Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Kominterna

Index Kominterna

Komunistická internacionála, skrátene Kominterna alebo Tretia internacionála (rusky: Коммунистический интернационал alebo Коминтерн, anglicky: Comintern) bola medzinárodná komunistická organizácia založená v Moskve v marci 1919 a pôsobiaca do roku 1943.

58 vzťahy: Adolf Hitler, Angličtina, Španielčina, Červená armáda, Česká strana sociálnodemokratická, Česko-Slovensko, Československá socialistická republika, Belehrad, Bukurešť, Bulharsko, Buržoázia, Buržoázny nacionalizmus, Fašizmus, Francúzsko, Francisco Franco, Georgi Dimitrov, Internacionála (združenie), Japonsko, Josif Vissarionovič Stalin, Juhoslávia (1943 – 1992), Kominforma, Komunistická strana Číny, Komunistická strana Česko-Slovenska, Komunizmus, Londýn, Maďarsko, Marshallov plán, Medzinárodné robotnícke združenie, Moskva, Nemecko, Nikita Sergejevič Chruščov, Operácia Barbarossa, Organizácia, Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Organizácia Spojených národov, Organizácia Varšavskej zmluvy, Pakt Ribbentrop-Molotov, Paríž, Petrohrad, Požiar Ríšskeho snemu, Poľsko, Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu, Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku, Rada vzájomnej hospodárskej pomoci, Ruština, Rumunsko, Socializmus, Sovietsky zväz, Spojené štáty, Spojenci (druhá svetová vojna), ..., Studená vojna, Szklarska Poręba, Taliansko, Východný blok, Veľký teror, Viačeslav Michajlovič Molotov, Vladimir Iľjič Lenin, Západný blok. Rozbaliť index (8 viac) »

Adolf Hitler

Adolf Hitler (* 20. apríl 1889, Braunau am Inn – † 30. apríl 1945, Berlín) bol nemecký politik narodený v Rakúsku, diktátor, člen a neskôr líder Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), autor národnosocialistickej koncepcie štátu (v diele Mein Kampf, 1927), ktorý stál na čele Nemeckej ríše najskôr ako ríšsky kancelár (30. január 19331934) a následne ako vodca a ríšsky kancelár (2. august 19341945).

Nový!!: Kominterna a Adolf Hitler · Pozrieť viac »

Angličtina

Angličtina je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorilo v ranom stredoveku v Anglicku a neskôr sa stal popredným jazykom medzinárodného diskurzu v dnešnom svete.

Nový!!: Kominterna a Angličtina · Pozrieť viac »

Španielčina

Španielčina (po španielsky: español; úplné alebo čiastočné synonymum: kastílčina - po španielsky: castellano) je románsky jazyk, ktorý vznikol na Pyrenejskom polostrove v Európe; dnes je globálnym jazykom, ktorým ako materinským jazykom hovorí takmer 500 miliónov ľudí, hlavne v Španielsku a v Amerike.

Nový!!: Kominterna a Španielčina · Pozrieť viac »

Červená armáda

Červená armáda alebo presnejšie Robotnícko-roľnícka Červená armáda (skratka) bol oficiálny názov armády Sovietskeho zväzu (resp. do roku 1922 Ruskej SFSR) od septembra 1918 do októbra 1946.

Nový!!: Kominterna a Červená armáda · Pozrieť viac »

Česká strana sociálnodemokratická

Sociálna demokracia, skrátene SOCDEM, je česká stredoľavicová politická strana, ktorá je členom Socialistickej internacionály a Strany európskych socialistov.

Nový!!: Kominterna a Česká strana sociálnodemokratická · Pozrieť viac »

Česko-Slovensko

Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Nový!!: Kominterna a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »

Československá socialistická republika

Československá socialistická republika (skratka: ČSSR) bol oficiálny názov Česko-Slovenska od 11. júla 1960 do 29. marca 1990.

Nový!!: Kominterna a Československá socialistická republika · Pozrieť viac »

Belehrad

Kostol sv. Marka (pravoslávny) Belehrad (srbsky Beograd, Београд) je hlavné a najväčšie mesto Srbska.

Nový!!: Kominterna a Belehrad · Pozrieť viac »

Bukurešť

Bukurešť je hlavné a najväčšie mesto Rumunska.

Nový!!: Kominterna a Bukurešť · Pozrieť viac »

Bulharsko

Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.

Nový!!: Kominterna a Bulharsko · Pozrieť viac »

Buržoázia

Buržoázia (z fr. bourgeoisie.

Nový!!: Kominterna a Buržoázia · Pozrieť viac »

Buržoázny nacionalizmus

Buržoázny nacionalizmus je podľa marxizmu-leninizmu reakčná buržoázna ideológia a politika, zdôrazňujúca záujmy jedného národa proti druhému, nadradzujúca jeden národ nad druhý.

Nový!!: Kominterna a Buržoázny nacionalizmus · Pozrieť viac »

Fašizmus

zväzok prútov a sekera. Fašizmus je pôvodne (a u niektorých autorov dodnes) označenie len diktátorskej formy vlády a príslušnej ideológie v Taliansku v rokoch 1922-1943 pod vedením B. Mussoliniho.

Nový!!: Kominterna a Fašizmus · Pozrieť viac »

Francúzsko

Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.

Nový!!: Kominterna a Francúzsko · Pozrieť viac »

Francisco Franco

Francisco Franco Bahamonde (* 4. december 1892 – † 20. november 1975), označovaný tiež ako generál Franco, bol španielsky diktátor a najvyšší predstaviteľ Španielska od roku 1939 až do svojej smrti v roku 1975.

Nový!!: Kominterna a Francisco Franco · Pozrieť viac »

Georgi Dimitrov

Georgi Dimitrov Michajlov, v slovenčine aj Juraj Dimitrov (* 18. jún 1882, Kovačevci, Bulharské kniežatstvo; dnešné Bulharsko – † 2. júl 1949, Moskva, ZSSR; dnešné Rusko) bol bulharský komunistický vodca.

Nový!!: Kominterna a Georgi Dimitrov · Pozrieť viac »

Internacionála (združenie)

Internacionála (medzinárodné združenie) je neformálne označenie alebo súčasť názvu najmä v minulosti významných medzinárodných združení strán sociálnodemokratických (socialistických), v istej fáze aj komunistických.

Nový!!: Kominterna a Internacionála (združenie) · Pozrieť viac »

Japonsko

Pagoda Tokio, Shinjuku Sensoji Veža vo Fukuoke Japonská ikebana Japonsko (formálne) je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey.

Nový!!: Kominterna a Japonsko · Pozrieť viac »

Josif Vissarionovič Stalin

Josif Vissarionovič Stalin (rodným menom; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.

Nový!!: Kominterna a Josif Vissarionovič Stalin · Pozrieť viac »

Juhoslávia (1943 – 1992)

Juhoslávia bola mnohonárodnostná federatívna ľudová a od roku 1963 socialistická republika v západnej časti Balkánskeho polostrova v rokoch 1943/1945 až 1992.

Nový!!: Kominterna a Juhoslávia (1943 – 1992) · Pozrieť viac »

Kominforma

Kominforma či Informbyro (rusky: Коминформ, Коминформбюро, anglicky: Cominform, srbochorvátsky: Informbiro) oficiálne Informačné byro komunistických a robotníckych strán, rusky Информационное бюро коммунистическихи рабочихпартий, Informacionnoje bjuro kommunističjeskich i rabočich Partij) bola najvyššie postavená oficiálna organizácia komunistického hnutia pôsobiaca v rokoch 1947 až 1956. Táto medzinárodná organizácia mala koordinovať činnosť "bratských" (marxisticko - leninských) komunistických strán v Európe. V povojnovom období bola sovietskym vedením využívaná ako nástroj vplyvu vo vznikajúcom Východnom bloku počas studenej vojny. Strany združené v Kominforme mali postupovať (pri budovaní komunizme) presne podľa sovietskeho vzoru. V prípade odklonu od tohto vzoru akým bola napr. roztržka s Juhosláviou v roku 1948 hrozili zúčastneným straníkom, strane ale aj celej krajine vážne dôsledky zo strany ZSSR (obdobie Infobiro 1948 - 1955 a titoizmu). Rovnako ako Kominterna (1919-1943), na ktorej činnosť nadväzovala, bola Kominforma jednoducho rozpustená v roku 1956.

Nový!!: Kominterna a Kominforma · Pozrieť viac »

Komunistická strana Číny

Komunistická strana Číny (skratka: 中共) je čínska politická strana.

Nový!!: Kominterna a Komunistická strana Číny · Pozrieť viac »

Komunistická strana Česko-Slovenska

Vlajka KSČ Komunistická strana Česko-Slovenska (skratka KSČS), do marca 1990 Komunistická strana Československa (skratka KSČ) bola komunistická politická strana (resp. od 4. novembra 1990 až do jej zániku 7. apríla 1992 federáciou dvoch politických strán) v Česko-Slovensku v rokoch 1921 až 1992.

Nový!!: Kominterna a Komunistická strana Česko-Slovenska · Pozrieť viac »

Komunizmus

Komunizmus (z  ← commun„spoločný“ ←) môže označovať.

Nový!!: Kominterna a Komunizmus · Pozrieť viac »

Londýn

Londýn je hlavné a najväčšie mesto Anglicka a Spojeného kráľovstva.

Nový!!: Kominterna a Londýn · Pozrieť viac »

Maďarsko

Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.

Nový!!: Kominterna a Maďarsko · Pozrieť viac »

Marshallov plán

Mapa povojnovej Európy ukazuje krajiny, ktoré dostali pomoc podľa Marshallovho plánu. Červený stĺpec ukazuje výšku pomoci pre jednotlivé krajiny. Marshallov plán alebo oficiálne Plán európskej obnovy bol plán prijatý Kongresom Spojených štátov 3. apríla 1948 s cieľom organizovane zabezpečiť americkú pomoc Európe zničenej druhou svetovou vojnou.

Nový!!: Kominterna a Marshallov plán · Pozrieť viac »

Medzinárodné robotnícke združenie

Medzinárodné robotnícke združenie/Medzinárodný robotnícky spolok/Medzinárodná robotnícka asociácia alebo Medzinárodné združenie robotníkov/Medzinárodný spolok robotníkov/Medzinárodná asociácia robotníkov alebo Medzinárodné združenie pracujúcich/Medzinárodný spolok pracujúcich (pôvodný názov International Workingmen's Association, skr. IWA, Medzinárodná asociácia pracujúcich) alebo neoficiálne Prvá internacionála bola medzinárodná organizácia socialistických strán a robotníckych zväzov, založená v roku 1864 v Londýne.

Nový!!: Kominterna a Medzinárodné robotnícke združenie · Pozrieť viac »

Moskva

Moskva je hlavné a najväčšie mesto Ruska.

Nový!!: Kominterna a Moskva · Pozrieť viac »

Nemecko

Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.

Nový!!: Kominterna a Nemecko · Pozrieť viac »

Nikita Sergejevič Chruščov

Nixonom Nikita Sergejevič Chruščov (* 15. apríl 1894, Kalinovka – † 11. september 1971, Moskva) bol sovietsky politik.

Nový!!: Kominterna a Nikita Sergejevič Chruščov · Pozrieť viac »

Operácia Barbarossa

Operácia Barbarossa je kódové označenie pre inváziu vojsk Osi do ZSSR, ktorá otvorila východný front a začala vojenskú kampaň označovanú taktiež ako Veľká vlastenecká vojna.

Nový!!: Kominterna a Operácia Barbarossa · Pozrieť viac »

Organizácia

Organizácia alebo organizovanie môže byť.

Nový!!: Kominterna a Organizácia · Pozrieť viac »

Organizácia Severoatlantickej zmluvy

Organizácia Severoatlantickej zmluvy (skratka: NATO;; skratka: OTAN; najmä v 90. rokoch 20. storočia názov prekladaný ako Severoatlantická aliancia a do roku 1989 ako Severoatlantický pakt) je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená 4. apríla 1949 podpisom tzv.

Nový!!: Kominterna a Organizácia Severoatlantickej zmluvy · Pozrieť viac »

Organizácia Spojených národov

Členské krajiny OSN Organizácia Spojených národov (o názvoch pozri nižšie) je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte.

Nový!!: Kominterna a Organizácia Spojených národov · Pozrieť viac »

Organizácia Varšavskej zmluvy

Organizácia Varšavskej zmluvy alebo Varšavská zmluva, novšie neoficiálne aj: Varšavský pakt bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu, založená ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie (NATO) pod vedením USA.

Nový!!: Kominterna a Organizácia Varšavskej zmluvy · Pozrieť viac »

Pakt Ribbentrop-Molotov

Molotov (sediaci) pri podpisovaní zmluvy. V pozadí Stalin a vedľa neho (za Molotovom) Ribbentrop. Moskva, 23. august 1939 Pakt Ribbentrop - Molotov alebo Pakt o neútočení alebo Pakt Hitler - Stalin bola zmluva medzi Hitlerovým Nemeckom a Sovietskym zväzom (ZSSR) vedeným Stalinom.

Nový!!: Kominterna a Pakt Ribbentrop-Molotov · Pozrieť viac »

Paríž

Paríž je hlavné a najväčšie mesto Francúzska, s rozlohou 105 kilometrov štvorcových.

Nový!!: Kominterna a Paríž · Pozrieť viac »

Petrohrad

Petrohrad (-slovenský normovaný názov;; do roku 1991 Leningrad; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je druhé najvýznamnejšie ruské mesto po Moskve, ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade Ruska, administratívne centrum Leningradskej oblasti a Severozápadného federálneho okruhu.

Nový!!: Kominterna a Petrohrad · Pozrieť viac »

Požiar Ríšskeho snemu

Hasiči sa snažia uhasiť požiar Požiar Ríšskeho snemu alebo požiar Reichstagu je požiar, ktorý zničil budovu Ríšskeho snemu v Berlíne 27. februára 1933.

Nový!!: Kominterna a Požiar Ríšskeho snemu · Pozrieť viac »

Poľsko

Andrzej Duda, poľský prezident Kráľovský palác vo Varšave Prezidentský palác Zasadnutie poľského parlamentu Krakov Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá. Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.

Nový!!: Kominterna a Poľsko · Pozrieť viac »

Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu

Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu (po česky Proces proti titovským špionům a rozvratníkům v Československu) označovaný aj podtitulom „Šefik Kević a spoločníci“ bol vykonštruovaný politický proces súvisiaci s vylúčením Juhoslávie z komunistického tábora v júni 1948 a následnom prenasledovaní domnelých a skutočných Titovych priaznivcov a spojencov.

Nový!!: Kominterna a Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu · Pozrieť viac »

Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku

Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku, v súdnom spise označovaný ako Proces s G. Husákom a spoločníkmi, bol vykonštruovaný politický proces s vysokými slovenskými komunistickými funkcionármi, propagandisticky označovanými ako „buržoázni nacionalisti“.

Nový!!: Kominterna a Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku · Pozrieť viac »

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP,, skr. SEV;, skr. Comecon) bola mnohostranná medzištátna hospodárska organizácia prevažne východoeurópskych krajín v rokoch 1949 až 1991 so sídlom v Moskve (ZSSR).

Nový!!: Kominterna a Rada vzájomnej hospodárskej pomoci · Pozrieť viac »

Ruština

Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk.

Nový!!: Kominterna a Ruština · Pozrieť viac »

Rumunsko

Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.

Nový!!: Kominterna a Rumunsko · Pozrieť viac »

Socializmus

menej ako 19 rokov Socializmus je.

Nový!!: Kominterna a Socializmus · Pozrieť viac »

Sovietsky zväz

Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.

Nový!!: Kominterna a Sovietsky zväz · Pozrieť viac »

Spojené štáty

Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.

Nový!!: Kominterna a Spojené štáty · Pozrieť viac »

Spojenci (druhá svetová vojna)

W. Churchill). Spojenci alebo protihitlerovská koalícia bola protinacistická koalícia počas druhej svetovej vojny, ktorej hlavní členovia boli Spojené kráľovstvo, Sovietsky zväz, Spojené štáty a Čína a ďalšie krajiny.

Nový!!: Kominterna a Spojenci (druhá svetová vojna) · Pozrieť viac »

Studená vojna

Studená vojna bola skrytým konfliktom medzi Západom (Spojené štáty a ďalšie západné krajiny) a komunistickým blokom (resp. východným blokom, vedeným Sovietskym zväzom), keď sa Spojené štáty a Sovietsky zväz po víťazstve v druhej svetovej vojne stali súperiacimi superveľmocami.

Nový!!: Kominterna a Studená vojna · Pozrieť viac »

Szklarska Poręba

Szklarska Poręba je mesto v Poľsku v Dolnosliezskom vojvodstve v okrese Powiat jeleniogórski v rovnomennej gmine.

Nový!!: Kominterna a Szklarska Poręba · Pozrieť viac »

Taliansko

Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.

Nový!!: Kominterna a Taliansko · Pozrieť viac »

Východný blok

Mapa východného bloku v rokoch 1948 – 1989 Východný blok (skrátene Východ) alebo sovietsky blok je neformálne pomenovanie Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v strednej a východnej Európe (Bulharska, Česko-Slovenska, Východného Nemecka, Maďarska, Poľska, Rumunska a do roku približne 1960 aj Albánska), ktoré sa používalo počas studenej vojny.

Nový!!: Kominterna a Východný blok · Pozrieť viac »

Veľký teror

Verdikt tzv. Trojky UNKVD Kalininskej oblasti, 27. decembra 1937 odsudzujúci Piotra Konstantinoviča Zinovieva (nar. 1894) na trest smrti zastrelením. Za agitáciu zameranú na podkopanie sovietskej vlády, šírenie provokatívnych fám o konci sovietskej moci a obnovení kapitalizmu. Veľký teror alebo veľká čistka alebo hovorovo ježovščina je označenie pre obdobie najmasovejších stalinských represií v ZSSR v rokoch 1937 - 1938.

Nový!!: Kominterna a Veľký teror · Pozrieť viac »

Viačeslav Michajlovič Molotov

Viačeslav Michajlovič Molotov, vlastným menom Viačeslav Michajlovič Skriabin (* 9. marec 1890, osada Kukurka, Viatská gubernia – † 8. november 1986, Moskva) bol politik a sovietsky štátnik a diplomat.

Nový!!: Kominterna a Viačeslav Michajlovič Molotov · Pozrieť viac »

Vladimir Iľjič Lenin

Vladimir Iľjič Lenin, vlastným menom Vladimir Iľjič Ulianov (starší prepis: Uľjanov;; * 22. apríl 1870, Simbirsk (dnes Ulianovsk) – † 21. január 1924, Gorki pri Moskve) bol ruský marxistický revolucionár a architekt moderného komunizmu – boľševizmu.

Nový!!: Kominterna a Vladimir Iľjič Lenin · Pozrieť viac »

Západný blok

Západný blok alebo len Západ bol termín používaný na označenie krajín pod vedením USA najmä počas Studenej vojny ako protiklad k východnému bloku, ktorý bol vedený ZSSR.

Nový!!: Kominterna a Západný blok · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Komunistická internacionála, Tretia internacionála.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »