Obsah
71 vzťahy: Absolútny duch, Analytická filozofia, Anaxagoras, Arché, Aristoteles, Arthur Schopenhauer, Atóm, Augustín z Hippa, Bahno, Boh, Dasein, Démokritos, Denis Diderot, Dianie, Duša, Egypťania, Elektrón, Emanácia, Ex nihilo nihil fit, Existencializmus, Filón Alexandrijský, Filit, Filozofia nahuatl, Friedrich Nietzsche, Fysis, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, George Berkeley, Hérakleitos, Hmota, Hylémorfizmus, Idea, Immanuel Kant, Indeterminizmus, Jacques Lucien Monod, Jan Amos Komenský, Jedno, Judaizmus, Julien Offray de La Mettrie, Karl Jaspers, Kategória (filozofia), Kozmos, Kreacionizmus, Lucretius Carus, Ludwig Wittgenstein, Martin Heidegger, Materializmus, Mechanistický determinizmus, Nús, Nikolaj Onufrijevič Losskij, Novoveký racionalizmus, ... Rozbaliť index (21 viac) »
- Ontológia
Absolútny duch
Absolútny duch (podľa G. W. F. Hegela) je duch, ktorý dospel k pravdivému sebapoznaniu a tým sa uskutočnil; v absolútnom duchu sa plne, adekvátne realizuje pojem ducha.
Pozrieť Svet (všetko) a Absolútny duch
Analytická filozofia
Analytická filozofia je filozofický smer, ktorý je najsilnejší, najrozšírenejší a pre duchovnú situáciu doby najcharakteristickejší prúd filozofie 20. stor; je to tak preto, lebo analytická filozofia je filozofiou veku (t. j.
Pozrieť Svet (všetko) a Analytická filozofia
Anaxagoras
Anaxagoras alebo Anaxagorás môže byť.
Pozrieť Svet (všetko) a Anaxagoras
Arché
Arché (gr.) môže byť.
Pozrieť Svet (všetko) a Arché
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.).
Pozrieť Svet (všetko) a Aristoteles
Arthur Schopenhauer
Arthur Schopenhauer (* 22. február 1788, Gdansk, Poľsko – † 21. september 1860, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) bol nemecký filozof, ktorý za podstatu sveta pokladal vôľu.
Pozrieť Svet (všetko) a Arthur Schopenhauer
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Pozrieť Svet (všetko) a Atóm
Augustín z Hippa
Svätý Augustín, vl.
Pozrieť Svet (všetko) a Augustín z Hippa
Bahno
Bahno môže byť.
Pozrieť Svet (všetko) a Bahno
Boh
''Boh Stvoriteľ'' podľa Michelangela Michelangela Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť; podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný.
Pozrieť Svet (všetko) a Boh
Dasein
Dasein (doslova: „tu-bytie“) je nemecký filozofický pojem.
Pozrieť Svet (všetko) a Dasein
Démokritos
Démokritos alebo Demokritos môže byť.
Pozrieť Svet (všetko) a Démokritos
Denis Diderot
Denis Diderot (* 5. október 1713, Langres, Francúzsko – † 31. júl 1784, Paríž) bol francúzsky filozof, estetik a spisovateľ, jeden z popredných osvietencov encyklopedistov, hlavný redaktor encyklopédie Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers.
Pozrieť Svet (všetko) a Denis Diderot
Dianie
Dianie je dej, prechádzanie z jedného stavu do iného, napr.
Pozrieť Svet (všetko) a Dianie
Duša
gréckej mytológii Rastlinná, zvieracia a ľudská duša podľa kresťanov Duša (alebo v niektorých kontextoch nadvedomie) je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod.
Pozrieť Svet (všetko) a Duša
Egypťania
Egypťania môžu byť.
Pozrieť Svet (všetko) a Egypťania
Elektrón
Odhad hustoty elektrónov v obale atómu vodíka Elektrón je elementárna častica v obale atómu s jednotkovým záporným nábojom.
Pozrieť Svet (všetko) a Elektrón
Emanácia
Emanácia je výron, vyžarovanie, vychádzanie nižšieho, menej dokonalého bytia z vyššieho, dokonalejšieho princípu, ktorý tým však sám zostáva nezmenený, nezmenšený, neprechádza do emanovaného (na rozdiel od evolúcie).
Pozrieť Svet (všetko) a Emanácia
Ex nihilo nihil fit
Ex nihilo nihil fit je latinská veta, ktorá v preklade znamená: „Z ničoho nič nevzniká“. Túto vetu ako prvý vyriekol Melissos.
Pozrieť Svet (všetko) a Ex nihilo nihil fit
Existencializmus
Sartre Simone de Beauvoir, Jean-Paul Sartre a Che Guevara na Kube v roku 1960. Existencializmus alebo filozofia existencie je smer súčasnej filozofie (najväčší vplyv mal medzi rokmi 1920 – 1960), ktorý nadviazal o. i.
Pozrieť Svet (všetko) a Existencializmus
Filón Alexandrijský
Filón Alexandrijský Filón Alexandrijský alebo Filón z Alexandrie (* asi 20 pred Kr. – † 50 po Kr.) bol židovský filozof, predstaviteľ helénistických Židov.
Pozrieť Svet (všetko) a Filón Alexandrijský
Filit
Filit alebo FILIT (akronym pre Filozofická hypertextová encyklopédia) je slovenská hypertextová encyklopédia, ktorá vznikla na báze programu Credit, spolu s ďalšími dokumentmi a programami pre počítačovú podporu štúdia a výskumu v oblasti filozofie.
Pozrieť Svet (všetko) a Filit
Filozofia nahuatl
Filozofia nahuatl je filozofia Aztékov a iných kmeňov hovoriacich jazykom nahuatl.
Pozrieť Svet (všetko) a Filozofia nahuatl
Friedrich Nietzsche
Friedrich Wilhelm Nietzsche (* 15. október 1844, Röcken pri Lützene – † 25. august 1900, Weimar) bol nemecký filozof a filológ.
Pozrieť Svet (všetko) a Friedrich Nietzsche
Fysis
Fysis (gr. z fýó.
Pozrieť Svet (všetko) a Fysis
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Georg Wilhelm Friedrich Hegel (* 27. august 1770, Stuttgart – † 14. november 1831, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky (Dialektika).
Pozrieť Svet (všetko) a Georg Wilhelm Friedrich Hegel
George Berkeley
George Berkeley (čítaj bark-lí) (* 12. marec 1685, Thomastown, Írsko – † 14. január 1753, Oxford, Spojené kráľovstvo) bol írsky filozof, biskup v Cloyne (Írsko), niekedy sa považuje aj za zakladateľa severoamerickej filozofie.
Pozrieť Svet (všetko) a George Berkeley
Hérakleitos
Hérakleitos (iné názvy: Hérákleitos, Herakleitos, Heraklit, Héraklit) môže byť.
Pozrieť Svet (všetko) a Hérakleitos
Hmota
Hmota môže byť.
Pozrieť Svet (všetko) a Hmota
Hylémorfizmus
Hylémorfizmus (gr.) je spolupôsobenie látky a formy, pričom forma existuje len ako realizovaná v látke.
Pozrieť Svet (všetko) a Hylémorfizmus
Idea
Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom.
Pozrieť Svet (všetko) a Idea
Immanuel Kant
Immanuel Kant (* 22. apríl 1724, Kráľovec – † 12. február 1804, tamže) bol predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie; tvorca kriticizmu alebo transcendentalizmu, či transcendentálnej filozofie.
Pozrieť Svet (všetko) a Immanuel Kant
Indeterminizmus
Indeterminizmus je filozofické učenie, ktoré popiera determinizmus a kauzalitu.
Pozrieť Svet (všetko) a Indeterminizmus
Jacques Lucien Monod
Jacques Lucien Monod (* 9. február 1910, Paríž, Francúzsko – † 31. máj 1976, Cannes) bol francúzsky biochemik, mikrobiológ a molekulárny genetik.
Pozrieť Svet (všetko) a Jacques Lucien Monod
Jan Amos Komenský
Jan Amos Komenský (* 28. marec 1592, Slovácko† 15. november 1670, Amsterdam, Nizozemsko) bol českýKomenský, Jan Amos.
Pozrieť Svet (všetko) a Jan Amos Komenský
Jedno
Jedno (gr. το έν - to hen) je jeden zo základných filozofických pojmov, kľúčový pojem Platónovej filozofie.
Pozrieť Svet (všetko) a Jedno
Judaizmus
Judaizmus (iné názvy: židovstvo, mozaizmus, mosaizmus) je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam).
Pozrieť Svet (všetko) a Judaizmus
Julien Offray de La Mettrie
Julien Offray de La Mettrie (* 25. december 1709, Saint-Malo, Francúzsko – † 11. november 1751, Postupim, Nemecko) bol francúzsky filozof, predstaviteľ francúzskeho materializmu 18. storočia, lekár.
Pozrieť Svet (všetko) a Julien Offray de La Mettrie
Karl Jaspers
Karl Theodor Jaspers (* 23. február 1883, Oldenburg – † 26. február 1969, Bazilej) bol nemecký filozof, predstaviteľ existencializmu, filozof dejín.
Pozrieť Svet (všetko) a Karl Jaspers
Kategória (filozofia)
Kategória alebo kategoriálny významový útvar je relatívne základný a najvšeobecnejší významový útvar, ktorý je výsledkom poznania všetkých entít reality z istého (napríklad filozofického, špeciálnovedného atď.) hľadiska.
Pozrieť Svet (všetko) a Kategória (filozofia)
Kozmos
Kozmos (zo starogr. kosmos.
Pozrieť Svet (všetko) a Kozmos
Kreacionizmus
Stvorenie svetla, obraz Gustava Doré Kreacionizmus (z latinského creatio – tvorenie, stvorenie) je myšlienkový smer, ktorý tvrdí, že svet vznikol zásahom (konaním) inteligentnej nadprirodzenej bytosti.
Pozrieť Svet (všetko) a Kreacionizmus
Lucretius Carus
Titus Lucretius Carus (* asi 99 pred Kr.† asi 55 pred Kr.) bol rímsky filozof a básnik, autor didaktickej skladby De rerum natura (O pôvode vecí) zaoberajúcej sa epikurejskou filozofiou.
Pozrieť Svet (všetko) a Lucretius Carus
Ludwig Wittgenstein
Wittgensteinov hrob Ludwig Josef Johann Wittgenstein (* 26. apríl 1889 Viedeň, Rakúsko – † 29. apríl 1951 Cambridge, Spojené kráľovstvo) bol rakúsky filozof, jeden z najvplyvnejších filozofov 20. storočia.
Pozrieť Svet (všetko) a Ludwig Wittgenstein
Martin Heidegger
Martin Heidegger (* 26. september 1889, Meßkirch, Nemecko – † 26. máj 1976, Freiburg im Breisgau) bol nemecký filozof, básnik, žiak a nasledovník Edmunda Husserla, zakladateľ fundamentálnej ontológie.
Pozrieť Svet (všetko) a Martin Heidegger
Materializmus
Materializmus je typ filozofickej reflexie, v kategoriálnej matrici ktorej dominuje spojenie kategórie hmoty a kategórie nestvorenosti alebo kategórie prvotnosti.
Pozrieť Svet (všetko) a Materializmus
Mechanistický determinizmus
Mechanistický determinizmus je učenie, ktoré vylučuje náhodu (neuznáva jej existenciu) a uznáva iba existenciu absolútnej nevyhnutnosti.
Pozrieť Svet (všetko) a Mechanistický determinizmus
Nús
Nús alebo nus (starogr. Νους - nous - rozum, myseľ) je vo filozofii pojem označujúci približne súhrn všetkých jestvujúcich aktov vedomia a myslenia.
Pozrieť Svet (všetko) a Nús
Nikolaj Onufrijevič Losskij
Nikolaj Onufrijevič Losskij (* 6. december 1870, Krāslava, Lotyšsko – † 24. január 1965, Sainte-Geneviève-des-Bois, Francúzsko) bol významný ruský idealistický filozof, predstaviteľ intuitivizmu a personalizmu, zakladateľ intuitívneho realizmu nadväzujúci na V.
Pozrieť Svet (všetko) a Nikolaj Onufrijevič Losskij
Novoveký racionalizmus
Novoveký racionalizmus je gnozeologický postoj k problému pôvodu nášho poznania v novovekej filozofii, ktorého vznik sa spája predovšetkým s Descartom a ktorý sa zbavuje teologickej formy, charakteristickej ešte pre racionalizmus v stredoveku a v renesancii.
Pozrieť Svet (všetko) a Novoveký racionalizmus
Obraz sveta
Obraz sveta je významový útvar, ktorého dôležitosť tkvie v integrujúcej funkcii ostatných významových útvarov; jedna z foriem manifestácie sveta v ľudskom vedomí, ako mýtický obraz sveta, filozofický obraz sveta, umelecký obraz sveta, náboženský obraz sveta, vedecký obraz sveta, fyzikálny obraz sveta, novoveký obraz sveta a pod.
Pozrieť Svet (všetko) a Obraz sveta
Oheň
thumb Oheň môže byť.
Pozrieť Svet (všetko) a Oheň
Parmenides
Parmenides alebo Parmenidés môže byť.
Pozrieť Svet (všetko) a Parmenides
Pierre Gassendi
Pierre Gassendi (* 22. január 1592, Champtercier (Provence) – † 24. október 1655, Paríž) bol francúzsky filozof, protivník R. Descarta a vládnuceho aristotelovsko -scholastického obrazu sveta.
Pozrieť Svet (všetko) a Pierre Gassendi
Platón
Platón (-slovenský tvar kodifikovaný od roku 1940; staršie: Platon, PlatoPlato. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1931;; * 428 pred Kr./427 pred Kr. – † 347 pred Kr.) bol Sokratov žiak, spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof.
Pozrieť Svet (všetko) a Platón
Plótinos
Plótinos (iné názvy: Plótínos, Plotinos, Plotín; gr. Πλωτῖνος; * cca 203 – 205, Lykopolis, Egypt – † cca 269 – 270, Minturnae, Kampánia) bol antický poklasický filozof, hlavný predstaviteľ novoplatonizmu, panenteista.
Pozrieť Svet (všetko) a Plótinos
Príčina
Príčina je to, čo spôsobuje účinok; stav reality, ktorý v rámci kauzálnej súvislosti vyvoláva nevyhnutne iný stav, zvaný následok.
Pozrieť Svet (všetko) a Príčina
Príroda
Pohľad na Zem. Úder blesku počas erupcie sopky Galunggung v roku 1982 Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.
Pozrieť Svet (všetko) a Príroda
Predstava
Predstava je psychický obsah, názorný významový útvar, ktorý predo mnou v duchu vystupuje ako predmet môjho myslenia, cítenia, chcenia, mojej obrazotvornej činnosti alebo ako sen či ako prv vnímaný predmet alebo proces vonkajšieho sveta po odpadnutí objektívnej prítomnosti predstavovaného.
Pozrieť Svet (všetko) a Predstava
Rozum
Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.
Pozrieť Svet (všetko) a Rozum
Súcno
Súcno (iné názvy: jestvujúcno, jestvujúce, existujúcno; zriedkavo: súce; zastarano bytosť, byt; nevhodne: bytie; nem. Seiendes, nepresne Sein; lat. ens; gr. on; angl. existent, existing, entity, nepresne being; čes. jsoucno, jsoucí) je vo filozofii všeobecné označenie toho (všetkého, prípadne jedného), čo je, resp.
Pozrieť Svet (všetko) a Súcno
Stoicizmus
Stoicizmus (iné názvy: stoická škola, stoa) je filozofické učenie/smer antickej filozofie, ktorý vznikol koncom 4. storočia pred Kr. Pomenovanie tejto filozofickej školy vzniklo od Maľovanej Stoy – Stoa Poikile (ή ποικίλη στοά) - čo bola jedna zo stoí (starogréckych stĺpových siení) na starovekej aténskej Agore - kde túto filozofiu vykladal Zénón z Kitia.
Pozrieť Svet (všetko) a Stoicizmus
Substanciálny činiteľ
Substanciálny činiteľ je podľa N. O. Losského skutočná alebo potenciálna osobnosť – z takýchto osobností sa skladá svet.
Pozrieť Svet (všetko) a Substanciálny činiteľ
Táles
Táles (alebo Thales, Thalés) z Miléta/z Milétu/Míléta/Mílétu; (* cca 624 pred Kr. – † cca 546 pred Kr.) bol starogrécky presokratický filozof, matematik, astronóm, štátnik a inžinier, prvý predstaviteľ milétskej školy.
Pozrieť Svet (všetko) a Táles
Tomáš Akvinský
Svätý Tomáš Akvinský (* 1224 alebo 1225, zámok Roccasecca pri Akvine (Neapol) – † 7. marec 1274, kláštor Fossanova pri Ríme) bol taliansky filozof a teológ, prvý zo scholastických cirkevných učiteľov, princeps philosophorum (knieža filozofov), najväčší predstaviteľ katolíckej filozofie, žiak Alberta Veľkého.
Pozrieť Svet (všetko) a Tomáš Akvinský
Vôľa
Vôľa môže byť.
Pozrieť Svet (všetko) a Vôľa
Vec
Vec môže byť.
Pozrieť Svet (všetko) a Vec
Vek Zeme
Slnečná sústava – polomery obežných dráh ani veľkosti planét nie sú v správnej mierke Vek Zeme je približne 4,5 miliardy (4,5. 109) rokov.
Pozrieť Svet (všetko) a Vek Zeme
Vesmír
Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím. Vesmír (iné názvy: univerzum, kozmos; trochu nepresne: Metagalaxia; v najširšom zmysle aj svet; zastarano vše(ho)mír alebo všesvet; gr.
Pozrieť Svet (všetko) a Vesmír
Voda
Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.
Pozrieť Svet (všetko) a Voda
Zem
Zem je v poradí tretia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Svet (všetko) a Zem
Pozri tiež
Ontológia
- Absolútno
- Causa sui
- Dasein
- En soi
- Energetizmus
- Existenciália
- Existencia (filozofia)
- Fyzikalizmus (filozofia)
- Idea
- Introspekcia
- Kardašovova škála
- Kvantita (filozofia)
- Materializmus
- Metaontológia
- Monáda (filozofia)
- Nús
- Niečo
- Nič
- Nominalizmus
- Ontológia
- Pojem
- Pravda (filozofia)
- Princíp (filozofia)
- Quidditas
- Rozum
- Skutočnosť (realita)
- Substancia (filozofia)
- Svet (všetko)
- Teória
- Teória konania
- Teória mysle
- Teleso (fyzika)
- Transcendentálnosť
- Transcendentálny idealizmus
- Univerzálie (filozofia)
- Výrok (logika)
- Veškerenstvo
- Vedomie
- Čas (fyzika)