Obsah
26 vzťahy: Žitavská panva, Brazilka, Buk lesný, Celestíni, Chránená krajinná oblasť, Fonolit, František II. (Svätá rímska ríša), Horná Lužica, Karol IV. (Svätá rímska ríša), Krieda, Láva, Luž, Lužické hory, Lužickí Srbi, Lužický hřbet, Mezozoikum, Nemecká demokratická republika, Nemecko, Přemysl Otakar II., Pieskovec, Sasko, Smrek obyčajný, Sopka, Terciér, Zittau, Zittauská úzkorozchodná železnica.
- Lužické hory
- Zittau
Žitavská panva
Žitavská panva (niekedy aj Liberecká panva) v Sasku zodpovedá naturraumu Östliche Oberlausitz (Východná Horná Lužica), v poľskom systéme geomorfologického členenia zodpovedá mezoregiónu Obniżenie Żytawsko-Zgorzeleckie (Zittausko-görlitzská zníženina), je geomorfologický celok v Krkonošskej oblasti Sudet.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Žitavská panva
Brazilka
Brazilka je mokraďou (rašelinovou lúkou) v Lužických horách, na severe okresu Česká Lípa.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Brazilka
Buk lesný
Buk lesný (ľudovo alebo staršie: buk; lat. Fagus sylvatica) je opadavý listnatý strom z čeľade bukovité (Fagaceae).
Pozrieť Zittauer Gebirge a Buk lesný
Celestíni
Celestíni alebo celestináni (lat. Congregatio Coelestinorum, Ordo Coelestinensium) bol katolícky rehoľný rád, ktorý vznikol z benediktínskeho rádu.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Celestíni
Chránená krajinná oblasť
CHKO Vihorlat Chránená krajinná oblasť (skratka CHKO) je na Slovensku a Česku jedna z kategórií chránených území – rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Chránená krajinná oblasť
Fonolit
Fonolit alebo znelec (- zvuk a – kameň) je vulkanická hornina.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Fonolit
František II. (Svätá rímska ríša)
Františkova pečať z roku 1817 František II.
Pozrieť Zittauer Gebirge a František II. (Svätá rímska ríša)
Horná Lužica
Horná Lužica bol v rokoch 14101867 štátny útvar na historickom území Hornej Lužice, od roku 1945 rozdelené medzi Nemecko (väčšina územia) a Poľsko (menšia časť).
Pozrieť Zittauer Gebirge a Horná Lužica
Karol IV. (Svätá rímska ríša)
Karol IV.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Karol IV. (Svätá rímska ríša)
Krieda
Krieda môže byť.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Krieda
Láva
Lávový prúd. Lávová fontána. Láva je roztavená hornina vyvrhovaná z krátera sopky počas erupcie.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Láva
Luž
Luž, je výrazný znelcový hraničný vrch, dominanta Lužických hôr.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Luž
Lužické hory
Lužické hory sú geomorfologický celok a pohorie na severe Čiech a juhovýchode Nemecka.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Lužické hory
Lužickí Srbi
Budyšín - centrum Lužických Srbov Lužickí Srbi (hornolužickosrbsky Serbja, dolnolužickosrbsky Serby) sú najmenší slovanský národ.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Lužickí Srbi
Lužický hřbet
Lužický hřbet je podcelok, hlavný hrebeň Lužických hôr na severe Česka.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Lužický hřbet
Mezozoikum
Mezozoikum (iné názvy: druhohory, stredovek Zeme, zriedkavo: sekundér; nevžitý tvar: druhovršie) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum, v poradí druhá po paleozoiku.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Mezozoikum
Nemecká demokratická republika
Nemecká demokratická republika (NDR, hovorovo „Východné Nemecko“, po nemecky Deutsche Demokratische Republik, skr. DDR) bol socialistický (resp. do roku 1968 ľudovodemokratický) štát na území časti dnešného Nemecka, ktorý existoval v rokoch 1949 až 1990.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Nemecká demokratická republika
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Nemecko
Přemysl Otakar II.
Peter Parler, náhrobok Přemysla Otakara II., opuka, okolo r. 1377, Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha, Praha Přemysl Otakar II. (* približne rok 1233 – † 26. august 1278, Dürnkrut, Moravské pole v Rakúsku) bol moravský markgróf (od r.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Přemysl Otakar II.
Pieskovec
Pieskovec je názov horniny sedimentárneho pôvodu, ktorá vzniká spevnením piesku (úlomkov hornín veľkosti 0,0625 - 2 mm, tzv. psamitová frakcia).
Pozrieť Zittauer Gebirge a Pieskovec
Sasko
Sasko (nem. Sachsen), dlhý tvar Saský slobodný štát (nenormovaný tvar: Slobodný štát Sasko), je jedna zo 16 spolkových krajín Nemecka.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Sasko
Smrek obyčajný
Smrek obyčajný (iné názvy pozri nižšie; lat. Picea abies alebo Picea excelsa) je ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae).
Pozrieť Zittauer Gebirge a Smrek obyčajný
Sopka
USA), 1980 Sopka alebo vulkán je geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch (kde sa nazýva láva), prípadne pod vodou alebo ľadom.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Sopka
Terciér
Terciér (iné názvy: treťohory, novovek Zeme; zastarano: kenozoikum; nevžitý tvar: treťovršie) je neformálne geologické obdobie, časť éry kenozoikum.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Terciér
Zittau
70px Centrum mesta Zittau (čes. Žitava, poľsky Żytawa, lužickosrbsky Žitawa) je mesto v Nemecku, v saskej časti Horná Lužica.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Zittau
Zittauská úzkorozchodná železnica
Parný vlak pri Teufelsmühle Motorový vozeň VT 137 322 v Jonsdorfe Zittauská úzkorozchodná železnica je jednou z niekoľkých zostávajúcich saských úzkorozchodných železníc s rozchodom 750 mm.
Pozrieť Zittauer Gebirge a Zittauská úzkorozchodná železnica
Pozri tiež
Lužické hory
- Chřibská
- Cvikov
- Jablonné v Podještědí
- Jiřetín pod Jedlovou
- Krompach
- Lužické hory
- Nový Bor
- Nový Oldřichov
- Svojkov
- Svor (okres Česká Lípa)
- Zittauer Gebirge
Zittau
- Šesťmestie
- Zittau
- Zittauer Gebirge
- Zittauská úzkorozchodná železnica
Známy ako Žitavské hory.