Obsah
25 vzťahy: Štádium (dĺžková miera), Élektra (dcéra Agamemnona), Chitón (staroveké Grécko), Dioskúrovia, Héra (bohyňa), Helenizmus, Jupiter (boh), Madrid, Mars (boh), Menelaos (sochár), Museo del Prado, Neapol, Olympijské hry (starovek), Orestes (Agamemnónov syn), Pausanias (geograf), Plínius Starší, Rím, Signatúra (umenie), Staroveké Grécko, Staroveký Rím, Stefanos (sochár), Vatikán, Vojtech Zamarovský, 1. storočie pred Kr., 89 pred Kr..
Štádium (dĺžková miera)
Štádium (iné názvy: štadión, stadion, stádium; stadion) bolo viacero starogréckych a starorímskych dĺžkových mier.
Pozrieť Pasiteles a Štádium (dĺžková miera)
Élektra (dcéra Agamemnona)
''Élektra, Orestes a Hermes pri hrobe Agamamnona'', červenofigúrové peliké, cca.380–370 pred Kr. Élektra alebo Elektra (starogr. Ἠλέκτρα – Élektra) je v gréckej mytológii dcéra mykénskeho kráľa Agomemnona a jeho manželky Klytaimnéstry.
Pozrieť Pasiteles a Élektra (dcéra Agamemnona)
Chitón (staroveké Grécko)
Delfský vozataj odetý v iónskom chitóne, Archeologické múzeum v Delfách Chitón bol starogrécky spodný odev.
Pozrieť Pasiteles a Chitón (staroveké Grécko)
Dioskúrovia
Dioskúrovia (iné názvy: Dioskurovia, Blíženci, Gemini, zriedkavo Dioskuri; - Dioskouroi/iný prepis: Dioskúroi; latinsky Dioscuri alebo Gemini) sú v gréckej mytológii bratia Kastor (alebo Kastór, gr. Kastór, lat. Castor) a Polydeukes (alebo Polydeukés, gr.
Pozrieť Pasiteles a Dioskúrovia
Héra (bohyňa)
2. storočia. Louvre, Paríž Héra (iné názvy: Héré, zastarano Hera či Here; po grécky Ἥρα - Héra alebo Ἥρη - Héré) je v starogréckej mytológii hlavná bohyňa manželstva, žien a rodiny, ochraňuje rodiace ženy a deti.
Pozrieť Pasiteles a Héra (bohyňa)
Helenizmus
Helenizmus (zo – Grék) je dejinná a kultúrna epocha, obdobie starovekých dejín východného Stredomoria a Prednej Ázie od výbojov, započatých 338 pred Kr. macedónskymi panovníkmi Filipom II. a jeho synom Alexandrom Veľkým (v rokoch 334 – 324).
Pozrieť Pasiteles a Helenizmus
Jupiter (boh)
Ingresa. Jupiter alebo Jovis (lat. Iuppiter) bol najvyšší starorímsky boh.
Pozrieť Pasiteles a Jupiter (boh)
Madrid
Madrid je hlavným a zároveň najväčším mestom Španielska, leží v jeho centre.
Pozrieť Pasiteles a Madrid
Mars (boh)
Mars, autor Bertel Thorvaldsen Mars bol starorímsky boh vojny a poľných prác.
Pozrieť Pasiteles a Mars (boh)
Menelaos (sochár)
Museo Nazionale, Rím Menelaos bol grécky sochár v 1. storočí.
Pozrieť Pasiteles a Menelaos (sochár)
Museo del Prado
Museo del Prado (ofic. Museo Nacional del Prado, zo špan. pradere, t. j. lúka) je názov múzea a umeleckej galérie v španielskom hlavnom meste Madrid.
Pozrieť Pasiteles a Museo del Prado
Neapol
Neapol je prístavné mesto v južnom Taliansku na pobreží Tyrrhenského mora, hlavné mesto regiónu Kampánia, hlavné hospodárske centrum juhu Talianska.
Pozrieť Pasiteles a Neapol
Olympijské hry (starovek)
amfore, cca 550 pred Kr. Olympijské hry boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri roky v auguste a septembri (v mesiaci metageitnión) ako pocta Diovi v Olympii na Peloponéze medzi rokmi (najneskôr) 776 pred Kr.
Pozrieť Pasiteles a Olympijské hry (starovek)
Orestes (Agamemnónov syn)
Bouguereaua Orestes alebo Orestés je v gréckej mytológii jediný syn mykénskeho kráľa Agamemnóna a Klytaimnéstry, brat Elektry.
Pozrieť Pasiteles a Orestes (Agamemnónov syn)
Pausanias (geograf)
Pausanias alebo Pausaniás (* 115, Malá Ázia - † 180) bol grécky cestovateľ a zemepisec.
Pozrieť Pasiteles a Pausanias (geograf)
Plínius Starší
Gaius Plinius Secundus alebo Plínius Starší (* 23, Novum Comum – † 24. august 79, Stabiae) bol rímsky spisovateľ, autor prírodopisnej encyklopédie nesúcej názov Historia Naturalis.
Pozrieť Pasiteles a Plínius Starší
Rím
Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.
Pozrieť Pasiteles a Rím
Signatúra (umenie)
Martina Benku Signatúra (z latinského slova signum „označenie“) je znak označujúci identitu umelca, najčastejšie jeho podpis alebo podpisová značka.
Pozrieť Pasiteles a Signatúra (umenie)
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Pozrieť Pasiteles a Staroveké Grécko
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Pozrieť Pasiteles a Staroveký Rím
Stefanos (sochár)
Kópia Stefanovho atléta, Museum of Fine Arts of Lyon Stefanos bol grécky sochár v 1. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Stephanos Stefanos, grécky sochár z druhej polovice prvého storočia pred Kr., pôsobil v Ríme.
Pozrieť Pasiteles a Stefanos (sochár)
Vatikán
Baziliky sv. Petra na námestie Mapa '''Vatikánu''' Námestie sv. Petra Vatikán, dlhý tvar Vatikánsky mestský štát (lat. Status Civitatis Vaticanae), je najmenší štát sveta.
Pozrieť Pasiteles a Vatikán
Vojtech Zamarovský
Rodový erb JUDr.
Pozrieť Pasiteles a Vojtech Zamarovský
1. storočie pred Kr.
1.
Pozrieť Pasiteles a 1. storočie pred Kr.
89 pred Kr.
-9911.
Pozrieť Pasiteles a 89 pred Kr.