Obsah
86 vzťahy: Achnaton, Alexandr Nikolajevič Skriabin, Antonín Dvořák, Archeológia, Ars antiqua, Ars nova, Železná doba, Barok, Baroková hudba, Béla Bartók, Božstvo, Bronzová doba, Bubon, Charles Darwin, Citoslovce, Claude Debussy, Dieterich Buxtehude, Dodekafónia, Dukas, Elektronická hudba, Expresionizmus, Filozofia, Flauta, Franz Liszt, Giuseppe Verdi, Gotika, Harfa, Hudobná história, Igor Fiodorovič Stravinskij, Impresionizmus, Johann Gottfried von Herder, Johann Pachelbel, Josef Suk starší, Kantáta, Klasicizmus, Konštruktivizmus, Konfucius, Kosť, Kozmogónia, Lýra, Lesný roh, Ludwig van Beethoven, Luk, Lutna, Makrokozmos, Manuel de Falla, Maurice Ravel, Mýtus, Melodický, Mikrokozmos, ... Rozbaliť index (36 viac) »
- Dejiny podľa predmetu
Achnaton
Achnaton (iné zápisy: Amenhotep IV., Amenofis IV., trónne meno: Nefercheprure) bol faraón v starovekom Egypte, príslušník 18. dynastie a v poradí desiaty faraón tejto dynastie.
Pozrieť Dejiny hudby a Achnaton
Alexandr Nikolajevič Skriabin
Alexandr Nikolajevič Skriabin (* 6. január 1872, Moskva, Rusko – † 27. apríl 1915, Moskva) bol ruský hudobný skladateľ, klavírny virtuóz a hudobný pedagóg.
Pozrieť Dejiny hudby a Alexandr Nikolajevič Skriabin
Antonín Dvořák
Antonín Dvořák (* 8. september 1841, Nelahozeves – † 1. máj 1904, Praha) bol český hudobný skladateľ obdobia romantizmu.
Pozrieť Dejiny hudby a Antonín Dvořák
Archeológia
Rímske divadlo, Alexandria, Egypt Archeológia (z gr. ἀρχαῖος (archaios).
Pozrieť Dejiny hudby a Archeológia
Ars antiqua
Ars antiqua (lat.) je staré umenie.
Pozrieť Dejiny hudby a Ars antiqua
Ars nova
Ars nova (lat.) je obdobie vývoja francúzskej a talianskej hudby v období 1315-1320 až 1400 (po ars antiqua) podľa rovnomenného názvu traktátu P. de Vitryho.
Pozrieť Dejiny hudby a Ars nova
Železná doba
Železná doba (lingvisticky nevhodne doba železná) je obdobie dejín ľudstva, ktoré nasledovalo po konci bronzovej doby.
Pozrieť Dejiny hudby a Železná doba
Barok
Kláštor Melk, Wachau ''Aeneas uteká z horiacej Tróje,'' Federico Barocci, 1598: pohyb zachytený v dramatickom výjave z klasického zdroja, vylieta z roviny obrazu vďaka využitiu diagonálnej perspekívy Ľudovíta XIV.
Pozrieť Dejiny hudby a Barok
Baroková hudba
francúzsky hudobný skladateľ Jean-Baptiste Lully František Benda čembalo (harpsichord, klavecin) holandskej výroby nemecký hudobný skladateľ Georg Friedrich Händel Stradivariho nemecký hudobný skladateľ Georg Philipp Telemann Johanna Sebastiana Bacha (1720) taliansky hudobný skladateľ Tomaso Albinoni Antonio Vivaldi: Oratorio Juditha triumphans, RV 644 (1716) Baroková hudba je súčasť barokového umenia, ucelená slohová epocha vo vývoji európskej klasickej hudby, trvajúca od začiatku 17.
Pozrieť Dejiny hudby a Baroková hudba
Béla Bartók
Béla Bartók (* 25. marec 1881, Nagyszentmiklós, Rakúsko-Uhorsko – † 26. september 1945, New York, New York, USA), bol svetovo známy maďarský hudobný skladateľ, jeden z najoriginálnejších a najprínosnejších predstaviteľov hudby 20.
Pozrieť Dejiny hudby a Béla Bartók
Božstvo
Božstvo môže byť.
Pozrieť Dejiny hudby a Božstvo
Bronzová doba
Bronzová doba – Muséum de Toulouse Bronzová doba (lingvisticky nevhodne: doba bronzová) je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa.
Pozrieť Dejiny hudby a Bronzová doba
Bubon
Bubon môže byť.
Pozrieť Dejiny hudby a Bubon
Charles Darwin
Charles Robert Darwin (* 12. február 1809, Shrewsbury, Spojené kráľovstvo – † 19. apríl 1882, Downe) bol britský prírodovedec, ktorý sa zapísal do dejín ako pôvodca teórie evolúcie prirodzeným výberom.
Pozrieť Dejiny hudby a Charles Darwin
Citoslovce
Citoslovce alebo interjekcia je neohybný slovný druh, ktorý obyčajne nemá žiadnu gramatickú súvislosť so zvyškom vety a vyjadruje iba city alebo emócie hovorcu vety, hoci väčšina citosloviec má jednoznačnú definíciu.
Pozrieť Dejiny hudby a Citoslovce
Claude Debussy
(Achille) Claude Debussy (* 22. august 1862, Saint-Germain-en-Laye, Francúzsko – † 25. marec 1918, Paríž) bol francúzsky hudobný skladateľ.
Pozrieť Dejiny hudby a Claude Debussy
Dieterich Buxtehude
Dieterich Buxtehude (* okolo 1637 † 9. máj 1707; po nemecky aj Dietrich,vyslov:; po dánsky Diderich alebo Diderik,vyslov) bol nemecko-dánsky barokový organista a hudobný skladateľ, ktorý patrí do tzv.
Pozrieť Dejiny hudby a Dieterich Buxtehude
Dodekafónia
Dodekafónia (z gréckeho dodeka – dvanásť a fónia – znenie) alebo dvanásťtónová kompozičná technika alebo dvanásťtónová hudba je kompozičná technika a druh hudby, založenej na rovnoprávnom využití všetkých dvanástich tónov chromatickej stupnice.
Pozrieť Dejiny hudby a Dodekafónia
Dukas
Dukas alebo Doukas môže byť:Dukas In.
Pozrieť Dejiny hudby a Dukas
Elektronická hudba
Elektronická hudba môže byť.
Pozrieť Dejiny hudby a Elektronická hudba
Expresionizmus
Expresionistický dom v Trutnove Expresionizmus je.
Pozrieť Dejiny hudby a Expresionizmus
Filozofia
Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.
Pozrieť Dejiny hudby a Filozofia
Flauta
Flauty Flauta je drevený dychový nástroj.
Pozrieť Dejiny hudby a Flauta
Franz Liszt
Franz Liszt (alebo; * 22. október 1811, Raiding, dnešné Rakúsko – † 31. júl 1886, Bayreuth, Nemecko) bol významný hudobný skladateľ a klavírny virtuóz.
Pozrieť Dejiny hudby a Franz Liszt
Giuseppe Verdi
Giuseppe Fortunino Francesco Verdi (* 10. október 1813, Le Roncole, Taliansko – † 27. január 1901, Miláno) bol taliansky hudobný skladateľ.
Pozrieť Dejiny hudby a Giuseppe Verdi
Gotika
Katedrála Notre-Dame v Amiens Gotika alebo gotické umenie alebo (najmä v architektúre) gotický sloh bol umelecký štýl, ktorý nasledoval po románskom slohu približne od polovice 12. storočia (vo Francúzsku) do konca 15. storočia (v strednej a severnej Európe), kedy toto obdobie vystriedala renesancia.
Pozrieť Dejiny hudby a Gotika
Harfa
Harfa Harfa je strunový hudobný nástroj.
Pozrieť Dejiny hudby a Harfa
Hudobná história
Hudobná história alebo história hudby je súčasť muzikológie zaoberajúca sa vznikom a vývinom hudby (teda dejinami hudby) alebo hudobnej kultúry.
Pozrieť Dejiny hudby a Hudobná história
Igor Fiodorovič Stravinskij
Igor Fiodorovič Stravinskij (* 17. jún 1882, Oranienbaum – † 6. apríl 1971, New York) patrí medzi legendárne postavy modernej hudby 20. storočia.
Pozrieť Dejiny hudby a Igor Fiodorovič Stravinskij
Impresionizmus
Clauda Moneta, ktorý je považovaný za zakladateľa impresionizmu Impresionizmus je umelecký smer, ktorý vznikol koncom 19. storočia.
Pozrieť Dejiny hudby a Impresionizmus
Johann Gottfried von Herder
Johann Gottfried von Herder (* 25. august 1744† 18. december 1803) bol nemecký filozof, generálny superintendent vo Weimare.
Pozrieť Dejiny hudby a Johann Gottfried von Herder
Johann Pachelbel
Johann Pachelbel (* 1653, Norimberg, Nemecko – † 3. marec 1706, Norimberg) bol nemecký barokový skladateľ, organista a pedagóg, jeden z najdôležitejších skladateľov obdobia stredného baroka.
Pozrieť Dejiny hudby a Johann Pachelbel
Josef Suk starší
Josef Suk starší (* 4. január 1874, Křečovice – † 29. máj 1935, Benešov) bol český hudobný skladateľ, huslista a pedagóg, žiak a zať Antonína Dvořáka, veľký lyrik českej hudby na prelome neskorého romantizmu a moderny 20.
Pozrieť Dejiny hudby a Josef Suk starší
Kantáta
Kantáta (lat. cantate - spievať) je „vokálno-inštrumentálna, spravidla viacčasťová skladba pre sólové hlasy s inštrumentálnym sprievodom alebo pre spevácky zbor a orchester“.
Pozrieť Dejiny hudby a Kantáta
Klasicizmus
Klasicistické dvere v Olomouci Klasicizmus je umelecký smer v 17., 18.
Pozrieť Dejiny hudby a Klasicizmus
Konštruktivizmus
Konštruktivizmus môže byť.
Pozrieť Dejiny hudby a Konštruktivizmus
Konfucius
Konfucius, v čínštine Kchung Fu-c’ alebo len Kchung-c’; (552/551 pred Kr., pri Čou v štáte Lu na území dnešnej provincie Šan-tung - 479 pred Kr., Čchüfu) bol najslávnejší mysliteľ, politik, štátnik a sociálny filozof Číny, ktorého učenie a filozofia hlboko ovplyvnili život a myslenie Východnej Ázie.
Pozrieť Dejiny hudby a Konfucius
Kosť
Vnútorná stavba kosti Kosť (lat. os) alebo kostné tkanivo je tvrdé spojivové tkanivo alebo oporný orgán sformovaný z tohto tkaniva.
Pozrieť Dejiny hudby a Kosť
Kozmogónia
Kozmogónia (z gréčtiny kosmos - vesmír; goné - vznik, pôvod) je odvetvie astronómie, ktoré skúma vznik a vývoj jednotlivých nebeských telies a iných kozmických objektov.
Pozrieť Dejiny hudby a Kozmogónia
Lýra
Lýra môže byť.
Pozrieť Dejiny hudby a Lýra
Lesný roh
Lesný roh Lesný roh je plechový hudobný nástroj.
Pozrieť Dejiny hudby a Lesný roh
Ludwig van Beethoven
Ludwig van Beethoven (* pravdepodobne 16. december 1770, Bonn; pokrstený za katolíka 17. decembra 1770, Bonn – † 26. marec 1827, Viedeň) bol nemecký hudobný skladateľ viedenskej klasiky flámskeho pôvodu a jeden z najvýznamnejších skladateľov v dejinách hudby.
Pozrieť Dejiny hudby a Ludwig van Beethoven
Luk
Luk a tulec so šípmi Luk je strelná zbraň.
Pozrieť Dejiny hudby a Luk
Lutna
klasická lutna. Lutna je brnkací strunový hudobný nástroj, ktorý sa skladá z krku a rezonančnej skrinky.
Pozrieť Dejiny hudby a Lutna
Makrokozmos
Makrokozmos je veľký svet - svet ako nesmierny usporiadaný celok; vesmír, opak mikrokozmu; voľným okom viditeľný svet.
Pozrieť Dejiny hudby a Makrokozmos
Manuel de Falla
Manuel de Falla y Matheu (* 23. november 1876, Cádiz– † 14. november 1946, Alta Gracia) bol španielsky impresionistický hudobný skladateľ a dirigent.
Pozrieť Dejiny hudby a Manuel de Falla
Maurice Ravel
Maurice Ravel (* 7. marec 1875, Ciboure, Francúzsko – † 28. december 1937, Paríž) bol francúzsky hudobný skladateľ.
Pozrieť Dejiny hudby a Maurice Ravel
Mýtus
Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á.
Pozrieť Dejiny hudby a Mýtus
Melodický
Melodický (gr.) je týkajúci sa melódie, majúci príjemný nápev, lahodný, ľubozvučný, spevný.
Pozrieť Dejiny hudby a Melodický
Mikrokozmos
Mikrokozmos je svet v malom, opak makrokozmu.
Pozrieť Dejiny hudby a Mikrokozmos
Náboženský kult
Náboženský kult je súhrn všetkých vonkajších prejavov náboženskej viery, obyčajne určený rituálom.
Pozrieť Dejiny hudby a Náboženský kult
Náboženstvo
Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.
Pozrieť Dejiny hudby a Náboženstvo
Neoklasicizmus
Rakúsky parlament Neoklasicizmus alebo novoklasicizmus je umelecký smer v hudbe, literatúre, divadle a architektúre.
Pozrieť Dejiny hudby a Neoklasicizmus
Neorealizmus
Neorealizmus je smer umenia (literatúra, hudba, maliarstvo, film a pod.) a filozofie na začiatku 20. storočia nadväzujúci na východiská realizmu.
Pozrieť Dejiny hudby a Neorealizmus
Novovek
Novovek je historická perióda v dejinách ľudstva, ktorá nasleduje po stredoveku.
Pozrieť Dejiny hudby a Novovek
Opera
Benátkach v roku 1837 Teatro alla Scala v Miláne Opera Slovenského národného divadla v Bratislave Opera je divadelný žáner, v ktorom sa celý príbeh vyjadruje spevom so sprievodom orchestra a často je doplnený aj baletom.
Pozrieť Dejiny hudby a Opera
Oratórium (hudba)
Oratórium je rozsiahla epická, vokálno-inštrumentálna skladba určená pre sólistov, zbor (zvyčajne zmiešaný) a orchester.
Pozrieť Dejiny hudby a Oratórium (hudba)
Píšťala
Píšťala môže byť.
Pozrieť Dejiny hudby a Píšťala
Pop (hudobný žáner)
Pop alebo pop music je hudobný žáner, ktorý vznikol v modernej podobe v Spojených štátoch amerických a v Spojenom kráľovstve v polovici 50.
Pozrieť Dejiny hudby a Pop (hudobný žáner)
Populárna hudba
priezvisko.
Pozrieť Dejiny hudby a Populárna hudba
Pozauna
Pozauna alebo trombón je dychový hudobný nástroj.
Pozrieť Dejiny hudby a Pozauna
Pravek
Pravek alebo prehistória (predhistória) alebo preddejinná doba je prvá a najdlhšia etapa ľudských dejín.
Pozrieť Dejiny hudby a Pravek
Recipient
Recipient (lat. prijímateľ) môže byť.
Pozrieť Dejiny hudby a Recipient
Renesančná hudba
Renesančná hudba je hudba písaná v Európe počas obdobia renesancie približne v rokoch 1400 až 1600 Veľká zmena v chápaní umenia nastala v 14. storočí, keď sa začalo obdobie renesancie (znovuzrodenia).
Pozrieť Dejiny hudby a Renesančná hudba
Renesancia
Dóm vo Florencii. Jedna zo svetovo najznámejších renesančných stavieb. Renesancia (tal. rinascimento/rinascita, fr. (aj nem. a angl.) renaissance) je historická epocha rozvíjajúca sa v európskom prostredí od 14. storočia do polovice 17.
Pozrieť Dejiny hudby a Renesancia
Richard Wagner
Wilhelm Richard Wagner (* 22. máj 1813, Lipsko – † 13. február 1883, Benátky) bol nemecký hudobný skladateľ a reformátor opery.
Pozrieť Dejiny hudby a Richard Wagner
Rituál
Rituál je činnosť, ktorá sa uskutočňuje podľa určitého opakovateľného vzorca, podporovaná tým, že má zvyklostný charakter, opatrená symbolickým významom, ktorý však spravidla nemožno vystihnúť slovami, ktorými by ho vysvetlil ten, kto rituál praktikuje.
Pozrieť Dejiny hudby a Rituál
Rokoková hudba
Rokoková hudba je hudba tzv.
Pozrieť Dejiny hudby a Rokoková hudba
Romantizmus
Romantizmus (prídavné meno romantický) bolo ideové a umelecké hnutie v prvej polovici 19. storočia v Európe a v Amerike, ktoré našlo výraz vo všetkých oblastiach duchovnej kultúry – v literatúre, hudbe, výtvarných umeniach, filozofii, estetike, filológii, historických vedách, sociológii, v mnohých odvetviach prírodovedy.
Pozrieť Dejiny hudby a Romantizmus
Románske umenie
Románska katedrála vo Francúzsku Románske umenie alebo najmä v architektúre románsky sloh alebo zriedkavo romanika je umelecká fáza vrcholného stredoveku, presnejšie obdobia od roku 1000 do 1.
Pozrieť Dejiny hudby a Románske umenie
Sergej Sergejevič Prokofiev
Sergej Sergejevič Prokofiev (* 23. apríl 1891, Soncovka, Jekaterinoslavská gubernia – † 5. marec 1953, Moskva) bol jedným z najväčších skladateľov 20. storočia.
Pozrieť Dejiny hudby a Sergej Sergejevič Prokofiev
Sláčikové kvarteto
Sláčikové kvarteto môže byť.
Pozrieť Dejiny hudby a Sláčikové kvarteto
Socializácia
Socializácia alebo zospoločenšťovanie (zospoločenštenie) alebo zastarano zospoločenstvovanie (zospoločenstvenie) alebo zosocializovanie môže byť.
Pozrieť Dejiny hudby a Socializácia
Starý zákon
Adam a Eva Starý zákon alebo Stará zmluva alebo hebrejská Biblia (skratka SZ) je prvá časť kresťanskej Biblie a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1.
Pozrieť Dejiny hudby a Starý zákon
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Pozrieť Dejiny hudby a Starovek
Staroveké Grécko
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra.
Pozrieť Dejiny hudby a Staroveké Grécko
Stredovek
Stredovek (z ) alebo knižne a odborne medieval je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I.
Pozrieť Dejiny hudby a Stredovek
Stredoveká hudba
Vo vrcholnom stredoveku - v 13. storočí - bola svetská a duchovná moc pevne sústredená v rukách cirkvi.
Pozrieť Dejiny hudby a Stredoveká hudba
Symfónia
Beethovenovej ''Eroicy'', ktorá znamenala prelom v symfonickej tvorbe Symfónia je dielo z oblasti klasickej hudby určené pre symfonický orchester.
Pozrieť Dejiny hudby a Symfónia
Téma
Téma môže byť.
Pozrieť Dejiny hudby a Téma
Tón
Za tón je považovaný každý zvuk so stálou frekvenciou.
Pozrieť Dejiny hudby a Tón
Trúbka
Trúbka môže byť.
Pozrieť Dejiny hudby a Trúbka
Trubadúr
Trubadúri zo 14. storočia Trubadúr Predigon hrá na husliach Trubadúr Peire Vidal Trubadúr Raimbaut de Vaqueiras Trubadúri (z fr. troubadour.
Pozrieť Dejiny hudby a Trubadúr
Tvorca
Tvorca je subjekt tvorby.
Pozrieť Dejiny hudby a Tvorca
Wolfgang Amadeus Mozart
Mozartov dom vo Viedni Wolfgang Amadeus Mozart (* 27. január 1756, Salzburg – † 5. december 1791, Viedeň), pokrstený ako Johannes Chrysostomus Wolfgangus Theophilus Mozart bol rakúsky klasicistický hudobný skladateľ.
Pozrieť Dejiny hudby a Wolfgang Amadeus Mozart
Xylofón
Detský xylofón. Xylofón (z gréčtiny xylos - drevo a phoné - hlas) je hudobný nástroj zo skupiny bicích nástrojov.
Pozrieť Dejiny hudby a Xylofón
Pozri tiež
Dejiny podľa predmetu
- Dejiny filozofie
- Dejiny hudby
- Dejiny letectva
- Dejiny medicíny
- Dejiny písma
- Dejiny poľnohospodárstva
- Dejiny výtvarného umenia
- História abecedy
- Literárna história