Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Inštalovať
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Mina Witkojcová

Index Mina Witkojcová

Mina Witkojcová (neprechýlene: Mina Witkojc alebo Mina Witcyc,; * 28. máj 1893, Burg† 11. november 1975, Papitz/Kolkwitz) bola nemecká lužickosrbská spisovateľka, poetka, dramatička, novinárka a prekladateľka píšuca v dolnolužickej srbčine.

52 vzťahy: Academia (české vydavateľstvo), Alexandr Sergejevič Puškin, Ženeva, Ľudová škola, Česko-Slovensko, Básnik, Berlín, Božena Němcová, Burg (Hautes-Pyrénées), Chřibská, Cottbus, Dolná Lužica, Dolnolužická srbčina, Domowina, Dramatik, Druhá svetová vojna, Durínsko, Erfurt, Hornolužická srbčina, Jakub Bart-Ćišinski, Kristína Royová, Lužica, Lužickí Srbi, Lyrika, Nacistické Nemecko, Novinár, Petr Bezruč, Považie, Praha, Preklad (jazykoveda), Spisovateľ, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 11. november, 1893, 1899, 1907, 1917, 1922, 1923, 1925, 1926, 1928, 1931, 1933, 1941, 1946, 1954, 1955, 1964, 1972, ..., 1975, 28. máj. Rozbaliť index (2 viac) »

Academia (české vydavateľstvo)

Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).

Nový!!: Mina Witkojcová a Academia (české vydavateľstvo) · Pozrieť viac »

Alexandr Sergejevič Puškin

Alexandr Sergejevič Puškin (* 6. jún 1799, Moskva – † 10. február 1837, Petrohrad) bol ruský romantický básnik a prozaik.

Nový!!: Mina Witkojcová a Alexandr Sergejevič Puškin · Pozrieť viac »

Ženeva

Ženeva je mesto nachádzajúce sa na juhu Švajčiarsku.

Nový!!: Mina Witkojcová a Ženeva · Pozrieť viac »

Ľudová škola

Ľudová škola (v niektorých kontextoch aj národná škola, v rokoch 1918-1948 pre Česko aj obecná škola) je jeden z (väčšinou už len bývalých) názvov všeobecnovzdelávacej elementárnej (čiže základnej) školy v nemecky hovoriacich krajinách a rakúskej monarchii (vrátane Uhorska) resp.

Nový!!: Mina Witkojcová a Ľudová škola · Pozrieť viac »

Česko-Slovensko

Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Nový!!: Mina Witkojcová a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »

Básnik

Básnik alebo poet alebo poeta je umelec pracujúci so slovom, ktorý tvorí básne.

Nový!!: Mina Witkojcová a Básnik · Pozrieť viac »

Berlín

Berlín je mesto vo forme mestského štátu a hlavné mesto Nemecka.

Nový!!: Mina Witkojcová a Berlín · Pozrieť viac »

Božena Němcová

Božena Němcová, rod.

Nový!!: Mina Witkojcová a Božena Němcová · Pozrieť viac »

Burg (Hautes-Pyrénées)

Burg je francúzska obec, ktorá sa nachádza v departemente Hautes-Pyrénées, v regióne Midi-Pyrénées.

Nový!!: Mina Witkojcová a Burg (Hautes-Pyrénées) · Pozrieť viac »

Chřibská

Chřibská je mesto v Česku v okrese Děčín v Ústeckom kraji.

Nový!!: Mina Witkojcová a Chřibská · Pozrieť viac »

Cottbus

Cottbus (slovenský historický názov Chotebuz) je mesto v spolkovej krajine Brandenbursko, ktoré sa nachádza približne 125 km juhovýchodne od Berlína na rieke Spréva.

Nový!!: Mina Witkojcová a Cottbus · Pozrieť viac »

Dolná Lužica

Dolná Lužica bol v rokoch 14101867 štátny útvar na historickom území Dolnej Lužice, ktoré je od roku 1945 rozdelene medzi Nemecko a Poľsko.

Nový!!: Mina Witkojcová a Dolná Lužica · Pozrieť viac »

Dolnolužická srbčina

Dolnolužická srbčina alebo dolná lužická srbčina je z obidvoch vymierajúcich lužických jazykov horšie zachovaná, pokiaľ ide o znalosti medzi dvojjazyčným obyvateľstvom a pokiaľ ide o kultúrne zázemie.

Nový!!: Mina Witkojcová a Dolnolužická srbčina · Pozrieť viac »

Domowina

„Serbski dom“ v Budyšíně – sídlo Domowiny Domowina je lužickosrbská národná a kultúrna organizácia, ktorá zastrešuje viacero lužickosrbských spolkov.

Nový!!: Mina Witkojcová a Domowina · Pozrieť viac »

Dramatik

Dramatik (z gréčtiny) je spisovateľ drám.

Nový!!: Mina Witkojcová a Dramatik · Pozrieť viac »

Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí.

Nový!!: Mina Witkojcová a Druhá svetová vojna · Pozrieť viac »

Durínsko

Durínsko (nem. Thüringen), dlhý tvar Durínsky slobodný štát (alebo Slobodný štát Durínsko), je spolková krajina v strede Nemecka s rozlohou 16 175 km² a 2,5 mil.

Nový!!: Mina Witkojcová a Durínsko · Pozrieť viac »

Erfurt

Erfurt je hlavným a najväčším mestom spolkovej republiky Durínsko.

Nový!!: Mina Witkojcová a Erfurt · Pozrieť viac »

Hornolužická srbčina

Hornolužická srbčina alebo horná lužická srbčina je z oboch lužických jazykov viac rozšírená medzi obyvateľstvom, a má lepšie kultúrne zázemie.

Nový!!: Mina Witkojcová a Hornolužická srbčina · Pozrieť viac »

Jakub Bart-Ćišinski

Jakub Bart-Ćišinski (* 20. august 1856, Pančicy-Kukow – † 16. september 1909, Pančicy-Kukow) bol lužickosrbský básnik, dramatik, prozaik a katolícky kňaz.

Nový!!: Mina Witkojcová a Jakub Bart-Ćišinski · Pozrieť viac »

Kristína Royová

Kristína Karolína Royová (* 18. august 1860, Stará Turá – † 27. december 1936, Stará Turá) bola slovenská náboženská spisovateľka a redaktorka.

Nový!!: Mina Witkojcová a Kristína Royová · Pozrieť viac »

Lužica

Lužica alebo zriedkavo Lužicko, historické pomenovanie, je historické územie, ktoré sa v súčasnosti nachádza v Nemecku (Sasko a Brandenbursko) a čiastočne Poľsku a Česku.

Nový!!: Mina Witkojcová a Lužica · Pozrieť viac »

Lužickí Srbi

Budyšín - centrum Lužických Srbov Lužickí Srbi (hornolužickosrbsky Serbja, dolnolužickosrbsky Serby) sú najmenší slovanský národ.

Nový!!: Mina Witkojcová a Lužickí Srbi · Pozrieť viac »

Lyrika

Smrť Jánošíkova, jedna z najznámejších slovenských básni. Lyrika (latin. lyrika mele - lýrou sprevádzané verše) je jeden z troch základných druhov umeleckej literatúry spolu s drámou a epikou.

Nový!!: Mina Witkojcová a Lyrika · Pozrieť viac »

Nacistické Nemecko

Nacistické Nemecko (iné názvy: Tretia ríša, Ríša, reich, Reich, rajch, od anšlusu Rakúska - a od 26. júna 1943 aj polooficiálne - Veľkonemecká ríša; oficiálny názov štátu znel po celý čas Nemecká ríša) je obdobie dejín Nemecka, v ktorom v Nemecku vládol národný socializmus (nacizmus), teda obdobie od začiatku roka 1933 do konca 2.

Nový!!: Mina Witkojcová a Nacistické Nemecko · Pozrieť viac »

Novinár

Novinár alebo žurnalista je tvorivý pracovník, ktorý je autorom novinárskych (žurnalistických) prejavov.

Nový!!: Mina Witkojcová a Novinár · Pozrieť viac »

Petr Bezruč

Petr Bezruč je literárny pseudonym Vladimíra Vašeka (* 15. september 1867, Opava – † 12. február 1958, Olomouc), českého básnika, ktorý uverejnil svoju jedinú básnickú zbierku Slezské písně na začiatku 20.

Nový!!: Mina Witkojcová a Petr Bezruč · Pozrieť viac »

Považie

Považský hrad Považie je slovenský región, spravidla súhrnné označenie pre Horné Považie, Stredné Považie a Dolné Považie, teda územie v okolí rieky Váh od prielomu v Strečnianskom priesmyku zhruba po sútok s Malým Dunajom.

Nový!!: Mina Witkojcová a Považie · Pozrieť viac »

Praha

Praha je hlavné a najväčšie mesto Česka.

Nový!!: Mina Witkojcová a Praha · Pozrieť viac »

Preklad (jazykoveda)

Preklad (iné názvy: prekladanie, preloženie) je prevod (v užšom zmysle len písomný, resp. literárny prevod) správy (resp. textu) z jedného jazykového kódu do iného.

Nový!!: Mina Witkojcová a Preklad (jazykoveda) · Pozrieť viac »

Spisovateľ

Spisovateľ je človek, ktorý sa profesionálne venuje písaniu, väčšinou kníh.

Nový!!: Mina Witkojcová a Spisovateľ · Pozrieť viac »

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (v rokoch 1943 – 1953 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení, v rokoch 1953 – 1973 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) je účelové vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ktoré „publikuje najvýznamnejšie výsledky vedeckovýskumnej činnosti vo vedách o neživej a živej prírode i v oblasti spoločenských vied.“.

Nový!!: Mina Witkojcová a VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied · Pozrieť viac »

11. november

* Deň vojnových veteránov.

Nový!!: Mina Witkojcová a 11. november · Pozrieť viac »

1893

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1893 · Pozrieť viac »

1899

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1899 · Pozrieť viac »

1907

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1907 · Pozrieť viac »

1917

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1917 · Pozrieť viac »

1922

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1922 · Pozrieť viac »

1923

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1923 · Pozrieť viac »

1925

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1925 · Pozrieť viac »

1926

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1926 · Pozrieť viac »

1928

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1928 · Pozrieť viac »

1931

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1931 · Pozrieť viac »

1933

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1933 · Pozrieť viac »

1941

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1941 · Pozrieť viac »

1946

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1946 · Pozrieť viac »

1954

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1954 · Pozrieť viac »

1955

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1955 · Pozrieť viac »

1964

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1964 · Pozrieť viac »

1972

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1972 · Pozrieť viac »

1975

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 1975 · Pozrieť viac »

28. máj

Žiadny popis.

Nový!!: Mina Witkojcová a 28. máj · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Mina Witcyc, Mina Witkojc, Wilhelmine Wittka.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »