Pracujeme na obnove aplikácie Unionpedia v Google Play Store
VychádzajúcePrichádzajúce
🌟Zjednodušili sme náš dizajn pre lepšiu navigáciu!
Instagram Facebook X LinkedIn

Interbrigáda

Index Interbrigáda

Vlajka Medzinárodných brigád Jednotka bulharských intebrigadistov v roku 1937 Vlajka talianskej protifašistickej organizácie ''Giustizia e Libertà'' Interbrigáda bola vojenská jednotka tvorená výlučne zo zahraničných dobrovoľníkov, ktorá bojovala v rokoch 1936 - 1939 v španielskej občianskej vojne na strane Druhej španielskej republiky (republikáni) proti jednotkám generála Franka.

Obsah

  1. 30 vzťahy: Írsko, Španielska občianska vojna (1936), Benito Mussolini, Bitka o Francúzsko, Druhá španielska republika, Falanga, Fidel Castro, Francisco Franco, František Kriegel, George Orwell, Guadalajara, Hold Katalánsku, Josef Pavel, Josif Vissarionovič Stalin, Josip Broz Tito, Kominterna, Komunistická strana, Komunistická strana Česko-Slovenska, Kubánska revolúcia, Luigi Longo, Madrid, Málaga, Ministerium für Staatssicherheit, Nacistické Nemecko, Nemecká demokratická republika, Pražská jar, Ruská občianska vojna, Sovietsky zväz, Talianske kráľovstvo (1861 – 1946), Valencia.

Írsko

Satelitná snímka Írska Írsko, niekedy Írska republika, je štát v západnej Európe, zaberajúci približne päť šestín povrchu ostrova Írsko.

Pozrieť Interbrigáda a Írsko

Španielska občianska vojna (1936)

Španielska občianska vojna patrí k najkrvavejším, ale aj najneprehľadanejším konfliktom 20.

Pozrieť Interbrigáda a Španielska občianska vojna (1936)

Benito Mussolini

Benito Mussolini (* 29. júl 1883 Predappio, Romagna – † 28. apríl 1945, pri Miláne) bol vodca talianskeho fašizmu a v rokoch 19221943 fašistický diktátor v Taliansku.

Pozrieť Interbrigáda a Benito Mussolini

Bitka o Francúzsko

Bitka o Francúzsko (10. máj22. jún 1940) začala útokom nemeckých vojsk na Holandsko, Belgicko, Luxembursko (Fall Gelb), ktorý znamenal likvidáciu najlepších spojeneckých armád.

Pozrieť Interbrigáda a Bitka o Francúzsko

Druhá španielska republika

Druhá španielska republika je obdobie španielskych dejín v rokoch 1931 až 1939.

Pozrieť Interbrigáda a Druhá španielska republika

Falanga

Falanga (v prvom a najmä poslednom význame aj falanx) môže byť.

Pozrieť Interbrigáda a Falanga

Fidel Castro

Fidel Alejandro Castro Ruz (audio) (* 13. august 1926, Birán, Kuba† 25. november 2016, Havana) bol kubánsky právnik a revolucionár, dlhoročný politický líder a prezident Kuby.

Pozrieť Interbrigáda a Fidel Castro

Francisco Franco

Francisco Franco Bahamonde (* 4. december 1892 – † 20. november 1975), označovaný tiež ako generál Franco, bol španielsky diktátor a najvyšší predstaviteľ Španielska od roku 1939 až do svojej smrti v roku 1975.

Pozrieť Interbrigáda a Francisco Franco

František Kriegel

MUDr. František Kriegel, CSc. (* 10. apríl 1908, Stanislavov, Halič – † 3. december 1979, Praha) bol československý lekár, politik Komunistickej strany Československa, poslanec Národného zhromaždenia ČSSR a Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia.

Pozrieť Interbrigáda a František Kriegel

George Orwell

Eric Arthur Blair (* 25. jún 1903, Motihari, India – † 21. január 1950, Londýn, Spojené kráľovstvo), známy pod literárnym pseudonymom George Orwell, bol britský novinár a spisovateľ.

Pozrieť Interbrigáda a George Orwell

Guadalajara

Guadalajara môže byť.

Pozrieť Interbrigáda a Guadalajara

Hold Katalánsku

V diele Hold Katalánsku politický žurnalista a spisovateľ George Orwell zaznamenáva svoje skúsenosti a poznámky (z decembra 1936 až júna 1937) o španielskej občianskej vojne.

Pozrieť Interbrigáda a Hold Katalánsku

Josef Pavel

Josef Pavel môže byť.

Pozrieť Interbrigáda a Josef Pavel

Josif Vissarionovič Stalin

Josif Vissarionovič Stalin (rodným menom; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.

Pozrieť Interbrigáda a Josif Vissarionovič Stalin

Josip Broz Tito

Josip Broz Tito, vlastným menom Josip Broz (* 7. máj 1892, Kumrovec – † 4. máj 1980, Ľubľana), bol juhoslovanský komunistický revolucionár a politik.

Pozrieť Interbrigáda a Josip Broz Tito

Kominterna

Komunistická internacionála, skrátene Kominterna alebo Tretia internacionála (rusky: Коммунистический интернационал alebo Коминтерн, anglicky: Comintern) bola medzinárodná komunistická organizácia založená v Moskve v marci 1919 a pôsobiaca do roku 1943.

Pozrieť Interbrigáda a Kominterna

Komunistická strana

Komunistická strana je politická strana, ktorá propaguje komunizmus, a ktorej program spravidla vychádza z teórie marxizmu alebo marxizmu-leninizmu.

Pozrieť Interbrigáda a Komunistická strana

Komunistická strana Česko-Slovenska

Vlajka KSČ Komunistická strana Česko-Slovenska (skratka KSČS), do marca 1990 Komunistická strana Československa (skratka KSČ) bola komunistická politická strana (resp. od 4. novembra 1990 až do jej zániku 7. apríla 1992 federáciou dvoch politických strán) v Česko-Slovensku v rokoch 1921 až 1992.

Pozrieť Interbrigáda a Komunistická strana Česko-Slovenska

Kubánska revolúcia

Víťazný pochod revolucionárov Fidela Castra na Havanu, január 1959 Kubánska revolúcia bolo zvrhnutie vlády kubánskeho diktátora Fulgencia Batistu Hnutím 26. júla a založenie nového systému politiky, vedeného Fidelom Castrom koncom 50.

Pozrieť Interbrigáda a Kubánska revolúcia

Luigi Longo

Luigi Longo (* 15. marec 1900, Fubine Monferrato, Taliansko – † 16. október 1980, Rím) bol taliansky politik, ktorý sa angažoval v talianskom a medzinárodnom komunistickom a robotníckom hnutí.

Pozrieť Interbrigáda a Luigi Longo

Madrid

Madrid je hlavným a zároveň najväčším mestom Španielska, leží v jeho centre.

Pozrieť Interbrigáda a Madrid

Málaga

Málaga môže byť.

Pozrieť Interbrigáda a Málaga

Ministerium für Staatssicherheit

Logo Stasi Ministerium für Staatssicherheit (doslova „Ministerstvo pre štátnu bezpečnosť“, skr. „MfS“, hovorovo „Stasi“) bola tajná služba NDR.

Pozrieť Interbrigáda a Ministerium für Staatssicherheit

Nacistické Nemecko

Nacistické Nemecko (iné názvy: Tretia ríša, Ríša, reich, Reich, rajch, od anšlusu Rakúska - a od 26. júna 1943 aj polooficiálne - Veľkonemecká ríša; oficiálny názov štátu znel po celý čas Nemecká ríša) je obdobie dejín Nemecka, v ktorom v Nemecku vládol národný socializmus (nacizmus), teda obdobie od začiatku roka 1933 do konca 2.

Pozrieť Interbrigáda a Nacistické Nemecko

Nemecká demokratická republika

Nemecká demokratická republika (NDR, hovorovo „Východné Nemecko“, po nemecky Deutsche Demokratische Republik, skr. DDR) bol socialistický (resp. do roku 1968 ľudovodemokratický) štát na území časti dnešného Nemecka, ktorý existoval v rokoch 1949 až 1990.

Pozrieť Interbrigáda a Nemecká demokratická republika

Pražská jar

Ceauşescova vláda bola od začiatku ostro proti okupácii. Na tejto fotografii ju rumunská komunistická vláda oficiálne odsudzuje. Helsinkách Pražská jar sa nazýva obdobie od konca roku 1967 do okupácie Česko-Slovenska v auguste 1968.

Pozrieť Interbrigáda a Pražská jar

Ruská občianska vojna

Ruská občianska vojna bol ozbrojený konflikt medzi rôznymi politickými a etnickými skupinami, štátnymi útvarmi v oblasti rozpadajúceho sa Ruského impéria, medzi rokmi 1918 a 1922 resp.

Pozrieť Interbrigáda a Ruská občianska vojna

Sovietsky zväz

Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.

Pozrieť Interbrigáda a Sovietsky zväz

Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)

Talianske kráľovstvo bol európsky štát, ktorý vznikol v roku 1861 zjednotením krajín na území dnešného Talianska pod vládou Savojovcov, jedného kráľovského rodu talianskeho pôvodu, ktorí vládli v jednom z rozdrobených talianskych štátov – v Sardínskom kráľovstve.

Pozrieť Interbrigáda a Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)

Valencia

Valencia môže byť: A) Názov.

Pozrieť Interbrigáda a Valencia

Známy ako Interbrigády, Medzinárodné brigády.