Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Alexej I. (Rusko)

Index Alexej I. (Rusko)

Alexej I. (Alexej Michailovič Romanov) (* 29. marec 1629, Moskva, Ruské impérium† 8. február 1676, Moskva, Ruské impérium) bol druhý ruský cár z dynastie Romanovcov, otec Petra Veľkého.

27 vzťahy: Andrusovské prímerie, Archanjelský chrám, Černihiv, Bohdan Chmeľnyckyj, Dneper, Estónsko, Katarína II. (Rusko), Kremeľ, Kyjev, Moskva, Novgorod, Peter Veľký, Pskov, Republika oboch národov, Richard Pipes, Ruská ríša, Smolensk, Stepan Timofejevič Razin, Zoznam panovníkov Ruska, 12. júl, 1629, 1645, 1676, 28. september, 29. január, 29. marec, 8. február.

Andrusovské prímerie

Územia získané Ruskou ríšou na úkor Poľsko-litovskej únie sú vyznačené tmavozelenou. Andrusovské prímerie z 30. januára 1667 je dohoda medzi Ruským impériom a Poľsko-litovským štátom, ktorá ukončila rusko-poľskú vojnu z rokov 1654 - 1667 o územia Ukrajiny a Bieloruska.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Andrusovské prímerie · Pozrieť viac »

Archanjelský chrám

Archanjelský chrám v Moskve Kremľa Interiér chrámu s ikonami Archanjelský chrám alebo Chrám Archanjela Michala je jedným z troch chrámov na Chrámovom námestí a patrí k architektonicky najmladším pravoslávnym chrámom v moskovskom Kremli.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Archanjelský chrám · Pozrieť viac »

Černihiv

Černihiv je historické mesto na severe Ukrajiny.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Černihiv · Pozrieť viac »

Bohdan Chmeľnyckyj

Bohdan Chmeľnyckyj (iné mená: Bohdan Mychajlovyč Chmeľnyckyj, Bohdan Chmeľnický alebo Bohdan Chmeľnyckij alebo Bogdan (Michajlovič) Chmeľnickij (súčasná ukrajinčina Богдан Зиновій Михайлович Хмельницький - Bohdan Zynovij Mychajlovyč Chmeľnyckyj; po poľsky Bohdan Zenobi Chmielnicki; po rusky Богдан Зиновий Михайлович Хмельницкий - Bogdan Zinovij Michajlovič Chmeľnickij; *1595 — † 6. august 1657) bol kozácky hajtman na Ukrajine. Viedol povstanie proti Poľsko-litovskej únii v rokoch 1648 - 1654 s cieľom vytvoriť nezávislý štát kozákov. Napokon podpísal s Cárskym Ruskom dohodu, ktorá viedla k strate ukrajinskej nezávislosti.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Bohdan Chmeľnyckyj · Pozrieť viac »

Dneper

Dneper je rieka nížinného typu v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Dneper · Pozrieť viac »

Estónsko

Estónsko, 1920 – 1940 Estónsky parlament v Tallinne Estónsko, dlhý tvar Estónska republika, je štát v severovýchodnej Európe, najsevernejšia a najmenšia z pobaltských krajín.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Estónsko · Pozrieť viac »

Katarína II. (Rusko)

Katarína II., nazývaná Veľká (rodným menom Sofia Frederika Augusta) (* 2. máj 1729, Štetín, Prusko – † 17. november 1796, Petrohrad, Rusko) bola ruská imperátorka („cárovná“) z rodu Anhalt-Zerbst, ktorá vládla od 28. júna 1762 do svojej smrti.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Katarína II. (Rusko) · Pozrieť viac »

Kremeľ

Kremeľ môže byť.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Kremeľ · Pozrieť viac »

Kyjev

Kyjev (do roku 1966: Kijev) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Kyjev · Pozrieť viac »

Moskva

Moskva je hlavné a najväčšie mesto Ruska.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Moskva · Pozrieť viac »

Novgorod

Novgorod môže byť.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Novgorod · Pozrieť viac »

Peter Veľký

Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovovcov (* 9. jún 1672, Moskva, Ruské cárstvo – † 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Peter Veľký · Pozrieť viac »

Pskov

Pskov (est. Pihkva) je ruské mesto v Severozápadnom federálnom okruhu blízko hraníc s Estónskom a Lotyšskom.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Pskov · Pozrieť viac »

Republika oboch národov

Republika oboch národov (iné názvy: prvá (poľská) republika, šľachtická republika, Poľsko-litovský štát, Poľsko-litovská únia; oficiálne Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva – po poľsky Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego, po litovsky Lenkijos Karalystė ir Lietuvos Didžioji Kunigaikštystė, po bielorusky Reč paspalitaja (Рэч Паспалітая), po starorusky Rěč pospolita (Рѣч Посполита)) bol jeden z najväčších a najľudnatejších štátov v Európe 17. storočia.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Republika oboch národov · Pozrieť viac »

Richard Pipes

Prof. Richard Edgar Pipes (* 11. júl 1923, Tešín, Poľsko† 17. máj 2018) bol americký historik, expert na ruské dejiny, spisovateľ a poradca prezidenta Spojených štátov amerických, Ronalda Reagana.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Richard Pipes · Pozrieť viac »

Ruská ríša

Ruská ríša alebo Ruské impérium (doslova: „Ruské cisárstvo“; pred reformou pravopisu) bol štátny útvar, resp.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Ruská ríša · Pozrieť viac »

Smolensk

Smolensk je historické mesto v európskej časti Ruska.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Smolensk · Pozrieť viac »

Stepan Timofejevič Razin

V. Surikov: Stepan Razin (1906, olej na plátne) Stepan Timofejevič Razin (po rusky: Степан „Стенька“ Тимофеевич Разин, * 1630 – † 16. jún 1671) bol kozácky hajtman a vodca povstania proti bojarom a nevoľníctvu na juhu Ruska.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Stepan Timofejevič Razin · Pozrieť viac »

Zoznam panovníkov Ruska

Toto je zoznam kniežat, cárov a imperátorov Ruska.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a Zoznam panovníkov Ruska · Pozrieť viac »

12. júl

Žiadny popis.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a 12. júl · Pozrieť viac »

1629

Žiadny popis.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a 1629 · Pozrieť viac »

1645

Žiadny popis.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a 1645 · Pozrieť viac »

1676

Žiadny popis.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a 1676 · Pozrieť viac »

28. september

* Medzinárodný týždeň nepočujúcich (od 24.9. do 30.9.).

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a 28. september · Pozrieť viac »

29. január

Žiadny popis.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a 29. január · Pozrieť viac »

29. marec

Žiadny popis.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a 29. marec · Pozrieť viac »

8. február

Žiadny popis.

Nový!!: Alexej I. (Rusko) a 8. február · Pozrieť viac »

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »