Obsah
143 vzťahy: Adam Smith, Anarchizmus, Anglicko, Antagonizmus, Aristoteles, Aritmetická postupnosť, Úžera, Asocianizmus, Škótsko, Štát (dialóg), Švédsko, Ženeva, Životné minimum (sociálne zákony), Životný štýl, Ľudovít Napoleon Bonaparte, České krajiny, Belgicko, Berlín, Biblia, Boh, Bonn, Cambridgeská ekonomická škola, Carl Linné, Carl Menger, David Hume, David Ricardo, Deľba práce, Dopyt, Dovoz (obchod), Ekonómia, Elita, Európa, Feudalizmus, Filozofia, François Marie Charles Fourier, François Quesnay, Francúzsko, Friedrich Engels, Fyzika, Fyziokratizmus, Geometria, Geometrická postupnosť, Glasgow, Grécka filozofia, Henri de Saint-Simon, História, Homogenita, Honoré de Balzac, Hospodárska kríza, Hospodárska politika, ... Rozbaliť index (93 viac) »
Adam Smith
Adam Smith (* 5. jún 1723, Kirkcaldy, Škótsko – † 17. júl 1790, Edinburgh) bol škótsky filozof, etik a sociológ, zakladateľ modernej politickej ekonómie (pozri: klasická ekonómia).
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Adam Smith
Anarchizmus
Anarchizmus je politický a filozofický smer.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Anarchizmus
Anglicko
Anglicko je krajina, je súčasťou Spojeného kráľovstva.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Anglicko
Antagonizmus
Antagonizmus môže byť.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Antagonizmus
Aristoteles
Aristoteles alebo Aristotelés (po grécky: Αριστοτέλης - Aristoteles/iný prepis: Aristotelés; * 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.).
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Aristoteles
Aritmetická postupnosť
Aritmetická postupnosť je taká postupnosť, v ktorej hodnota n-tého člena sa rovná súčtu d (rozdiel dvoch za sebou idúcich členov) a predchádzajúceho člena.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Aritmetická postupnosť
Úžera
Úžera alebo úžerníctvo (v dávnej slovenčine aj lichva) môže byť.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Úžera
Asocianizmus
Asocianizmus je náuka najmä anglických filozofov (John Locke, David Hume, David Hartley, Joseph Priestley, John Stuart Mill), podľa ktorého hlavným činiteľom v našom psychickom živote je vybavovanie predstáv, ktoré sa spájajú (vznikajú medzi nimi asociácie) podľa troch tradičných foriem – podobnosti, kontrastu a súvislosti.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Asocianizmus
Škótsko
Škótsko (v škótskej gaelčine Alba) je jedna zo štyroch krajín, ktoré tvoria Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Škótsko
Štát (dialóg)
Štát alebo (staršie) Ústava (.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Štát (dialóg)
Švédsko
Štokholm Švédsko (švédsky: Sverige), oficiálne Švédske kráľovstvo (švédsky: Konungariket Sverige) je severská krajina v severnej Európe.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Švédsko
Ženeva
Ženeva je mesto nachádzajúce sa na juhu Švajčiarsku.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Ženeva
Životné minimum (sociálne zákony)
Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov občana, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Životné minimum (sociálne zákony)
Životný štýl
Životný štýl je funkčná a estetická integrácia spoločenského života prejavujúca sa v jednotnom výraze foriem výrobných vzťahov a ľudských vzťahov, správania, vedomia a vecného prostredia.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Životný štýl
Ľudovít Napoleon Bonaparte
Ľudovít Napoleon Bonaparte (vlastným menom Charles Louis Napoléon Bonaparte resp. ako cisár Napoleon III., franc. Napoléon III) (* 20. apríl 1808, Paríž, Francúzsko – † 9. január 1873, Chislehurst, Spojené kráľovstvo) bol synovcom Napoleona I.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Ľudovít Napoleon Bonaparte
České krajiny
České krajiny v porovnaní s dnešnými správnymi oblasťami České krajiny (iné názvy: České zeme/české zeme, české kraje; staršie zriedkavo: českomoravské krajiny/zeme, zamoravské krajiny/zeme) môže byť (ako voľné označenie).
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a České krajiny
Belgicko
Belgicko, dlhý názov Belgické kráľovstvo (holandsky: Koninkrijk België; francúzsky: Royaume de Belgique; nemecky: Königreich Belgien), je štát v západnej Európe.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Belgicko
Berlín
Berlín je mesto vo forme mestského štátu a hlavné mesto Nemecka.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Berlín
Biblia
Gutenbergova Biblia Zvitky od Mŕtveho mora Biblia (iné názvy: Písmo, Sväté písmo, Písmo sväté, Svätá Biblia, staršie: biblia; z gr. biblia.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Biblia
Boh
''Boh Stvoriteľ'' podľa Michelangela Michelangela Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť; podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Boh
Bonn
Bonn je nemecké veľkomesto, Kreisfreie Stadt v Severnom Porýnsku-Vestfálsku vo vládnom obvode Kolín nad Rýnom.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Bonn
Cambridgeská ekonomická škola
Alfred Marshall položil základy Cambridgeskej ekonomickej školy. Cambridgeská ekonomická škola alebo cambridgeská národohospodárska škola alebo cambridgeská škola bola škola ekonomického myslenia, ktorej základy položil Alfred Marshall.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Cambridgeská ekonomická škola
Carl Linné
Carl Linné (Carl von Linné,; * 23. máj 1707, Råshult – † 10. január 1778, Uppsala) bol švédsky prírodovedec, lekár, entomológ, botanik a zakladateľ taxonómie.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Carl Linné
Carl Menger
Carl Menger (* 23. február 1840, Nowy Sącz, Poľsko – † 27. február 1921, Viedeň, Rakúsko) bol rakúsky ekonóm, jeden zo zakladateľov rakúskej ekonomickej školy.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Carl Menger
David Hume
David Hume (* 7. máj 1711, Edinburgh, Škótsko, Spojené kráľovstvo – † 25. august 1776, Edinburgh) bol škótsky osvietenský filozof, etik, historik a ekonóm.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a David Hume
David Ricardo
David Ricardo (* 18. apríl 1772 – † 11. september 1823) bol anglický ekonóm a politik (predstaviteľ klasickej ekonómie).
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a David Ricardo
Deľba práce
Deľba práce je rozdelenie práce/pracovného procesu medzi jednotlivcov alebo skupiny, špecializovaných/-né (v tejto súvislosti) na komplementárne aktivity.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Deľba práce
Dopyt
Dopyt predstavuje množstvo jedného konkrétneho statku, ktoré je jeden kupujúci (individuálny dopyt, q) alebo skupina kupujúcich, spravidla na celom trhu (trhový dopyt, čiastkový dopyt, Q), ochotný a schopný ex-ante kúpiť za danú cenu (p) tohto statku za dané časové obdobie.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Dopyt
Dovoz (obchod)
Dovoz alebo import je.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Dovoz (obchod)
Ekonómia
Ekonómia alebo národohospodárska náuka alebo národné hospodárstvo je ekonomická veda, ktorá skúma na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rieši problém vzácnosti zdrojov.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Ekonómia
Elita
Elita (z) je časť ľudí, ktorá v sociálnej skupine, inštitúcii alebo spoločnosti zaujíma najvýznamnejšie postavenie.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Elita
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Európa
Feudalizmus
Feudalizmus (v niektorých kontextoch aj feudálna spoločnosť) je označenie pre spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so stredovekom, ktoré nemá jednotnú definíciu.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Feudalizmus
Filozofia
Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Filozofia
François Marie Charles Fourier
François Marie Charles Fourier (* 7. apríl 1772, Besançon, Francúzsko – † 19. október 1837, Paríž) bol francúzsky utopický socialista.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a François Marie Charles Fourier
François Quesnay
François Quesnay (* 4. jún 1694, Méré, Francúzsko – 16. december 1774, Versailles) bol francúzsky ekonóm a lekár, hlavný predstaviteľ prvej ekonomickej školy fyziokratov a autor Ekonomickej tabuľky (1758, Tableau Economique), prvého modelu ekonomického kolobehu.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a François Quesnay
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Francúzsko
Friedrich Engels
Friedrich Engels (* 28. november 1820, Barmen, Nemecko – † 5. august 1895, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol systematizátor marxistickej filozofie; nemecký sociológ, filozof, ekonóm, žurnalista a továrnik; spolupracovník K. Marxa, vydavateľ 2.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Friedrich Engels
Fyzika
Plazmová lampa Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos).
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Fyzika
Fyziokratizmus
Fyziokratizmus je smer politickej ekonómie, ktorý založili François Quesnay a Anne Turgot v druhej polovici 18. storočia.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Fyziokratizmus
Geometria
Geometria (z gréckych slov Geo.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Geometria
Geometrická postupnosť
Geometrická postupnosť je taká postupnosť, v ktorej hodnota n-tého člena sa rovná q-násobku predchádzajúceho člena, pričom q je pomer dvoch za sebou idúcich členov a nazýva sa kvocient.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Geometrická postupnosť
Glasgow
Glasgow je najväčšie škótske mesto a po Londýne a Birminghame je tretím najväčším mestom vo Spojenom kráľovstve.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Glasgow
Grécka filozofia
'''Aristoteles''', vrcholný predstaviteľ klasickej starogréckej filozofie Grécka filozofia je súčasť gréckej kultúry – filozofia, ktorú vytvára grécky národ od antiky až dodnes.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Grécka filozofia
Henri de Saint-Simon
Henri de Saint-Simon (vlastným menom Claude-Henri de Rouvroy, gróf de Saint-Simon; * 17. október 1760, Paríž, Francúzsko – † 19. máj 1825, Paríž) bol francúzsky utopický socialista a filozof.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Henri de Saint-Simon
História
História môže byť.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a História
Homogenita
Homogenita môže byť.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Homogenita
Honoré de Balzac
Honoré de Balzac, vlastným menom Honoré Balssa (* 20. máj 1799, Tours – † 18. august 1850, Paríž), bol francúzsky spisovateľ, písal z prostredia francúzskej spoločnosti, je zakladateľom realistického románu.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Honoré de Balzac
Hospodárska kríza
Hospodárska kríza alebo ekonomická kríza alebo kríza je časť hospodárskeho cyklu (presnejšie Juglarovho cyklu).
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Hospodárska kríza
Hospodárska politika
Hospodárska politika môže byť.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Hospodárska politika
Hospodársky rast
Mapa zobrazujúca hodnoty hospodárskeho rastu (v širšom zmysle) krajín sveta v roku 2007 Hospodársky rast alebo ekonomický rast alebo rast je.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Hospodársky rast
Hospodárstvo (oblasť činnosti)
Hospodárstvo alebo ekonomika je časť (spoločenského) života (súhrn príslušných činností a zariadení) zameraná na materiálne udržiavanie a zabezpečovanie ľudského života.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Hospodárstvo (oblasť činnosti)
Hra s nulovým súčtom
Hra s nulovým súčtom je hra, v ktorej je súčet ziskov a strát všetkých hráčov rovný nule.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Hra s nulovým súčtom
Inžinierstvo
Inžinierstvo je oblasť ľudskej činnosti spočívajúca v navrhovaní (konštruovaní), stavbe a používaní (prevádzke) vynálezov (techniky, technológií), ktoré transformujú fyzikálny svet okolo nás tak, aby spĺňal požadované potreby.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Inžinierstvo
Ján Duns Scotus
Johannes Duns Scotus Blahoslavený Ján Duns Scotus alebo po latinsky Johannes Duns Scotus/Ioannis Duns Scoti alebo po anglicky John Duns Scotus (* 1265/1266, Duns, Škótsko – † 1308, Kolín nad Rýnom) bol františkánsky mních škótskeho pôvodu, významný predstaviteľ neskorej stredovekej scholastiky, filozof a teológ, profesor na Oxfordskej a Parížskej univerzite.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Ján Duns Scotus
Jean Buridan
Jean Buridan alebo Johannes Buridanus (* okolo 1295 Béthune (Artois) – † po 1358) bol francúzsky filozof a fyzik, františkán; vyučoval na filozofickej fakulte v Paríži.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Jean Buridan
Jean-Baptiste Say
Jean-Baptiste Say (* 5. január 1767, Lyon, Francúzsko – † 15. november 1832, Paríž) bol francúzsky ekonóm, predstaviteľ klasickej ekonómie, autor zákona trhu, podľa ktorého ponuka si automaticky vytvára dopyt, a teorie vyrobných činiteľov.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Jean-Baptiste Say
John Stuart Mill
John Stuart Mill (* 20. máj 1806, Pentonville, Spojené kráľovstvo – † 8. máj 1873, Avignon, Francúzsko) bol britský filozof, logik a ekonóm, morálny a politický teoretik.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a John Stuart Mill
Kameralizmus
Kameralizmus alebo kameralistika bol špecificky nemecký druh merkantilizmu.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Kameralizmus
Kamerálne účtovníctvo
Kamerálne účtovníctvo (iné názvy: sústava kamerálneho účtovníctva, kameralistické účtovníctvo, sústava kameralistického účtovníctva, kameralistika) je rozpočtové účtovníctvo (účtovníctvo verejnej správy), pri ktorom sa zachytávajú (len) príjmy a výdavky v rubrikách v tzv.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Kamerálne účtovníctvo
Kapitalizmus
Kapitalizmus bežne označuje ekonomický systém, ktorý sa zakladá na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov a súťaži súkromných podnikov na trhu a (sekundárne) aj na veľkej individuálnej podnikavosti, úsilí o dosiahnutie zisku a sústavnom reinvestovaní zisku.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Kapitalizmus
Kapitál (výrobný faktor)
Kapitál je označenie jedného z výrobných faktorov v klasickom chápaní.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Kapitál (výrobný faktor)
Karl Marx
Karl Heinrich Marx (* 5. máj 1818, Trier, Nemecký spolok, (dnes Nemecko) – † 14. marec 1883, Londýn) bol nemecký filozof, ekonóm, historik, novinár, ideológ robotníckeho hnutia.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Karl Marx
Katalyzátor (chémia)
Katalyzátor je „látka, ktorá ovplyvňuje časový priebeh reakcie, prípadne jej produkty, ale sama sa pri tom nespotrebuje“.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Katalyzátor (chémia)
Katedra (vysoká škola)
Katedra (z gréc. kathedra.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Katedra (vysoká škola)
Kánonické právo
Kánonické právo (zriedkavejšie alebo staršie aj kanonické právo) je osobitný normatívny právny systém sui generis niektorých kresťanských spoločenstiev (cirkví).
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Kánonické právo
Klasická ekonómia
Klasická ekonómia alebo klasická politická ekonómia bola škola ekonomického myslenia približne od polovice alebo konca 18.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Klasická ekonómia
Komunizmus
Komunizmus (z ← commun„spoločný“ ←) môže označovať.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Komunizmus
Lausannská ekonomická škola
Lausannská ekonomická škola (iné názvy: lausannská národohospodárska škola, lausannská škola, matematická škola) bola škola ekonomického myslenia, ktorá patrí medzi neoklasické ekonomické školy.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Lausannská ekonomická škola
Léon Walras
Marie Esprit Léon Walras (* 16. december 1834, Évreux – † 5. január 1910, Montreux) bol francúzsky ekonóm.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Léon Walras
Liberalizmus
Liberalizmus je.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Liberalizmus
Logika
Logika (z gr. slova λόγος logos) je veda zaoberajúca sa vyplývaním.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Logika
Londýn
Londýn je hlavné a najväčšie mesto Anglicka a Spojeného kráľovstva.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Londýn
Manifest komunistickej strany
Komunistický manifest Manifest komunistickej strany je základné programové dielo komunizmu.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Manifest komunistickej strany
Marginalizmus
Marginalizmus (z lat. marginalia, tzn. margo.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Marginalizmus
Marginálny úžitok
Marginálny úžitok (iné názvy: hraničný úžitok, medzný úžitok, dodatočný úžitok, "extra" úžitok; hraničná užitočnost, medzná užitočnosť, dodatočná užitočnosť, "extra" užitočnosť; kalky z angl.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Marginálny úžitok
Matematika
Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós).
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Matematika
Max Weber
Max Weber (* 21. apríl 1864, Erfurt – † 14. jún 1920, Mníchov) bol nemecký sociológ, ekonóm a politik.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Max Weber
Mária Terézia
Mária Terézia (* 13. máj 1717, Viedeň – † 29. november 1780, tamtiež) bola uhorská (17401780, ako Mária II. Terézia) a česká (17401780) kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa od roku 1740.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Mária Terézia
Merkantilizmus
Merkantilizmus je ekonomické učenie, ale aj hospodárska politika, ktorá sa realizovala v európskych krajinách v 16. až 17. storočí.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Merkantilizmus
Mesto (všeobecne)
Južnej Ameriky Paríž je považovaný za jedno zo štyroch najdôležitejších miest na svete Tokio je jedno z najväčších miest na svete Londýn je veľkomesto svetového významu Mesto je sídlo alebo zoskupenie sídiel, ktoré sa od vidieckych obcí líši koncentráciou výrobných a nevýrobných aktivít (služieb), výškovou zástavbou, hustotou zaľudnenia, komplexnou vybavenosťou a sociálnymi vzťahmi.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Mesto (všeobecne)
Mikroekonómia
Mikroekonómia je časť ekonomickej teórie, ktorá skúma správanie sa jednotlivých ekonomických subjektov (predovšetkým firiem a jednotlivcov, resp. domácností), skúma situácie optimálne pre jednotlivé subjekty a rovnováhu na konkrétnych trhoch.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Mikroekonómia
Mikuláš z Oresme
Mikuláš z Oresme Mikuláš z Oresme alebo Nicolas Oresme, Nicholas Oresme, Nicole Oresme (* pred 1330, Normandia; † 11. júl 1382, Lisieux, Francúzsko) bol francúzsky biskup, matematik, fyzik, filozof, politik, etik, ekonóm, astronóm.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Mikuláš z Oresme
Morálka (súhrn hodnôt)
Morálka (z lat. mos.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Morálka (súhrn hodnôt)
Motivácia
Motivácia je súbor pohnútok, ktoré vyvolávajú aktivitu organizmu a určujú jej zameranie Motivácia je psychologický proces, ktorý aktivuje ľudské správanie a dáva mu účel a smer.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Motivácia
Mzda
Mzda je podľa rôznych definícií buď (najmä peňažná) odmena za prácu, alebo len odmena za závislú prácu, alebo len odmena za prácu robotníka, alebo len odmena za prácu v súkromnom (alebo manuálnu vo verejnom) sektore.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Mzda
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Nemecko
Neoklasická ekonómia
Neoklasická ekonómia (iné názvy: neoklasická škola, neoklasická (ekonomická) teória, neoklasika, neoklasicizmus) je termín, ktorý ma pomerne veľa rôznych definícií, najčastejšie nasledujúce dve.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Neoklasická ekonómia
Neviditeľná ruka
Neviditeľná ruka alebo neviditeľná ruka trhu je pojem, ktorý zaviedol ekonóm Adam Smith na opis samoregulácie voľného trhu prostredníctvom konkurencie, rovnováhy ponuky a dopytu a skutočnosti, že všetci účastníci trhu sa snažia o maximalizáciu svojho zisku.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Neviditeľná ruka
Obchodná činnosť
Obchodná činnosť (iné názvy: obchod, komercia) je výmenná činnosť na trhu, ktorá spočíva v kúpe a predaji tovaru, teda činnosť, pri ktorej sa stretáva záujem predávajúceho (predajcu) a kupujúceho (kupca).
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Obchodná činnosť
Osvietenstvo
Encyklopédie Jean-Jacques Rousseau, významná osobnosť osvietenstva Osvietenstvo bolo filozofický smer, kultúrne hnutie, životný postoj a dejinné obdobie s cieľom nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú a politickú autoritu názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Osvietenstvo
Otrokárska spoločnosť
Otrokárska spoločnosť alebo otrokárske zriadenie alebo otrokárska spoločensko-ekonomická formácia alebo otrokárstvo je v marxistickej periodizácii dejín vykorisťovateľská "spoločensko-ekonomická formácia" v období staroveku.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Otrokárska spoločnosť
Otrokárstvo
Otrokárstvo alebo otrokárske zriadenie môže byť.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Otrokárstvo
Paradigma (filozofia a veda)
Paradigma je pojem, ktorý zaznamenal nasledujúci postupný vývoj.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Paradigma (filozofia a veda)
Paríž
Paríž je hlavné a najväčšie mesto Francúzska, s rozlohou 105 kilometrov štvorcových.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Paríž
Pôrodnosť
Pôrodnosť je demografický proces, ktorý sleduje narodenia ako hromadný jav.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Pôrodnosť
Pierre Joseph Proudhon
Pierre-Joseph Proudhon (* 15. január 1809, Besançon, Francúzsko - † 19. január 1865, Paríž) bol francúzsky filozof, sociológ a ekonóm, jeden zo zakladateľov anarchizmu.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Pierre Joseph Proudhon
Platón
Platón (-slovenský tvar kodifikovaný od roku 1940; staršie: Platon, PlatoPlato. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1931;; * 428 pred Kr./427 pred Kr. – † 347 pred Kr.) bol Sokratov žiak, spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Platón
Poľnohospodárstvo
Orba poľa s využitím konskej sily, dnes zastaraný spôsob. kukurice. Poľnohospodárstvo (iné názvy: poľnohospodárska výroba, agrikultúra, čiastočné synonymum: agrárna kultúra, staršie: zemedelstvo) je odvetvie hospodárstva pozostávajúce z rastlinnej výroby, živočíšnej výroby a služieb pre rastlinnú a živočíšnu výrobu (pričom niektoré zdroje od živočíšnej výroby ako samostatný úsek poľnohospodárstva odčleňujú rybárstvo, iné zdroje takto odčleňujú rybárstvo, včelárstvo a hodvábnictvo, a ďalšie zdroje rybárstvo nepovažujú za súčasť poľnohospodárstva).
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Poľnohospodárstvo
Politická ekonómia
Politická ekonómia bolo pôvodne od 17.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Politická ekonómia
Ponuka (ekonómia)
Ponuka predstavuje množstvo jedného konkrétneho statku, ktoré je jeden predávajúci (individuálna ponuka, y) alebo skupina predávajúcich, spravidla na celom trhu (trhová ponuka, čiastková ponuka, Y), ochotný a schopný ex-ante predať za danú cenu (p) tohto tovaru za dané časové obdobie.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Ponuka (ekonómia)
Populácia (biológia)
Populácia je súbor jedincov jedného druhu všetkých vývinových stupňov, ktoré žijú v spoločnom ohraničenom priestore, jednotnom čase a ktoré sú vzájomne viazané predovšetkým reprodukčnými vzťahmi.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Populácia (biológia)
Priemysel
Oceliarne Corus Priemysel je odvetvie materiálnej výroby zahrňujúce získavanie nerastných, rastlinných a živočíšnych surovín a ich spracovanie, ako aj opravy výrobkov z nich vyrobených a výrobu a rozvod energie každého druhu.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Priemysel
Protestantizmus
Krajiny s protestantskou väčšinou (2010) Protestantizmus alebo protestantstvo (príslušník sa nazýva protestant) je jedna z troch najväčších vetiev kresťanstva (popri katolíctve a pravosláví), ktorá vznikla v 16.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Protestantizmus
Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Prusko (iné názvy: najmä do konca 18. stor.: Brandenbursko-Prusko/brandenbursko-pruský štát/brandenbursko-pruská monarchia, od 18. stor.: Pruské kráľovstvo (v širšom zmysle) resp. oficiálne Kráľovsko-pruské štáty, od roku 1918: Slobodný štát Prusko) bol štát, ktorý sa nachádzal primárne v dnešnom severnom Nemecku a v dnešnom Poľsku, vznikol zjednotením Brandenburského kurfirstva s Pruským vojvodstvom a existoval od 17.storočia do roku 1945/47 (z toho od roku 1871 ako súčasť Nemeckej ríše).
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)
Rakúska ekonomická škola
Rakúska ekonomická škola (iné názvy: rakúska škola, rakúska národohospodárska škola, psychologická škola) je heterodoxná škola ekonomického myslenia, ktorá vznikla v 70.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Rakúska ekonomická škola
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Rakúsko
Rehoľa kazateľov
svätého Dominika v Bazilike svätého Dominika, Bologna Rehoľa (bratov) kazateľov (lat. Ordo Praedicatorum, skratka OP), hovorovo rehoľa dominikánov alebo dominikáni, je katolícky žobravý rehoľný rád, ktorý založil v 13. storočí svätý Dominik Guzmán a jeho vznik potvrdil v roku 1216 pápež Honorius III.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Rehoľa kazateľov
Remeslo
Remeslo je malovýroba založená na kvalifikovanej, prevažne ručnej práci výrobcu a na obmedzenej deľbe práce vnútri dielne.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Remeslo
Rimania (staroveký národ)
Rimania, latinsky Romani, grécky Ρωμαίοι (Roimaioi, alebo Roméi), je označenie pre staroveké etnické obyvateľstvo žijúce v rôznych častiach Rímskej ríše.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Rimania (staroveký národ)
Robotnícka trieda
Robotnícka trieda (čiastočné synonymá proletariát a modré goliere) je v bežnom vymedzení spoločenská skupina pozostávajúca z námezdne pracujúcich vykonávajúcich manuálnu prácu, a to v užšom zmysle len v priemysle, v širšom zmysle aj inde (t.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Robotnícka trieda
Rozmnožovanie (biológia)
Rozmnožovanie (iné názvy: množenie, tokogónia, reprodukcia) je vytváranie nových jedincov (potomkov) existujúcimi jedincami (rodičom alebo rodičmi) u všetkých živých organizmov.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Rozmnožovanie (biológia)
Scholastika (filozofia)
14. storočí Scholastika bola stredoveký filozofický smer pestovaný na školách Západu a v Byzancii v období od 9. storočia do 15. storočia.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Scholastika (filozofia)
Severná vojna
Bitka o Poltavu, rok 1709 Severná vojna alebo Veľká severná vojna bol ozbrojený konflikt, ktorý v rokoch 1700 až 1721 prebiehal medzi severnou alianciou, tvorenou Ruským impériom, Dánskom, Nórskom a Saskom a ďalšími krajinami, proti Švédsku, ktorého cieľom bolo vybojovanie nadvlády v Baltskom mori.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Severná vojna
Socializmus
menej ako 19 rokov Socializmus je.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Socializmus
Spoločenská trieda
Marxistická kritika triedneho systému: spodné podlažia pyramídy moci nesú na svojom chrbte privilegované triedy Spoločenská trieda alebo sociálna trieda je súbor osôb, ktoré majú podobné sociálne postavenie a spoločné záujmy.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Spoločenská trieda
Spoločenstvo
Spoločenstvo alebo komunita môže byť.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Spoločenstvo
Spoločnosť (sociológia)
Spoločnosť je skupina jedincov definovaná v spoločenských vedách rôzne, napr..
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Spoločnosť (sociológia)
Staroveká filozofia
Staroveká filozofia je prvá etapa vývinu filozofie, po ktorej nasleduje stredoveká filozofia; filozofické názory autorov, ktorí v staroveku uvažovali o mieste človeka vo svete; prvé alebo najstaršie obdobie vo vývine filozofie nadväzujúce na protofilozofiu.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Staroveká filozofia
Thomas Malthus
Thomas Robert Malthus (* 13. február 1766, Rookery pri Guildforde – † 23. december 1834, Bath) bol anglický ekonóm, autor populačnej teórie; počiatky teórie hospodárskeho rastu.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Thomas Malthus
Tomáš Akvinský
Svätý Tomáš Akvinský (* 1224 alebo 1225, zámok Roccasecca pri Akvine (Neapol) – † 7. marec 1274, kláštor Fossanova pri Ríme) bol taliansky filozof a teológ, prvý zo scholastických cirkevných učiteľov, princeps philosophorum (knieža filozofov), najväčší predstaviteľ katolíckej filozofie, žiak Alberta Veľkého.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Tomáš Akvinský
Toulouse
Toulouse (po okcitánsky Tolosa) je štvrté najväčšie mesto Francúzska.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Toulouse
Tridsaťročná vojna
Tridsaťročná vojna bol náboženský a mocenský konflikt v Európe v rokoch 1618 – 1648.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Tridsaťročná vojna
University of Oxford
Sheldonian Theatre a Clarendon Building Oxfordskej univerzity University of Oxford (iné názvy: po slovensky aj Univerzita v Oxforde alebo Oxfordská univerzita, neformálne: Oxford University alebo Oxford) je najstaršia britská univerzita.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a University of Oxford
Univerzita
Univerzita (z lat. universitas.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Univerzita
Všeobecná ekonomická teória
Všeobecná ekonomická teória alebo národohospodárska teória alebo ekonomická/hospodárska teória je teoretický základ vied ekonómie.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Všeobecná ekonomická teória
Veľká Británia (ostrov)
Veľká Británia Veľká Británia (anglicky Great Britain, pôvodne v staroveku Británia) je najväčší ostrov zo súostrovia Britských ostrovov na severozápade Európy.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Veľká Británia (ostrov)
Veda
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Veda
Vedec
Nobelovej ceny za chémiu (1911). Vedec (ženský rod: vedkyňa) je osoba, ktorá sa profesionálne venuje vedeckému výskumu, z hľadiska náležitosti k spoločenskej vrstve patriaca k inteligencii.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Vedec
Vedný odbor
Vedný odbor alebo vedecká disciplína je teoreticky a empiricky zdôvodnená, historicky vzniknutá, relatívne stála štruktúrna jednotka vedy.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Vedný odbor
Victor Hugo
Victor Marie Hugo (* 26. február 1802, Besançon, Francúzsko – † 22. máj 1885, Paríž) bol francúzsky básnik, prozaik, dramatik, románopisec, politik a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho romantizmu.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Victor Hugo
Vidiek
anglický vidiek Vidiek (obyvateľ vidieka je vidiečan) je obývaný priestor mimo mestského osídlenia charakterizovaný nižšou hustotou zaľudnenia, tradične zameraný na poľnohospodárstvo a tiež iným spôsobom života, väčšinom prepojeným s prírodou a inou sociálnou štruktúrou - odlišnou od mesta.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Vidiek
Viedenská univerzita
Viedenská univerzita (neformálne: Hauptuniversität) je hlavná všeobecná univerzita vo Viedni.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Viedenská univerzita
Vlastníctvo (všeobecne)
Vlastníctvo je súbor procesov vzniku a udržiavania vlastnenia nejakej entity alebo entít.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Vlastníctvo (všeobecne)
Vláda
Vláda (iné názvy: vládny kabinetkabinet. In: Krátky slovník slovenského jazyka, kabinet, kabinet ministrovvláda. In: Malá československá encyklopedie. S. 574, rada ministrovrada. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar), ministerská rada, štátna rada) je najvyšší (spravidla kolektívny) orgán výkonnej moci v štáte.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Vláda
Voľný trh
Voľný trh alebo slobodný trh je trhový systém, v ktorom sa všetky ekonomické rozhodnutia (vrátane určenia ceny, pohybu peňazí, tovarov a služieb) odohrávajú na základe slobodných dobrovoľných rozhodnutí zúčastnených strán (predávajúci a kupujúci) bez donucovacej sily.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Voľný trh
Werner Sombart
Werner Sombart (* 19. január 1863, Ermsleben, Nemecko – † 18. máj 1941, Berlín) bol nemecký sociológ a ekonóm.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Werner Sombart
William Stanley Jevons
William Stanley Jevons (* 1. september 1835, Liverpool – † 13. august 1882, Bexbill pri Hastingse) bol anglický logik, metodológ, ekonóm, priekopník matematických metod v ekonómii, spolutvorca teorie hraničnej užitočnosti, tvorca prvého logického stroja.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a William Stanley Jevons
Xenofón
Xenofón Xenofón (* okolo 430 pred Kr., Atény – † 355 pred Kr., Korint) bol grécky spisovateľ, autor v staroveku neskôr obľúbených spisov z rôznych odborov.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a Xenofón
14. storočie
14.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a 14. storočie
17. storočie
17.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a 17. storočie
18. storočie
18.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a 18. storočie
19. storočie
19.
Pozrieť Dejiny ekonomického myslenia a 19. storočie