Podobnosti medzi Bratislavský hrad a Dejiny Bratislavy
Bratislavský hrad a Dejiny Bratislavy mať 54 veci spoločné (v Úniapédia): Albrecht I. (Svätá rímska ríša), Albrecht II. (Svätá rímska ríša), Anton Bernolák, Šalamún (Uhorsko), Štúrovci, Štefan I. (Uhorsko), Žigmund (Svätá rímska ríša), Břetislav I., Belo IV., Bitka pri Moháči (1526), Bratislava, Bratislava – mestská časť Petržalka, Bratislavské korunovácie, Budín, Dunaj, Eneolit, Ferdinand I. (Svätá rímska ríša), Francúzsko, Fridrich I. (Svätá rímska ríša), Gabriel Betlen, Halštatská doba, Henrich III. (Svätá rímska ríša), Henrich V. (Svätá rímska ríša), Husitstvo, Imrich Tököli, Ján I. (Uhorsko), Jozef II. (Svätá rímska ríša), Kalenderberská kultúra, Kelti, Ladislav Pohrobok, ..., Laténska doba, Matúš Čák Trenčiansky, Matej I., Mária Habsburská, Mária Terézia, Mongolský vpád do Uhorska, Obliehanie Bratislavy, Ondrej III. (Uhorsko), Palatín, Palisády (ulica), Přemysl Otakar II., Podhradie (Bratislava), Prepošt, Prvá svetová vojna, Sedmohradsko, Slovania, Stibor zo Stiboríc, Uhorsko, Univerzita Komenského v Bratislave, Veľká Morava, Viedeň, Vydavateľstvo Obzor, 18. storočie, 9. storočie. Rozbaliť index (24 viac) »
Albrecht I. (Svätá rímska ríša)
Albrecht I. (Habsburský) (* júl 1255, Rheinfelden – † 1. máj 1308, Königsfelden) bol rímsko-nemecký kráľ, najstarší syn Rudolfa I. a Gertrúdy Hohenberskej.
Albrecht I. (Svätá rímska ríša) a Bratislavský hrad · Albrecht I. (Svätá rímska ríša) a Dejiny Bratislavy ·
Albrecht II. (Svätá rímska ríša)
Albrecht II.
Albrecht II. (Svätá rímska ríša) a Bratislavský hrad · Albrecht II. (Svätá rímska ríša) a Dejiny Bratislavy ·
Anton Bernolák
Anton Bernolák (predikát: zo Slanice, staršie de Szlanicza; * 3. október 1762, Slanica – † 15. január 1813, Nové Zámky) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec.
Anton Bernolák a Bratislavský hrad · Anton Bernolák a Dejiny Bratislavy ·
Šalamún (Uhorsko)
Šalamún (* 1053 – † 1087, Bulharská thema, Byzantská ríša) bol uhorským kráľom v rokoch 1063 – 1074 a uhorským protikráľom v rokoch 1074 – 1081, pochádzal z rodu Arpádovcov.
Šalamún (Uhorsko) a Bratislavský hrad · Šalamún (Uhorsko) a Dejiny Bratislavy ·
Štúrovci
Štúrovci na obraze národných buditeľov od Jany Krivošovej v malom evanjelickom kostole v Bratislave Štúrovci boli hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia nazvaný podľa najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra.
Štúrovci a Bratislavský hrad · Štúrovci a Dejiny Bratislavy ·
Štefan I. (Uhorsko)
Svätý Štefan I. alebo Štefan Veľký, pred pokrstením Vajk, (* 969 (970/975/980)?, Ostrihom – † 15. august 1038, Ostrihom alebo Stoličný Belehrad) bol v rokoch 995997 knieža Nitrianskeho kniežatstva, v rokoch 9971000/1001 veľkoknieža Uhorska a v rokoch 1000/10011038 prvý kráľ Uhorska.
