Rýchlejšie ako prehliadači!
27 vzťahy: Americká občianska vojna, Demokratická strana (USA), James Buchanan, Jefferson Davis, Kentucky, Kongres Spojených štátov, Lexington (Kentucky), Senát Spojených štátov, Spojené štáty, Viceprezident Spojených štátov, 10. máj, 16. január, 17. máj, 1821, 1843, 1849, 1850, 1851, 1855, 1857, 1861, 1865, 1875, 3. marec, 4. december, 4. marec, 6. február.
Americká občianska vojna
Americká občianska vojna bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá prepukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch. Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo. Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a Americká občianska vojna · Pozrieť viac »
Demokratická strana (USA)
Demokratická strana je jednou z dvoch hlavných strán v Spojených štátoch.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a Demokratická strana (USA) · Pozrieť viac »
James Buchanan
James Buchanan (* 23. apríl 1791, Cove Gap, Pensylvánia, USA – † 1. jún 1868, Lancaster) bol 15.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a James Buchanan · Pozrieť viac »
Jefferson Davis
Jefferson Davis (* 3. jún 1808, Fairview, Kentucky, USA – † 6. december 1889, New Orleans, Louisiana, USA) bol americký politik, v rokoch 18531857 vedúci ministerstva vojny a predovšetkým prvý a jediný prezident Konfederovaných štátov amerických.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a Jefferson Davis · Pozrieť viac »
Kentucky
Kentucky je štát nachádzajúci sa na stredovýchode USA.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a Kentucky · Pozrieť viac »
Kongres Spojených štátov
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a Kongres Spojených štátov · Pozrieť viac »
Lexington (Kentucky)
Lexington je správne mesto okresu Fayette County v štáte Kentucky v USA.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a Lexington (Kentucky) · Pozrieť viac »
Senát Spojených štátov
Znak Senátu Spojených štátov Kongresu Spojených štátov Zasadanie senátu Senát Spojených štátov je jedna z komôr Kongresu Spojených štátov.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a Senát Spojených štátov · Pozrieť viac »
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a Spojené štáty · Pozrieť viac »
Viceprezident Spojených štátov
Vlajka viceprezidenta Spojených štátov Viceprezident Spojených štátov (vice president of the United States) je po prezidentovi druhým najvyšším predstaviteľom Spojených štátov a podľa ústavy je predsedom ex officio Senátu Spojených štátov.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a Viceprezident Spojených štátov · Pozrieť viac »
10. máj
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 10. máj · Pozrieť viac »
16. január
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 16. január · Pozrieť viac »
17. máj
* Svetový deň telekomunikácií (ITU).
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 17. máj · Pozrieť viac »
1821
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 1821 · Pozrieť viac »
1843
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 1843 · Pozrieť viac »
1849
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 1849 · Pozrieť viac »
1850
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 1850 · Pozrieť viac »
1851
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 1851 · Pozrieť viac »
1855
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 1855 · Pozrieť viac »
1857
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 1857 · Pozrieť viac »
1861
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 1861 · Pozrieť viac »
1865
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 1865 · Pozrieť viac »
1875
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 1875 · Pozrieť viac »
3. marec
* Deň boja spisovateľov za mier (Pen Klub).
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 3. marec · Pozrieť viac »
4. december
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 4. december · Pozrieť viac »
4. marec
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 4. marec · Pozrieť viac »
6. február
Žiadny popis.
Nový!!: John Cabell Breckinridge a 6. február · Pozrieť viac »
