Obsah
25 vzťahy: Alkalický kov, Andezit, Antimón, Arzén, Ázia, Bór, Dolina gejzerov, Gejzír, Holocén, Ignimbrit, Kaldera, Kamčatka, Kichpinyč, Kremík, Maar, Minerálna voda, Ortuť, Pleistocén, Rusko, Sopečná činnosť, Sopečný kráter, Stratovulkán, Taunšic, Tuf, Voda.
Alkalický kov
Alkalické kovy sú prvky 1. skupiny v periodickej tabuľke chemických prvkov zahŕňajúce lítium (Li), sodík (Na), draslík (K), rubídium (Rb), cézium (Cs) a francium (Fr).
Pozrieť Uzon a Alkalický kov
Andezit
Andezit je výlevná vyvretá hornina sivej až tmavosivej farby s častými porfyrickými výrastlicami minerálov.
Pozrieť Uzon a Andezit
Antimón
Antimón (lat. stibium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sb a protónové číslo 51.
Pozrieť Uzon a Antimón
Arzén
Arzén (arsenicum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku As a protónové číslo 33.
Pozrieť Uzon a Arzén
Ázia
thumb Počítačový model pohľadu z vesmíru Juhovýchodná Ázia Ázia je súčasť Starého sveta, východná časť eurázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 44 579 000 km², asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom.
Pozrieť Uzon a Ázia
Bór
Bór (lat. borum) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku B a protónové číslo 5.
Pozrieť Uzon a Bór
Dolina gejzerov
Dolina gejzírov. Dolina gejzerov (doslova Dolina/údolie gejzírov) je gejzírové pole, nachádzajúce sa na polostrove Kamčatka na ruskom Ďalekom východe.
Pozrieť Uzon a Dolina gejzerov
Gejzír
Yellowstone Gejzír je druh termálneho prameňa, ktorý periodicky vystrekuje horúcu vodu a paru do vzduchu.
Pozrieť Uzon a Gejzír
Holocén
Holocén (iné názvy mladšie štvrtohory, postglaciál, poľadová doba; zastarano alúvium, mladšie náplavy; v nordickom a britskom systéme zaľadnenia interglaciál flandr) je najmladšia časť kvartéru, ktorá trvá dodnes.
Pozrieť Uzon a Holocén
Ignimbrit
Ignimbrit je súhrnné označenie utuhnutých, spečených sopečných produktov, ktoré vznikli pri usadení pyroklastických prúdov.
Pozrieť Uzon a Ignimbrit
Kaldera
Schéma vzniku kaldery. Kaldera (zo špan. "kotol") je sopečný útvar, vytvorený prepadnutím stien sopky.
Pozrieť Uzon a Kaldera
Kamčatka
Kamčatský polostrov. Kamčatka je dlhý polostrov na ruskom Ďalekom východe, s rozlohou.
Pozrieť Uzon a Kamčatka
Kichpinyč
Kichpinyč je názov vulkanického komplexu, tvoreného niekoľkými stratovulkánmi, nachádzajúceho sa vo východnej časti polostrova Kamčatka, asi 20 km východne od kaldery Uzon.
Pozrieť Uzon a Kichpinyč
Kremík
Kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14.
Pozrieť Uzon a Kremík
Maar
Maary Gemündener, Weinfelder a Schalkenmehrener v Nemecku. Maar alebo explozívny kráter je sopečná forma kráteru s nízkym reliéfom, vytvorená pri freatomagmatickej erupcii zapríčinenej kontaktom spodných vôd s magmou.
Pozrieť Uzon a Maar
Minerálna voda
Minerálna voda Minerálna voda je voda, ktorá sa od ostatných podzemných vôd podstatne odlišuje svojimi vlastnosťami, predovšetkým vyšším obsahom rozpustených minerálnych látok a teplotou.
Pozrieť Uzon a Minerálna voda
Ortuť
Ortuť (lat. Hydrargyrum; tvar na -ný/-natý znie ortutný/ortutnatý, nie ortuťný/ortuťnatý) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80.
Pozrieť Uzon a Ortuť
Pleistocén
Pleistocén (iné názvy: staršie štvrtohory, plistocén; zastarano dilúvium, staršie náplavy) je útvar kenozoika, spodná časť kvartéru, významné obdobie striedania ľadových a medziľadových dôb.
Pozrieť Uzon a Pleistocén
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Pozrieť Uzon a Rusko
Sopečná činnosť
USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov. Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť, skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov.
Pozrieť Uzon a Sopečná činnosť
Sopečný kráter
Sicílii. Sopečný, alebo aj vulkanický kráter je sopečný útvar, odkiaľ je vyvrhovaná magma v podobe lávových prúdov a vulkanoklastov na povrch.
Pozrieť Uzon a Sopečný kráter
Stratovulkán
Carlisle na Aleutách. Ararat - Turecko. Stratovulkán (zriedkavejšie názvy: kompozitný vulkán, vrstevnatý vulkán, navrstvená sopka) je vysoký vrch sopečného pôvodu, tvorený striedaním sa vrstiev lávy a vulkanoklastických usadenín.
Pozrieť Uzon a Stratovulkán
Taunšic
Taunšic je v súčasnosti neaktívny stratovulkán, ktorý sa nachádza vo východnej časti polostrova Kamčatka, asi 10 km západne od masívnej kaldery Uzon.
Pozrieť Uzon a Taunšic
Tuf
Tuf (z talianskeho tufo) je usadená hornina vulkanického pôvodu, zložená z jemnozrnných sopečných vyvrhlín, hlavne sopečného popola, prachu prípadne pemzy, ktoré sa ukladali vo vrstvách v rozličnej vzdialenosti od sopiek na súši aj vodnom prostredí.
Pozrieť Uzon a Tuf
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Pozrieť Uzon a Voda
Známy ako Juzon.