Štefan I. (Uhorsko) a Bratislavský hrad · Štefan I. (Uhorsko) a Dejiny Bratislavy ·
Žigmund (Svätá rímska ríša)
Žigmund Luxemburský (* 14. február 1368, Norimberg, Svätá rímska ríša – † 9. december 1437, Znojmo, České kráľovstvo) bol brandenburský markgróf (13781388 a 14111415), uhorský kráľ (od 31. marca 1387), český kráľ (korunovaný 28. júla 1420, vládol v rokoch 14361437), rímsky kráľ (zvolený v roku 1410 a znovu 21. júla 1411 korunovaný 8. novembra 1414), lombardský kráľ (25. november 1431) a rímsko-nemecký cisár (31. máj 1433).
Bratislavský hrad a Žigmund (Svätá rímska ríša) · Dejiny Bratislavy a Žigmund (Svätá rímska ríša) ·
Břetislav I.
Břetislav I., zv.
Bratislavský hrad a Břetislav I. · Břetislav I. a Dejiny Bratislavy ·
Belo IV.
Belo IV. (* november 1206 – † 3. máj 1270, Zajačí ostrov) bol slavónsky údelný vojvoda v rokoch 12201226, sedmohradský údelný vojvoda v rokoch 12261235 a uhorský kráľ v rokoch 12351270, z rodu Arpádovcov.
Belo IV. a Bratislavský hrad · Belo IV. a Dejiny Bratislavy ·
Bitka pri Moháči (1526)
Bitka pri Moháči bola jedna z najvýznamnejších bitiek v histórii strednej Európy.
Bitka pri Moháči (1526) a Bratislavský hrad · Bitka pri Moháči (1526) a Dejiny Bratislavy ·
Bratislava
Bratislava (do roku 1919 Prešporok / Prešporek iné názvy pozri nižšie) je hlavné a rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Slovenska.
Bratislava a Bratislavský hrad · Bratislava a Dejiny Bratislavy ·
Bratislava – mestská časť Petržalka
Časti Petržalky Bratislava – mestská časť Petržalka (iné názvy: Bratislava-Petržalka, Mestská časť Petržalka, Petržalka) je mestská časť Bratislavy s najväčším počtom obyvateľov a jedna z najhustejšie obývaných oblastí na Slovensku i v strednej Európe.
Bratislava – mestská časť Petržalka a Bratislavský hrad · Bratislava – mestská časť Petržalka a Dejiny Bratislavy ·
Bratislavské korunovácie
Dómu sv. Martina v Bratislave, miesta korunovácií. Na stene vľavo je umiestnený zoznam všetkých tu korunovaných panovníkov Bratislavské korunovácie boli slávnostné udalosti súvisiace s korunovaním uhorského panovníka v Bratislave v období rokov 15631830.
Bratislavské korunovácie a Bratislavský hrad · Bratislavské korunovácie a Dejiny Bratislavy ·
Budín
Vyobrazenie v Norimberskej kronike Budín bolo mesto v Uhorsku ležiace na pravom brehu Dunaja, z ktorého po zlúčení s mestom Pešť a mestečkom Óbuda vznikla v roku 1873 Budapešť.
Bratislavský hrad a Budín · Budín a Dejiny Bratislavy ·
Dunaj
Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.
Bratislavský hrad a Dunaj · Dejiny Bratislavy a Dunaj ·
Eneolit
Eneolit (iné názvy: neskorá kamenná doba, konečný neolit, neskorý neolit, rané metalikum (neskorý neolit môže byť aj synonymum pre mladý neolit); čiastočné synonymá: chalkolit, medená doba, medenokamenná doba) je v dejinách praveku a archeológii časový úsek medzi neolitom a bronzovou dobou.
Bratislavský hrad a Eneolit · Dejiny Bratislavy a Eneolit ·
Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)
Ferdinand I. 1531 Ferdinand I. Habsburský, (* 10. marec 1503, zámok Alcalá de Henares pri Madride, † 25. júl 1564, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, český (od r. 1526), uhorský (od r. 1526) a rímsky kráľ (od r. 1531), rímskonemecký cisár (od r. 1558), zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov, mladší syn kastílskeho spolukráľa a burgundského vojvodu Filipa I. a Jany Kastílskej, kastílskej kráľovnej a dedičky španielskeho trónu.
Bratislavský hrad a Ferdinand I. (Svätá rímska ríša) · Dejiny Bratislavy a Ferdinand I. (Svätá rímska ríša) ·
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Bratislavský hrad a Francúzsko · Dejiny Bratislavy a Francúzsko ·
Fridrich I. (Svätá rímska ríša)
Fridrich I. Barbarossa (Červenobradý) (* polovica decembra 1122, Haguenau, Švábske vojvodstvo, Rímska ríša – † 10. jún 1190, rieka Salef) bol rímsko-nemecký kráľ od 1152, od roku 1155 cisár z rodu Hohenstaufovcov.
Bratislavský hrad a Fridrich I. (Svätá rímska ríša) · Dejiny Bratislavy a Fridrich I. (Svätá rímska ríša) ·
Gabriel Betlen
Gabriel Betlen (staršie po slovensky: Gabriel Bethlen alebo Gabriel Betlén;,; * 1580 Ilia† 15. november 1629 Alba Iulia) bol sedmohradským kniežaťom a vodcom povstania Gabriela Betlena v Kráľovskom Uhorsku na území dnešného Slovenska.
Bratislavský hrad a Gabriel Betlen · Dejiny Bratislavy a Gabriel Betlen ·
Halštatská doba
Halštatská doba (lingvisticky nevhodne: doba halštatská) je názov starej železnej doby (najmä) v širokej strednej Európe.
Bratislavský hrad a Halštatská doba · Dejiny Bratislavy a Halštatská doba ·
Henrich III. (Svätá rímska ríša)
Henrich III., miniatúra okolo 1040 Henrich III. pre tmavšie zafarbenie pokožky nazývaný Čierny – (* 28. október 1017 – † 5. október 1056, Bodenfeld alebo Goslar) bol v rokoch 10391056 nemeckým kráľom a neskôr aj rímskym cisárom (korunovácia v Ríme prebehla na Vianoce 1046).
Bratislavský hrad a Henrich III. (Svätá rímska ríša) · Dejiny Bratislavy a Henrich III. (Svätá rímska ríša) ·
Henrich V. (Svätá rímska ríša)
Henrich IV. (vľavo) a jeho syn Henrich V. (vpravo) Henrich V. (* 8. január 1086 - † 23. máj 1125, Utrecht) bol cisár rímsko-nemeckej ríše.
Bratislavský hrad a Henrich V. (Svätá rímska ríša) · Dejiny Bratislavy a Henrich V. (Svätá rímska ríša) ·
Husitstvo
Jan Hus Husitská zástava. Dnes nie je s istotou známe, akej farby boli husitské zástavy. V husitskej kronike Vavrinca z Březové sa uvádza, že husiti používali na vlajkách biely a červený kalich. Zmienka o zlatom kalichu na červenom poli (ako na obrázku) pochádza z Jenského kódexu, ten je však mladší z konca 15. storočia. Táboritská zástava Orebitská zástava ktorú neskôr používali sirotkovia pražanov Husitstvo (iné názvy: husitizmus, husitské hnutie) označuje nábožensky - a v istých ohľadoch aj národnostne, sociálne a politicky - motivované hnutie neskorého stredoveku, vzišlé z českej reformácie, ktoré sa usilovalo o rozsiahlu reformu cirkvi.
