Rýchlejšie ako prehliadači!
78 vzťahy: Aššur, Aššurbanipal, Acheuléen, Achnaton, Amoriti, Aramejčina, Aramejci, Arbíl, Šánidar, Šulgi, Šuruppak, Človek neandertálsky, Babylon, Babylonia, Bitúmen, Chammurapi, Chetiti, Diviak, Dub, Egypt, Elam, Filištínci, Girsu, Gutejci, Hiát, Isin (Mezopotámia), Kalendár, Kapitál, Kaukaz, Kiš, Kov, Koza, Kult, Kurdistan, Lagaš, Larsa, Libanon, Lingua franca, Mari, Meď, Medená doba, Mesiac, Mezolit, Mezopotámia, Morské národy, Mosul, Neolit, Ninive, Nippur, Novoasýrska ríša, ..., Obejdská kultúra, Obsidián, Olovo, Ovca, Paleolit, Pôda, Perzský záliv, Pes, Pluh, Poľnohospodárstvo, Ranodynastické obdobie (Mezopotámia), Rimuš, Ryby, Sargon Akkadský, Sámarrá’, Súsy, Sippar, Slimák, Stredozemné more, Tigris, Tur, Umma, Ur, Urucká kultúra, Uruk, Van, Zagros, 671 pred Kr.. Rozbaliť index (28 viac) »
Aššur
Aššur Aššur (iné názvy: Assur, Ašur, staršie Asur, zriedkavo Aššúr; po akkadsky: Aššur, Ašur, Aššir, Ašir, v najstarších textoch aj Ašuur; po hebrejsky אַשּׁוּר - Aššur/prepis zo starohebrejšiny: Aššúr, po arabsky أَشور - Ašúr), dnes Kal'a Šarkát (prepis podľa miestnej výslovnosti: Kal'a Šerkát, arab. písmom: قلعة شرقاط), je historické mesto na severe dnešného Iraku, južne od dnešného Mosulu.
Nový!!: Asýria a Aššur · Pozrieť viac »
Aššurbanipal
reliéfu ''Aššurbanipalov lov levov''. Aššurbanipal, po akkadsky Aššur-báni-apli, v Biblii Asnapar (* 685 pred Kr. – † 627/626 pred Kr.) bol v rokoch 668 - 627/626 pred Kr.
Nový!!: Asýria a Aššurbanipal · Pozrieť viac »
Acheuléen
Biface zo Saint Acheul Acheuléen alebo acheuléenska kultúra alebo acheulská kultúra (podľa fr. osady Saint-Acheul 3 km juhovýchodne od centra severofrancúzskeho mesta Amiens) bola archeologická kultúra starého paleolitu a čiastočne aj stredného paleolitu.
Nový!!: Asýria a Acheuléen · Pozrieť viac »
Achnaton
Achnaton (iné zápisy: Amenhotep IV., Amenofis IV., trónne meno: Nefercheprure) bol faraón v starovekom Egypte, príslušník 18. dynastie a v poradí desiaty faraón tejto dynastie.
Nový!!: Asýria a Achnaton · Pozrieť viac »
Amoriti
Amoriti alebo Amorejci (po akkadsky Amurru(m), v egyptských textoch Amar(a), Amor, po sumersky Martu) boli západosemitské kmene, ktoré sa v textoch vyskytujú v troch kontextoch, ktorých súvis či nesúvis nie je dodnes objasnený.
Nový!!: Asýria a Amoriti · Pozrieť viac »
Aramejčina
Aramejčina (ak chápaná ako 1 jazyk) resp.
Nový!!: Asýria a Aramejčina · Pozrieť viac »
Aramejci
Aramejci boli semitské kmene, ktoré od od 2.
Nový!!: Asýria a Aramejci · Pozrieť viac »
Arbíl
Arbíl (iné prepisy: Irbíl, Erbíl, Erbel, Erbil, Arbil, po kurdsky: Hewlêr, Hawler, Hewler) môže byť.
Nový!!: Asýria a Arbíl · Pozrieť viac »
Šánidar
Vchod do jaskyne Šánidar Šánidar (شاندر) alebo Šáná Dar (شانى در) (v slovenskej literatúre sa uvádzajú aj, pravdepodobne nesprávne, prepisy Šánídár a Šanídár; angl. Shanidar) je rozsiahla jaskyňa v severnom Iraku, v Kurdistane, významné archeologické nálezisko.
Nový!!: Asýria a Šánidar · Pozrieť viac »
Šulgi
Nippuru, syn Lugal-engarduga, guvernéra Nippuru, venoval tento dar." Múzeum Louvre. Šulgi (predtým uvádzaný ako Dungi) z Uru bol druhým kráľom tretej dynastie v Ure.
Nový!!: Asýria a Šulgi · Pozrieť viac »
Šuruppak
3. tisícročia pred Kr. Vorderasiatisches Museum, Berlín Šuruppak (sumersky „liečivé miesto"), moderne Tell Fara, Irak, bolo staroveké sumerské mesto, ktoré sa nachádzalo asi 55 kilometrov južne od Nippuru a 30 kilometrov severne od starovekého Uruku na brehu Eufratu.
Nový!!: Asýria a Šuruppak · Pozrieť viac »
Človek neandertálsky
Lebka Neandertálca Prvá rekonštrukcia neandertálca Kostra neandertálca Rozšírenie neandertálca v geograficky užšom zmysle (nálezy zo Sibíri nie sú vyznačené) Človek neandertálsky je vyhynutý druh rodu človek (Homo).
Nový!!: Asýria a Človek neandertálsky · Pozrieť viac »
Babylon
Babylonská veža, Pieter Brueghel, 1563 Babylon (-slovenský kodifikovaný tvar; v slov. prekladoch Biblie: Bábel; po česky, po grécky a nesprávne po slovensky Babylón; zahraničné varianty mena pozri nižšie) bolo mesto v starovekej Mezopotámii pri rieke Eufrat, centrum Babylonie.
Nový!!: Asýria a Babylon · Pozrieť viac »
Babylonia
Babylonia (nesprávne resp. zastarano pod vplyvom češtiny Babylónia alebo zastarano Babylonsko) môže byť.
Nový!!: Asýria a Babylonia · Pozrieť viac »
Bitúmen
Kvapalná zmes bitúmenov. Bitúmen (alebo živica) je akákoľvek tuhá či kvapalná zmes uhľovodíkov, ktoré boli extrahované bežnými organickými rozpúšťadlami z novších aj starých sedimentov obsahujúcich organickú hmotu.
Nový!!: Asýria a Bitúmen · Pozrieť viac »
Chammurapi
#FFD39B územný rozsah na konci vlády (1750 pred Kr.) Chammurapi/Chammu-rapi alebo Chammurabi/Chammu-rabiPozri sekciu Etymológia mena pre vysvetlenie rozdielneho písania mena.
Nový!!: Asýria a Chammurapi · Pozrieť viac »
Chetiti
Blízky východ v staroveku Chetiti (jednotné číslo: Chetit; iné názvy: Nésiti, Néšiti; staršie: Het(h)iti, Hettiti či nevhodne ''Chatti'' (resp. ''Hatti'')Hetiti. In:; v slovenských prekladoch Biblie aj: Hetejci, Chetejci, synovia Hetovi, Chetovi synovia, v Kralickej Biblii: Hetejští) boli staroveký indoeurópsky kmeň v dnešnej Anatólii.
Nový!!: Asýria a Chetiti · Pozrieť viac »
Diviak
Diviak môže byť.
Nový!!: Asýria a Diviak · Pozrieť viac »
Dub
Dub (Quercus L., 1753) je rod opadavých i stálezelených stromov z čeľade bukovité.
Nový!!: Asýria a Dub · Pozrieť viac »
Egypt
Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.
Nový!!: Asýria a Egypt · Pozrieť viac »
Elam
Mapa územia Elamskej ríše a blízkeho okolia Elam (po akkadsky a v Starom zákone Elam; po elamsky Chalamti) bolo územie a v rokoch asi 2700 pred Kr. až 539 pred Kr. štát v dnešnom západnom a juhozápadnom Iráne, čiže východne od južnej Mezopotámie.
Nový!!: Asýria a Elam · Pozrieť viac »
Filištínci
Filištínci (zriedkavo: Pelištejci, Filištíni; starý hebr. singulár P(e)liští, plurál P(e)lištím; po staroegyptsky: P(e)leset/Pereset/Pulasati/Pursta/Palasat) boli národ anatólskeho alebo krétskeho pôvodu, ktorý v 12. storočí pred Kr. obsadil časť východného Kanaánu v blízkosti Stredozemného mora.
Nový!!: Asýria a Filištínci · Pozrieť viac »
Girsu
Archeologické vykopávky stavieb v Girsu.Perzského zálivu. Girsu, dnešné Tello v gubernáte Dhikar v južnom Iraku, bolo jedno z najstarších sumerských miest, ktoré sa nachádzalo 25 km severozápadne od Lagašu.
Nový!!: Asýria a Girsu · Pozrieť viac »
Gutejci
Britské múzeum Dynastia Gutejcov bola línia kráľov pochádzajúca z kmeňa Gutejcov.
Nový!!: Asýria a Gutejci · Pozrieť viac »
Hiát
Hiát môže byť.
Nový!!: Asýria a Hiát · Pozrieť viac »
Isin (Mezopotámia)
Isin (po sumersky: I3-si-inki) bolo staroveké mesto na území južnej Mezopotámie asi 32 km južne od Nippuru na mieste súčasného Išán (al-)Bahríját v Iraku.
Nový!!: Asýria a Isin (Mezopotámia) · Pozrieť viac »
Kalendár
Kalendár je rozdelenie času do väčších celkov podľa zvolených, spravidla astronomických kritérií súvisiacich s obehom Mesiaca okolo Zeme (mesiac) a Zeme okolo Slnka (rok).
Nový!!: Asýria a Kalendár · Pozrieť viac »
Kapitál
Kapitál môže byť.
Nový!!: Asýria a Kapitál · Pozrieť viac »
Kaukaz
Kaukaz môže byť.
Nový!!: Asýria a Kaukaz · Pozrieť viac »
Kiš
Kiš, ruiny na mieste vykopávok. Kiš, neďaleko dnešného Tell al-Uhaymir, je významná archeologická lokalita v guvernoráte Babil (Irak), ktorá sa nachádza 80 km južne od Bagdadu a 12 km východne od starovekého mesta Babylon.
Nový!!: Asýria a Kiš · Pozrieť viac »
Kov
Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónmi.
Nový!!: Asýria a Kov · Pozrieť viac »
Koza
Koza môže byť.
Nový!!: Asýria a Koza · Pozrieť viac »
Kult
Kult môže byť.
Nový!!: Asýria a Kult · Pozrieť viac »
Kurdistan
Oblasť obývaná ''Kurdmi'' v roku 1992 Oblasť obývaná ''Kurdmi'' v roku 2002 Kurdistan alebo Kurdistán je.
Nový!!: Asýria a Kurdistan · Pozrieť viac »
Lagaš
alt.
Nový!!: Asýria a Lagaš · Pozrieť viac »
Larsa
2. tisícročia pred Kr., Louvre Larsa, Berossom označovaná aj ako Larancha/Laranchon (Λαραγχων) a spájaná s biblickým Ellasarom, bol významný mestský štát starovekého Sumeru, centrum kultu boha slnka Utu.
Nový!!: Asýria a Larsa · Pozrieť viac »
Libanon
Libanon, dlhý tvar Libanonská republika, je štát na Blízkom východe, pri východnom pobreží Stredozemného mora.
Nový!!: Asýria a Libanon · Pozrieť viac »
Lingua franca
Lingua franca môže byť.
Nový!!: Asýria a Lingua franca · Pozrieť viac »
Mari
Mari môže byť.
Nový!!: Asýria a Mari · Pozrieť viac »
Meď
Meď (cuprum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cu a protónové číslo 29.
Nový!!: Asýria a Meď · Pozrieť viac »
Medená doba
Medená doba (lingvisticky nevhodne: doba medená; iné názvy: chalkolitmedená doba. In Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. ISBN 80-85584-12-3, s. 274. „synonymum pre medenú dobu či eneolit používané hlavne v oblasti Stredomoria“., medenokamenná doba, medeno-kamenná doba) je všeobecne nezaužívané označenie historického obdobia praveku, ktoré nasledovalo po neolite (mladšej kamennej dobe) a pred bronzovou dobou.
Nový!!: Asýria a Medená doba · Pozrieť viac »
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Nový!!: Asýria a Mesiac · Pozrieť viac »
Mezolit
Mezolit alebo stredná kamenná doba (alebo lingvisticky nesprávne stredná doba kamenná) alebo konečný paleolit je v dejinách praveku a archeológii obdobie medzi paleolitom a neolitom.
Nový!!: Asýria a Mezolit · Pozrieť viac »
Mezopotámia
Mezopotámia (z) je názov.
Nový!!: Asýria a Mezopotámia · Pozrieť viac »
Morské národy
Reliéf faraóna Merenptaha drtiaceho morských nájazdníkov, Medinet Habu Termínom Morské národy je označovaný voľný zväz morských nájazdníkov, ktorí sa objavili vo východnom Stredomorí okolo roku 1200 pred Kr., spôsobili tu nepokoje a rozvrátili niektoré národy.
Nový!!: Asýria a Morské národy · Pozrieť viac »
Mosul
Mosul (-normovaný názov) alebo Mausil (v spisovnej arabčine: al-Mawsil/iný prepis:al-Mausil, v mosulskej arabčine: al-Mósul, po novoaramejsky: ܢܝܢܘܐ - Nínwé, po kurdsky: Mûsil / مووسڵ, po turecky: Musul) je mesto v severnom Iraku a hlavné mesto guvernorátu Ninive, asi 400 km (250 míľ) severozápadne od Bagdadu.
Nový!!: Asýria a Mosul · Pozrieť viac »
Neolit
Neolit (iné názvy: mladšia kamenná doba, mladá kamenná doba, lingvisticky nesprávne: mladšia/mladá doba kamenná) je obdobie kamennej doby, ktoré sa začalo nahradením prisvojovacieho hospodárstva predchádzajúcich období (paleolitu, mezolitu), teda hospodárstva založeného na love, rybolove a zbere divorastúcich plodín, výrobným hospodárstvom – cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domácich (resp. zdomácnených) zvierat.
Nový!!: Asýria a Neolit · Pozrieť viac »
Ninive
Mestská brána Ninive bolo významné mesto v starovekej Asýrii.
Nový!!: Asýria a Ninive · Pozrieť viac »
Nippur
Ruiny chrámovej plošiny v Nippure - tehlovú konštrukciu na vrchu postavili americkí archeológovia okolo roku 1900. Nippur (sumersky Nibru, akkadsky Nibbur) bolo staroveké sumerské mesto.
Nový!!: Asýria a Nippur · Pozrieť viac »
Novoasýrska ríša
Novoasýrska ríša alebo Asýrska veľríša je umelé označenie štátneho útvaru v Mezopotámii so stredom v Asýrii v rokoch (približne) 1000 pred Kr.
Nový!!: Asýria a Novoasýrska ríša · Pozrieť viac »
Obejdská kultúra
Obejdská kutúra alebo ubajdská kultúra, nazvaná podľa náleziska Tell Ubajd (Tell el-Obejd) pri Ure, bola neoliticko-chalkolitická kultúra na území Mezopotámie v rokoch 5000 – 3500 pred Kr.
Nový!!: Asýria a Obejdská kultúra · Pozrieť viac »
Obsidián
Obsidián (nazývaný nesprávne aj sopečné sklo) je výlevná hornina, ktorá vzniká pri rýchlom tuhnutí žeravej kyslej viskóznej lávy.
Nový!!: Asýria a Obsidián · Pozrieť viac »
Olovo
Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82.
Nový!!: Asýria a Olovo · Pozrieť viac »
Ovca
Ovca môže byť.
Nový!!: Asýria a Ovca · Pozrieť viac »
Paleolit
Paleolit (iné názvy: staršia kamenná doba, stará kamenná doba; lingvisticky nevhodne: staršia doba kamenná) je najstaršie obdobie kamennej doby.
Nový!!: Asýria a Paleolit · Pozrieť viac »
Pôda
Členenie pôdnych horizontov Pôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu.
Nový!!: Asýria a Pôda · Pozrieť viac »
Perzský záliv
Satelitná snímka Perzský záliv je záliv Indického oceánu medzi Arabským polostrovom a Iránom.
Nový!!: Asýria a Perzský záliv · Pozrieť viac »
Pes
Pes môže byť.
Nový!!: Asýria a Pes · Pozrieť viac »
Pluh
Pluh pripojený za traktorom Pluh je ťahané poľnohospodárske náradie na oranie.
Nový!!: Asýria a Pluh · Pozrieť viac »
Poľnohospodárstvo
Orba poľa s využitím konskej sily, dnes zastaraný spôsob. kukurice. Poľnohospodárstvo (iné názvy: poľnohospodárska výroba, agrikultúra, čiastočné synonymum: agrárna kultúra, staršie: zemedelstvo) je odvetvie hospodárstva pozostávajúce z rastlinnej výroby, živočíšnej výroby a služieb pre rastlinnú a živočíšnu výrobu (pričom niektoré zdroje od živočíšnej výroby ako samostatný úsek poľnohospodárstva odčleňujú rybárstvo, iné zdroje takto odčleňujú rybárstvo, včelárstvo a hodvábnictvo, a ďalšie zdroje rybárstvo nepovažujú za súčasť poľnohospodárstva).
Nový!!: Asýria a Poľnohospodárstvo · Pozrieť viac »
Ranodynastické obdobie (Mezopotámia)
Metropolitné múzeum umenia. Ranodynastické obdobie je archeologická kultúra v Mezopotámii (dnešný Irak), ktorá sa všeobecne datuje do obdobia cca 2900 – cca 2350 pred Kr.
Nový!!: Asýria a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) · Pozrieť viac »
Rimuš
Britské múzeum Rimuš, asi 2279 – 2270 pred Kr.
Nový!!: Asýria a Rimuš · Pozrieť viac »
Ryby
Ryby môže byť.
Nový!!: Asýria a Ryby · Pozrieť viac »
Sargon Akkadský
Sargon Akkadský - Sargon I. (po akkadsky Šarrum-kínum, vládol 2340 – 2284 pred Kr. (alebo 2334 – 2279 alebo 2371-2315 pred Kr.) bol akkadský kráľ, ktorý založil prvú veľkú ríšu na území Mezopotámie – predtým tu existovali iba mestské štáty. K jeho pôvodu sa viažu legendy, jedna z nich hovorí, že jeho otec bol nomád, ktorý sa zaplietol s kňažkou a keďže tie nemohli mať deti po narodení ho matka dala do košíka a pustila ho po prúde rieky (podobne ako Mojžiša), on sa dostal na dvor kráľa Ur-Zababu v Kiši. U tohto kráľa sa stal hlavným komorníkom, neskôr ho však zvrhol a po víťazstve nad kráľom Lugalzagezim z Uruku sa stal pánom celej Babylonie. Sargon, sám semitského, nie sumerského pôvodu, si zvolil za hlavné mesto Akkad a podľa tohto mesta bolo pomenované kráľovstvo aj národ. Uskutočnil niekoľko výbojov proti okolitým krajinám. Podľa nesúdobých literárnych textov Sargon dobyl rozsiahle územie od Stredozemného mora až po Perzský záliv - stal sa pánom celej Babylonie, dobyl väčšinu Sumeru a Elamu. Sargon tak vytvoril prvú ríšu v dejinách. Nie je isté, či natrvalo ovládol, ale každopádne bojoval, aj s týmito územiami: Ebla (veľmi významné sýrske mesto), Cyprus, Kréta, Magan (asi Omán), Dilmun (asi ostrovy Bahrajn a Failaka) a stredná Anatólia. Akkadská armáda bola údajne veľmi krutá – keď dobyla nejaké mesto, strhli jej príslušníci hradby a pobili alebo zotročili všetkých obyvateľov. Mesto Akkad bolo dôležitým obchodným centrom a prístavom, kotvili v ňom lode privážajúce tovar až z Egypta či Indie. V ríši, ktorú Sargon založil, boli vyberané pomerne vysoké dane a tribúty, čo síce zaisťovalo blahobyt centra, ale neskôr malo za následok početné vzbury obyvateľstva. Dovoz nedostatkových surovín (najmä dreva, kameňa a kovov) bol priamo kontrolovaný a riadený štátom. Zriadená bola aj stála armáda so silou 5400 mužov a účinná byrokracia. Sargon Akkadský, ktorý používal titul „kráľ štyroch svetových strán“, sa stal v neskoršom mezopotámskom písomníctve prototypom úspešného vládcu a príbehy o ňom sa tradovali väčšinu 2. a 1. tisícročia pred Kr. (eposy, fiktívne biografie atď.). Sargon sa objavuje ako legendárna postava v novoasýrskej literatúre z 8. až 7. storočia pred Kr. Tabuľky s fragmentmi Legendy o narodení Sargonova sa našli v Aššurbanipalovej knižnici.
Nový!!: Asýria a Sargon Akkadský · Pozrieť viac »
Sámarrá’
Sámarrá’ alebo iným prepisom Sámarrá (arab. písmom: سامَراء) alebo po slovensky aj Samarra je mesto v strednom Iraku na ľavom brehu Tigrisu.
Nový!!: Asýria a Sámarrá’ · Pozrieť viac »
Súsy
Súsy alebo Súzy (vo viacerých jazykoch Susa; po elamsky Šušan; po grécky Σοῦσα; dnes Šuš v provincii Chúzistán/Chuzestan na úpätí pohoria Zagros) bolo staroveké mesto v dnešnom Iráne, hlavné mesto kráľov Elamu, neskôr hlavné mesto perzskej provincie Súziana (Súsiana.
Nový!!: Asýria a Súsy · Pozrieť viac »
Sippar
Šamašovi zviera. Štýl tejto pečate naznačuje, že pochádza z dielne v Sippare.Al-Gailani Werr, L., 1988. Studies in the chronology and regional style of Old Babylonian Cylinder Seals. Bibliotheca Mesopotamica, Volume 23. Sippar bolo staroveké blízkovýchodné sumerské a neskôr babylonské mesto na východnom brehu rieky Eufrat.
Nový!!: Asýria a Sippar · Pozrieť viac »
Slimák
Slimák môže byť.
Nový!!: Asýria a Slimák · Pozrieť viac »
Stredozemné more
Družicová snímka Stredozemného mora Stredozemné more Stredozemné more (po lat. Mare Nostrum – naše more, Mare Internum – vnútorné more) je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie.
Nový!!: Asýria a Stredozemné more · Pozrieť viac »
Tigris
Tigris je rieka v Prednej Ázii; dĺžka, povodie.
Nový!!: Asýria a Tigris · Pozrieť viac »
Tur
Tur môže byť.
Nový!!: Asýria a Tur · Pozrieť viac »
Umma
archeologickú lokalitu Umma. Umma v súčasnej provincii Dhikar v Iraku, bolo staroveké mesto v Sumeri.
Nový!!: Asýria a Umma · Pozrieť viac »
Ur
Ur (dnes Tell al-Mukajjar) bol sumerský mestský štát v južnej Mezopotámii.
Nový!!: Asýria a Ur · Pozrieť viac »
Urucká kultúra
Urucké archeologické nálezisko, Warka Urucká kultúra, obdobie Uruk, alebo protoliterárne obdobie (cca 4000 až 3100 pred Kr.) existovalo v dejinách Mezopotámie od protohistorického eneolitu po obdobie ranej doby bronzovej, po období obejdskej kultúry a pred Džemdetnasrskou kultúrou.
Nový!!: Asýria a Urucká kultúra · Pozrieť viac »
Uruk
Uruk (dnes po arabsky Varka (pahorok al-Warká), v Biblii Arach/Erech) bolo staroveké mesto na území južnej Mezopotámie osídlené od 4.
Nový!!: Asýria a Uruk · Pozrieť viac »
Van
Van môže byť.
Nový!!: Asýria a Van · Pozrieť viac »
Zagros
Zardkúh Zagros (perz., kurd. Çîyayên Zagrosê, arab. Džabal Zagrús) je pásmové pohorie, tiahnuce sa od Kurdistanu v Iraku až po pobrežie Perzského zálivu v Iráne.
Nový!!: Asýria a Zagros · Pozrieť viac »
671 pred Kr.
-9329.
Nový!!: Asýria a 671 pred Kr. · Pozrieť viac »
