31 vzťahy: Academia (české vydavateľstvo), Akakiánska schizma, Byzantská ríša, Chalcedónsky koncil, Cisár, Efezský koncil, Ekumenický koncil, Encyclopaedia Beliana, Grécke jazyky, Istanbul, Justín I., Libri, Monofyzitizmus, Náboženstvo v Byzantskej ríši, Pápež, Provincia (staroveký Rím), Prvý carihradský koncil, Prvý nicejský koncil, Rím, Schizma, Slovenská akadémia vied, Teológia, Vyhláška, Zénón (Byzantská ríša), Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopolu, 325, 381, 431, 451, 482, 519.
Academia (české vydavateľstvo)
Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).
Nový!!: Henotikon a Academia (české vydavateľstvo) · Pozrieť viac »
Akakiánska schizma
Akakiánska schizma (iné názvy: Akakiova schizmaAkakios. In:, Akáciova schizma, akaciánska schizma, akakiovská schizma) (484 až 519) predstavovala prvú vážnu schizmu medzi západnou a východnou cirkvou.
Nový!!: Henotikon a Akakiánska schizma · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Henotikon a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Chalcedónsky koncil
''Chalcedónsky koncil'' (Vasilij Ivanovič Surikov, 1876) Chalcedónsky koncil bol štvrtým ekumenickým koncilom v dejinách cirkvi.
Nový!!: Henotikon a Chalcedónsky koncil · Pozrieť viac »
Cisár
Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.
Nový!!: Henotikon a Cisár · Pozrieť viac »
Efezský koncil
Efezský koncil zasadal medzi 22. júnom 431 a 10. júlom 431 v maloázijskom Efeze.
Nový!!: Henotikon a Efezský koncil · Pozrieť viac »
Ekumenický koncil
Ekumenický koncil (gr. οἰκουμένη - "obývaný svet") alebo všeobecný snem je stretnutie biskupov (koncil) celej cirkvi na celom svete.
Nový!!: Henotikon a Ekumenický koncil · Pozrieť viac »
Encyclopaedia Beliana
Encyclopaedia Beliana – prvých 5 zväzkov. Encyclopaedia Beliana (podtitul: slovenská všeobecná encyklopédia (v dvanástich zväzkoch)) je veľká slovenská všeobecná encyklopédia, pomenovaná podľa Mateja Bela, ktorá vychádza vo vydavateľstve Veda od roku 1999.
Nový!!: Henotikon a Encyclopaedia Beliana · Pozrieť viac »
Grécke jazyky
Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.
Nový!!: Henotikon a Grécke jazyky · Pozrieť viac »
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Nový!!: Henotikon a Istanbul · Pozrieť viac »
Justín I.
Minca Justína I. Justín I. (iné mená: Justin I., Justinus I., Iustinus I., Justinos I., I(o)ustinos I., Flavius Iustinus Augustus, Imperator Caesar Flavius Iustinus Augustus, zriedkavejšie: Justinius I., Iustinius I.; * 450 blízko Naissu – † 1. august 527 Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 518–527 a súčasne zakladateľom justiniánskej dynastie (518–578 resp. 602).
Nový!!: Henotikon a Justín I. · Pozrieť viac »
Libri
LIBRI, spol.
Nový!!: Henotikon a Libri · Pozrieť viac »
Monofyzitizmus
Eutyches Monofyzitizmus (z gréckeho μόνος monos jeden + φύσις fysis prirodzenosť) je kristologický názor, že Ježiš Kristus mal iba jednu, a to celkom božskú a nie ľudskú prirodzenosť.
Nový!!: Henotikon a Monofyzitizmus · Pozrieť viac »
Náboženstvo v Byzantskej ríši
Byzantskej ríše Náboženstvo zohrávalo v dejinách neskoro-antickej a stredovekej Byzantskej ríše významnú úlohu.
Nový!!: Henotikon a Náboženstvo v Byzantskej ríši · Pozrieť viac »
Pápež
Pápež (zriedkavo alebo zastarano: papa; najmä pre rímskeho pápeža: od roku 2000 Svätý Otec; v rokoch 1998 – 2000: Svätý otec, v rokoch 1953 – 1998: svätý otec, do roku 1953: svätý Otec) je najvyšší predstaviteľ v niektorých kresťanských cirkvách.
Nový!!: Henotikon a Pápež · Pozrieť viac »
Provincia (staroveký Rím)
Mapa provincií rímskej ríše po roku 135 Provincia (latinsky provincia, pl. provinciae) bola v starovekom Ríme základnou a až do konca 3. storočia najväčšou správnou jednotkou rímskeho územia mimo Apeninský polostrov.
Nový!!: Henotikon a Provincia (staroveký Rím) · Pozrieť viac »
Prvý carihradský koncil
Prvý carihradský koncil alebo prvý konštantínopolský koncil sa konal v roku 381 v Konštantínopole.
Nový!!: Henotikon a Prvý carihradský koncil · Pozrieť viac »
Prvý nicejský koncil
Prvý nicejský koncil sa konal v dňoch 20. mája až 25. júla 325 v meste Nikaia (lat. Nicaea; dnes mesto İznik v Turecku).
Nový!!: Henotikon a Prvý nicejský koncil · Pozrieť viac »
Rím
Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.
Nový!!: Henotikon a Rím · Pozrieť viac »
Schizma
Schizma (gr.) je cirkevný rozkol, rozdelenie cirkvi podľa rituálnych rozdielov.
Nový!!: Henotikon a Schizma · Pozrieť viac »
Slovenská akadémia vied
Vchod do areálu Slovenskej akadémie vied na Dúbravskej ceste v Bratislave. Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá pôsobila v rokoch 1943-1953 v priestoroch dnešnej budovy UK v Bratislave; pamätná tabuľa Laca Novomeského, ktorý v budove pôsobil v rokoch 1950-51. Slovenská akadémia vied (SAV) je najvyššia vedecká ustanovizeň Slovenska.
Nový!!: Henotikon a Slovenská akadémia vied · Pozrieť viac »
Teológia
Teológia (z gr. theologia (θεολογία) Podľa Léon-Dufoura je teológia je ľudský spôsob hovorenia o Bohu. Podľa Hansa Künga je teológia učenie o Bohu, ktoré by v prípade absolutizácie pritakávacej teológie (afirmatívnej teológie), t. j. bez zápornej teológie (negatívnej teológie), robilo Boha výtvorom nášho rozumu, projekciou našej fantázie, ba viedlo napokon k modloslužbe.
Nový!!: Henotikon a Teológia · Pozrieť viac »
Vyhláška
Vyhláška alebo najmä historicky edikt môže byť.
Nový!!: Henotikon a Vyhláška · Pozrieť viac »
Zénón (Byzantská ríša)
Minca znázorňujúca Zenóna ako víťaza Zénón (iné mená: Zenón, Zeno, Zinon, Zeno Tarasius, Flavius Zeno Augustus; lat. Zeno, gr. Zénón) bol byzantský cisár od 9. februára 474 do 9. apríla 491 (s dvadsaťmesačným prerušením v rokoch 475–476).
Nový!!: Henotikon a Zénón (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »
Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopolu
Bartolomeja I Zoznam konštatinopolských patriarchov (alebo carihradských patriarchov) obsahuje zoznam ranokresťanských biskupov na biskupskom stolci v starovekom gréckom meste Byzantion a zoznam biskupov, arcibiskupov a patriarchov na biskupskom/patriarchálnom stolci v hlavnom meste Byzantskej (a neskôr Osmanskej) ríše, Konštantínopole (dnešný Istanbul).
Nový!!: Henotikon a Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopolu · Pozrieť viac »
325
0325.
Nový!!: Henotikon a 325 · Pozrieť viac »
381
0381.
Nový!!: Henotikon a 381 · Pozrieť viac »
431
0431.
Nový!!: Henotikon a 431 · Pozrieť viac »
451
Žiadny popis.
Nový!!: Henotikon a 451 · Pozrieť viac »
482
Žiadny popis.
Nový!!: Henotikon a 482 · Pozrieť viac »
519
Žiadny popis.
Nový!!: Henotikon a 519 · Pozrieť viac »