Bratislavský hrad a Husitstvo · Dejiny Bratislavy a Husitstvo ·
Imrich Tököli
Rodový erb Kežmarský hrad Kežmarku Izmite Gróf Imrich Tököli (de Késmárk; staršie Imrich Thököly; chorvátsky Mirko Thököly, sám sa podpisoval ako Emericq Thököly) (* 25. september 1657, Kežmarok – † 13. september 1705, Izmit, od roku 1906 pochovaný v Kežmarku) bol sedmohradské knieža, knieža resp.
Bratislavský hrad a Imrich Tököli · Dejiny Bratislavy a Imrich Tököli ·
Ján I. (Uhorsko)
Ján I. (* 2. február 1487, Spišský hrad, † 21. júl 1540, Sebeš, Uhorsko), vlastným menom Ján Zápoľský, bol sedmohradský vojvoda a od 11. novembra 1526 do 21. júla 1540 uhorský kráľ (protikráľ) z magnátskeho rodu Zápoľskovcov, syn krajinského hodnostára Štefana Zápoľského (* 1434, † 1499) a Hedvigy Tešínskej.
Bratislavský hrad a Ján I. (Uhorsko) · Dejiny Bratislavy a Ján I. (Uhorsko) ·
Jozef II. (Svätá rímska ríša)
Jozef II. 1773 Jozef II. (* 13. marec 1741, Viedeň, Habsburská monarchia – † 20. február 1790, Viedeň) bol od roku 1764 kráľom resp.
Bratislavský hrad a Jozef II. (Svätá rímska ríša) · Dejiny Bratislavy a Jozef II. (Svätá rímska ríša) ·
Kalenderberská kultúra
Kalenderberská kultúra (ojedinele statzendorfsko-gemeinlebarnský typ a bernhardsthalský typ) bola kultúra starej železnej doby v Dolnom Rakúsku, Burgenlande, juhozápadnom Slovensku a severozápadnom Maďarsku.
Bratislavský hrad a Kalenderberská kultúra · Dejiny Bratislavy a Kalenderberská kultúra ·
Kelti
1500 – 1000 pred Kr., ružovou 400 pred Kr. Kelti alebo (najmä pre oblasť Galie) Galovia alebo Gali boli príbuzné etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré začali pôsobiť od polovice 2.
Bratislavský hrad a Kelti · Dejiny Bratislavy a Kelti ·
Ladislav Pohrobok
Ladislav Pohrobok Habsburský (* 22. február 1440, Komárno – † 23. november 1457, Praha) bol (arci)vojvoda rakúsky, uhorský kráľ ako Ladislav V., český kráľ ako Ladislav I., jediný syn rímskeho kráľa Albrechta II. a Alžbety Luxemburskej, dcéry cisára Žigmunda Luxemburského.
Bratislavský hrad a Ladislav Pohrobok · Dejiny Bratislavy a Ladislav Pohrobok ·
Laténska doba
Laténska doba (lingvisticky nevhodne: doba laténska) je názov mladej železnej doby v oblastiach Európy, kde sa ako hlavná kultúra vyskytovala laténska kultúra.
Bratislavský hrad a Laténska doba · Dejiny Bratislavy a Laténska doba ·
Matúš Čák Trenčiansky
Matúš Čák Trenčiansky (iné mená pozri nižšie; * asi 1260 – † 18. marec 1321) bol uhorský šľachtic a vojvodca.
Bratislavský hrad a Matúš Čák Trenčiansky · Dejiny Bratislavy a Matúš Čák Trenčiansky ·
Matej I.
Matej Korvín alebo Matej I. (po rumunsky Matei Corvin; v modernej maďarčine Hunyadi (Corvin) Mátyás alebo len Mátyás király; * 23. február 1443, Kluž – 6. apríl 1490, Viedeň) bol v rokoch 1458 až 1490 uhorský a chorvátsky kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa.
Bratislavský hrad a Matej I. · Dejiny Bratislavy a Matej I. ·
Mária Habsburská
Mária Habsburská (* 18. august 1505, Brusel, Svätá rímska ríša† 18. november 1558, Cigales, Kastília), známa tiež ako Mária Uhorská (kvôli sobášu), Rakúska alebo Španielska (podľa rodičov), bola manželkou českého, uhorského a chorvátskeho kráľa Ľudovíta Jagelovského.
Bratislavský hrad a Mária Habsburská · Dejiny Bratislavy a Mária Habsburská ·
Mária Terézia
Mária Terézia (* 13. máj 1717, Viedeň – † 29. november 1780, tamtiež) bola uhorská (17401780, ako Mária II. Terézia) a česká (17401780) kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa od roku 1740.
Bratislavský hrad a Mária Terézia · Dejiny Bratislavy a Mária Terézia ·
Mongolský vpád do Uhorska
Mongolsko tatárský vpád do Uhorska bol vpád mongolských vojsk na územie Uhorského kráľovstva v rokoch 12411242 súvisiaci s rozširovaním Mongolskej ríše smerom na západ od jej pôvodných sídiel.
Bratislavský hrad a Mongolský vpád do Uhorska · Dejiny Bratislavy a Mongolský vpád do Uhorska ·
Obliehanie Bratislavy
Obliehanie Bratislavy bolo vojenské stretnutie, ktoré sa odohralo v roku 1052 medzi Uhorskom a Svätou rímskou ríšou nemeckého národa.
Bratislavský hrad a Obliehanie Bratislavy · Dejiny Bratislavy a Obliehanie Bratislavy ·
Ondrej III. (Uhorsko)
Ondrej III. (asi * 1265, Benátky – † 14. január 1301, Budín) bol v rokoch 12901301 kráľ Uhorska.
Bratislavský hrad a Ondrej III. (Uhorsko) · Dejiny Bratislavy a Ondrej III. (Uhorsko) ·
Palatín
Uhorský palatín arciknieža Jozef okolo roku 1845; autor Johann Nepomuk Höfel Palatín alebo nádvorník (lat. palatinus, comes palatinus, comes curialis maior, magnus comes), pôvodne po slovensky nádvorný špán/župan (z toho po maď. nádorispán), bol najvyšší krajinský hodnostár v Uhorsku, predtým na Veľkej Morave.
Bratislavský hrad a Palatín · Dejiny Bratislavy a Palatín ·
Palisády (ulica)
Začiatok ulice Palisády Palisády Palisády Palisády sú ulica v Bratislave.
Bratislavský hrad a Palisády (ulica) · Dejiny Bratislavy a Palisády (ulica) ·
Přemysl Otakar II.
Peter Parler, náhrobok Přemysla Otakara II., opuka, okolo r. 1377, Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha, Praha Přemysl Otakar II. (* približne rok 1233 – † 26. august 1278, Dürnkrut, Moravské pole v Rakúsku) bol moravský markgróf (od r. 1247), rakúsky (r. 1251), štajerský (od r. 1261), korutánsky a kraňský (od r. 1269) vojvoda, český kráľ (od r. 1253, korunovácia r. 1261) z rodu Přemyslovcov, druhorodený syn kráľa Václava I. a Kunhuty Švábskej.
Bratislavský hrad a Přemysl Otakar II. · Dejiny Bratislavy a Přemysl Otakar II. ·
Podhradie (Bratislava)
Nová zástavba v Podhradí v roku 2020 Bratislava a Podhradie v 16. storočí Bratislavské Podhradie v 19. storočí alebo na začiatku 20. storočia Podhradie (lat. Suburbium, nem. Schlossgrund a/alebo Zuckermantel/Zuckermandel, maď. Pozsony-Várallya) bolo od roku 1848 štvrť Bratislavy, predtým samostatné sídlo, ktoré sa okolo roku 1800 rozkladalo východne od hradu (medzi hradom a mestom), južne od hradu (medzi hradom a Dunajom) a sčasti aj západne od hradu (po Mlynskú dolinu).
Bratislavský hrad a Podhradie (Bratislava) · Dejiny Bratislavy a Podhradie (Bratislava) ·
Prepošt
Propoštov dom v Olomouci, dnes tu sídli Univerzita Palackého v Olomouci. Prepošt je predstavený kapituly – zboru kanonikov.
Bratislavský hrad a Prepošt · Dejiny Bratislavy a Prepošt ·
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.
Bratislavský hrad a Prvá svetová vojna · Dejiny Bratislavy a Prvá svetová vojna ·
Sedmohradsko
Sedmohradsko v užšom zmysle Sedmohradsko v širšom zmysle (znázornené žltou) Kaplnka Sedmohradská krajina Mesto Sibiu Jána Sambucusa zo 16. st. Sedmohradsko alebo Transylvánia alebo Transilvánia, staršie Ardieľ je historická krajina v Rumunsku.
Bratislavský hrad a Sedmohradsko · Dejiny Bratislavy a Sedmohradsko ·
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Bratislavský hrad a Slovania · Dejiny Bratislavy a Slovania ·
Stibor zo Stiboríc
Stibor zo Stiboríc a Beckova Rodový erb Stibor zo Stiboríc a Beckova alebo Ctibor z Ctiboríc alebo Štibor zo Štiboríc (* 1347? – † 1414) bol uhorský šľachtic poľského pôvodu, od roku 1388 pán beckovského hradu, rytier Dračieho rádu a vojvoda sedmohradský (13951401 a 14101414).
Bratislavský hrad a Stibor zo Stiboríc · Dejiny Bratislavy a Stibor zo Stiboríc ·
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Bratislavský hrad a Uhorsko · Dejiny Bratislavy a Uhorsko ·
Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Komenského v Bratislave (v rokoch 1939 – 1954 nazývaná Slovenská univerzita) je najstaršia a najväčšia slovenská univerzita, ktorá nesie meno po Janovi Amosovi Komenskom.
Bratislavský hrad a Univerzita Komenského v Bratislave · Dejiny Bratislavy a Univerzita Komenského v Bratislave ·
Veľká Morava
Veľká Morava (pre obdobie po roku 874 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša, VeľkomoravskoMOJMÍR II. In) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907).
Bratislavský hrad a Veľká Morava · Dejiny Bratislavy a Veľká Morava ·
Viedeň
Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Bratislavský hrad a Viedeň · Dejiny Bratislavy a Viedeň ·
Vydavateľstvo Obzor
Vydavateľstvo Obzor, národný podnik (názov od roku 1968; v rokoch 1965 až 1968 názov znel Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov, n. p.) bolo významné slovenské vydavateľstvo kníh, časopisov, novín a propagačných materiálov v Bratislave v rokoch 1965 až 2005.
Bratislavský hrad a Vydavateľstvo Obzor · Dejiny Bratislavy a Vydavateľstvo Obzor ·
18. storočie
18.
18. storočie a Bratislavský hrad · 18. storočie a Dejiny Bratislavy ·
9. storočie
9.
9. storočie a Bratislavský hrad · 9. storočie a Dejiny Bratislavy ·
Vyššie uvedený zoznam poskytuje odpovede na nasledujúce otázky
- Čo Bratislavský hrad a Dejiny Bratislavy majú spoločného
- Aké sú podobnosti medzi Bratislavský hrad a Dejiny Bratislavy
Porovnanie medzi Bratislavský hrad a Dejiny Bratislavy
Bratislavský hrad má 195 vzťahom, pričom Dejiny Bratislavy má 532. Ako oni majú spoločného 54, index Jaccard je 7.43% = 54 / (195 + 532).
Referencie
Tento článok ukazuje vzťah medzi Bratislavský hrad a Dejiny Bratislavy. Pre prístup každý článok, z ktorého bol extrahované informácie nájdete na adrese: