Obsah
166 vzťahy: Adenín, Afrika, Alkán, Amín, Aminokyselina, Amoniak, Anorganická príroda, Antimón, Antimonit, Archeozoikum, Argón, Arzén, Asimilácia, Atómová bomba, Atmosféra Zeme, Austrália, Autotrofný organizmus, Azoikum, Ázia, Železná ruda, Železo, Baltský štít, Barit, Bazalt, Biogénny prvok, Bizmut, Bridlica, Chemosyntéza, Chlór, Chromit, Chronostratigrafická tabuľka, Diagenéza, Diorit, Draslík, Dusík, Eón (geológia), Elektrón, Enzým, Eoarchaikum, Eobaktéria, Extruzívna hornina, Fluorovodík, Formaldehyd, Fotosyntéza, Gabro, Genetický kód, Glukóza, Glycín, Granit, Gravitácia, ... Rozbaliť index (116 viac) »
Adenín
Adenín (iné názvy 6-aminopurín, staršie a nesprávne vitamín B4) je heterocyklická zlúčenina.
Pozrieť Archaikum a Adenín
Afrika
Afrika je rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel.
Pozrieť Archaikum a Afrika
Alkán
Alkány Alkány (starší názov parafíny) sú organické chemické zlúčeniny, ktoré pozostávajú iba z atómov uhlíka (C) a vodíka (H) (teda sú to uhľovodíky) spojených výlučne jednoduchou kovalentnou väzbou (čiže sú to nasýtené zlúčeniny) bez kruhovej štruktúry (bez cyklov).
Pozrieť Archaikum a Alkán
Amín
Všeobecná štruktúra amínu Amíny sú organické zlúčeniny a tiež druh funkčnej skupiny, ktoré obsahujú dusík ako kľúčový atóm.
Pozrieť Archaikum a Amín
Aminokyselina
Schéma usporiadania karboxylovej skupiny (-COOH) a aminoskupiny (-NH2) v alfa-aminokyselinách. Písmeno "R" označuje variabilnú časť molekuly, odlišnú pre každú alfa-aminokyselinu, tzv. bočný reťazec. Aminokyselina (iné názvy: aminokarboxylová kyselinaKOVÁČ, J., KOVÁČ, Š.
Pozrieť Archaikum a Aminokyselina
Amoniak
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.
Pozrieť Archaikum a Amoniak
Anorganická príroda
Skalné steny v národnom parku Arches, Utah, USA Anorganická príroda alebo neživá príroda je príroda existujúca vo forme polí a žiarení (slnečné svetlo, teplo) a látok ako je voda, vzduch, minerály, horniny a pôda.
Pozrieť Archaikum a Anorganická príroda
Antimón
Antimón (lat. stibium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sb a protónové číslo 51.
Pozrieť Archaikum a Antimón
Antimonit
Antimonit (alebo stibnit) je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky sulfid antimonitý – Sb2S3.
Pozrieť Archaikum a Antimonit
Archeozoikum
Archeozoikum môže byť.
Pozrieť Archaikum a Archeozoikum
Argón
Argón (z lat. Argon) je chemický prvok, v Periodickej tabuľke prvkov má značku Ar a protónové číslo 18.
Pozrieť Archaikum a Argón
Arzén
Arzén (arsenicum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku As a protónové číslo 33.
Pozrieť Archaikum a Arzén
Asimilácia
Asimilácia môže znamenať.
Pozrieť Archaikum a Asimilácia
Atómová bomba
Americká vodíková bomba Mark 17 Atómová bomba alebo jadrová bomba je.
Pozrieť Archaikum a Atómová bomba
Atmosféra Zeme
Discovery Vrstvy atmosféry (NOAA) – troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra Priemerná teplota (''Temperatur'') a molová hmotnosť (''molare Masse'') v závislosti od výšky po nemecky Priemerný tlak vzduchu (''Druck'') a hustota vzduchu (''Dichte'') v závislosti od výšky po nemecky Štandardná atmosféra 1976 do výšky 90 km po nemecky Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.
Pozrieť Archaikum a Atmosféra Zeme
Austrália
Austrália môže byť.
Pozrieť Archaikum a Austrália
Autotrofný organizmus
Autotrofné organizmy sú organizmy vytvárajúce látky pre svoj život a rast pomocou autotrofie.
Pozrieť Archaikum a Autotrofný organizmus
Azoikum
Azoikum môže byť.
Pozrieť Archaikum a Azoikum
Ázia
thumb Počítačový model pohľadu z vesmíru Juhovýchodná Ázia Ázia je súčasť Starého sveta, východná časť eurázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 44 579 000 km², asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom.
Pozrieť Archaikum a Ázia
Železná ruda
Páskovaná železná ruda stará 2,1 miliardy rokov Železná ruda je súhrnné označenie hornín a rudných minerálov, ktoré obsahujú železo v takej chemickej podobe, ktorá umožňuje jeho získavanie modernými hutníckymi metódami.
Pozrieť Archaikum a Železná ruda
Železo
Železo (lat. Ferrum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Fe a protónové číslo 26.
Pozrieť Archaikum a Železo
Baltský štít
štíty Baltský štít alebo Fennoskandia, či nespisovne Baltický štít je starý prekambrický štít nachádzajúci sa na Škandinávskom polostrove.
Pozrieť Archaikum a Baltský štít
Barit
Barit (v staršej literatúre aj ťaživec) je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky síran bárnatý - BaSO4.
Pozrieť Archaikum a Barit
Bazalt
Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nesprávne nazývajú diabáz alebo melafýrHovorka, D., 1990: Sopky. Veda, Bratislava, 147 s.) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu.
Pozrieť Archaikum a Bazalt
Biogénny prvok
Biogénny prvok alebo bioprvok je chemický prvok, ktorý sa nachádza v živých organizmoch.
Pozrieť Archaikum a Biogénny prvok
Bizmut
Bizmut (lat. Bismuthum, značka Bi) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Bi a protónové číslo 83.
Pozrieť Archaikum a Bizmut
Bridlica
Bridlica môže byť.
Pozrieť Archaikum a Bridlica
Chemosyntéza
Chemosyntéza je asimilácia oxidu uhličitého, pri ktorej sa energia získava oxidáciou jednoduchých anorganických látok, zriedkavejšie organických látok, a nie (ako pri fotosyntéze) zo slnečnej energie.
Pozrieť Archaikum a Chemosyntéza
Chlór
Chlór je chemický prvok, ktorý má značku Cl a protónové číslo 17.
Pozrieť Archaikum a Chlór
Chromit
Chromit je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, oxid železa a chrómu (FeCr2O4).
Pozrieť Archaikum a Chromit
Chronostratigrafická tabuľka
Chronostratigrafická tabuľka (iné názvy: stratigrafická tabuľka alebo geologická časová škála) je tabuľka geologických období, ktorá ukazuje hierarchicky členené a chronologicky usporiadané dejiny Zeme.
Pozrieť Archaikum a Chronostratigrafická tabuľka
Diagenéza
nemeckom mestečku Stadtroda Diagenéza predstavuje súbor všetkých chemických a fyzikálnych, ale aj biologických zmien v nespevnených sedimentoch, ktoré vedú k jeho premene na pevnú sedimentárnu horninu.
Pozrieť Archaikum a Diagenéza
Diorit
Diorit je sivá intermediárna hlbinná vyvretá hornina, obsahujúca hlavne plagioklas (najmä andezín) a Fe-Mg minerály, najčastejšie amfibol, biotit alebo augit.
Pozrieť Archaikum a Diorit
Draslík
Draslík (lat. kalium) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku K a protónové číslo 19.
Pozrieť Archaikum a Draslík
Dusík
Dusík (lat. Nitrogenium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku N a protónové číslo 7.
Pozrieť Archaikum a Dusík
Eón (geológia)
Eón (iné názvy: eon, geologický eón, zastarano: aeon) je najvyššia (čiže najdlhšia) geochronologická jednotka (resp. druhá najvyššia v systémoch obsahujúcich aj jednotku nadeón).
Pozrieť Archaikum a Eón (geológia)
Elektrón
Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom.
Pozrieť Archaikum a Elektrón
Enzým
Enzým (z gr. εν- en- „v” a ζύμη zýme „kvas”) je proteín, ktorý katalyzuje chemickú reakciu.
Pozrieť Archaikum a Enzým
Eoarchaikum
Eoarchaikum je najstaršia éra archaika s trvaním 4 000 (staršie: 3 800) – 3 600 mil. rokov.
Pozrieť Archaikum a Eoarchaikum
Eobaktéria
Eobaktéria (lat. Eobacterium) je (sporný) rod jedných z najstarších známych baktérií (eubaktérií) alebo baktériám podobných organizmov.
Pozrieť Archaikum a Eobaktéria
Extruzívna hornina
Havajských ostrovoch. Štiavnické a Kremnické vrchy) - väčšina vzoriek leží v oblasti bazaltových andezitov až andezitov. Extruzívna hornina (iné názvy: výlevná hornina, vulkanická hornina, vulkanit, efuzívna hornina) je geologický termín označujúci horninu sopečného pôvodu, ktorá utuhla na povrchu alebo tesne pod povrchom.
Pozrieť Archaikum a Extruzívna hornina
Fluorovodík
Fluorovodík je plynná látka.
Pozrieť Archaikum a Fluorovodík
Formaldehyd
Formaldehyd (iné názvy: metanál, formalín) je chemická zlúčenina so vzorcom H2CO.
Pozrieť Archaikum a Formaldehyd
Fotosyntéza
List – miesto kde prebieha 99,9 % fotosyntézy u rastlín. Fotosyntéza (z gréc. fós.
Pozrieť Archaikum a Fotosyntéza
Gabro
Gabro je bázická hrubozrnná vyvretá hornina, hlbinný ekvivalent bazaltu.
Pozrieť Archaikum a Gabro
Genetický kód
aminokyselinu (napr. prvá trojica GCA kóduje alanín) Genetický kód je sústava biologicky podmienených pravidiel, podľa ktorých sa k jednotlivým kodónom priraďujú určité proteinogénne aminokyseliny.
Pozrieť Archaikum a Genetický kód
Glukóza
Glukóza (symbol v chemických vzoroch: Glc) je monosacharid patriaci medzi aldohexózy.
Pozrieť Archaikum a Glukóza
Glycín
Glycín (skratka Gly alebo G) je aminokyselina s nepolárnym postranným reťazcom.
Pozrieť Archaikum a Glycín
Granit
Granit alebo žula je felzická hlbinná vyvretá hornina, ktorej podstatnými minerálnymi súčasťami sú draselný živec, plagioklas, kremeň a biotit.
Pozrieť Archaikum a Granit
Gravitácia
Sir Isaac Newton New York Times, 10. novembra 1919 Gravitácia (iné názvy: príťažlivosť, gravitačná príťažlivosť; historicky aj: tiaž, ťarcha, ťáž, ťažkosť) môže byť S. 83, 61.
Pozrieť Archaikum a Gravitácia
Grónsko
Grónsko (grón. Kalaallit Nunaat – „Krajina ľudí“, po dánsky Grønland – „Zelená krajina“) sa nachádza na severovýchod od Kanady, vďaka čomu je zemepisná súčasť Severnej Ameriky – ale historicky, politicky a ekonomicky ide o krajinu veľmi spojenú s Európou.
Pozrieť Archaikum a Grónsko
Hadean
Hadean (iné názvy pozri nižšie) je najstaršie veľké obdobie dejín Zeme.
Pozrieť Archaikum a Hadean
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Archaikum a Hélium
Hematit
Hematit alebo krveľ je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky takmer čistý oxid železitý – Fe2O3.
Pozrieť Archaikum a Hematit
Hliník
Hliník je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Al a protónové číslo 13.
Pozrieť Archaikum a Hliník
Horúca škvrna (geológia)
Mapa sveta, zobrazujúca umiestnenie vybraných horúcich škvŕn (červené bodky). Horúca škvrna je geologická lokalita na povrchu Zeme (resp. iného telesa), kde dochádza počas dlhého obdobia (milióny rokov) k sopečnej činnosti.
Pozrieť Archaikum a Horúca škvrna (geológia)
Hornina
Granitové bloky v Cornwalle Hornina je rôznorodá anorganická prírodnina, zložená z jedného, alebo viacerých minerálov.
Pozrieť Archaikum a Hornina
Hrdza
Hrdza Hrdza je červenohnedý povlak, ktorý vzniká na povrchu železných predmetov účinkom kyslíka vo vlhkom prostredí.
Pozrieť Archaikum a Hrdza
Hydrosféra
Južnej Ameriky. Hydrosféra (z gr. hydro – voda) je názov zahŕňajúci všetko vodstvo (či už na povrchu, pod povrchom alebo nad povrchom) a v akejkoľvek forme (vodná para, tekutina, ľad) Zeme, vo všeobecnosti aj akejkoľvek inej planéty.
Pozrieť Archaikum a Hydrosféra
Ión
Ión môže byť.
Pozrieť Archaikum a Ión
Irídium
Irídium (lat. iridium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ir a protónové číslo 77.
Pozrieť Archaikum a Irídium
Jadrová reakcia
Jadrová reakcia je vzájomné pôsobenie jadier atómov a elementárnych častíc za vzniku nových jadier a častíc.
Pozrieť Archaikum a Jadrová reakcia
James Dwight Dana
James Dwight Dana (* 12. február 1813, Utica, New York – † 14. apríl 1895, New Haven, Connecticut) bol americký geológ, mineralóg a zoológ. Je autorom dôležitých štúdií o tvorbe pohorí, vulkanickej činnosti a o vzniku a zložení kontinentov a oceánov.
Pozrieť Archaikum a James Dwight Dana
Južná Amerika
Južná Amerika z vesmíru Južná Amerika je kontinent, ktorý je súčasťou svetadielu Amerika a nachádza sa v jeho južnej polovici.
Pozrieť Archaikum a Južná Amerika
Kanadský štít
Geologická mapa Kanadského štítu. Kanadský štít (angl.: Canadian Shield, Laurentian Shield; franc.: Bouclier canadien) je najstaršia geologická jednotka budujúca oblasť Severnej Ameriky, resp.
Pozrieť Archaikum a Kanadský štít
Klastický sediment
Estónska Klastický (alebo terigénny) sediment je názov pre sediment zložený z úlomkov hornín a minerálov, pochádzajúcich zo zvetrávacích procesov.
Pozrieť Archaikum a Klastický sediment
Kontinent
Kontinent alebo pevnina (z latinského contineō, -ēre, čo znamená držím pohromade) je rozľahlá a súvislá časť súše obklopená svetovým oceánom.
Pozrieť Archaikum a Kontinent
Kremenec (hornina)
Kremenný arenit alebo kremenec alebo ortokvarcit je spevnená usadená hornina, typ pieskovca s viac ako 95% kremenných zŕn.
Pozrieť Archaikum a Kremenec (hornina)
Kremičitan
Kremičitan alebo silikát je súhrnný názov skupiny chemických zlúčenín, ktorých molekula obsahuje kremičitanový anión.
Pozrieť Archaikum a Kremičitan
Kyanovodík
Kyanovodík (HCN) je bezfarebná, prudko jedovatá kvapalina.
Pozrieť Archaikum a Kyanovodík
Kyselina chlorovodíková
Kyselina chlorovodíková, technický názov kyselina soľná, je čistý, bezfarebný vodný roztok plynného chlorovodíka.
Pozrieť Archaikum a Kyselina chlorovodíková
Kyselina mliečna
Kyselina 2-hydroxypropánová alebo kyselina mliečna je ľahko rozpustná, bezfarebná, kryštály tvoriaca kyselina s racionálnym chemickým vzorcom CH3–CHOH–COOH.
Pozrieť Archaikum a Kyselina mliečna
Kyslík
Kyslík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku O a protónové číslo 8.
Pozrieť Archaikum a Kyslík
Labrador
Labrador môže byť.
Pozrieť Archaikum a Labrador
Látková premena
Látková premena alebo metabolizmus (z gr. metabolismos – zmena) alebo nesprávne látková výmena je súbor všetkých biochemických zmien chemických zlúčenín v živých organizmoch a bunkách.
Pozrieť Archaikum a Látková premena
Láva
Lávový prúd. Lávová fontána. Láva je roztavená hornina vyvrhovaná z krátera sopky počas erupcie.
Pozrieť Archaikum a Láva
Litosféra
Litosféra, pozostávajúca z tektonických platní Litosféra, (gréc. lithos: kameň, kamenná sféra) je najvrchnejšia, pevná vrstva kamenných planét.
Pozrieť Archaikum a Litosféra
Magma
Láva je magma, ktorá sa dostala na zemský povrch. Bazaltová pahoehoe láva na Havaji. Magma je roztavená (teplotou 600- 1200 °C), najčastejšie kremičitá hornina, s obsahom rozpustených tekutých (fluidných) zložiek, ktorá sa vytvára v plášti Zeme (prípadne iných planét).
Pozrieť Archaikum a Magma
Malá Fatra
Malá Fatra je jadrové pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji.
Pozrieť Archaikum a Malá Fatra
Malé Karpaty
Malé Karpaty je horský krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti na západnom Slovensku.
Pozrieť Archaikum a Malé Karpaty
Mangán
Mangán manganum je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mn a protónové číslo 25.
Pozrieť Archaikum a Mangán
Metamorfóza (geológia)
Rula - stredne až vysoko metamorfovaná hornina. Metamorfóza alebo metamorfizmus alebo premena hornín je endogénny proces, pri ktorom sa menia fyzikálne a/alebo chemické vlastnosti horniny, najmä účinkami tlaku a teploty, chemickej aktivity cirkulujúcich roztokov a iných činiteľov v hlbších častiach zemskej kôry, pod zónou, v ktorej nastáva zvetrávanie a spevňovanie hornín.
Pozrieť Archaikum a Metamorfóza (geológia)
Metán
hybridizovanými orbitálmi sp3 Metán (iné názvy: bahenný plyn, banský plyn, zemný plyn, ľahký uhľovodík, traskavý plyn, karbán, metylhydrid) je najjednoduchší uhľovodík.
Pozrieť Archaikum a Metán
Meteorit
Železný meteorit Železo-niklový meteorit, ktorý objavil rover Opportunity na Marse Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom.
Pozrieť Archaikum a Meteorit
Mezoarchaikum
Mezoarchaikum je éra archaika s trvaním 3 200 – 2 800 mil. rokov.
Pozrieť Archaikum a Mezoarchaikum
Mikroorganizmus
Mikroorganizmus alebo mikrób je najčastejšie definovaný buď ako baktéria a jednobunková huba, alebo ako akýkoľvek organizmus viditeľný len pomocou optického a elektrónového mikroskopu (často okrem rias), alebo ako jednobunkový organizmus, alebo ako synonymum taxónu Protista.
Pozrieť Archaikum a Mikroorganizmus
Minnesota
Minnesota je 32.
Pozrieť Archaikum a Minnesota
Močovina
Chemická štruktúra močoviny Močovina alebo urea je organická zlúčenina uhlíka, kyslíka, dusíka a vodíka.
Pozrieť Archaikum a Močovina
Montana (USA)
Montana je severozápadný štát USA hraničiaci s Kanadou.
Pozrieť Archaikum a Montana (USA)
Neón
Neón Neon (gr. νέος (neon).
Pozrieť Archaikum a Neón
Neoarchaikum
Neoarchaikum je najmladšia éra archaika s trvaním 2 800 – 2 500 mil. rokov.
Pozrieť Archaikum a Neoarchaikum
Olivín
Žiaru nad Hronom. Olivín, alebo skupina olivínu, je názov minerálnej skupiny rombických kremičitanových minerálov so všeobecným vzorcom M2SiO4, kde M môže byť Fe, Mg, Ni, Mn.
Pozrieť Archaikum a Olivín
Olovo
Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82.
Pozrieť Archaikum a Olovo
Organická látka
Drevo je typická organická látka, kde prevažuje celulóza, ale je tvorená i desiatkami ďalších zlučenín Organická látka alebo ústrojná látka je látka typická pre živú prírodu.
Pozrieť Archaikum a Organická látka
Organizmus
Organizmus môže byť.
Pozrieť Archaikum a Organizmus
Ortuť
Ortuť (lat. Hydrargyrum; tvar na -ný/-natý znie ortutný/ortutnatý, nie ortuťný/ortuťnatý) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80.
Pozrieť Archaikum a Ortuť
Osmium
Osmium Osmium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Os a protónové číslo 76.
Pozrieť Archaikum a Osmium
Oxid siričitý
Oxid siričitý (SO2) je bezfarebný reaktívny plyn, ktorý je jedovatý.
Pozrieť Archaikum a Oxid siričitý
Oxid uhličitý
Oxid uhličitý (iné názvy: mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhličitýkysličník uhličitý. In: Malá encyklopédia chémie. 1981. S. 419; suchý ľad) je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka.
Pozrieť Archaikum a Oxid uhličitý
Oxid uhoľnatý
Rozšírenie oxidu uhoľnatého Oxid uhoľnatý (mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhoľnatý) je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, je ľahší ako vzduch, nedráždivý.
Pozrieť Archaikum a Oxid uhoľnatý
Oxidačno-redukčná reakcia
Oxidačno-redukčná reakcia (skrátene redoxná reakcia, zriedkavejšie aj redukčno-oxidačná reakcia) je druh chemickej reakcie, pri ktorej nastáva oxidácia jednej a redukcia druhej látky.
Pozrieť Archaikum a Oxidačno-redukčná reakcia
Paládium
Paládium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pd a protónové číslo 46.
Pozrieť Archaikum a Paládium
Paleoarchaikum
Paleoarchaikum je éra archaika s trvaním 3 600 – 3 200 mil. rokov.
Pozrieť Archaikum a Paleoarchaikum
Páskované železné rudy
Páskované železné rudy (z angl. banded iron formations, skratka: BIF) sú charakteristický typ usadenej železnej rudy, ktorý vznikal hlavne v proterozoiku a archaiku pred asi 1,8 až 3,8 miliardami rokov.
Pozrieť Archaikum a Páskované železné rudy
Peridotit
Peridotit alebo olivínovec je označenie skupiny ultrabázických hlbinných vyvretých hornín.
Pozrieť Archaikum a Peridotit
Pieskovec
Pieskovec je názov horniny sedimentárneho pôvodu, ktorá vzniká spevnením piesku (úlomkov hornín veľkosti 0,0625 - 2 mm, tzv. psamitová frakcia).
Pozrieť Archaikum a Pieskovec
Planetezimál
Umelecká predstava planetezimál (vnútorný hnedý prstenec) obiehajúcich okolo mladej hviezdy Planetezimál (slovo mužského rodu)planetezimály, protoplanéta.
Pozrieť Archaikum a Planetezimál
Platňová tektonika
Kontinentálne platne boli zmapované v druhej polovici 20. storočia. Na tomto obrázku je znázornený aj pohyb jednotlivých platní voči sebe. Teória platňovej tektoniky (alebo nesprávne dosková tektonika alebo globálna tektonika) je syntézou rôznych geotektonických predstáv, ktorými cieľom je objasniť tektonické javy v celosvetovom meradle.
Pozrieť Archaikum a Platňová tektonika
Platina
Platina (platinum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pt a protónové číslo 78.
Pozrieť Archaikum a Platina
Potrava
Potrava je strava - látka, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu.
Pozrieť Archaikum a Potrava
Prakovce
Prakovce je obec na Dolnom Spiši na Slovensku v okrese Gelnica.
Pozrieť Archaikum a Prakovce
Pravek
Pravek alebo prehistória (predhistória) alebo preddejinná doba je prvá a najdlhšia etapa ľudských dejín.
Pozrieť Archaikum a Pravek
Prúdenie tepla
Prúdenie tepla alebo (tepelná) konvekcia je jeden zo spôsobov šírenia tepla v kvapalinách a plynoch, pri ktorom sa premiestňujú priamo častice s väčšou energiou.
Pozrieť Archaikum a Prúdenie tepla
Predkambrium
Predkambrium (iné názvy: prekambrium, predprvohory, pravek Zeme, prahory (v širšom zmysle); zriedkavo: progonozoikum, kryptozoikum (po slovensky aj doba skrytého života), archeozoikum; staršie: azoikum, proterozoikum, ''archaikum'', ''archea'', ''prahory'', primér) je voľné označenie pre celé obdobie v geologickom vývoji Zeme od jej vzniku (4570 miliónov rokov pred Kr.) resp.
Pozrieť Archaikum a Predkambrium
Premenená hornina
granátu (drobné hnedo-oranžové minerály), typického metamorfného minerálu, ktorý vzniká iba pri veľkých teplotách a tlakoch. Premenená hornina alebo metamorfovaná hornina je hornina, ktorá prekonala štruktúrne, textúrne a minerálne premeny (metamorfózu), ide najmä o pôsobenie litostatického tlaku, tektonický stres (orientované napätie), zvýšenie teploty alebo aj v dôsledku vplyvu chemicky aktívnych roztokov (hlavne H2O) a plynov (najmä CO2), ktoré pôsobia pozdĺž styčných plôch medzi zrnami a v intergranulárnych priestoroch.
Pozrieť Archaikum a Premenená hornina
Program Apollo
logo programu Apollo Astronaut Buzz Aldrin a lunárny modul, expedícia Apollo 11 Astronaut Buzz Aldrin, expedícia Apollo 11 Program Apollo (1961 – 1972) bol americký program pilotovaných kozmických letov realizovaný americkým Národným úradom pre letectvo a kozmonautiku (NASA).
Pozrieť Archaikum a Program Apollo
Proterozoikum
mezoproterozoiku. Proterozoikum (iné názvy: starohory; staršie: mladšie pre(d)kambrium, algonkium, predprvohory, pre(d)kambrium, eozoikum; nevžitý tvar: prvotnoživotovršie) je eón vo vývoji Zeme, v poradí tretí po archaiku, po ňom nasledovalo fanerozoikum.
Pozrieť Archaikum a Proterozoikum
Pyramída (encyklopedický časopis)
Pyramída je (zatiaľ) najväčšia slovenská všeobecná tlačená encyklopédia.
Pozrieť Archaikum a Pyramída (encyklopedický časopis)
Pyrit
Pyrit je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky disulfid železnatý – FeS2.
Pozrieť Archaikum a Pyrit
Rádionuklid
Rádionuklid alebo rádioaktívny nuklid je atóm, ktorého jadro sa samovoľne premieňa za vysielania vysokoenergetického žiarenia.
Pozrieť Archaikum a Rádionuklid
Ródium
Ródium (lat.Rhodium) je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Rh a protónové číslo 45.
Pozrieť Archaikum a Ródium
Rift
Rift/graben vznikajúci pri činnosti poklesových zlomov Rift (predtým v slovenčine nazývaný brázda, prielom, priekopová priepadlina, hlbinný pokles) je seizmicky a vulkanicky aktívna priekopová štruktúra (zóna) v zemskej kôre, charakterizovaná poruchami poklesového charakteru.
Pozrieť Archaikum a Rift
Rula
Rula je hornina zo skupiny premenených hornín.
Pozrieť Archaikum a Rula
Ruténium
Ruténium (Ruthenium – lat. Ruthenia.
Pozrieť Archaikum a Ruténium
Sadrovec
Sadrovec alebo gypsum je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave (jednoklonnej), chemicky dihydrát síranu vápenatého - CaSO4·2H2O.
Pozrieť Archaikum a Sadrovec
Síra
Síra (z lat. Sulphur) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku S a protónové číslo 16.
Pozrieť Archaikum a Síra
Síran bárnatý
Síran bárnatý (BaSO4) sa pod názvom baritová bieloba používa ako biely pigment v maliarstve.
Pozrieť Archaikum a Síran bárnatý
Sľuda
Dobre vyvinutý kryštál tmavej sľudy Skupina sľudy je významná skupina horninotvorných minerálov.
Pozrieť Archaikum a Sľuda
Sedimentačný bazén
hlbokomorskej priekope a druhého v zaoblúkovom systéme. Sedimentačný bazén alebo sedimentačná panva alebo panva je miesto na zemskom povrchu (najčastejšie na morskom dne, ale v niektorých prípadoch aj na súši), kde dochádza k poklesávaniu a hromadeniu veľkého množstva sedimentov a ich následnej premene na usadené horniny.
Pozrieť Archaikum a Sedimentačný bazén
Severná Amerika
Severná Amerika z vesmíru Severná Amerika je kontinent, ktorý spolu s Južnou Amerikou tvorí svetadiel Amerika.
Pozrieť Archaikum a Severná Amerika
Sibír
       Sibírsky federálny okruh         Geografické vyznačenie Sibíri        Sibír podľa najširšej alebo staršej definície Sibír (-Sibir; slovo Sibír je v slovenčine, ruštine aj češtine ženského rodu; staršie: Sibíria; zastarano: Sibírsko, Sibir, Sibéria) je rozsiahle územie v ázijskej časti Ruskej federácie ležiace medzi Uralom a Verchojanským pohorím.
Pozrieť Archaikum a Sibír
Sinice
Sinice (iné slovenské názvy pozri nižšie; lat. Cyanophyta, Cyanophycota, Cyanophyceae, Cyanobacteria, Cyanobacteriota, Cyanoprokaryo(n)ta, Cyanochloronta, Schizophyceae, Phycochromaceae, Phycochromophyceae, Myxophyceae, Cyanoprokaryophyta, Oxyphotobacteria) sú jedna zo základných veľkých skupín baktérií.
Pozrieť Archaikum a Sinice
Skupina amfibolu
Asi 5 cm široká vzorka aktinolitu z Mendocino County v Kalifornii, USA. Skupina amfibolu alebo amfibolová superskupina, skrátene amfiboly je skupina silikátových minerálov všeobecného vzorca A(0-1)B2C5T8O22W2, kde.
Pozrieť Archaikum a Skupina amfibolu
Skupina živca
Drúza kryštálov draselných živov Skupina živca je minerálna skupina triklinických, monoklinických, alebo rombických tektosilikátov všeobecného vzorca AxBy, kde x.
Pozrieť Archaikum a Skupina živca
Skupina pyroxénu
Kryštály diopsidu v kalcite Skupina pyroxénu je skupina monoklinických, alebo rombických tmavých minerálov so všeobecným vzorcom ABT2O6, kde.
Pozrieť Archaikum a Skupina pyroxénu
Slovenské rudohorie
Slovenské rudohorie (zastarano Slovenské Krušnohorie) je krajinná oblasť subprovincie Vnútorné Západné Karpaty.
Pozrieť Archaikum a Slovenské rudohorie
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Pozrieť Archaikum a Slovensko
Smolník
Smolník môže byť.
Pozrieť Archaikum a Smolník
Sodík
Sodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11.
Pozrieť Archaikum a Sodík
Sopečná činnosť
USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov. Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť, skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.
Pozrieť Archaikum a Sopečná činnosť
Sopka
USA), 1980 Sopka alebo vulkán je geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch (kde sa nazýva láva), prípadne pod vodou alebo ľadom.
Pozrieť Archaikum a Sopka
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Pozrieť Archaikum a Spojené štáty
Stredooceánsky chrbát
magmy. Topograficky výrazný stredooceánsky chrbát v Atlantickom oceáne. Stredooceánsky chrbát je podmorské pohorie, vytvorené výstupom magmy zo zemského plášťa.
Pozrieť Archaikum a Stredooceánsky chrbát
Striebro
Striebro, chemická značka Ag (lat. Argentum) je ušľachtilý kov bielej farby, používaný človekom už od staroveku.
Pozrieť Archaikum a Striebro
Stromatolit
Stromatolity v Shark Bay v západnej Austrálii Stromatolit (z gréckeho strōma vrstva, a lithos kameň) je hľuzovitá vápnitá alebo dolomitová usadenina bochníkovitého až pologuľového tvaru, niekedy však môže mať aj celkom rovný plochý tvar.
Pozrieť Archaikum a Stromatolit
Sulfán
Sulfán (H2S) alebo zastarale sírovodík je plynná látka bez farby s charakteristickým zápachom po skazených vajciach a odpornou chuťou.
Pozrieť Archaikum a Sulfán
Tektonická platňa
Tektonické platne Tektonická platňa alebo litosférická platňa je mohutná kryha pevnej zemskej kôry a časti vrchného plášťa (litosféry).
Pozrieť Archaikum a Tektonická platňa
Titan
Titan alebo zriedkavejšie Titán môže byť starogrécka mytologická bytosť, pozri Titan (mytológia) Titan môže byť aj.
Pozrieť Archaikum a Titan
Uhlík
Uhlík (lat. Carboneum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, jeho značka je C, má 4 väzby a jeho protónové číslo je 6.
Pozrieť Archaikum a Uhlík
Uhličitan vápenatý
Uhličitan vápenatý (CaCO3) je chemická zlúčenina, ktorá sa v prírode vyskytuje ako minerály kalcit a aragonit, alebo ako hlavná súčasť vápenca – usadenej horniny prevažne biologického pôvodu.
Pozrieť Archaikum a Uhličitan vápenatý
Ultrafialové žiarenie
Ultrafialové žiarenie (iné názvy: ultrafialová radiácia, ultrafialové lúče, ultrafialové svetlo, UV(-)žiarenie/radiácia/lúče/svetlo, žiarenie/radiácia/lúče/svetlo UV; ako vlnenie: ultrafialové vlnenie/vlny, UV vlnenie/vlny; ako časť elektromagnetického spektra: ultrafialové spektrum, UV spektrum, ultrafialové pásmo, UV pásmo) je tok fotónov vo vlnovej dĺžke od 10 nm do 400 nm, teda kratšej ako viditeľné svetlo, ale dlhšej ako mäkké röntgenové žiarenie.
Pozrieť Archaikum a Ultrafialové žiarenie
Usadená hornina
Namíbie Usadená (alebo sedimentárna) hornina je horninou, ktorá vznikla premiestnením, uložením a následným spevnením zvetraných úlomkov (fyzikálny proces), alebo vyzrážaním z roztokov (chemický proces), alebo usadením zvyškov biologickej aktivity (biologický proces).
Pozrieť Archaikum a Usadená hornina
Vápenec
Vápenec je sedimentárna hornina, ktorá spolu s dolomitom tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme.
Pozrieť Archaikum a Vápenec
Vápnik
Vápnik (calcium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ca a protónové číslo 20.
Pozrieť Archaikum a Vápnik
Viskozita
Viskozita alebo väzkosť je fyzikálna veličina, miera odporu tekutiny deformovať sa pod vplyvom šmykových (tangenciálnych) napätí.
Pozrieť Archaikum a Viskozita
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Pozrieť Archaikum a Voda
Vodík
Vodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku H a protónové číslo 1.
Pozrieť Archaikum a Vodík
Vodná para
Vodná para je plynné skupenstvo vody.
Pozrieť Archaikum a Vodná para
Volfrám
Volfrám (zastarano wolfram, nesprávne wolfrám) je chemický prvok s chemickou značkou W a protónovým číslom 74.
Pozrieť Archaikum a Volfrám
Vysoké Tatry (pohorie)
Kojšovskej hole Vysoké Tatry na vedute mesta Kežmarok z 18. storočia Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom.
Pozrieť Archaikum a Vysoké Tatry (pohorie)
Vznik a vývoj slnečnej sústavy
protoplanetárnom disku Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby.
Pozrieť Archaikum a Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Zemská kôra
Zemská kôra Zemská kôra je najvrchnejšia geologická vrstva Zeme.
Pozrieť Archaikum a Zemská kôra
Zemský plášť
Spodný plášť Zemský plášť je hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme a leží hneď pod kôrou.
Pozrieť Archaikum a Zemský plášť
Zimbabwe
Zimbabwe, dlhý tvar Zimbabwianska republika (1964 – 1979 a december 1979 – 1980 Rodézia, 1898/1901 – 1964 Južná Rodézia, jún – december 1979 Zimbabwe-Rodézia), je štát v Afrike.
Pozrieť Archaikum a Zimbabwe
Zlato
Zlato (lat. aurum) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Au a protónové číslo 79.
Pozrieť Archaikum a Zlato
20. storočie
20.
Pozrieť Archaikum a 20. storočie
Známy ako Archean, Prahory, Pravršie.