresťanskými autormi v prvých storočiach po Kristovi (1. – 6. storočie).
Byzantská architektúra a Ranokresťanské umenie · Byzantské výtvarné umenie a Ranokresťanské umenie ·
Ravenna
Ravenna je mesto v regióne Emilia-Romagna v Taliansku.
Byzantská architektúra a Ravenna · Byzantské výtvarné umenie a Ravenna ·
Románske umenie
Románska katedrála vo Francúzsku Románske umenie alebo najmä v architektúre románsky sloh alebo zriedkavo romanika je umelecká fáza vrcholného stredoveku, presnejšie obdobia od roku 1000 do 1.
Byzantská architektúra a Románske umenie · Byzantské výtvarné umenie a Románske umenie ·
Rumunsko
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Byzantská architektúra a Rumunsko · Byzantské výtvarné umenie a Rumunsko ·
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Byzantská architektúra a Rusko · Byzantské výtvarné umenie a Rusko ·
Solún
Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.
Byzantská architektúra a Solún · Byzantské výtvarné umenie a Solún ·
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Byzantská architektúra a Srbsko · Byzantské výtvarné umenie a Srbsko ·
Trabzon
Trabzon (novogr./pontgr. Τραπεζούντα – Trapezunda) resp.
Byzantská architektúra a Trabzon · Byzantské výtvarné umenie a Trabzon ·
Valašsko (Rumunsko)
Valašsko na juhu Rumunska (žlté) Valašsko (po rumunsky: Ţara Românească – „Rumunská krajina“ alebo Vlahia alebo Valahia) je názov historickej krajiny a kniežatstva (od stredoveku do 19. storočia) na území súčasného Rumunska.
Byzantská architektúra a Valašsko (Rumunsko) · Byzantské výtvarné umenie a Valašsko (Rumunsko) ·
14. storočie
14.
14. storočie a Byzantská architektúra · 14. storočie a Byzantské výtvarné umenie ·
15. storočie
15.
15. storočie a Byzantská architektúra · 15. storočie a Byzantské výtvarné umenie ·
5. storočie
5.
5. storočie a Byzantská architektúra · 5. storočie a Byzantské výtvarné umenie ·
6. storočie
6.
6. storočie a Byzantská architektúra · 6. storočie a Byzantské výtvarné umenie ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Byzantská architektúra a Byzantské výtvarné umenie majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Byzantská architektúra a Byzantské výtvarné umenie
Porovnanie medzi Byzantská architektúra a Byzantské výtvarné umenie
Byzantská architektúra má 115 vzťahom, pričom Byzantské výtvarné umenie má 214. Ako oni majú spoločného 54, index Jaccard je 16.41% = 54 / (115 + 214).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Byzantská architektúra a Byzantské výtvarné umenie. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese:
