Obsah
41 vzťahy: Aristoteles, Aristotelovská logika, Dôkaz, Dedukcia, Disjunkcia, Episylogizmus, Gréčtina, Kladnosť, Konjunkcia, Kvalita, Kvantita, Latinčina, Logická forma, Mnemotechnika, Modalita (jazykoveda), Negácia, Nižší termín, Nižšia premisa, Podmienka, Pojem, Predikát, Predikátová logika, Premisa, Prosylogizmus, Rozsah, Súd, Súvetie, Správnosť, Stredný termín, Stredovek, Stredoveká filozofia, Subjekt, Sylogistika, Termín, Tvrdenie, Výrok, Vennov diagram, Vyšší termín, Vyššia premisa, Zápornosť, Záver.
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.).
Pozrieť Sylogizmus a Aristoteles
Aristotelovská logika
Aristotelovská logika je časť tradičnej logiky rozpracovaná Aristotelom a jeho nasledovníkmi; teória kategorického sylogizmu.
Pozrieť Sylogizmus a Aristotelovská logika
Dôkaz
Dôkaz môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Dôkaz
Dedukcia
Dedukcia alebo odvodzovanie je proces postupných transformácií výrazov pomocou odvodzovacích pravidiel.
Pozrieť Sylogizmus a Dedukcia
Disjunkcia
Disjunkcia môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Disjunkcia
Episylogizmus
Episylogizmus (gr.) je časť polysylogizmu.
Pozrieť Sylogizmus a Episylogizmus
Gréčtina
Gréčtina môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Gréčtina
Kladnosť
Kladnosť alebo pozitívnosť môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Kladnosť
Konjunkcia
Konjunkcia môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Konjunkcia
Kvalita
Kvalita alebo akosť (nesprávne alebo zastarano: jakosťgakosť. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí) môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Kvalita
Kvantita
Kvantita môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Kvantita
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Pozrieť Sylogizmus a Latinčina
Logická forma
Logická forma je spôsob vytvorenia, vyjadrenia a spojenia myšlienok (a častí myšlienok) s rozličným konkrétnym obsahom, uskutočňujúci sa v procese poznania.
Pozrieť Sylogizmus a Logická forma
Mnemotechnika
Mnemotechnika alebo mnemonika je technika utvárania spoľahlivej, vernej pamäti umelými spôsobmi.
Pozrieť Sylogizmus a Mnemotechnika
Modalita (jazykoveda)
Modalita alebo modálnosť je v jazykovede spôsob vyjadrovania vzťahu, postoja hovoriaceho k deju, vzťah obsahu výpovede ku skutočnosti v chápaní hovoriaceho (obsah výpovede sa hodnotí ako skutočný alebo neskutočný, možný alebo nevyhnutný a i.).
Pozrieť Sylogizmus a Modalita (jazykoveda)
Negácia
Negácia môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Negácia
Nižší termín
Nižší termín (terminus minor, S) je subjekt záveru v kategorickom sylogizme.
Pozrieť Sylogizmus a Nižší termín
Nižšia premisa
Nižšia premisa je druhá premisa kategorického sylogizmu, ktorá obsahuje subjekt záveru zvaný nižší termín (terminus minor, S).
Pozrieť Sylogizmus a Nižšia premisa
Podmienka
Podmienka alebo zastarano vymienka môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Podmienka
Pojem
Pojem alebo koncept je kognitívny významový útvar alebo kognitívne významové dianie, ktoré je výsledkom poznávania vlastností alebo vzťahov entít a je súčasťou súdov.
Pozrieť Sylogizmus a Pojem
Predikát
Predikát (lat.) môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Predikát
Predikátová logika
Predikátová logika.
Pozrieť Sylogizmus a Predikátová logika
Premisa
Premisa je súd, z ktorého v úsudku vyplýva nový súd (záver).
Pozrieť Sylogizmus a Premisa
Prosylogizmus
Prosylogizmus (gr.) je predchádzajúci sylogizmus, časť polysylogizmu.
Pozrieť Sylogizmus a Prosylogizmus
Rozsah
Rozsah môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Rozsah
Súd
Súd je štátny orgán, ktorý vykonáva súdnu právomoc (teda ktorého úlohou je ochrana práva prostredníctvom vydávania súdnych rozhodnutí, napríklad o vine a treste, súdnom spore a pod.) alebo aj označenie pre niektoré neštátne rozhodcovské orgány, napríklad rozhodcovský súd v medzinárodnej arbitráži.
Pozrieť Sylogizmus a Súd
Súvetie
Súvetie alebo zložená veta je spojenie dvoch a viacerých jednoduchých viet tvoriace uzavretý celok (významovo, gramaticky aj intonačne).
Pozrieť Sylogizmus a Súvetie
Správnosť
Správnosť alebo korektnosť môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Správnosť
Stredný termín
Stredný termín (terminus medius, M) je prvok kategorického sylogizmu, ktorý obsahujú obidve premisy, a ktorý medzi nimi sprostredkúva spojenie vedúce k záveru.
Pozrieť Sylogizmus a Stredný termín
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I.
Pozrieť Sylogizmus a Stredovek
Stredoveká filozofia
Stredoveká filozofia je etapa vývinu filozofie, ktorá nasledovala po starovekej filozofii a na ktorú nadväzovala novoveká filozofia; filozofické názory autorov, ktorí v stredoveku uvažovali o mieste človeka vo svete; dôležitá súčasť stredovekej kultúry; filozofia, ktorá sa vyvíjala približne od 5.
Pozrieť Sylogizmus a Stredoveká filozofia
Subjekt
Subjekt môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Subjekt
Sylogistika
Sylogistika je teória kategorického sylogizmu, deduktívny systém vytvorený Aristotelom, ktorý pozostáva z pravidiel formácie subjekt-predikátových výrokov a sylogizmov (vrátane tvorenia figúr a módov sylogizmu), pričom tiež obsahuje pravidlá (správnych) sylogizmov.
Pozrieť Sylogizmus a Sylogistika
Termín
Termín môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Termín
Tvrdenie
Tvrdenie môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Tvrdenie
Výrok
Výrok môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Výrok
Vennov diagram
Zjednotenie množín. Vennov diagram je druh grafického vyjadrenia dát o príslušnosti prvkov do množiny a vzťahov medzi niekoľkými množinami.
Pozrieť Sylogizmus a Vennov diagram
Vyšší termín
Vyšší termín (terminus major, P) je predikát záveru obsiahnutý vo vyššej premise kategorického sylogizmu.
Pozrieť Sylogizmus a Vyšší termín
Vyššia premisa
Vyššia premisa je prvok kategorického sylogizmu, jeho prvá premisa, ktorá okrem stredného termínu obsahuje predikát záveru, ktorý sa v tejto súvislosti nazýva vyšší termín.
Pozrieť Sylogizmus a Vyššia premisa
Zápornosť
Zápornosť alebo negatívnosť môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Zápornosť
Záver
Záver môže byť.
Pozrieť Sylogizmus a Záver
Známy ako Figúra sylogizmu, Kategorický sylogizmus, Polysylogizmus.