Obsah
18 vzťahy: Afrodita, Archaické obdobie (Grécko), Atény, Bronz, Dionýzie, Erechtheion, Héra (bohyňa), Helenizmus, Homér, Iliada, Karyatída, Leóchares (sochár), Mramor, Panaténaie, Polykleitos z Argosu, Praxiteles (sochár), Skopas (sochár), Staroveké Grécko.
Afrodita
Afrodita syrakúzska. Mramor, rímska kópia z 2. storočia podľa gréckeho originálu zo 4. storočia pred Kr.; krk, hlava a ľavá ruka sú reštaurácie od Antonia Canovu. Nájdené v Baiae v južnom Taliansku. Národné archeologické múzeum v Aténach.
Pozrieť Kanoun a Afrodita
Archaické obdobie (Grécko)
Archaickým obdobím v dejinách starovekého Grécka sa označuje obdobie 800 – 500 pred Kr.
Pozrieť Kanoun a Archaické obdobie (Grécko)
Atény
Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).
Pozrieť Kanoun a Atény
Bronz
Bronz je zliatina medi s cínom, olovom, hliníkom a ďalšími prvkami.
Pozrieť Kanoun a Bronz
Dionýzie
Dionýzie boli starogrécke náboženské slávnosti na počesť boha vína, ročných období a mystérií Dionýza.
Pozrieť Kanoun a Dionýzie
Erechtheion
Juhozápadný pohľad na Erechteion Erechtheion alebo Erechteion je chrám na aténskej Akropole.
Pozrieť Kanoun a Erechtheion
Héra (bohyňa)
2. storočia. Louvre, Paríž Héra (iné názvy: Héré, zastarano Hera či Here; po grécky Ἥρα - Héra alebo Ἥρη - Héré) je v starogréckej mytológii hlavná bohyňa manželstva, žien a rodiny, ochraňuje rodiace ženy a deti.
Pozrieť Kanoun a Héra (bohyňa)
Helenizmus
Helenizmus (zo – Grék) je dejinná a kultúrna epocha, obdobie starovekých dejín východného Stredomoria a Prednej Ázie od výbojov, započatých 338 pred Kr. macedónskymi panovníkmi Filipom II. a jeho synom Alexandrom Veľkým (v rokoch 334 – 324).
Pozrieť Kanoun a Helenizmus
Homér
Homér – Musée du Louvre Homér alebo Homéros (Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros) bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie.
Pozrieť Kanoun a Homér
Iliada
Iliada alebo Ilias alebo Ílias (koreň pri skloňovaní je v slovenčine vždy Iliad- resp. Íliad-; starogr. Ἰλιάς - Ilias/iný prepis Ílias, Ilion - Trója) je prvá z dvoch veľkých epických básni (eposov), ktorých autorstvo sa pripisuje Homérovi.
Pozrieť Kanoun a Iliada
Karyatída
''Sieň panien'', karyatídy na chráme Erechteion Karyatída (z) je socha ženskej postavy, ktorá slúži ako nosný prvok nahrádzajúci stĺp alebo pilier podopierajúci architráv.
Pozrieť Kanoun a Karyatída
Leóchares (sochár)
strany.
Pozrieť Kanoun a Leóchares (sochár)
Mramor
Mramor alebo kryštalický vápenec je premenená hornina skladajúca sa z 95 % kryštálov karbonátov, najčastejšie kalcitu (CaCO3).
Pozrieť Kanoun a Mramor
Panaténaie
Panaténaie alebo Panaténajské slávnosti alebo Panaténajské hry boli slávnosti na počesť bohyne Atény v starom Grécku.
Pozrieť Kanoun a Panaténaie
Polykleitos z Argosu
Doryforos z Pompejí, rímska kópia Polykleitos (Polykleitos) (* okolo 480 pred Kr., Sikyón alebo Argos – † okolo 410 pred Kr.) je považovaný za jedného z najvýznamnejších sochárov starovekého Grécka.
Pozrieť Kanoun a Polykleitos z Argosu
Praxiteles (sochár)
''Odpočívajúci satyr'', rímska kópia originálu od sochára Praxitela Praxiteles alebo Praxitelés alebo Práxitelés (z Atén) (- Praxiteles/iné prepisy: Praxitelés, Práxitelés; 4. stor. pred Kr.) bol sochár v starovekom Grécku.
Pozrieť Kanoun a Praxiteles (sochár)
Skopas (sochár)
Vatikánske múzeá Pohrebná stéla, 340 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach Skopas bol grécky sochár a architekt v 4. storočí pred Kr. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších sochárov antického Grécka.
Pozrieť Kanoun a Skopas (sochár)
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Pozrieť Kanoun a Staroveké Grécko