Obsah
554 vzťahy: Abydos (staroveké Grécko), Achajmenovci, Achája (historické územie), Achájci, Achájske kniežatstvo, Achájsky spolok, Adolf Hitler, Afrika, Agamemnón, Agis IV., Agora (námestie), Agrigento, Aioli, Aischylos, Aitólia, Aitólsky spolok, Akropola v Aténach, Alarich I., Albánčina, Albánci, Albánsko, Alexander II. (Rusko), Alexander III. (Rusko), Alexander Veľký, Alexandria, Alexandros, Alexandrupoli, Alexios I., Ali paša z Janiny, Alkibiades (politik), Amfiktyónia, Amon, Anaximandros, Anaximenes z Milétu, Anály, Andreas Papandreu, Andronikos II., Andronikos III., Antigonos Gonatas, Antipatros (4. stor. pred Kr.), Apolón, Arabi, Arabský polostrov, Aratos zo Sikyónu, Archaické obdobie (Grécko), Archón, Areopág, Argolis, Argos (mesto na Peloponéze), Arkádia (historické územie), ... Rozbaliť index (504 viac) »
Abydos (staroveké Grécko)
Abydos a Dardanely (Hellespont) Abydos (gr. Άβυδος) bola pôvodne pravdepodobne semitská, neskôr trácka a ešte neskôr grécka, osada, založená na najužšom mieste prielivu Dardanely (Hellespont).
Pozrieť Dejiny Grécka a Abydos (staroveké Grécko)
Achajmenovci
Achajmenovci alebo Achaimenovci bola perzská dynastia, ktorá v dobe najväčšej slávy ovládala veľkú časť Blízkeho východu, Afriky (Egypt) a Európy (Trácia).
Pozrieť Dejiny Grécka a Achajmenovci
Achája (historické územie)
Poloha Acháje Achája alebo Achaia (gr. Αχαΐα – Achaia) je historická krajina a krajská jednotka na severe Peloponézu v Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Achája (historické územie)
Achájci
Achájci (gr. Αχαιοί - Achaioi) alebo zastarano aj Achájovia bol jeden z hlavných starogréckych kmeňov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Achájci
Achájske kniežatstvo
Erb Achájskeho kniežatstva Achájske kniežatstvo (1205 - 1432) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Pozrieť Dejiny Grécka a Achájske kniežatstvo
Achájsky spolok
Achájsky spolok vytvorili achájske mestá na Peloponéze na začiatku 3. storočia pred Kr., ku ktorým sa neskôr pridali aj ďalšie mestské štáty.
Pozrieť Dejiny Grécka a Achájsky spolok
Adolf Hitler
Adolf Hitler (* 20. apríl 1889, Braunau am Inn – † 30. apríl 1945, Berlín) bol nemecký politik narodený v Rakúsku, diktátor, člen a neskôr líder Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), autor národnosocialistickej koncepcie štátu (v diele Mein Kampf, 1927), ktorý stál na čele Nemeckej ríše najskôr ako ríšsky kancelár (30.
Pozrieť Dejiny Grécka a Adolf Hitler
Afrika
Afrika je rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel.
Pozrieť Dejiny Grécka a Afrika
Agamemnón
Takzvaná maska Agamemnóna (''mylne ju tak označil Heinrich Schliemann'') Agamemnón alebo zriedkavo Agamemnon (starogr. Agamemnón, lat. Agamemnon) bol bájny vládca v Mykénach v časoch trójskej vojny.
Pozrieť Dejiny Grécka a Agamemnón
Agis IV.
Agis IV. alebo Agis IV. z kráľovského rodu Eurypontovcov bol kráľom Sparty od roku 245 pred Kr. do roku 241 pred Kr. Jeho spolukráľmi z kráľovského rodu Agiovcov boli Leónidas II. (vládol v rokoch 254 – 244 pred Kr. a v rokoch 243 – 235 pred Kr.) a Kleombrotos II.
Pozrieť Dejiny Grécka a Agis IV.
Agora (námestie)
Agora, Súr (Libanon) Agora je námestie, resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Agora (námestie)
Agrigento
Agrigento (sicílsky Girgenti) je talianske mesto v oblasti Sicílie, hlavné mesto rovnomennej provincie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Agrigento
Aioli
Sapfó Aioli alebo Aiolovia (starogr. Αιολείς - Aiolis) bol jeden zo starogréckych kmeňov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Aioli
Aischylos
Aischylova busta Aischylos (* asi 525 pred Kr. Eleusína v Attike – † 456 pred Kr. Gela na Sicílii) bol jeden z najvýznamnejších antických dramatikov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Aischylos
Aitólia
Aitólia alebo Ajtólia (gr. Αιτωλία - novogr. Etolia/starogr. Aitólia) je historické územie v strednom Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Aitólia
Aitólsky spolok
Aitólsky spolok vytvorili mestské štáty v strednom Grécku už v 5. storočí pred Kr., ale politický význam získal až v 3. storočí pred Kr. Spolok bojoval proti Rimanom a po porážke sa jeho územie stalo rímskou provinciou.
Pozrieť Dejiny Grécka a Aitólsky spolok
Akropola v Aténach
(Aténska) Akropola alebo (Aténska) Akropolis je monumentálny komplex stavieb, symbol klasického gréckeho umenia a kultúry, vybudovaný na návrší kopca Akropolis, týčiaceho sa nad hlavným mestom Grécka, Aténami.
Pozrieť Dejiny Grécka a Akropola v Aténach
Alarich I.
Alarichova smrť, litografia z roku 1895 Alarich I. (* asi 370 – † 410) bol v rokoch 395 – 410 kráľom Vizigótov, germánskeho etnika sídliaceho pôvodne v severnom Čiernomorí.
Pozrieť Dejiny Grécka a Alarich I.
Albánčina
Rozšírenie albánčiny Albánčina (po albánsky gjuha shqipe - vyslov ďuha šťipe) je jazyk z indoeurópskej jazykovej rodiny, v ktorej vytvára samostatnú jazykovú vetvu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Albánčina
Albánci
Albánci sú národ žijúci v juhovýchodnej Európe.
Pozrieť Dejiny Grécka a Albánci
Albánsko
Albánsko, dlhý tvar Albánska republika (albán. Republika e Shqipërisë) je národný štát nachádzajúci sa na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe, ležiaci na pobreží Jadranského a Iónskeho mora.
Pozrieť Dejiny Grécka a Albánsko
Alexander II. (Rusko)
Alexander II.
Pozrieť Dejiny Grécka a Alexander II. (Rusko)
Alexander III. (Rusko)
Alexander III. (Alexander Alexandrovič Romanov) (* 10. marec 1845, Petrohrad† 1. november 1894, Livadija) bol predposledný ruský imperátor, otec Mikuláša II..
Pozrieť Dejiny Grécka a Alexander III. (Rusko)
Alexander Veľký
Britskom múzeu. Alexander Veľký alebo Alexander/Alexandros Macedónsky alebo Alexander III. (resp.) (* medzi 20. júlom a 30. júlom 356 pred Kr., Pella – † 10. jún/11. jún 323 pred Kr., Babylon) bol macedónsky kráľ.
Pozrieť Dejiny Grécka a Alexander Veľký
Alexandria
Alexandria je druhé najväčšie mesto v Egypte a najväčší egyptský prístav.
Pozrieť Dejiny Grécka a Alexandria
Alexandros
Alexandros (Alexandros) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Alexandros
Alexandrupoli
Maják, symbol mesta Alexandrupoli (gr. Αλεξανδρούπολη) je mesto v severnom Grécku, v kraji Trácia, neďaleko tureckých hraníc.
Pozrieť Dejiny Grécka a Alexandrupoli
Alexios I.
Alexios I./Alexej I. môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Alexios I.
Ali paša z Janiny
Ali paša z Janiny (iné mená pozri nižšie;* 1741 alebo 1744, Tepelenë† 5. február 1822, Janina) bol albánsky šľachtic, vojenský veliteľ a dobrodruh, spočiatku polo-autonómny správca, neskôr relatívne samostatný vládca Janinského pašalíku, ktorý odtrhol od Osmanskej ríše.
Pozrieť Dejiny Grécka a Ali paša z Janiny
Alkibiades (politik)
Alkibiadova busta, rímska kópia gréckeho originálu, cca 4. stor. pred Kr. Alkibiades alebo Alkibiadés (Alkibiades, iný prepis: Alkibiadés, * cca 450 pred Kr., Atény – † 404 pred Kr., Frýgia) bol významný aténsky štátnik, rečník a vojvodca.
Pozrieť Dejiny Grécka a Alkibiades (politik)
Amfiktyónia
Delphi Amfiktyónia bol náboženský spolok niekoľkých kmeňov v Grécku, ktorý strážil určité posvätné miesto, jeho majetky a pútnikov, ktorí do tohto centra prichádzali, organizoval náboženské slávnosti a hry, zabezpečoval chrám materiálne.
Pozrieť Dejiny Grécka a Amfiktyónia
Amon
Amon bol hlavným bohom uctievaným v staroegyptskom meste Veset (Téby, 4. hornoegyptský kraj, dnes Karnak a Luxor), stvoriteľ a pán sveta, kráľ bohov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Amon
Anaximandros
Anaximandros (* asi 610 pred Kr. – † asi 546 pred Kr.) bol starogrécky filozof, žiak Tálesa z Milétu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Anaximandros
Anaximenes z Milétu
Anaximenes z Milétu alebo Anaximenés z Milétu/Mílétu (* asi 585 pred Kr. – † asi 524 pred Kr.) bol starogrécky filozof, predstaviteľ milétskej školy.
Pozrieť Dejiny Grécka a Anaximenes z Milétu
Anály
Anály (iné názvy: letopis(y), anál) sú „typicky stredoveký dejepisecký žáner, ktorý zachytáva v podobe stručných chronologických záznamov pozoruhodné udalosti vzťahujúce sa k jednotlivým rokom“.
Pozrieť Dejiny Grécka a Anály
Andreas Papandreu
Andreas Jeorjiu Papandreu (gr. Ανδρέας ΓεωργίουΠαπανδρέου, transliterácia Andreas Georgiou Papandreou) (* 5. február 1919, ostrov Chios, Grécko – † 23.
Pozrieť Dejiny Grécka a Andreas Papandreu
Andronikos II.
Andronikos II. môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Andronikos II.
Andronikos III.
Andronikos III. môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Andronikos III.
Antigonos Gonatas
Minca s portrétom Antigona Gonata v Britskom múzeu Antigonos II.
Pozrieť Dejiny Grécka a Antigonos Gonatas
Antipatros (4. stor. pred Kr.)
Antipatros zvaný Antipas (po grécky: Αντίπατρος) alebo po latinsky Antipater (* 397 pred Kr. – † 319 pred Kr.) bol vojvodca Filipa II. a miestodržiteľ Macedónie za Alexandra Veľkého.
Pozrieť Dejiny Grécka a Antipatros (4. stor. pred Kr.)
Apolón
mramorová socha Apolón (-podľa PSP) alebo Apollón (starogr. Ἀπόλλων – Apollón) je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojča bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea.
Pozrieť Dejiny Grécka a Apolón
Arabi
Nomádski Beduíni sú tradičným ideálom arabskej kultúry. Arabi alebo arabské národy môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Arabi
Arabský polostrov
Satelitná snímka Arabského polostrova Arabský polostrov alebo Arábia (arabs. جزيرة العرب, Džazíra al-Arab) je polostrov, ktorý sa nachádza na Blízkom východe, je križovatkou medzi Áziou a Afrikou.
Pozrieť Dejiny Grécka a Arabský polostrov
Aratos zo Sikyónu
Najvýznamnejšie bitky stratéga Arata zoradené chronologicky (bitky podľa čísel, oranžová: proti Macedónsku, žltá proti Aitólii, zelená proti Sparte; zelená hviezda: víťazstvo, červená hviezda: prehra, neúspech Aratos (Aratos) (* okolo 271, Sikyón – † 213 pred Kr., Aigion) bol grécky štátnik, vojenský veliteľ a dlhoročný stratég Achájskeho spolku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Aratos zo Sikyónu
Archaické obdobie (Grécko)
Archaickým obdobím v dejinách starovekého Grécka sa označuje obdobie 800 – 500 pred Kr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Archaické obdobie (Grécko)
Archón
Archón (pri skloňovaní je v slovenčine tvar archont-, napr. archonta, archonti) alebo staršie archont (– archón, pl. άρχοντες - archontes) bol vysoký úradník v starovekých Aténach.
Pozrieť Dejiny Grécka a Archón
Areopág
Pohľad na Áreov vŕšok z Akropoly Areopág (Areios Pagos), bola aristokratická politická inštitúcia v starovekých Aténach.
Pozrieť Dejiny Grécka a Areopág
Argolis
Argolis (po starogrécky) alebo Argolida (po novogrécky) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Argolis
Argos (mesto na Peloponéze)
Argos (gr. Άργος – Argos, tal. Argo) je mesto v Grécku na Peloponézskom polostrove, v kraji Argolida, v blízkosti prístavu Nafplio.
Pozrieť Dejiny Grécka a Argos (mesto na Peloponéze)
Arkádia (historické územie)
Dimitsana – tradičná arkádska dedina Arkádia (gr. Αρκαδία – Arkadia) je historické územie na Peloponéze v Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Arkádia (historické územie)
Arméni
Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).
Pozrieť Dejiny Grécka a Arméni
Arta
Arta môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Arta
Arumuni
Arumuni (červená farba) a Rumuni (zelená farba). Arumuni (iné názvy: Aromuni, Kucovlasi, V(a)lasi; po arumunsky o. i. Armãnj, Makedonji-armanji) je etnická skupina Románov roztrúsená v horských regiónoch Macedónska, v južnom a strednom Albánsku, v severnom Grécku (pozri Grécki Arumuni), v južnom Bulharsku a rumunskej Dobrudži.
Pozrieť Dejiny Grécka a Arumuni
Arvaniti
Arvaniti (arvan. Αρbε̰ρεσ̈ε̰ – Arbereše) sú po albánsky hovoriace obyvateľstvo južného Grécka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Arvaniti
Askéta
Askéta alebo asketik je človek žijúci asketickým životom.
Pozrieť Dejiny Grécka a Askéta
Astronómia
Astronómia (iné názvy: hvezdárstvo, staršie: hviezdoveda) je veda o vesmíre, zaoberajúca sa vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.
Pozrieť Dejiny Grécka a Astronómia
Aténa (mytológia)
Euphranorovi z Korintu. Aténa (iné názvy: Athéné, Athéna, Athena, zastarano Athene, (?) Atena; po aticky Athéna, po iónsky Athéné, po dórsky Atháná, po novogrécky Athina; prímená pozri nižšie) je starogrécka bohyňa múdrosti, odvahy, inšpirácie, práva a spravodlivosti, strategicky vedenej vojny, umenia, remesiel a zručnosti.
Pozrieť Dejiny Grécka a Aténa (mytológia)
Aténske vojvodstvo
Mapa aténskeho vojvodstva Aténske vojvodstvo (1204-1456) bol jeden zo štátov, ktorý vznikol po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Pozrieť Dejiny Grécka a Aténske vojvodstvo
Aténsky námorný spolok
peloponézskej vojny Aténsky námorný spolok (Iné názvy: Délsky spolok, Aticko-délsky námorný spolok) združoval takmer 200 gréckych štátov ohrozených expanziou Perzskej ríše.
Pozrieť Dejiny Grécka a Aténsky námorný spolok
Atény
Chrám Erechteion Atény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika (Attikí).
Pozrieť Dejiny Grécka a Atény
Athos
Athos alebo Atos alebo po starogrécky Athós je polostrov v Grécku, ako aj vrch a mníšska republika na ňom, pozri Athos (polostrov) Athos môže byť aj.
Pozrieť Dejiny Grécka a Athos
Athos (polostrov)
Poloha polostrova Atos Athos 3D Athos (iné názvy: Atos, Vrch/Hora Athos, Svätý vrch, Svätá hora, Vrch/Hora Panny Márie, Ajon Oros, Ajo Oros, Oros Athos; starogr. (Vrch/Hora) Athós, Hagion Oros, Oros Athós; grécke názvy pozri podrobnejšie nižšie) je vrch a zároveň polostrov (ktorý je vlastne len výbežkom polostrova Chalkidiki) v Grécku a na ktorom dnes leží autonómny mníšsky štát At(h)os.
Pozrieť Dejiny Grécka a Athos (polostrov)
Atika
Atika alebo Attiki (po novogrécky)/Attiké (po starogrécky) je.
Pozrieť Dejiny Grécka a Atika
Atika (polostrov)
Polostrov Atika na mape Grécka Atika alebo (pre súčasnosť aj) Attiki (gr. Αττική - starogr. Attiké/novogr. Attiki) je historické územie na juhu Grécka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Atika (polostrov)
Autonómia (štátoprávne usporiadania)
Štáty s minimálne jednou územnou jednotkou, ktorá je ústavou označená ako "autonómia" Autonómia (z gr. αὐτόνομος – autonomos – doslova: majúci vlastné zákony) je (podľa ÚGKK SR) ústavou zaručené právo určitej územnej jednotky riešiť samostatné otázky osobitého záujmu v rámci väčšieho celku podľa vlastných noriem a prostredníctvom vlastných orgánov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Autonómia (štátoprávne usporiadania)
Avari (Stredná Ázia)
Birituálne pohrebiská stredného a neskorého obdobia kaganátu na južnom Slovensku a hranice neskoroavarského kaganátu Avari (iné názvy: starí Avari, tureckí/turkickí Avari) boli nomádske etnikum ázijského pôvodu, ktoré tvorili kmene War a Chun usadené v 5.
Pozrieť Dejiny Grécka a Avari (Stredná Ázia)
Španielsko
Španielsko, dlhý tvar Španielske kráľovstvo, je krajina v juhozápadnej Európe na Pyrenejskom polostrove.
Pozrieť Dejiny Grécka a Španielsko
Štátny prevrat
Štátny prevrat alebo prevrat alebo francúzsky coup d'état je náhla, často násilná a prudká, politická zmena politického systému a vládnucich skupín ľudí.
Pozrieť Dejiny Grécka a Štátny prevrat
Židia
Židia (hebr. יְהוּדִים, Jehudim, sg. יְהוּדִי, Jehudi) sú semitský národ, ktorý pochádza z oblasti Blízkeho východu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Židia
Ľudovít I. (Bavorsko)
Ľudovít I. (* 25. august 1786, Štrasburg, Francúzsko – † 29. február 1868, Nice), kráľ Bavorska v rokoch 1825 – 1848.
Pozrieť Dejiny Grécka a Ľudovít I. (Bavorsko)
Čandragupta (Maurjovská ríša)
Čandragupta (-sanskritský slovný kmeň; iné názvy: sanskritský nominatív Čandraguptah; sanskritský slovný kmeň: Čandragupta Maurja, sanskritský nominatív: Čandraguptah Maurjah, po slovensky aj: Čandragupta Maurjovec, po grécky Sandrakottos; v sanskrite चन्द्रगुप्त मौर्य; *okolo 340 pred Kr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Čandragupta (Maurjovská ríša)
Čierne more
NASA) Čierne more je vnútropevninské more Atlantického oceánu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Čierne more
Babylon
Babylonská veža, Pieter Brueghel, 1563 Babylon (-slovenský kodifikovaný tvar; v slov. prekladoch Biblie: Bábel; po česky, po grécky a nesprávne po slovensky Babylón; zahraničné varianty mena pozri nižšie) bolo mesto v starovekej Mezopotámii pri rieke Eufrat, centrum Babylonie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Babylon
Bajazid II.
Bajazid II. (tur. II. Bayezid) (* 3. december 1447, Didimotika, Osmanská ríša - † 26. máj 1512, tamtiež) bol osmanský sultán, ktorý vládol v rokoch 1481 až 1512.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bajazid II.
Balkán
Balkán (zastarano občas Balkan) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Balkán
Balkánska dohoda
Mapa zapojených štátov. Balkánska dohoda alebo balkánsky pakt bola dohoda podpísaná Gréckom, Tureckom, Rumunskom a Juhosláviou dňa 9. februára 1934.
Pozrieť Dejiny Grécka a Balkánska dohoda
Balkánsky polostrov
Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Pozrieť Dejiny Grécka a Balkánsky polostrov
Barbar
Barbar (asi z gréckeho barbaroi - škrek vtákov) je označenie, ktoré Gréci a Rimania pôvodne používali pre cudzincov, hovoriacich nezrozumiteľnou rečou.
Pozrieť Dejiny Grécka a Barbar
Bavori
Bavori alebo staršie Bavorovia môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bavori
Bazil I.
Basileios, jeho syn Konštantín a jeho druhá žena, Eudokia Ingerina. Bazil I. (iné mená: Basileios I., Basil I., Bazilius I., Vasilios I., Basilios I.), zvaný Macedónsky resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bazil I.
Belehrad
Kostol sv. Marka (pravoslávny) Belehrad (srbsky Beograd, Београд) je hlavné a najväčšie mesto Srbska.
Pozrieť Dejiny Grécka a Belehrad
Benátky
Benátky (v benátskom nárečí Venezsia) sú hlavné mesto severotalianskeho regiónu Benátsko, ležiace v močaristej Benátskej lagúne, v severnej časti Jadranského mora.
Pozrieť Dejiny Grécka a Benátky
Benátska republika
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.
Pozrieť Dejiny Grécka a Benátska republika
Benito Mussolini
Benito Mussolini (* 29. júl 1883 Predappio, Romagna – † 28. apríl 1945, pri Miláne) bol vodca talianskeho fašizmu a v rokoch 19221943 fašistický diktátor v Taliansku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Benito Mussolini
Bitýnia
Rímska ríša okolo roku 125, červeno zvýraznená Bitýnia Provincia Bitýnia Bitýnia (starogr. Βιθυνία – Bithynia) je historický kraj na severe Anatólie, východne od Konštantínopolu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bitýnia
Bitka pri Actiu
Mapa bitky. Bitka pri Actiu bola námorná bitka, ktorá sa odohrala 2. augusta v roku 31 p.n.l. pri myse Actium, v úzkej a plytkej úžine tvoriacej vchod do Ambrakijského zálivu v Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bitka pri Actiu
Bitka pri Leuktre
Bitka pri Leuktre bola ozbrojené stretnutie, ktoré sa uskutočnilo roku 371 pred Kr. medzi boiótskym vojskom, ktoré viedli Thébania, a vojskom peloponézskeho spolku vedeného Spartou.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bitka pri Leuktre
Bitka pri Maratóne
Bitka pri Maratóne (12. september 490 pred Kr.) bola vyvrcholením prvého veľkého pokusu Dareia I. o pripojenie Grécka k Perzskej ríši a zabezpečenie najzraniteľnejšej časti západnej hranice svojho impéria.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bitka pri Maratóne
Bitka pri Platajách
Bitka pri Platajách bola jednou z posledných veľkých bitiek grécko-perzských vojen.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bitka pri Platajách
Bitka pri Pydne
Bitka pri Pydne bolo ozbrojené stretnutie medzi Rimanmi a Macedóncami, ktoré sa odohralo 22. júna roku 168 pred Kr. Znamenala koniec vlády dynastie Antigonovcov v Macedónii a viedla tak k faktickému zániku nezávislosti tejto krajiny.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bitka pri Pydne
Bitka pri Salamíne
Bitka pri Salamíne bola námorná bitka medzi gréckymi mestskými štátmi a Perziou, ktorá sa odohrala v septembri 480 pred Kr. medzi Pireom (Pireom) a ostrovným štátom Salamis (Salamína), malým ostrovom v Aiginskom zálive pri Aténach.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bitka pri Salamíne
Bitka pri Varne
Poloha Varny Bitka pri Varne sa konala 10. novembra 1444 neďaleko Varny vo východnom Bulharsku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bitka pri Varne
Blízky východ
Najbežnejšia definícia Blízkeho východu Blízky východ (mimo politiky, najmä v kultúrnom či archeologickom kontexte, aj: Predný východ či menej často Predný Orient; po anglicky Near East, po nemecky Naher Osten/Nahost/Vorderer Orient) je nejasne vymedzený geografický termín.
Pozrieť Dejiny Grécka a Blízky východ
Bodrum
mauzólea Bodrum (najneskôr od 17. stor.; staršie aj: Budrum, Bodrun, Budru, Boudroum, Bodroun, Boudrou; v staroveku Halikarnassos alebo Halikarnássos, po slovensky pre starovek aj Halikarnas; po novogrécky Αλικαρνασσός - Alikarnassos) je kúpeľné a turistické mesto v Turecku na pobreží mora (v Keramickej zátoke) oproti ostrovu Kos, v provincii Muğla.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bodrum
Boiótia
Boiótia Arachova Arachove. Boiótia (gr. Βοιωτία; po slovensky historicky aj Bojócia alebo Bojótia; po latinsky Boetia), resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Boiótia
Bospor
Bospor je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bospor
Brindisi
Brindisi je mesto v provincii Brindisi, v regióne Apúlia, v Taliansku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Brindisi
Bronz
Bronz je zliatina medi s cínom, olovom, hliníkom a ďalšími prvkami.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bronz
Bronzová doba
Bronzová doba – Muséum de Toulouse Bronzová doba (lingvisticky nevhodne: doba bronzová) je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bronzová doba
Bula
Bula môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bula
Bulhari
Známi Bulhari Rozdelenie bulharského (žltá) a tureckého obyvateľstva (biela) na území Bulharska Srbsku Bulhari sú južnoslovanský národ, ktorý žije na území Bulharskej republiky, ale aj v Severnom Macedónsku, Moldavsku a na Ukrajine (tzv.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bulhari
Bulharsko
Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.
Pozrieť Dejiny Grécka a Bulharsko
Byrokracia (organizačná štruktúra)
Byrokracia je hierarchicky organizovaný riadiaci systém,používaný na riadenie procesu veľkých organizácií, firiem prípadne projektov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Byrokracia (organizačná štruktúra)
Byzantská kultúra
Byzantská kultúra je byzantský spôsob pretvárania zla na dobro, škaredého na krásno; osobitná vývojová etapa v dejinách kultúry, ktorá spadá do doby neskorej antickej kultúry a stredovekej kultúry; je to kultúra mnohonárodnej Byzantskej ríše.
Pozrieť Dejiny Grécka a Byzantská kultúra
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.
Pozrieť Dejiny Grécka a Byzantská ríša
Cakóni
Cakóni (gr. Τσάκωνες (Tsákones)) je etnická skupina Grékov žijúcich na Peloponéze.
Pozrieť Dejiny Grécka a Cakóni
Cín
Cín (lat. stannum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sn a protónové číslo 50.
Pozrieť Dejiny Grécka a Cín
Chalkidiki
Poloha v Grécku Kláštor Simonos Petras na polostrove Ajon Oros, 300 m nad morom Chalkidiki alebo pre starovek Chalkidiké (gr. Χαλκιδική - novogr. Chalkidiki, starogr. Chalkidiké) je polostrov na severe Grécka, v Makedonii.
Pozrieť Dejiny Grécka a Chalkidiki
Cheronia
Cheronia (-po novogrécky) resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Cheronia
Chetiti
Blízky východ v staroveku Chetiti (jednotné číslo: Chetit; iné názvy: Nésiti, Néšiti; staršie: Het(h)iti, Hettiti či nevhodne ''Chatti'' (resp. ''Hatti'')Hetiti. In:; v slovenských prekladoch Biblie aj: Hetejci, Chetejci, synovia Hetovi, Chetovi synovia, v Kralickej Biblii: Hetejští) boli staroveký indoeurópsky kmeň v dnešnej Anatólii.
Pozrieť Dejiny Grécka a Chetiti
Chetitská ríša
Turecku Chetitská ríša (iné názvy: ríša Chetitov, Ríša Chetitov, (ríša) Chatti) bol staroveký štát Chetitov v Malej Ázii v 18. až 13. storočí pred Kr. Okolo roku 2000 pred Kr. prišli Chetiti do strednej Anatólie a vytvorili niekoľko samostatných kniežatstiev.
Pozrieť Dejiny Grécka a Chetitská ríša
Chios
Chios je piaty najväčší grécky ostrov nachádzajúci sa v Egejskom mori, 7 km od pobrežia Malej Ázie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Chios
Chrám
Starogrécky chrám Kresťanský chrám Chrám je budova určená na bohoslužby.
Pozrieť Dejiny Grécka a Chrám
Chrémonidova vojna
Chrémonidova vojna (267-261? pred Kr.), bol konflikt gréckych štátov, nazvaný podľa athénskeho politika Chrémonida, Eteoklovho syna, proti Macedónii, kde vtedy vládol Antigonos Gonatas.
Pozrieť Dejiny Grécka a Chrémonidova vojna
Chunta
Chunta alebo junta (špan. junta.
Pozrieť Dejiny Grécka a Chunta
Cisár
Cisár je panovnícky titul najvyššieho stupňa v niektorých monarchiách, ako aj nositeľ tohto titulu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Cisár
Cyprus
Cyprus, gr. Κύπρος (Kýpros), tr. Kibris, dlhý tvar Cyperská republika (po grécky Κυπριακή Δημοκρατία – Kypriakí Dimokratía), je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 75 kilometrov južne od Turecka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Cyprus
Daň
Daň je (v slovenskom práve) platba fyzických alebo právnických osôb, ktorá je vynútiteľná, nenávratná, spravidla neúčelová, zákonom určená a pravidelne sa opakujúca, a ktorú vyberá štát a orgány miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.
Pozrieť Dejiny Grécka a Daň
Dardanely
Dardanely Dardanely alebo Dardanelská úžina (po grécky Δαρδανελλια, po turecky Çanakkale Boğazı; starý názov: Hellespont - Hellenspontos, Hellino more) je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dardanely
Dareios I.
Bísutúnskom nápise Dareios I. (po staroperzsky 𐎭𐎠𐎼𐎹𐎺𐎢𐏁 – Dárajavauš) bol perzský veľkokráľ, ktorý vládol 522–486 pred Kr. Pochádzal z mladšej vetvy achajmenovského rodu, ktorá sa od hlavnej línie oddelila niekedy v poslednej tretine 7.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dareios I.
Dareios III.
Dareios III. Dareios III. (po staroperzsky – Dárajavauš) bol perzský veľkokráľ, ktorý vládol v rokoch 336 – 330 pred Kr. Pochádzal z achajmenovského rodu, jeho otcom bol Arsanés, vnuk kráľa Dareia II., matkou Sisygambis, dcéra Artaxerxa II.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dareios III.
Démétrios I. (Macedónia)
mince s vyobrazením Démétriosa Démétrios I. alebo Démétrios Poliorkétes alebo Démétrios Poliorkétés († 283 pred Kr.) bol macedónsky veliteľ a panovník.
Pozrieť Dejiny Grécka a Démétrios I. (Macedónia)
Dóri
Sparťan, 5. storočie pred Kr. Dóri alebo Dórovia (gr. Δωριείς - Dórieis) boli jeden zo starogréckych kmeňov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dóri
Dejiny Istanbulu
Konštantínopol (Carihrad) Modrá mešita v Konštantínopole (Carihrade) Dejiny Istanbulu sú dejinami najväčšieho mesta Turecka, niekdajšieho hlavného mesta Byzantskej ríše a rokoch 14531923 hlavného mesta Osmanskej ríše.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dejiny Istanbulu
Delfy
Delfy, (starogr. Δελφοί-Delfoi, novogr. Δελφοί-Delfi, do 19. stor. Καστρί-Kastri) je antické aj moderné mesto v Grécku, v kraji Fokida na južnom úpätí pohoria Parnasos nad Korintským zálivom.
Pozrieť Dejiny Grécka a Delfy
Demokracia
náhľad Demokracia (z gr. démos - ľud a kratiá - vláda cez) je.
Pozrieť Dejiny Grécka a Demokracia
Demostenes
náhľad Demostenes (-tvar podľa PSP; iné názvy: Démosthenes, Démosthenés, Démostenes; - Démosthenes/iný prepis Démosthenés;* 384 pred Kr. – † 16. november 322 pred Kr., ostrov Kalaureia pri východnom pobreží Peloponézu) bol aténsky štátnik a rečník.
Pozrieť Dejiny Grécka a Demostenes
Despotát
Despotát bol názov územného útvaru pod vládou despotu v ranom stredoveku na Balkáne, po rozpade Byzantskej ríše.
Pozrieť Dejiny Grécka a Despotát
Diadochovia
Diadochovia sú nástupcovia Alexandra Veľkého, ktorí si medzi sebou v rokoch 322 – 301 pred Kr., počas tzv.
Pozrieť Dejiny Grécka a Diadochovia
Diktatúra
Diktatúra označuje.
Pozrieť Dejiny Grécka a Diktatúra
Dilos
Poloha ostrova Dilos resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dilos
Dimini
Dimini (gr. Διμήνι) je malá dedina neďaleko mesta Volos v kraji Tesália v Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dimini
Dimotiki
Dimotiki (doslova "ľudový jazyk") alebo romaiki je v širšom zmysle ľudový jazyk Grékov používaný od stredoveku, v užšom zmysle forma novogréčtiny, ktorá od roku 1976 (vydanie "Malej gramatiky ľudového jazyka" a vydanie príslušného vládneho nariadenia) slúži ako grécky spisovný a úradný jazyk.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dimotiki
Divadlo (umenie)
Divadlo Scéna z Hamleta Divadlo alebo divadelné umenie je najstarší druh dramatického umenia, realizujúci sa v živej interakcii herca a diváka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Divadlo (umenie)
Dodekanisa
Súostrovie Dodekanisa Dodekanisa (novogr. Δωδεκάνησα -Dodekanisa; iné názvy: Dodekanisos (t.j. novogr. Δωδεκάνησοσ - Dodekanisos), po slovensky aj Dodekanéz alebo zriedkavo Dodekanézy, Dodekanézske ostrovy, Dodekanské ostrovy; v staršej gréčtine Dodekanésos a k tomu zriedkavé slovenské ekvivalenty Dodekanézos, Dodekanesos, Dodekanezos, Dodekaneské ostrovy/súostrovie, Dodekanéske ostrovy/súostrovie; tur.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dodekanisa
Dohoda
Dohoda môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dohoda
Dohoda (prvá svetová vojna)
Vojenské spojenectvá v Európe pred 1. svetovou vojnou Ruský plagát znázorňujúci Trojdohodu Dohoda (zastarano Antanta z) bol vojensko-politický blok, systém spojeneckých zmlúv uzavretých proti Trojspolku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dohoda (prvá svetová vojna)
Dráma
Dráma je jeden z troch základných literárnych druhov, popri lyrike a epike.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dráma
Druhá balkánska vojna
Druhá balkánska vojna (1913) bola jedna z balkánskych vojen, ktorá vypukla 16. júla 1913.
Pozrieť Dejiny Grécka a Druhá balkánska vojna
Druhá svetová vojna
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí.
Pozrieť Dejiny Grécka a Druhá svetová vojna
Druhý triumvirát
Druhý triumvirát je označenie spojenectva Gaia Julia Caesara Octaviana (neskôr Augustus), Marka Antonia a Marka Aemilia Lepida, trvajúce od 43 pred Kr. do 33 pred Kr. Na rozdiel od prvého triumvirátu bol druhý triumvirát oficiálne vyhlásený a privlastnil si mnoho funkcií najmä na úkor senátu, čím definitívne odsúdil republikánske zriadenie k zániku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Druhý triumvirát
Dunaj
Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.
Pozrieť Dejiny Grécka a Dunaj
Edirne
Edirne (novogr. ΑδριανούποληAdrianupoli, starogr. Aδριανούπολις – Adrianoupolis, lat. Hadrianopolis, bulh. Одрин-Odrin; do zač. 20. stor. po slovensky Adrianopol, historický slovenský názov Drinopol) je mesto nachádzajúce sa v Trácii, v európskej časti súčasného Turecka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Edirne
Eduard VII.
Eduard VII. (Albert Edward; * 9. november 1841, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 6. máj 1910, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol kráľ Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska a cisár Indie od 22.
Pozrieť Dejiny Grécka a Eduard VII.
Efez
Divadlo Efez alebo Efezos (gr. Ἔφεσος - Efesos) bolo staroveké grécke mesto v Malej Ázii na území dnešného juhozápadného Turecka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Efez
Egejské more
Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru.
Pozrieť Dejiny Grécka a Egejské more
Egypt
Egyptská púšť Egypt, dlhý tvar Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.
Pozrieť Dejiny Grécka a Egypt
Ejina
Ejina (menej presne Egina, transliterácia Aigina) resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Ejina
Elea
Elea alebo Velia alebo Elaia bola starogrécka prímorská kolónia na západnom pobreží Lukánie, založená v polovici 6. storočí pred Kr., po spojeneckej vojne municípium.
Pozrieť Dejiny Grécka a Elea
Epidauros
Epidauros bolo mesto v starovekom Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Epidauros
Epiróti
Epiróti, gr. Ηπειρώτες (Epeirótes), je označenie pre starogrécke kmene sídliace v kraji Epirus, na severozápade dnešného Grécka a juhu Albánska.
Pozrieť Dejiny Grécka a Epiróti
Epirský despotát
Epirský despotát Epirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave.
Pozrieť Dejiny Grécka a Epirský despotát
Epirus
Epirus môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Epirus
Epirus (historické územie)
Územie Epiru v modrej farbe, rozdelené medzi Grécko a Albánsko Epirus alebo pre starovek aj Epeiros (gr. Ήπειρος - starogrécka výslovnosť Épeiros, novogrécka Ipiros; lat. Epirus, po albánsky Epiri) je historické grécke územie, dnes rozdelené medzi Grécko a Albánsko.
Pozrieť Dejiny Grécka a Epirus (historické územie)
Erechtheion
Juhozápadný pohľad na Erechteion Erechtheion alebo Erechteion je chrám na aténskej Akropole.
Pozrieť Dejiny Grécka a Erechtheion
Eubója
thumb Eubója (– normovaný tvar; iné názvy: staršie Euboja, pre starovek aj Euboia; po gr. Εύβοια – prepis zo starogr. Euboia, prepis z novogr. Evvia; po taliansky Negroponte) je druhý najväčší ostrov Grécka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Eubója
Európa
Európa z vesmíru Politická mapa Európy Všeobecnogeografická mapa Európy Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére.
Pozrieť Dejiny Grécka a Európa
Európske spoločenstvo
Európske spoločenstvo (neoficiálna skratka ES; po angl.: European Community), do 1. novembra 1993 Európske hospodárske spoločenstvo (EHS; po angl.: European Economic Community), bolo pôvodne medzivládne hospodárske združenie založené v roku 1957, ktoré sa neskôr postupne premenilo na nadnárodnú organizáciu a ktoré bolo od roka 1967 súčasť Európskych spoločenstiev a od 1.
Pozrieť Dejiny Grécka a Európske spoločenstvo
Euripides
Euripides Euripides alebo Eurípidés alebo Euripidés (* 485 – † 406 pred Kr.) bol starogrécky dramatik, klasik tragédie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Euripides
Euro
Značka používaná pre euro Euro (ISO 4217 kód EUR; numerický kód 978; obvyklá značka €) je mena a menová jednotka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Euro
Evrytania
Evrytania (gr. Ευρυτανία) resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Evrytania
Exil
Exil je nútené zdržovanie sa v cudzine, vyhnanstvo.
Pozrieť Dejiny Grécka a Exil
Faistos
Faistos je mesto v južnej Kréte so zrúcaninami druhého najväčšieho kráľovského paláca na Kréte založeného začiatkom 2.
Pozrieť Dejiny Grécka a Faistos
Fanariot
Fanarioti (gr. Φαναριώτες - Fanariotes, rum. Fanarioţi, bul. Фaнариоти - Fanarioti) sú.
Pozrieť Dejiny Grécka a Fanariot
Faraón
Faraón bol titul používaný pre vládcu Egypta v hebrejskom a neskôr aj (eventuálne) v gréckom prostredí.
Pozrieť Dejiny Grécka a Faraón
Fókas
Fokas zoobrazený na minci Fókas alebo Fokas (podľa starogréckej výslovnosti: Fókas, podľa novogréckej a stredovekej gréckej výslovnosti: Fokas; * po roku 547, Trácia – † 5. október 610, Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 602 až 610.
Pozrieť Dejiny Grécka a Fókas
Fókis
Fókis (po starogrécky) resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Fókis
Feidias
Feidias alebo Feidiás (* cca 480 pred Kr., Atény – † 430 pred Kr., Olympia) bol starogrécky sochár, architekt a maliar.
Pozrieť Dejiny Grécka a Feidias
Feodosija
Feodosija (názov pochádza z gréckeho Θεοδoσία – Theodosia, v preklade: „bohom darovaná“) je prístavné mesto na južnom čiernomorskom pobreží Krymského polostrova.
Pozrieť Dejiny Grécka a Feodosija
Filiki Eteria
Nový člen spoločnosti skladá prísahu Filiki Eteria alebo Filiké Hetairia (iné názvy: Spoločnosť priateľov, Združenie priateľov, Spolok priateľov, Priateľská spoločnosť, Priateľské združenie; po novogrécky: Φιλική Εταιρεία – Filiki Eteria alebo Εταιρεία των Φιλικών – Eteria ton Filikon, staršia gréčtina: Φιλική 'Εταιρια – Filiké Hetairia) bola hetairia (tajná organizácia) pracujúca začiatkom 19.
Pozrieť Dejiny Grécka a Filiki Eteria
Filip II. (Macedónia)
Filip II. - kráľ Macedónie Filip II. (gr. Φίλιππος (Filippos), milovník koní; * okolo 382 pred Kr. – † 336 pred Kr., Aigy) bol kráľ Macedónie a otec Alexandra Veľkého.
Pozrieť Dejiny Grécka a Filip II. (Macedónia)
Filip V. (Macedónia)
Minca macedónskeho kráľa Filipa V. Filip V. (* 239 pred Kr. – † 179 pred Kr.) bol od roku 221 pred Kr. macedónskym kráľom z dynastie Antigonovcov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Filip V. (Macedónia)
Filippi
Filippi (novogr. Φίλιπποι - Filippi) je sídelná jednotka v Grécku, ktorá sa nachádza vo východnej Makedónii.
Pozrieť Dejiny Grécka a Filippi
Filozofia
Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.
Pozrieť Dejiny Grécka a Filozofia
Florencia
Florencia je mesto v centre Toskánska v strednom Taliansku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Florencia
Florina
Centrum Floriny Florina (gr. Φλώρινα, bulh. Лерин (Lerin), alb. Follorina) je mesto v Grécku, v kraji Makedónia.
Pozrieť Dejiny Grécka a Florina
Fotios
Fotios (iné názvy: Fótios, Fócios, Fótios Veľký, Focius, Fotius; po grécky Φώτιος – Fótios, lat. Photius; * okolo 820, Konštantinopol – † 6. február 891 v arménskom Bordi) bol byzantský filozof, teológ, polyhistor, najväčší učenec 9.
Pozrieť Dejiny Grécka a Fotios
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Pozrieť Dejiny Grécka a Francúzsko
Gaius Cassius Longinus
Smyrne. Gaius Cassius Longinus (* pred 85 pred Kr. – † 3. október 42 pred Kr.) bol rímsky senátor, hlavný podnecovateľ sprisahania s cieľom zabiť Gaia Iulia Caesara a švagor Marka Iunia Bruta.
Pozrieť Dejiny Grécka a Gaius Cassius Longinus
Gaius Iulius Caesar
Gaius Julius Caesar (pôvodná výslovnosť, neskoršia a slovenská výslovnosť; iné, menej správne písania: Gaius Julius Caesar, Caius/Gajus/Cajus Iulius/Julius Caesar; skrátene C. Iulius Caesar (C ako Caius); po slovensky aj (Gaius) Július Cézar; * 13.
Pozrieť Dejiny Grécka a Gaius Iulius Caesar
Galia
Mapa Galie okolo roku 58 pred Kr. Galia (po latinsky Gallia, po grécky Galatia) bola oblasť v Západnej Európe, ktorá v súčasnosti spadá pod územie Francúzska, Belgicka, Švajčiarska a čiastočne aj Holandska, Nemecka a Talianska (Predalpská Galia).
Pozrieť Dejiny Grécka a Galia
Gallipoli
Gallipoli môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Gallipoli
Göteborg
Göteborg je mesto a obec v provincii Västergötland na západnom pobreží Švédska.
Pozrieť Dejiny Grécka a Göteborg
Gela
Gela je mesto na Sicílii.
Pozrieť Dejiny Grécka a Gela
George Gordon Byron
George Gordon Noël Byron (* 22. január 1788, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 19. apríl 1824, Mesolóngi, Grécko), známy ako Lord Byron, bol anglický básnik, predstaviteľ romantizmu.
Pozrieť Dejiny Grécka a George Gordon Byron
Gerúzia
Gerúzia (iné názvy: gerúsia; gerousia, gerusia; gerousiá, gerúsiá, gerusiá; gr. Γερουσία- Gerousia/iné prepisy: Gerusia, Gerousiá, Gerúsiá, Gerusiá) bola aristokratická inštitúcia v starovekom Grécku (najznámejšia je spartská gerúzia).
Pozrieť Dejiny Grécka a Gerúzia
Gjirokastër
Gjirokastër môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Gjirokastër
Gnaeus Pompeius Magnus
Gnaeus Pompeius Magnus (* 29. september 106 pred Kr. – † 28. september 48 pred Kr.), bol historicky významný generál, ktorý spolu s Caesarom a Crassom utvorili v roku 60 pred Kr. tajnú dohodu, zvanú Prvý triumvirát, ktorou chceli získať politickú moc v Ríme.
Pozrieť Dejiny Grécka a Gnaeus Pompeius Magnus
Gordický uzol
''Alexander pretína Gordický uzol'', maľba od Jeana-Simona Berthélemyho (1743 – 1811) Gordický uzol je uzol z povesti o lane na vojnovom voze Gordia z Frýgie, ktoré zauzlili grécki bohovia, a ktoré malo neoddeliteľne spojiť oje a záprah frýgického boha Sabazia (grécky ekvivalent Dionýza).
Pozrieť Dejiny Grécka a Gordický uzol
Gréčtina
Gréčtina môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Gréčtina
Gréci
Grécka revolúcia, Theodoros Vryzakis Gréci sú národ indoeurópskeho pôvodu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Gréci
Grécka kolonizácia
#d13115 grécke kolónie Grécka kolonizácia bola kolonizačná činnosť gréckych obcí (najmä tých, ktoré vytvárali polis) v Stredomorí a Čiernomorí v priebehu 8.6. storočia pred Kr., ktorá bolo podnietená hlavne snahou získať novú poľnohospodársku pôdu, nakoľko v mnohých obciach dochádzalo k preľudneniu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Grécka kolonizácia
Grécka občianska vojna
Grécka občianska vojna bol vojenský konflikt, ktorý sa odohral v rokoch 1946 - 1949 v Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Grécka občianska vojna
Grécka vojenská junta
Grécka vojenská junta, tiež známa pod názvom Režim plukovníkov, v Grécku známa pod názvami Sedem rokov alebo jednoducho len Junta alebo Diktatúra, bol grécky režim, vytvorený skupinou vojenských dôstojníkov, ktorá 21.
Pozrieť Dejiny Grécka a Grécka vojenská junta
Grécke jazyky
Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Grécke jazyky
Grécke povstanie
Grécka vojna za nezávislosť alebo grécka revolúcia alebo grécke povstanie (gr. Η Ελληνική επανάσταση-I Elliniki epanastasi) bolo povstanie proti osmanskej (tureckej) nadvláde v Grécku v rokoch 18211829/1831 (s dozvukmi až do roku 1923).
Pozrieť Dejiny Grécka a Grécke povstanie
Grécki Arumuni
Grécki Arumuni (gr. Βλάχοι - Vlachi alebo Αρμάνοι - Armáni) sú etnická skupina Arumunov (a tým aj tzv. Valachov), žijúca v Grécku predovšetkým v horských oblastiach Pindu, na hraniciach Tesálie s Epirom, ďalej sa nachádzajú aj v Makedónii, okolo mesta Naousa.
Pozrieť Dejiny Grécka a Grécki Arumuni
Grécki Slovania
Grécki Slovania (gr. Σλάβοι της Ελλάδας - Slavi tis Elladas) sú Slovania obývajúci územie dnešného Grécka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Grécki Slovania
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Pozrieť Dejiny Grécka a Grécko
Grécko-perzské vojny
Grécko-perzské vojny, starogr. Ελληνο-Περσικοί πόλεμοι (Helleno-Persikoi polemoi), bola séria konfliktov medzi Perzskou ríšou a gréckymi mestskými štátmi v období 499 – 449 pred Kr., ktorá vyvrcholila úspešnou snahou Grékov zastaviť perzskú inváziu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Grécko-perzské vojny
Gruzínsko
Gruzínsko (v slovenčine do roku 2000 dlhý tvar Gruzínska republika; po gruzínsky: საქართველო – transliterácia: Sakartvelo) je štát na rozhraní juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Gruzínsko
Gyges
Gyges, kráľovná Lýdie a Kandaules - William Etty Gyges bol kráľ Lýdie približne od roku 687 pred Kr. do roku 652 pred Kr. Bol zakladateľom Mermnovskej dynastie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Gyges
Hadrián
Hadriánov val Hadrián alebo (po latinsky) Hadrianus, celým menom Publius Aelius Traianus Hadrianus (* 24. január 76 – 10. júl 138) v rokoch 117 až 138 rímsky cisár z Nervovsko-antoninovskej dynastie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Hadrián
Hannibal Barkas
Hannibal Barkas (* 247 pred Kr. – † c. 183 pred Kr.) bol kartáginský politik a štátnik, ktorému sa dostalo uznanie ako jednému z najlepších vojenských stratégov a veliteľov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Hannibal Barkas
Hárem
Hárem môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Hárem
Héfaistos
Héfaistos Héfaistos alebo Hefaistos je starogrécky boh kováčskeho remesla, ohňa, remeselníkov, tesárov, metalurgie, spracovania kovov, sochárstva a sopiek.
Pozrieť Dejiny Grécka a Héfaistos
Hérodotos
Socha Herodota pred Viedenským parlamentom Hérodotos (iné názvy: Herodotos, Hérodot, Herodot; * okolo 484 pred Kr., Halikarnassos (Malá Ázia) – † 430 pred Kr., Thúrioi (južná Itália) alebo Atény), gr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Hérodotos
Hésiodos
Hésiodos alebo Hesiodos (gr. Ησίοδος – starogr. Hésiodos, novogr. Isiodos; * 8. storočie pred Kr., Kymé, Malá Ázia, alebo Askra, Boiótia – † 7. storočie pred Kr. Askra, Boiótia) bol starogrécky epický básnik a roľník.
Pozrieť Dejiny Grécka a Hésiodos
Heinrich Schliemann
Johan Ludvik Heinrich Julius Schliemann (* 6. január 1822, Neubukow, Nemecko – † 26. december 1890, Neapol, Taliansko) bol nemecký archeológ.
Pozrieť Dejiny Grécka a Heinrich Schliemann
Heladská kultúra
Heladská kultúra alebo heladské obdobie bola egejská kultúra na gréckej pevnine južne od Macedónie v rokoch 2800 až 1100 pred Kr., teda zhruba počas medenej a bronzovej doby.
Pozrieť Dejiny Grécka a Heladská kultúra
Helenistické koiné
Helenistické koiné (iné názvy: koiné, helenistická gréčtina, novozákonná gréčtina, novozmluvná gréčtina, biblická gréčtina, alexandrijská gréčtina) bol spoločný (spisovný) jazyk starých Grékov, ktorého jadro používania spadá do obdobia asi 350 pred Kr. – 300 / 565 po Kr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Helenistické koiné
Helenizmus
Helenizmus (zo – Grék) je dejinná a kultúrna epocha, obdobie starovekých dejín východného Stredomoria a Prednej Ázie od výbojov, započatých 338 pred Kr. macedónskymi panovníkmi Filipom II. a jeho synom Alexandrom Veľkým (v rokoch 334 – 324).
Pozrieť Dejiny Grécka a Helenizmus
Heréza
Galileo Galilei usvedčený z herézy Heréza, kacírstvo alebo blud, či bludárstvo (z gr. αιρεσιςhairesis v preklade svojvoľný výber) označuje v kresťanstve, najmä v katolíckej a ortodoxnej cirkvi, taký teologický názor, ktorý sa natoľko odchyľuje od učenia danej cirkvi, že je nezlučiteľný so všeobecnou vierou danej cirkvi, t. j.
Pozrieť Dejiny Grécka a Heréza
Hermes (boh)
''Hermes Ingenui'' Hermes alebo Hermés (po grécky Ἑρμῆς - Hermes/iný prepis Hermés, po latinsky Mercurius, čiže Merkúr), syn Dia a plejády Maie, je v starogréckej mytológii okrídlený posol bohov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Hermes (boh)
Hipparchos z Atén (Peisistratov syn)
Hipparchos (z Atén) († 514 pred Kr.), Peisistratov syn, bol v rokoch 527 až 514 pred Kr. tyranom v Aténach.
Pozrieť Dejiny Grécka a Hipparchos z Atén (Peisistratov syn)
Hippias (tyran)
Hippias alebo Hippiás († 490 pred Kr.) bol aténsky politik, syn tyrana Peisistrata.
Pozrieť Dejiny Grécka a Hippias (tyran)
Hispánia
Hispánia (po latinsky Hispania) je starorímske označenie pre Pyrenejský polostrov (doložené od roku 200 pred Kr.), ako aj súčasť názvu rôznych rímskych provincií na tomto území (neskôr aj v časti Afriky a na Baleároch).
Pozrieť Dejiny Grécka a Hispánia
Historiografia (zapisovanie dejín)
Pozri aj rozlišovaciu stránku História Historiografia alebo dejepisectvo je zobrazovanie udalostí, dejov a stavov minulosti (na úrovni osôb, spoločenských vrstiev, národov a iných) s cieľom vyvolať u prijímateľa informácie uvedomenie si dejín.
Pozrieť Dejiny Grécka a Historiografia (zapisovanie dejín)
Homér
Homér – Musée du Louvre Homér alebo Homéros (Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros) bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Homér
Horatius
Quintus Horatius Flaccus známy pod menom Horatius (* 8. december 65 pred Kr., Venusia – † 27. november 8 pred Kr., pochovaný v Ríme) bol rímsky básnik žijúci za vlády cisára Augusta.
Pozrieť Dejiny Grécka a Horatius
Hospodárska kríza
Hospodárska kríza alebo ekonomická kríza alebo kríza je časť hospodárskeho cyklu (presnejšie Juglarovho cyklu).
Pozrieť Dejiny Grécka a Hospodárska kríza
Hrubý domáci produkt
HDP vo svete Hrubý domáci produkt (v trhových cenách), skrátene HDP (skrátene GDP) alebo domáci produkt je hodnota všetkých finálnych výrobkov a služieb vyrobených rezidentskými jednotkami sledovaného územia (spravidla štátu) za sledované obdobie (spravidla za rok).
Pozrieť Dejiny Grécka a Hrubý domáci produkt
Huni
Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Huni
Ióni
Ióni alebo Iónovia gr. Ίωνες (Íones), boli podľa tradície jeden zo štyroch hlavných starogréckych kmeňov (Achájci, Aiolovia, Dóri).
Pozrieť Dejiny Grécka a Ióni
Iónia
Staroveká Iónia. Iónia, (Iónia, Iónié) je historické územie v Malej Ázii, v dnešnom západnom Turecku, pri Egejskom mori.
Pozrieť Dejiny Grécka a Iónia
Iónske ostrovy
Poloha Iónskych ostrovov v Grécku Iónske ostrovy sú skupina 5 veľkých (Korfu, Leukas, Ithaké, Kefallénia, Zakynthos) a asi 35 menších ostrovov v Iónskom mori pri západnom pobreží Grécka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Iónske ostrovy
Iónske povstanie
Iónske povstanie bolo protiperzské povstanie iónskych sídiel v Malej Ázii, ktoré sa odohralo v rokoch 499 až 494 pred Kr. Na čele povstania stálo mesto Milét a pomoc, ktoré povstaniu poskytli Atény, bola príčinou grécko-perzských vojen.
Pozrieť Dejiny Grécka a Iónske povstanie
Iktinos
Iktinos alebo Iktínos bol významný grécky architekt, ktorý pôsobil v polovici 5. storočia pred Kr. Jeho pôvod, narodenie a úmrtie nie je známe.
Pozrieť Dejiny Grécka a Iktinos
Iliada
Iliada alebo Ilias alebo Ílias (koreň pri skloňovaní je v slovenčine vždy Iliad- resp. Íliad-; starogr. Ἰλιάς - Ilias/iný prepis Ílias, Ilion - Trója) je prvá z dvoch veľkých epických básni (eposov), ktorých autorstvo sa pripisuje Homérovi.
Pozrieť Dejiny Grécka a Iliada
Imathia
Imathia (gr. Imathía, starogr. Emathía) je grécka krajská jednotka na severe Grécka v Makedónii.
Pozrieť Dejiny Grécka a Imathia
India
India, oficiálny názov Indická republika, je najľudnatejšia krajina na svete (podľa odhadov OSN z roku 2023).
Pozrieť Dejiny Grécka a India
Indoeurópska kultúra
Indoeurópska kultúra je kultúra Indoeurópanov má pôvod v neolite, možno dokonca v mezolite.
Pozrieť Dejiny Grécka a Indoeurópska kultúra
Indus
Indus (iné názvy pozri nižšie) je najdlhšia rieka južnej Ázie a hlavný tok Pakistanu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Indus
Inflácia
Inflácia môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Inflácia
Inflácia (ekonomika)
Inflácia označuje v národnom hospodárstve všeobecný nárast cien ekonomických statkov, čo má za následok zníženie kúpnej sily peňazí.
Pozrieť Dejiny Grécka a Inflácia (ekonomika)
Inkunábula
Inkunábuly (teda: „v kolíske“) alebo prvotlače sú najstaršie tlačené knihy pochádzajúce z Európy, ktoré vznikli v období medzi vynálezom kníhtlače, t.j. tlače s pohyblivými literami (okolo roku 1450), a koncom 15.
Pozrieť Dejiny Grécka a Inkunábula
Ioannina
Škola Kaplanios Ioannina (gr. Ιωάννινα-Ionnina alebo ľudovo Γιάννενα - Jannena, historicky: Janina) je mesto v Grécku, hlavné a najväčšie mesto kraja Epirus.
Pozrieť Dejiny Grécka a Ioannina
Irena (Byzantská ríša)
Solidus znázorňujúci Irenu ako „basilissu“ – cisárovnú. Irena (z Atén) (* 752, Atény – † 9. august 803 vo vyhnanstve na ostrove Lesbos) bola cisárovná Byzantskej ríše.
Pozrieť Dejiny Grécka a Irena (Byzantská ríša)
Islam
Islam (iné názvy: nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus) je monoteistické, univerzálne, abrahámovské náboženstvo, založené na učení proroka Mohameda, ktoré vyznáva vyše 1,9 miliardy ľudí.
Pozrieť Dejiny Grécka a Islam
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Istanbul
Isthmické hry
Argolis, Korintská šija (Isthmos) je na mape vpravo hore Isthmické hry (iné názvy: isthmijské hry, istmijské hry, istmické hry; od) boli starogrécke súťaže usporadúvané na počesť boha Poseidóna na druhej strane Korintskej šije (po grécky Isthmos, po latinsky Isthmus), pri pobrežnej obci Isthmia.
Pozrieť Dejiny Grécka a Isthmické hry
Itaka
Itaka môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Itaka
Itália
Itália môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Itália
Ithaka
Ithaka Poloha ostrova v Grécku Ithaka je ostrov v Iónskom mori s rozlohou 96 km² a 5 000 obyvateľmi.
Pozrieť Dejiny Grécka a Ithaka
Izmir
Izmir Izmir (gr. Σμύρνη (Smyrni)), historický názov Smyrna, je mesto v západnom Turecku, v histoickom kraji Iónia.
Pozrieť Dejiny Grécka a Izmir
Janičiar
Janičiar v typickej uniforme, obrázok zo začiatku 18. storočia Janičiari (z tureckého يڭيچرى, yeni çeri janyčari – nové vojsko) boli príslušníci elitnej pechotnej jednotky osmanskej armády (existujúcej medzi rokmi 1330-1826), regrutovanej z nemoslimského (kresťanského) prevažne slovanského obyvateľstva Osmanskej ríše žijúceho na Balkáne.
Pozrieť Dejiny Grécka a Janičiar
Janov
Janov môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Janov
Jeorjos Papadopulos
Jeorjos Papadopulos (gr. Γεώργιος Παπαδόπουλος; * 5. máj 1919, Eleochori† 27. jún 1999) bol grécky generál a diktátor v rokoch 19671973.
Pozrieť Dejiny Grécka a Jeorjos Papadopulos
Juhoslávia
Juhoslávia (v juhoslovanských jazykoch Jugoslavija - doslova "Juhoslávia") je termín používaný pre tri rôzne politické útvary, ktoré existovali počas väčšiny 20. storočia.
Pozrieť Dejiny Grécka a Juhoslávia
Juhoslovanské kráľovstvo
Juhoslovanské kráľovstvo, krátky tvar: Juhoslávia, bolo mnohonárodné konštitučné kráľovstvo na západnom Balkáne v rokoch 1929 až 1941 (resp. v exile do roku 1945).
Pozrieť Dejiny Grécka a Juhoslovanské kráľovstvo
Juraj I. (Grécko)
Juraj I. (* 24. december 1845, Kodaň, Dánsko† 18. marec 1913, Solún, Grécko) bol v rokoch 1863 - 1913 grécky kráľ.
Pozrieť Dejiny Grécka a Juraj I. (Grécko)
Justinián I.
Justinián I. Veľký, iné mená: Justinian I., Justinianos I./Justiniános I./Jústiniános I., I(o)ustinianos I./I(o)ustiniános I./Iústiniános I., Justianianus I., Iustinianus I. po latinsky Flavius Petrus Sabbatius Iustinianus, po starogrécky Ιουστινιανός Φλάβιος Πέτρος Σαββάτιος - Ioustinianos Flabios Petros Sabbatios; *482, Tauresium pri Skopje†14.
Pozrieť Dejiny Grécka a Justinián I.
Kantakuzénovci
Kantakuzénovci (iné mená pozri nižšie) bol byzantský aristokratický rod pochádzajúci z okolia maloázijskej Smyrny.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kantakuzénovci
Kapadócia
Rímske provincie Kapadócia a Pontus okolo roku 125 Kapadócia (iné názvy: Kapadókia, Kappadokia; gr. Καππαδοκία - Kappadokia, lat. Cappadocia, tur. Kapadokya) je historické územie vo východnej Anatólii.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kapadócia
Kapadócki Gréci
Kapadócki Gréci gr. Έλληνες της Καππαδοκίας (Éllines tis Kappadokías), je skupina etnických Grékov, pôvodne zo stredoanatólskeho kraja Kappadokia, avšak po výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom boli usadení v Grécku, hlavne v krajoch Macedónia, Trácia a Atika.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kapadócki Gréci
Karamanliovia
Karamanliovia (zastarano Karamani, gr. Καραμανλήδες - Karamanlides, tr. Karamanlılar) sú etnickí Gréci, pôvodom z Anatólie, ktorí do Grécka prišli v roku 1923 po Grécko-tureckej výmene obyvateľstva.
Pozrieť Dejiny Grécka a Karamanliovia
Karolos Papulias
Karolos Papulias (* 4. jún 1929, Molyvdoskepasto, okres Ioannina, Grécko† 26. december 2021, Atény, Grécko) bol grécky politik, grécky prezident v rokoch 2005 – 2015.
Pozrieť Dejiny Grécka a Karolos Papulias
Kartágo
Kartágo bolo staroveké mesto v Severnej Afrike na pobreží Stredozemného mora v dnešnom Tunisku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kartágo
Kavala
Kavala (gr. Καβάλα - Kavala) je druhé najväčšie mesto v severnom Grécku, leží v kraji Východná Makedónia a Trácia.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kavala
Kefalonia
Poloha ostrova Ostrov Kefalonia pri pohľade z vesmíru Kefalonia (novogr. Κεφαλονιά – Kefalonia/ľudovo Κεφαλλονιά – Kefallonia, staršie aj Kefallinia alebo Keffalónia, tal.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kefalonia
Kelti
1500 – 1000 pred Kr., ružovou 400 pred Kr. Kelti alebo (najmä pre oblasť Galie) Galovia alebo Gali boli príbuzné etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré začali pôsobiť od polovice 2.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kelti
Keramika (pálené výrobky)
Keramika sú výrobky vyrábané zo sušenej a pálenej hliny, známe od neolitu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Keramika (pálené výrobky)
Kilíkia
Kilíkia (iné názvy: Kilikia, Cilícia, Cilicia, zriedkavejšie Kylikia; gr. Κιλικία - Kilikia/iný prepis: Kilikiá; lat. Cilicia) je historické územie v juhovýchodnej Malej Ázii.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kilíkia
Kimón
Kimón (Kimón) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kimón
Kláštor
Břevnovský kláštor v Prahe kláštora v Hronskom Beňadiku Kláštor (z latinského claustrum, teda uzatvorené miesto) je sídlo spoločenstva mníchov, ktorého spôsob života je upravený jednotným kláštorným alebo rádovým poriadkom (regulou).
Pozrieť Dejiny Grécka a Kláštor
Kleisthenes (Atény)
Kleisthenes (iné názvy: Kleisthenés, Kleistenes; gr. Κλεισθένης – Kleisthenes/iné prepisy: Kleisthenés, Kleistenes; starogrécka výslovnosť: Kleisthenés, novogrécka výslovnosť Klisthenis), bol aténsky politik 6.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kleisthenes (Atény)
Kleomenes III.
Kleomenes III. (iný prepis: Kleomenés III.) bol kráľ Sparty z kráľovskej línie rodu Agiovcov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kleomenes III.
Kleopatra VII.
Kleopatra VII.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kleopatra VII.
Klientelizmus
Klientelizmus (alebo klientský systém, v Spojenom kráľovstve "old school tie", "old boys club", "old boys network", alebo príbuzne anglicky cronyism) je konflikt záujmov zväčša u verejných činiteľov, ktorý vzniká uprednostňovaním ponúk a záväzkov zo strany priateľov, kamarátov, kolegov či rodinných príslušníkov, kedy súčasne odmietajú dohody so vzťahovo neutrálnymi osobami, ktorých ponúkaný produkt je ale rovnako kvalitný alebo ešte aj kvalitnejší.
Pozrieť Dejiny Grécka a Klientelizmus
Knóssos
Knóssos, palác Knóssos alebo Kno(s)sos (Knóssos, Knósos) bolo stredisko minojskej civilizácie na severnom pobreží Kréty juhovýchodne od Herakleionu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Knóssos
Kolaborant
Kolaborant (z neskorolatinského collaborare.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kolaborant
Komédia
Komédia (z gréckeho slova komoedia.
Pozrieť Dejiny Grécka a Komédia
Komnénovci
Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci)mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 10811185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve.
Pozrieť Dejiny Grécka a Komnénovci
Komunizmus
Komunizmus (z ← commun„spoločný“ ←) môže označovať.
Pozrieť Dejiny Grécka a Komunizmus
Konštantín II. (Grécko)
Konštantín II. (* 2. jún 1940, Atény – † 10. január 2023, Atény)Constantine II.
Pozrieť Dejiny Grécka a Konštantín II. (Grécko)
Konštantín VI. (Byzantská ríša)
Lev IV. Konštantín VI. (varianty mena pozri v článku Konštantín VI.;* 771† 797) nastúpil ako deväťročný na byzantský trón po svojom otcovi Levovi IV. Zo začiatku za neho vykonávala vládu ako regentka jeho matka Irena, neskôr vládol sám.
Pozrieť Dejiny Grécka a Konštantín VI. (Byzantská ríša)
Korfu
Poloha ostrova Korfu Korfu (po novogrécky Κέρκυρα – Kerkyra, po starogrécky Κέρκυρα – Kerkyra alebo Κόρκυρα – Korkyra, po latinsky Corcyra, po taliansky Corfù) je jeden z Iónskych ostrovov v Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Korfu
Korint
Korint je mesto v Grécku, nachádzajúce sa na Istmickej šiji, ktorá spája Peloponéz s pevninou.
Pozrieť Dejiny Grécka a Korint
Korupcia
Dohovor OSN proti korupcii Korupcia (z latinského corrumpere.
Pozrieť Dejiny Grécka a Korupcia
Kréta
Kréta (alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kréta
Kristián IX.
Kristián IX. (* 8. apríl 1818, Schleswig, Nemecko – † 29. január 1906, Kodaň, Dánsko) bol dánsky kráľ od roku 1863.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kristián IX.
Krymská vojna
Krymská vojna bol ozbrojený konflikt medzi Ruským impériom a koalíciou Osmanskej ríše, Francúzska, Spojeného kráľovstva a Sardínskeho kráľovstva v rokoch 1853 až 1856.
Pozrieť Dejiny Grécka a Krymská vojna
Kupolový hrob
Rez tolosom (Atreova pokladnica) Dromos - vstup do Atreovej pokladnice Kupolový hrob alebo kupolová hrobka alebo tolos je väčšia hrobka v tvare kopuly z obdobia bronzovej doby Stredomoria, predovšetkým z minojskej kultúry a mykénskej kultúry.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kupolový hrob
Kykladská kultúra
Soška ženskej postavy z kykladskej kultúry. Kykladská kultúra bola civilizácia sídliaca na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kykladská kultúra
Kyklady
Kyklady sú súostrovie na juhozápade Egejského mora pri juhovýchodnom pobreží Grécka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kyklady
Kylón z Atén
Kylón (Kylón) bol aténsky štátnik, v roku 640 pred Kr. víťaz olympijských hier v behu na dve stadiá.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kylón z Atén
Kypselos (Korint)
Muži sa pri pohľade na malého Kypsela obmäkčia, autor:Franz Caucig (1755–1828) Kypselos (Kypselos) bol korintský tyran v 7.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kypselos (Korint)
Kyzikos
Kyzikos (Kyzikos) je v gréckej mytológii kráľ na polostrove Kyzikos (dnešný Kapidaghi) v Proponte, dnešnom Marmarskom mori.
Pozrieť Dejiny Grécka a Kyzikos
Lakónia
Mystras Lakónia (gr. Λακωνία - novogr. Lakonia, starogr. Lakónia) je historický región a krajská jednotka v Grécku, na Peloponéze.
Pozrieť Dejiny Grécka a Lakónia
Lamia
Poloha regiónu Fthiotida. Lamia. Lamia (gr. Λαμία - Lamia; staršie: Ζητούνι - Zituni) je mesto, ležiace v Strednom Grécku, v kraji Fthiotida na križovatke dôležitých ciest.
Pozrieť Dejiny Grécka a Lamia
Larissa
Larissa môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Larissa
Latinčina
Viaczväzkový latinský slovník na univerzite v Grazi Latinčina (lat. lingua latina.
Pozrieť Dejiny Grécka a Latinčina
Lausanne
Lausanne je mesto vo frankofónnej časti Švajčiarska pri brehu Ženevského jazera v blízkosti Évian-les-Bains s Jurskými horami na severe vo vinohradníckej oblasti.
Pozrieť Dejiny Grécka a Lausanne
Lýdia (Malá Ázia)
Mapa Lýdie, 6. storočie pred Kr. Lýdia (gr. Λυδία) bol staroveký štát na západe Malej Ázie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Lýdia (Malá Ázia)
Lýkia
Malej Ázie. Lýkia alebo Lýcia alebo Lykia je krajina na juhozápadnom pobreží Malej Ázie, v zovretí vysokých vrchov a mora.
Pozrieť Dejiny Grécka a Lýkia
Lefkada
Lefkada (po novogrécky Λευκάδα – Lefkada; v kathareuse Λευκάς – Lefkas; starogrécky Λευκάς – Leukas) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Lefkada
Lefkada (ostrov)
Lefkada (gr. Λευκάδα - Lefkada; v kathareuse Λευκάς - Lefkas) resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Lefkada (ostrov)
Lesbos
Poloha ostrova Satelitná snímka ostrova Lesbos z roku 1995 Lesbos (po grécky Λέσβος – novogr. Lesvos, starogr. Lesbos; po turecky: Midilli) je grécky ostrov v severovýchodnej časti Egejského mora.
Pozrieť Dejiny Grécka a Lesbos
Letné olympijské hry 2004
Otvárací ceremoniál XXVIII.
Pozrieť Dejiny Grécka a Letné olympijské hry 2004
Levanta
Ostatné územia krajín, ktorých regióny sú súčasťou regiónu Levanta Levanta je približný historický zemepisný termín, ktorý odkazuje na veľké územie vo východnom Stredomorí.
Pozrieť Dejiny Grécka a Levanta
Lineárne písmo A
Santorini) Lineárne písmo A alebo krétske lineárne písmo A je písmo, ktoré používala v prvej polovici 2. tisícročia pred Kr. minojská civilizácia.
Pozrieť Dejiny Grécka a Lineárne písmo A
Lineárne písmo B
Hlinená tabuľka s nápisom lineárneho písma B, objavil ju britský archeológ Arthur Evans na Kréte v lokalite Knóssos, cca 1450–1375 pred Kr. Lineárne písmo B alebo krétske lineárne písmo B alebo krétsko-mykénske lineárne písmo B bolo písmo, ktoré sa používalo na zápis mykénskeho jazyka, ranej formy gréčtiny.
Pozrieť Dejiny Grécka a Lineárne písmo B
Livius Andronicus
Lucius Livius Andronicus (280 pred Kr.? – 200 pred Kr.?) bol grécko-rímsky dramatik a epický básnik, tvorca prvej rímskej drámy, ktorý preložil do latinčiny mnohé grécke literárne diela.
Pozrieť Dejiny Grécka a Livius Andronicus
Lucius Cornelius Sulla
Lucius Cornelius Sulla Lucius Cornelius Sulla Felix (cca 138 pred Kr. – 78 pred Kr.), známy ako Sulla, bol rímsky diktátor a šťastný vojvoda.
Pozrieť Dejiny Grécka a Lucius Cornelius Sulla
Maastrichtská zmluva
Zmluva o Európskej únii alebo neoficiálne Maastrichtská zmluva je zmluva podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, ktorá vstúpila do platnosti 1. novembra 1993.
Pozrieť Dejiny Grécka a Maastrichtská zmluva
Maďarsko
Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.
Pozrieť Dejiny Grécka a Maďarsko
Macedónci (Slovania)
Macedónky v tradičnom kroji Macedónci sú južnoslovanský národ ktorý žije v Severnom Macedónsku, Srbsku, Bulharsku, Albánsku a Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Macedónci (Slovania)
Macedónci (staroveký národ)
Macedónci gr. Μακεδόνες (Makedónes) bol staroveký národ zo severného Grécka (Macedónia).
Pozrieť Dejiny Grécka a Macedónci (staroveký národ)
Macedónia
Macedónia (staršie – pred vznikom dnešného štátu Macedónsko – alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano – ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky – Macedonia; veľmi zastarano Makedonia) je historické (pôvodne staroveké) územie na Balkánskom polostrove do zač.
Pozrieť Dejiny Grécka a Macedónia
Macedónia (historické územie)
Verginske slnko, symbol Macedónie Macedónia (staršie - pred vznikom dnešného štátu Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko - alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano - ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky - Macedonia; gr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Macedónia (historické územie)
Macedónska renesancia
Macedónska renesancia je obdobie dejín Byzantskej ríše medzi rokmi 842 a 1025.
Pozrieť Dejiny Grécka a Macedónska renesancia
Makedónia (moderné Grécko)
Vlajka Makedónie Makedónia, gr. Μακεδονία, bulh. Егейска Македония (Egejska Makedonija), arumunsky Makedonia Gãrtseascã, je región a historické územie Grécka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Makedónia (moderné Grécko)
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Malá Ázia
Malia (archeologické nálezisko)
Včely z Mallie, dve zlaté včely držia kvapku medu. Malia alebo staršie aj Mallia je minojské mesto a palác na severnej Kréte.
Pozrieť Dejiny Grécka a Malia (archeologické nálezisko)
Maloázijskí Gréci
Maloázijskí Gréci (gr.- Μικρασιάτες (Mikrasiátes)) je grécke označenie pre etnických Grékov zo západnej a južnej časti Anatólie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Maloázijskí Gréci
Maltézsky rád
Maltézsky rád (iné názvy pozri nižšie) je jeden z mníšskych rytierskych rádov, ktoré vznikli v 11. storočí na území Jeruzalemského kráľovstva.
Pozrieť Dejiny Grécka a Maltézsky rád
Manuel II.
Manuel II. môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Manuel II.
Marathón
Marathón alebo Maratón (Marathón) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Marathón
Marcus Aemilius Lepidus
Marcus Aemilius Lepidus môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Marcus Aemilius Lepidus
Marcus Antonius
Marcus Antonius (celým menom Marcus Antonius Marci Filius Marci Nepos, "Marcus Antonius, syn Marcusa, vnuk Marcusa"; * 14. január 83 pred Kr. – † 1. august 30 pred Kr.) bol rímsky politik a generál.
Pozrieť Dejiny Grécka a Marcus Antonius
Marseille
Marseille je mesto na juhu Francúzska, hlavné mesto departementu Bouches-du-Rhône a zároveň regiónu Provence-Alpes-Côte d’Azur.
Pozrieť Dejiny Grécka a Marseille
Marshallov plán
Mapa povojnovej Európy ukazuje krajiny, ktoré dostali pomoc podľa Marshallovho plánu. Červený stĺpec ukazuje výšku pomoci pre jednotlivé krajiny. Marshallov plán alebo oficiálne Plán európskej obnovy bol plán prijatý Kongresom Spojených štátov 3.
Pozrieť Dejiny Grécka a Marshallov plán
Meď
Meď (cuprum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cu a protónové číslo 29.
Pozrieť Dejiny Grécka a Meď
Medicína
Medicína (z lat. (ars) medicina.
Pozrieť Dejiny Grécka a Medicína
Megara
Megara alebo Megary (starogr. Μέγαρα - Megara - doslova: veľké domy) je mesto v kraji Atika, v historickom území zvanom Megarida (Megaris).
Pozrieť Dejiny Grécka a Megara
Messina
Messina je tretie najväčšie sicílske mesto a hlavné mesto provincie Messina.
Pozrieť Dejiny Grécka a Messina
Messinia
Pohľad na Messéniu z vrchu Ithomi Messinia (gr. Μεσσηνία – Messinia) je jedna zo šiestich regionálnych jednotiek kraja Peloponéz v juhozápadnom Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Messinia
Mestský štát
Mestský štát je označenie nezávislého suverénneho správneho územia, štátu, ktorý je svojim rozsahom (počtom obyvateľov a rozlohou) malý ako mesto.
Pozrieť Dejiny Grécka a Mestský štát
Meteora
Meteora sú monastiere na vrcholkoch bizarných skál v oblasti Tesálie v Grécku, neďaleko mesta Kalambaka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Meteora
Michael Ventris
Michael George Francis Ventris (* 12. júl 1922, Wheathampstead, Spojené kráľovstvo - † 6. september 1956, Hatfield) bol britský architekt a klasický filológ, ktorý sa spolu s Johnom Chadwickom zaslúžil o rozlúštenie lineárneho písma B a sprístupnil tak písomné pamiatky mykénskej civilizácie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Michael Ventris
Michal III. (Byzantská ríša)
Michal ako dieťa Michal III.
Pozrieť Dejiny Grécka a Michal III. (Byzantská ríša)
Milét
Milét alebo Milétos alebo Mílétos (po grécky Milétos/iný prepis: Mílétos) bolo maloázijské grécke prístavné mesto.
Pozrieť Dejiny Grécka a Milét
Minojská kultúra
Minojský palác Knóssos Minojská kultúra bola civilizácia (kultúra) bronzovej doby na Kréte v rokoch 2800/2600 až 1100 pred Kr., pomenovaná archeológom sirom Arthurom Evansom na počesť bájneho kráľa Minoa bývajúceho v paláci v Knosse, ktorý Evans objavil.
Pozrieť Dejiny Grécka a Minojská kultúra
Mitra
latinského obradu Vývoj mitier latinského obradu (z ''Catholic Encyclopedia'' - 1913) božskej liturgie s mitrou. Mitra je ceremoniálna či kultická pokrývka hlavy užívaná prevažne biskupmi.
Pozrieť Dejiny Grécka a Mitra
Mnésikles
Mnésikles alebo Mnésiklés (gre. Μνησικλής) bol starogrécky architekt, ktorý žil v polovici 5. storočia pred Kr. Podľa Plutarcha je autorom Periklovej vstupnej brány Propylejí v Aténskej Akropole.
Pozrieť Dejiny Grécka a Mnésikles
Moldavčania
Moldavčania alebo Moldavci (po moldavsky/po rumunsky Moldoveni; v azbuke používanej v Podnestersku Молдовень) môžu byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Moldavčania
Moldavsko
Národnostné zloženie obyvateľstva Moldavska v roku 1989 Moldavsko (rum. Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (rum. Republica Moldova), je vnútrozemský štát vo východnej Európe.
Pozrieť Dejiny Grécka a Moldavsko
Monarchia
Monarchie vo svete Monarchia alebo mocnárstvo je štátne zriadenie resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Monarchia
Mor (pestis)
Mor je infekčné ochorenie spôsobené baktériou Yersinia pestis.
Pozrieť Dejiny Grécka a Mor (pestis)
Morea
Morea môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Morea
Morejský despotát
Morejský despotát (gr. Δεσποτάτο τουΜορέως) bol polo-autonómnou provinciou Byzantskej ríše za vlády poslednej Palaiologovskej dynastie a po zániku Byzantskej ríše (1453) jedným z jej nástupníckych štátov až do jeho anexie Osmanskou ríšou v roku 1460.
Pozrieť Dejiny Grécka a Morejský despotát
Moskva
Moskva je hlavné a najväčšie mesto Ruska.
Pozrieť Dejiny Grécka a Moskva
Mustafa Kemal Atatürk
Mustafa Kemal Atatürk (* 19. máj 1881, Solún – † 10. november 1938, Istanbul, Turecko) bol turecký vojvodca a štátnik, zakladateľ a prvý prezident Tureckej republiky (1923).
Pozrieť Dejiny Grécka a Mustafa Kemal Atatürk
Mykénska kultúra
Mykénska kultúra (alebo Mykénska civilizácia) bola poslednou fázou doby bronzovej v starovekom Grécku, ktorá trvala približne od roku 1750 do roku 1050 pred Kr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Mykénska kultúra
Mykény
Mykény (IPA,, novogr.: Μυκήνες) je bývalé starogrécke mesto, dnes archeologické nálezisko v Grécku, asi juhozápadne od Atén, na severovýchodnom Peloponéze.
Pozrieť Dejiny Grécka a Mykény
Mystras
Mystras je grécke mesto v regióne Peloponéz.
Pozrieť Dejiny Grécka a Mystras
Nacionalizmus
Nacionalizmus môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Nacionalizmus
Nafplio
Hlavné námestie ''Platia Syntagmatos'' Pevnosť Palamidi Pevnosť Burtzi Nafplio, novogr. Ναύπλιο, alebo aj Anaplia, novogr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Nafplio
Napoleon
Napoleon (po fr.: Napoléon) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Napoleon
Napoleon Bonaparte
Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (* 15. august 1769, Ajaccio, Korzika – † 5. máj 1821, Longwood, Svätá Helena, južný Atlantik) z rodu Bonaparte bol francúzsky generál a politický vodca.
Pozrieť Dejiny Grécka a Napoleon Bonaparte
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Nemecko
Neolit
Neolit (iné názvy: mladšia kamenná doba, mladá kamenná doba, lingvisticky nesprávne: mladšia/mladá doba kamenná) je obdobie kamennej doby, ktoré sa začalo nahradením prisvojovacieho hospodárstva predchádzajúcich období (paleolitu, mezolitu), teda hospodárstva založeného na love, rybolove a zbere divorastúcich plodín, výrobným hospodárstvom – cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domácich (resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Neolit
Nero
Claudius Caesar Nero alebo len Nero (* 15. december 37 – † 9. jún 68, pri Ríme) bol v rokoch 54 až 68 cisárom Rímskej ríše, piatym a posledným z júliovsko-klaudiovskej dynastie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Nero
Nesebar
Byzantský kostol z 13. storočia Nesebar (- Nesebǎr,, novogrécka výslovnosť Mesimvria) je starobylé mesto v Bulharsku na brehoch Čierneho mora.
Pozrieť Dejiny Grécka a Nesebar
Neuilly
Neuilly môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Neuilly
Neutralita
Neutralita (lat.) je nestrannosť, nezasahovanie do cudzích vecí.
Pozrieť Dejiny Grécka a Neutralita
Nice
Nice (latinský a grécky názov pozri v článku Nikaia) je francúzske mesto.
Pozrieť Dejiny Grécka a Nice
Nike (bohyňa)
Epidaure Nike (iné názvy: Niké, Níké, Nika, Níka; gr. Νίκη – Niké/iný prepis Níké – doslova "víťazstvo"; lat. Victoria) bola v gréckej mytológii bohyňa víťazstva.
Pozrieť Dejiny Grécka a Nike (bohyňa)
Nikefor I.
Nikefor I. (iné mená: Nikéforos I., Níkéforos I., Nikeforos I., Nikiforos I.) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Nikefor I.
Normani
Normani môžu byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Normani
NOVÁ DEMOKRACIA
NOVÁ DEMOKRACIA, skratka ND, bola slovenská mimoparlamentná politická strana, aktívna najmä v Trnavskom kraji.
Pozrieť Dejiny Grécka a NOVÁ DEMOKRACIA
Oľga
Oľga je ženské krstné meno.
Pozrieť Dejiny Grécka a Oľga
Občianske práva (starovek)
Občianske práva v starovekých mestských štátoch (staroveké Grécko, staroveký Rím) predstavovali súhrn politických a hospodárskych práv, ktorými sa menšina v štáte vyčleňovala od ovládanej väčšiny obyvateľov, ktorí občianske práva nemali.
Pozrieť Dejiny Grécka a Občianske práva (starovek)
Obrazoborectvo
Obrazoborectvo alebo ikonoborectvo či ikonoklazmus (z gréckeho εἰκῶν eikón obraz + κλάστειν klastein lámať) označuje pôvodne hnutie, snažiace sa v náboženstve (predovšetkým v kresťanstve) odstrániť náboženské obrazy – (ikony).
Pozrieť Dejiny Grécka a Obrazoborectvo
Octavius Augustus
Augustus (* 23. september 63 pred Kr. – † 19. august 14), vl.
Pozrieť Dejiny Grécka a Octavius Augustus
Odesa
Odesa je mesto v Odeskej oblasti Ukrajiny, na brehu Odeského zálivu Čierneho mora.
Pozrieť Dejiny Grécka a Odesa
Odysea
Odysea môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Odysea
Odysea (Homér)
Fragment papyrusu s veršami z Homérovej Odysei z cca 285–250 pred Kr. Odysea alebo Odysseia alebo Odyssea (po starogrécky Ὀδυσσεία – Odysseia, po latinsky Odyssea) je starogrécky epos, ktorý patrí spolu s eposom Iliada, na ktorý nadväzuje, medzi najstaršie pamiatky gréckej literatúry.
Pozrieť Dejiny Grécka a Odysea (Homér)
Odyseus
''Odyseus a Kirké'', autor: Bartholomeus Spranger, (1546–1611) Odyseus alebo zastarano Odysseus (starogr. Ὀδυσσεὺς - Odysseus, po lat. Ulixes alebo Ulysses, po etrusky Uthuce) je hrdina starogréckej mytológie, vládca na helénskom ostrove Ithaka, a účastník Trójskej vojny, autor nápadu trójskeho koňa (na základe výpovede mučeného trójskeho veštca Helena).
Pozrieť Dejiny Grécka a Odyseus
Oliva európska
Oliva európska alebo staršie olivovník európsky (Olea europaea) je vždyzelený strom pôvodom z Ázie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Oliva európska
Olivový olej
Olivový olej Olivový olej sa vyrába lisovaním plodov olivovníka – olív.
Pozrieť Dejiny Grécka a Olivový olej
Olympijské hry (starovek)
amfore, cca 550 pred Kr. Olympijské hry boli celogrécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri roky v auguste a septembri (v mesiaci metageitnión) ako pocta Diovi v Olympii na Peloponéze medzi rokmi (najneskôr) 776 pred Kr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Olympijské hry (starovek)
Orchomenos
Orchomenos môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Orchomenos
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Organizácia Severoatlantickej zmluvy (skratka: NATO;; skratka: OTAN; najmä v 90. rokoch 20. storočia názov prekladaný ako Severoatlantická aliancia a do roku 1989 ako Severoatlantický pakt) je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená 4.
Pozrieť Dejiny Grécka a Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Orhan I.
Orhan I. alebo Orchan I.Orchan.
Pozrieť Dejiny Grécka a Orhan I.
Orient
Orient najčastejšie znamená Prednú Áziu (t. j. tzv. starý Orient) a severnú Afriku a/alebo Ďaleký východ, ojedinele aj celú Áziu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Orient
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Pozrieť Dejiny Grécka a Osmanská ríša
Osvietenstvo
Encyklopédie Jean-Jacques Rousseau, významná osobnosť osvietenstva Osvietenstvo bolo filozofický smer, kultúrne hnutie, životný postoj a dejinné obdobie s cieľom nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú a politickú autoritu názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou.
Pozrieť Dejiny Grécka a Osvietenstvo
Otrokárstvo (využívanie otrokov)
thumb Sv. Vojtěch na dvore kniežaťa Boleslava II. vystupuje proti židovským obchodníkom s otrokmi ''(detail z brány v katedrále v Hnezdne)'' Otrokárstvo je systém založený na využívaní práce (dočasných, doživotných či dedičných) otrokov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Otrokárstvo (využívanie otrokov)
Paestum
Paestum je archeologická lokalita na mieste niekdajšej gréckej kolónie, nachádzajúca sa v regióne Kampánia v južnom Taliansku na pobreží Tyrrhenského mora.
Pozrieť Dejiny Grécka a Paestum
Palaiologovci
Palaiologovci (gr. Παλαιολόγοι), ako atribút po starogrécky Palaiologos, po novogrécky Paleologos, po latinsky Palaeologus, bola posledná dynastia byzantských cisárov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Palaiologovci
Panaténaie
Panaténaie alebo Panaténajské slávnosti alebo Panaténajské hry boli slávnosti na počesť bohyne Atény v starom Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Panaténaie
Papaflessas
Papaflessas (gr. Παπαφλέσσας, vlastným menom Grigorios Dikaios (Γρηγόριος Δικαίος, * 1788, Poliani, Grécko - † 20. máj 1825, Maniaki) bol grécky pop a generál v Gréckej vojne za nezávislosť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Papaflessas
Parlament
Britský parlament v Londýne Parlament je najvyšší zastupiteľský orgán a súčasne základný orgán zákonodarnej moci, ktorý má podobu zhromaždenia poslancov v novovekých republikách a parlamentných monarchiách.
Pozrieť Dejiny Grécka a Parlament
Parthenón
Parthenón alebo Partenón (Parthenonas - chrám panien) bol hlavným chrámom antických Atén.
Pozrieť Dejiny Grécka a Parthenón
Patra
Centrum mesta Patra, gr. Πάτρα, starogrécky Πάτραι (Patrai), je mesto v Grécku, je hlavným mestom Peloponézu a kraju Achaia.
Pozrieť Dejiny Grécka a Patra
Patriarcha (cirkev)
Patriarcha (z lat. patriarcha Porov., a, ktoré však právne nemajú zvláštnu učiteľskú alebo právnu autoritu a ani ich štruktúra sa nepodobá štruktúre piatich historických patriarchátov. Viaceré z nich vznikli v snahe o podrobenie si východných kresťanov na dobytých či kolonizovaných územiach.
Pozrieť Dejiny Grécka a Patriarcha (cirkev)
Pavol I. (Grécko)
Pavol I. (* 14. december 1901, Atény, Grécko† 6. marec 1964, Tatoi) bol grécky kráľ od roku 1947.
Pozrieť Dejiny Grécka a Pavol I. (Grécko)
Pazar
Pazar (tur. ľudovo aj Atina; pontgr/novogr. Αθήνα τουΠόντου- Athina tu Pontu - "Pontské Atény", starogr. Αθήναι - Athénai - "Atény") je mesto v Turecku, v historickom kraji Pontos, 37 kilometrov od mesta Rize.
Pozrieť Dejiny Grécka a Pazar
Pád Konštantínopola
Pád Konštantínopola alebo dobytie Konštantínopola osmanskými Turkami bol vojenský stret prebiehajúci od 2. apríla do 29. mája 1453.
Pozrieť Dejiny Grécka a Pád Konštantínopola
Písmo (jazykoveda)
Prehľad písma po svete Písmo podľa smeru zápisu Mezopotámie Písmo má v jazykovede viacero definícií, konkrétne ich možno zhrnúť takto.
Pozrieť Dejiny Grécka a Písmo (jazykoveda)
Púnske vojny
Hannibalovo vojsko, používajúce slony Púnske vojny bola séria troch po sebe nasledujúcich vojnových konfliktov medzi Rímom a fenickým mestom Kartágom.
Pozrieť Dejiny Grécka a Púnske vojny
Peisistratos (aténsky politik)
''Fontána Enneakrounos'', čiernofigurálna hydria, fontánu dal postaviť Peisistratos, cca 530 pred Kr. Peisistratos (Peisistratos); * okolo 600 pred Kr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Peisistratos (aténsky politik)
Pelasgovia
Mapa oblastí, ktoré Pelasgovia pravdepodobne osídlili Pelasgovia boli obyvatelia Grécka pred príchodom Grékov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Pelasgovia
Peloponéz
Peloponéz môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Peloponéz
Peloponéz (polostrov)
Peloponéz rozdelený na kraje s najvýznamnejšími stredovekými osadami. Príroda v kraji Arkádia Monemvasia Peloponéz (gréckym písmom Πελοπόννησος - starogr. Peloponnésos, novogr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Peloponéz (polostrov)
Peloponézske vojny
Mapa zobrazujúca boje počas Peloponézkej vojny Peloponézske vojny (431 pred Kr. – 404 pred Kr.) boli starogrécke vojny medzi Délskou ligou vedenou Aténami proti Peloponézskemu spolku vedenému Spartou.
Pozrieť Dejiny Grécka a Peloponézske vojny
Peloponézsky spolok
Peloponézsky spolok je moderné označenie pre sústavu spojenectiev Sparty, ktorá vznikla asi v polovici 6.
Pozrieť Dejiny Grécka a Peloponézsky spolok
Peržania
Peržania boli jeden z najvýznamnejších starovekých národov, ktorí ako poľnohospodárske etnikum patril k pôvodným obyvateľom Iránu, najmä jeho juhozápadnej časti zvanej Perzia.
Pozrieť Dejiny Grécka a Peržania
Periandros (Korint)
Busta Periandra s nápisom ''"Periander, syn Cypsela, Korinťan"''. Mramor, rímska kópia gréckeho originálu zo 4. stor. pred Kr. Periandros (Periandros) bol syn a nástupca korintského tyrana Kypsela.
Pozrieť Dejiny Grécka a Periandros (Korint)
Perikles
Perikles – busta zo zbierok Vatikánskeho múzea Perikles (cca. 495 pred Kr. – 429 pred Kr., bol politik, rečník a zástanca demokracie v starovekých Aténach v Grécku. Historici Thukydides a Plutarchos ho chválili ako čestného, nepodplatiteľného človeka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Perikles
Perzepolis
Perzepolis alebo Persepolis (po perzsky Pársa; v slovenčine sa skupina -is- pri skloňovaní zachováva) bolo významné staroveké mesto, sídlo perzských kráľov z rodu Achajmenovcov, v dnešnom juhozápadnom Iráne asi od Šírázu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Perzepolis
Perzská ríša
Perzská ríša môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Perzská ríša
Petros Mauromichalis
Petos Mauromichalis, známy hlavne pod menom Petrobey Mauromichalis (* 1765 – † 1848, Atény), bol bohatý peloponézsky grécky kočabaši a jeden z najvýznamnejších generálov v Gréckej vojne za nezávislosť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Petros Mauromichalis
Piktografické písmo
Piktografické písmo alebo obrázkové písmo alebo piktografia môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Piktografické písmo
Pireus
Pireus (starogr. alebo v kathareuse Πειραιεύς – Peiraieus; novogr. Πειραιάς – Pireas; lat. aj P(e)iraeus) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Pireus
Pisa
Pisa (výslovnosť:, často sa nesprávne uvádza; slov. prídavné meno znie pisanský alebo menej vhodne piský) je mesto v regióne Toskánsko v Taliansku, hlavné mesto rovnomennej provincie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Pisa
Platón
Platón (-slovenský tvar kodifikovaný od roku 1940; staršie: Platon, PlatoPlato. In: Pravidlá slovenského pravopisu 1931;; * 428 pred Kr./427 pred Kr. – † 347 pred Kr.) bol Sokratov žiak, spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof.
Pozrieť Dejiny Grécka a Platón
Platónska akadémia
Atén Platónska akadémia alebo Platónova akadémia bola filozofická škola založená Platónom približne v roku 387 pred Kr. Meno „akadémia“ dostala podľa veľkého posvätného hája ohraničeného múrom v Aténach, zasväteného bohyni Aténe a ochrancom ktorého bol héros Akadémos.
Pozrieť Dejiny Grécka a Platónska akadémia
Podunajsko
Komárno Podunajsko (Podunajský región cestovného ruchu) je slovenský región a región cestovného ruchu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Podunajsko
Polis
Polis bol v starovekom Grécku najrozľahlejšie štátne spoločenstvo.
Pozrieť Dejiny Grécka a Polis
Politika
Politika (z neskorolat. politice.
Pozrieť Dejiny Grécka a Politika
Polykrates
Polykrates alebo Polykratés môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Polykrates
Pontos
Pontos (pontskej gréčtine Πόντος Εύξεινος – Pondos efšinos), je historické územie na severovýchode Turecka pri Čiernom mori.
Pozrieť Dejiny Grécka a Pontos
Pontskí Gréci
Vlajka Pontských Grékov Pontskí Gréci alebo Ponti (gr. Πόντιοι (Póndi), alebo Έλληνες τουΠόντου(Éllines tu Póndu) sú etnickí Gréci pôvodom z čiernomorského anatólskeho kraja Pontos (dnešné východné Turecko), ale aj zo susedného čiernomorského regiónu Gruzínska a z Krymu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Pontskí Gréci
Poros
Poros (Poros) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Poros
Pravé hláskové písmo
Pravé hláskové písmo (iné názvy: úplné hláskové písmo, hláskové písmo, fonémické písmo, fonematické písmo, fonémické/fonematické abecedné písmo, fonémické/fonematické alfabetické písmo, fonémická/fonematická abeceda, monofonémické písmo/monofonematické písmo, abecedné písmo, alfabetické písmo, abeceda, zastarano alfabeta, písmenovo-zvukové písmo, alfabeticko-fonetická abeceda, úplné abecedné písmo, úplné alfabetické písmo, úplná abeceda, segmentálne abecedné písmo, segmentálne alfabetické písmo, segmentálna abeceda, fonografické písmo, fonografia) je písmo, v ktorom niektoré znaky reprezentujú spoluhlásky, iné znaky zas samohlásky, a celkovo sú teda reprezentované znakmi všetky hlásky.
Pozrieť Dejiny Grécka a Pravé hláskové písmo
Pravica (politika)
Pravica je vágne označenie politických skupín, najmä politických strán a politických smerov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Pravica (politika)
Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Pravoslávny osemkonečný kríž Rozšírenie pravoslávneho kresťanstva Pravoslávna cirkev (alebo aj východná pravoslávna cirkev, ortodoxná cirkev, iné názvy pozri nižšie) je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev.
Pozrieť Dejiny Grécka a Pravoslávna cirkev (východná Európa)
Predseda vlády
Predseda vlády (iné názvy: premiér, ministerský predseda; v niektorých krajinách kancelár; v slovenčine v minulosti aj prvý minister) sú označenia (skutočného či len formálneho) vedúceho člena vrcholného výkonného orgánu štátu, čiže spravidla vlády krajiny.
Pozrieť Dejiny Grécka a Predseda vlády
Prezident
V republike je na čele štátu väčšinou prezident, ale jeho právomoci sa môžu v rôznych štátoch značne líšiť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Prezident
Provincia (staroveký Rím)
Mapa provincií rímskej ríše po roku 135 Provincia (latinsky provincia, pl. provinciae) bola v starovekom Ríme základnou a až do konca 3. storočia najväčšou správnou jednotkou rímskeho územia mimo Apeninský polostrov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Provincia (staroveký Rím)
Prvá balkánska vojna
Prvá balkánska vojna (1912 - 1913) bola jedna z balkánskych vojen, ktorá vypukla 8. októbra 1912.
Pozrieť Dejiny Grécka a Prvá balkánska vojna
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.
Pozrieť Dejiny Grécka a Prvá svetová vojna
Prvý triumvirát (staroveký Rím)
Prvý triumvirát (60 pred Kr. – 53 pred Kr.) bola prechodná forma vlády troch mužov počas neskorej rímskej republiky.
Pozrieť Dejiny Grécka a Prvý triumvirát (staroveký Rím)
Ptolemaiovci
Ptolemaiovci (iné názvy: Ptolemajovci, dynastia Ptolemaiovcov/Ptolemajovcov, Lagovci, Lágovci, dynastia Lagovcov/Lágovcov) boli kráľovská rodina, ktorá vláda helenistickému Egyptu v rokoch 30530 pred Kr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Ptolemaiovci
Pylos
Pylos Pylos, gr. Πύλος, alebo do 19.
Pozrieť Dejiny Grécka a Pylos
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Pozrieť Dejiny Grécka a Rakúsko
Rétorika (rečnícke umenie)
Rétorika (iné názvy: rečníctvo, rétorstvo; z) je rečnícke umenie a náuka o verbálnom prejave.
Pozrieť Dejiny Grécka a Rétorika (rečnícke umenie)
Rím
Rím je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio.
Pozrieť Dejiny Grécka a Rím
Rómaioi
Rómaioi (gr. Ρωμαίοι - doslova Rimania) alebo Rómioi (gr. Ρωμιοί) alebo po slovensky zriedkavo Romaiovia je grécky názov obyvateľov Východorímskej/Byzantskej ríše používaný (v tomto zmysle) od 4.
Pozrieť Dejiny Grécka a Rómaioi
Regent
Regent, z lat. regens - vládnuci, je najčastejšie v monarchii označenie osoby, ktorá vykonáva právomoci panovníka v jeho mene, alebo v mene koruny.
Pozrieť Dejiny Grécka a Regent
Republika
Republika (z latinského res publica – „vec verejná“; v prenesenom význame spoločný majetok, obec, štát) je štátne zriadenie, v ktorom sa zvrchovaná moc volí na určité obdobie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Republika
Rize
Rize Rige (z gréckeho Riza (ριζα "τα ριζα τουβουνου") "horské svahy", arm. Ռիզե) je mesto v severovýchodnom Turecku, centrum rovnomennej provincie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Rize
Rodos (ostrov)
Poloha ostrova Ostrov Rodos Rodos (skupina -os- sa podľa PSP pri ohýbaní zachováva; novogr. Ρόδος - Rodos; starogr. Ῥόδος - Rhodos; po taliansky.: Rodi; Ladino.: Rodi alebo Rodes; po turecky.: Rodos) je grécky ostrov v Egejskom mori, najväčší z Južných Sporád (Dodekanéz).
Pozrieť Dejiny Grécka a Rodos (ostrov)
Rodová aristokracia
Rodová aristokracia alebo rodová šľachta je šľachta daná pôvodom.
Pozrieť Dejiny Grécka a Rodová aristokracia
Roman IV.
Roman IV.
Pozrieť Dejiny Grécka a Roman IV.
Rumélia
Rumélia (z tur. Rumeli.
Pozrieť Dejiny Grécka a Rumélia
Rumunské kráľovstvo
Rumunské kráľovstvo (po rumunsky: Regatul României; 1919 – 1940 neformálne aj Veľké Rumunsko) bol rumunský štát, parlamentná monarchia, v období od 13. marca 1881 do 30. decembra 1947.
Pozrieť Dejiny Grécka a Rumunské kráľovstvo
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Rusko
Sakarya (rieka)
Sakarya (iné názvy pozri nižšie) je druhá najdlhšia rieka v Malej Ázii.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sakarya (rieka)
Salamina
Poloha ostrova Pláž Kaki Vigla Salamina, v staroveku Salamis (starogr. Σαλαμίς – Salamis), (arvanitika Κȣλλȣρι (Kulluri)), v slovenčine v historických kontextoch aj Salamína, je grécky ostrov, uzatvárajúci ústie Eleusínskej zátoky, v severnej časti Aiginského zálivu (Sarónskeho zálivu) Egejského mora, zhruba západne od Atén, na dohľad od prístavu Pireus.
Pozrieť Dejiny Grécka a Salamina
Samos (ostrov)
Poloha ostrova Samos v Grécku Mesto Samos Samos (po grécky Samos - „borovicový ostrov“; staršie názvy Kyparissia - „Cyprusový ostrov“; Phillas - „Listnatý ostrov“, Parthenia - „Panenský ostrov“ a Parthenoaroussa) je ostrov v Egejskom mori na juhovýchode Grécka v blízkosti brehov Malej Ázie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Samos (ostrov)
Sandžak
Bosniakov Čiernu Horu Sandžak vyznačený žltou a modrou na mape Srbska a Čiernej Hory Sandžak je geografické a historické územie na Balkáne v súčasnosti rozdelené medzi Srbsko a Čiernu Horu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sandžak
Santorín
Poloha ostrova Skupina Santorín na družicovom zábere Santorín (-normovaný slovenský názov) alebo Santorin (novogr. Σαντορίνη – transkripcia Sandorini alebo alternatívne Sadorini, transliterácia Santorini) alebo Thira (novogr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Santorín
Sarakacani
Sarakacani (gréc.) alebo v Bulharsku Karakačani je po grécky hovoriace etnikum obývajúce horské oblasti Grécka, ale aj oblasti v Albánsku, Bulharsku a Severnom Macedónsku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sarakacani
Satrapa
Satrapa môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Satrapa
Satrapia
Satrapia je názov základnej administratívnej jednotky v perzskej ríši Achajmenovcov (550 – 330 pred Kr.), v ríši Alexandra Veľkého a ríši Seleukovcov (312 – cca 140, resp. 64 pred Kr.). Na ich čele stál satrapa, staroperzský chšaçapávan (ochranca krajiny), zodpovedný za správu a finančníctvo v danom obvode.
Pozrieť Dejiny Grécka a Satrapia
Sívske oázy
Domy z hlinených tehál v Sívskych oázach Sívske oázy (-normovaný názov; iné názvy: Síwske oázy, Síwska/Sívska oáza, (oáza/oázy) Síwa, (oáza/oázy) Síva, nepresne (oáza/oázy) Siwa, Siva, Siwská/Sivská oáza; po arabsky Wáhat Síwa, egyptská výslovnosť; v jazyku síwa: Isiwan) je skupina oáz v západnom Egypte v Líbyjskej púšti asi 50 km východne od líbyjsko-egyptských hraníc a 560 km západne od Káhiry.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sívske oázy
Süleyman I.
Süleyman I. alebo Sülejman I. (osm. tur. سلطان سليمان اول, Sultan Süleyman-ı Evvel, mod. tur. Birinci Süleyman, Kanunî Sultan Süleyman alebo Muhteşem Süleyman; *6. november 1494/11. november 1494, Trabzon, Osmanská ríša† 5./6.
Pozrieť Dejiny Grécka a Süleyman I.
Scanderbeg
Gjergj Kastrioti (* asi 6. máj 1405, Dibër, Albánsko – † 17. január 1468, Lezhë) známy pod menom Skanderbeg (alb. Skënderbeu) je albánsky národný hrdina a symbol Albánskeho národného obrodenia.
Pozrieť Dejiny Grécka a Scanderbeg
Sefardskí Židia
Sefardskí Židia (iné názvy: Sefardi, zriedkavo: Sefardimovia, sefardim) sú prúd európskeho židovstva, predstavovaný pôvodne v stredoveku Židmi Pyrenejského polostrova (Španielska a Portugalska) a neskôr, po vyhnaní týchto Židov z Pyrenejského polostrova v rokoch 1492 – 1497 a 1531, ich potomkami, ktorí sa uchýlili do rôznych končín sveta.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sefardskí Židia
Seleukos I. Nikator
Seleukos I. Níkátor (rímska kópia gréckeho originálu nájdená v Herculaneu) Seleukos I. Nikator alebo Seleukos I. Nikatór alebo Seleukos I. Níkátór (po grécky nikator/iný prepis: níkátór.
Pozrieť Dejiny Grécka a Seleukos I. Nikator
Sesklo
Sesklo (gr.: Σέσκλο, arum. Sheshclu-čítaj Šešklu) je dedina v blízkosti gréckeho mesta Volos v kraji Tesália v Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sesklo
Sevastopoľ
Sevastopoľ (rus. aj ukr. Севастополь - Sevastopoľ,, Акъяр) je mesto a zároveň prístav nachádzajúci sa na polostrove Krym, pri pobreží Čierneho mora.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sevastopoľ
Severné Macedónsko
Severné Macedónsko (do 11. februára 2019: Macedónsko), dlhý tvar Severomacedónska republikaÚrad pre publikácie - Príručka úpravy dokumentov - Príloha A5 Zoznam krajín, území a mien (Situácia z 15.
Pozrieť Dejiny Grécka a Severné Macedónsko
Severný Epirus
Severný Epirus je historické územie na juhu dnešného Albánska.
Pozrieť Dejiny Grécka a Severný Epirus
Severocyperská turecká republika
Poloha Severocyperská turecká republika (prekladaná aj ako Turecká republika Severný Cyprus alebo Turecká republika severného Cypru; po turecky Kuzey Kıbrıs Türk Cumhuriyeti, KKTC) je de facto nezávislý štát ležiaci na severnej časti ostrova Cyprus.
Pozrieť Dejiny Grécka a Severocyperská turecká republika
Sfakiani
Sfakiani alebo Sfakčania (gr. Σφακιανοί - Sfakiani) je etnická skupina Grékov juhozápadnej Kréty; sú to priami potomkovia starogréckeho kmeňa Dórov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sfakiani
Sicília
Sicília môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sicília
Sicília (ostrov)
Topografická mapa Sicílie Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori nachádzajúci sa na juhu Talianska.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sicília (ostrov)
Sikyón
Sikyón môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sikyón
Sinop
Pohľad na Sinop s pobrežím Čierneho mora. Sinop (predtým po grécky Σινώπη – prepis zo starogréčtiny Sinópé, prepis z novogréčtiny Sinopi), pre starovek po slovensky aj Sinópa, Sinopa, Sinope alebo nesprávne Sinopé, je prístavné mesto v dnešnom severnom Turecku na brehu Čierneho mora.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sinop
Slobodan Milošević
Slobodan Milošević (* 20. august 1941, Požarevac – † 11. marec 2006, Haag) bol predseda srbských komunistov (1986 - 1989), prezident Srbska (1989 - 1997) a Juhoslávie (1997 - 2000).
Pozrieť Dejiny Grécka a Slobodan Milošević
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Pozrieť Dejiny Grécka a Slovania
Sofokles
Sofokles Sofokles alebo Sofoklés (* 497/496 pred Kr., Kolónos – † 406/405 pred Kr., Atény) bol najväčší grécky dramatik, autor tragédií, 18-násobný víťaz dionýzií, kňaz a politik v Aténach.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sofokles
Sokrates
Sokrates (iný zápis: Sókrates, Sókratés,; * asi 469 pred Kr., Atény – † 399 pred Kr., Atény) bol starogrécky filozof, tvorca osobitného štýlu/typu filozofovania, ktoré sa opiera o dialóg.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sokrates
Solón
Solón Solón (Solón, * cca 630 pred Kr. – † cca 560 pred Kr.) bol aténsky politik (archont a diallaktes – "zmierovateľ"), reformátor, básnik.
Pozrieť Dejiny Grécka a Solón
Solún
Solún (gr. Θεσσαλονίκη – novogr. Thessaloniki/starogr. Thessaloniké, ľudovo Σαλονίκη – Saloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku; leží pri Solúnskom zálive, hlavné mesto gréckej Makedonie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Solún
Solúnske kráľovstvo
Solúnske kráľovstvo (1204 – 1224) bol jeden z križiackych štátov, ktorý vznikol po dočasnom zániku Byzantskej ríše v dôsledku štvrtej križiackej výpravy (1204).
Pozrieť Dejiny Grécka a Solúnske kráľovstvo
Sovietsky zväz
Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sovietsky zväz
Sparta
Sparta je názov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sparta
Sparta (starovek)
Sparta alebo Lakedaimón (– Sparté) bol prominentný mestský štát v starovekom Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sparta (starovek)
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Pozrieť Dejiny Grécka a Srbi
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Pozrieť Dejiny Grécka a Srbsko
Starogréčtina
Starogréčtina je prvá etapa vývinu gréčtiny.
Pozrieť Dejiny Grécka a Starogréčtina
Staroperzská ríša
Mapa ríše Staroperzská ríša (iné názvy: Perzská ríša, Perzská veľríša, Ríša Achajmenovcov) bol štátny útvar s jadrom v dnešnom Iráne v rokoch 550 pred Kr. až 330 pred Kr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Staroperzská ríša
Starovek
Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Starovek
Staroveký Egypt
Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’AnvillaÚzemie starovekého Egypta s hlavnými sídlami Staroveký Egypt bola civilizácia staroveku v severovýchodnej časti Afriky.
Pozrieť Dejiny Grécka a Staroveký Egypt
Staroveký Rím
Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Staroveký Rím
Staurakios
Nikefora I. (vpravo). Staurakios (* † 11. január 812) bol byzantský cisár, ktorý vládol od júla do októbra roku 811.
Pozrieť Dejiny Grécka a Staurakios
Sterea Ellada (región)
Mapa Sterea Ellada (novogr. Στερεά Ελλάδα - Sterea Ellada - doslova Pevninské Grécko; oficiálne často Sterea Ellada a Eubója alebo novšie aj Ostatná Sterea Ellada a Eubója- Υπολοιπή Στερεά Ελλάδα και Εύβοια (Ypolipi Sterea Ellada ke Evvia); menej často a neoficiálne Kendriki Ellada - novogr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sterea Ellada (región)
Stredozemné more
Družicová snímka Stredozemného mora Stredozemné more Stredozemné more (po lat. Mare Nostrum – naše more, Mare Internum – vnútorné more) je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie.
Pozrieť Dejiny Grécka a Stredozemné more
Striebro
Striebro, chemická značka Ag (lat. Argentum) je ušľachtilý kov bielej farby, používaný človekom už od staroveku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Striebro
Sultán
Sultán je panovnícky titul používaný v moslimských krajinách.
Pozrieť Dejiny Grécka a Sultán
Svätá aliancia
25px Svätá aliancia je spolok európskych kresťanských panovníkov proklamovaný 26. septembra 1815 v Paríži.
Pozrieť Dejiny Grécka a Svätá aliancia
Syrakúzy
Syrakúzy (tal. Siracusa, lat. Syracusae) sú mesto v provincii Syrakúzy, v autonómnom regióne na ostrove Sicília v Taliansku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Syrakúzy
Taliani
Taliani alebo staršie Vlasi (taliansky – Italiani, sicílsky, neapolsky, sardínsky a benátsky – Taliani, furlansky – Talians, v emilčina-romaňolčine – Itagliàni, grécky – Ιταλοί (Italí)) sú národ, žijúci najmä v Taliansku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Taliani
Taliansko
Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.
Pozrieť Dejiny Grécka a Taliansko
Taormina
Taormina môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Taormina
Táles
Táles (alebo Thales, Thalés) z Miléta/z Milétu/Míléta/Mílétu; (* cca 624 pred Kr. – † cca 546 pred Kr.) bol starogrécky presokratický filozof, matematik, astronóm, štátnik a inžinier, prvý predstaviteľ milétskej školy.
Pozrieť Dejiny Grécka a Táles
Téby
Téby môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Téby
Téby (Bojócia)
Téby alebo Thébai (alebo), dnes Thiva, bolo mesto v strednom starovekom Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Téby (Bojócia)
Temné obdobie
Temné obdobie v gréckych dejinách označuje obdobie asi 1200 - 800 pred Kr., teda obdobie po páde mykénskej civilizácie až do vzniku tzv.
Pozrieť Dejiny Grécka a Temné obdobie
Terentius
Publius Terentius Afer (185?-159 pred Kr.) bol rímsky dramatik, autor komédii.
Pozrieť Dejiny Grécka a Terentius
Tesália
Tesália (zastarano Thesália, Thesalia; po gr. Thessalia) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Tesália
Tesália (historické územie)
Tesália (zastarano Thesália, Thesalia) je historické územie v strede Grécka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Tesália (historické územie)
Theagenes
Theagenes alebo Theagenés môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Theagenes
Themistokles (Atény)
Themistokles alebo Themistoklés alebo Temistokles (* 524 pred Kr., Atény – † 459 pred Kr., Magnésia nad Maiandrom) bol vodcom Atén v dobe grécko-perzských vojen, ktorý presadil vybudovanie námorníctva na obranu pred perzskou hrozbou.
Pozrieť Dejiny Grécka a Themistokles (Atény)
Theodoros Kolokotronis
Theodoros Kolokotronis (gr. Θεόδωρος Κολοκοτρώνης, * 3. apríl 1770, Ramavuni, Grécko† 15. február 1843, Atény) bol grécky kleftis (zbojník) a neskôr jeden z najslávnejších vodcov gréckej vojny za nezávislosť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Theodoros Kolokotronis
Theodosius I. (Byzantská ríša)
Theodosius I. plným meno Flavius Theodosius Flaccus, známy aj ako Theodosius Veľký (* 11. január 347 – † 17. január 395) bol v rokoch 379 až 394 cisárom východu Rímskej ríše a od roku 394 posledným cisárom jednotnej Rímskej ríše, ktorá sa po jeho smrti v roku 395 rozdelila na dve časti, východnú a západnú.
Pozrieť Dejiny Grécka a Theodosius I. (Byzantská ríša)
Thoukydides
Thukydides Thoukydides (iné názvy: Thúkýdidés, Thúkydides, Thukydides, Tukydides, Túkydides; * asi 460 pred Kr., Atény – † asi 396 pred Kr.) bol grécky historik, po matke potomok tráckych kráľov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Thoukydides
Timokracia
Timokracia je forma vlády, v ktorej sú práva občanov odstupňované na základe veľkosti ich majetku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Timokracia
Tirebolu
Tirebolu (pontgr.), je mesto v Turecku v historickom kraji Pontos.
Pozrieť Dejiny Grécka a Tirebolu
Tiryns
Tiryns je opevnený palác (hrad), stredisko mykénskej kultúry v 14. storočí pred Kr. v Argolide v Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Tiryns
Titus Maccius Plautus
Titus Maccius Plautus (254 – 184 pred Kr.), bežne nazývaný Plautus, bol rímsky autor komédií.
Pozrieť Dejiny Grécka a Titus Maccius Plautus
Tivoli
Tivoli je mesto v talianskom regióne Lazio, približne 30 km východne od Ríma, známe tiež pod antickým názvom Tibur.
Pozrieť Dejiny Grécka a Tivoli
Trabzon
Trabzon (novogr./pontgr. Τραπεζούντα – Trapezunda) resp.
Pozrieť Dejiny Grécka a Trabzon
Trácia
Trácia alebo zriedkavo Trákia či Thrakia (bulh. Тракия – Тrakija; gr. Θράκη – novogr. Thraki/starogr. Thraké) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Trácia
Trója
Trója (u Homéra Ílios alebo Ílion, v rímskej dobe Ilium, dnes pahorok Hissarlik pri Canakkale) v Turecku v západnej Malej Ázii je významné archeologické nálezisko a historické osídlenie od roku 3000 pred Kr.
Pozrieť Dejiny Grécka a Trója
Trójska vojna
Trójska vojna alebo zastarano trojánska vojna je v gréckej mytológii najslávnejší vojnový konflikt medzi maloázijským mestom Trója a Achájcami (nazývanými aj Danajci alebo mykénski Gréci).
Pozrieť Dejiny Grécka a Trójska vojna
Tripoli
Tripoli môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Tripoli
Trojspolok
Trojspolok (zastarano triplealliance/triple alliance, nesprávne trojaliancia) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Trojspolok
Turci
Turci (alebo nesprávne Turkovia) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Turci
Turečtina
Rozšírenie turečtiny Turečtina alebo turecký jazyk patrí do juhozápadnej čiže oghuzskej (turkménskej) skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny.
Pozrieť Dejiny Grécka a Turečtina
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Pozrieť Dejiny Grécka a Turecko
Typikon
Typikon je kniha, ktorá obsahuje bohoslužobné predpisy v cirkvách byzantského obradu.
Pozrieť Dejiny Grécka a Typikon
Tyrania (Grécko)
Tyrania (od tyrannos) bola forma samovlády v starovekom Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Tyrania (Grécko)
Tyros
Tyros môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Tyros
Valach
Valach (mn. č. Valasi) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Valach
Varna (Bulharsko)
Zosnutia presvätej Bohorodičky Varna (starší názov Stalin) je tretie najväčšie mesto v Bulharsku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Varna (Bulharsko)
Víno
viniča hroznorodého Víno alebo hroznové víno je alkoholický nápoj, ktorý sa vyrába alkoholovým kvasením vylisovanej šťavy z plodov viniča hroznorodého (hrozna).
Pozrieť Dejiny Grécka a Víno
Východná Trácia
Poloha Východná Trácia (iné názvy: Edirnská Trácia, turecká Trácia, Trácia, európske Turecko; po bulharsky: Източна Тракия (Iztočna Trakija) / Одринска Тракия (Odrinska Trakija), po grécky: Ανατολική Θράκη (Anatoliki Thraki), po turecky: Doğu Trakya) je územie dnešnej európskej časti Turecka.
Pozrieť Dejiny Grécka a Východná Trácia
Veštiareň
Veštiareň alebo orákulum je organizované stredisko veštenia; sväté miesto, odkiaľ vychádzalo božské posolstvo ako odpoveď na otázku danú veštcovi.
Pozrieť Dejiny Grécka a Veštiareň
Veľká Británia
Veľká Británia alebo skrátene (nepresne) Británia môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Veľká Británia
Vespazián
Vespazián (iné mená: Vespasianus, Vespasián, Vespasian), celým menom Titus Flavius Vespasianus, ako cisár Titus Flavius Caesar Vespasianus Augustus (* 17. november 9, Falacrina† 23. jún 79, Aquae Cutiliae) bol rímsky cisár, zakladateľ Flaviovskej dynastie, pôvodne politik a generál rímskych légií.
Pozrieť Dejiny Grécka a Vespazián
Viedeň
Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Pozrieť Dejiny Grécka a Viedeň
Viliam II. (Nemecko)
Viliam II. (* 27. január 1859, Berlín, Prusko – † 4. jún 1941, Doorn, Ríšsky komisariát Holandsko) bol posledný (v poradí 3.) nemecký cisár a aj posledný pruský kráľ, vládol od 9. marca 1888 do 9.
Pozrieť Dejiny Grécka a Viliam II. (Nemecko)
Vinič
Vinič alebo zastarano réva (lat. Vitis) je rod popínavých rastlín čeľade viničovitých (lat. Vitaceae), ktorý zahrnuje približne 70 druhov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Vinič
Vizigóti
Migrácia Vizigótov Vizigóti alebo Západní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Vizigóti
Vojenská diktatúra
'''vojenská diktatúra''' Vojenská diktatúra je typ Diktatúry, v ktorej má moc jeden alebo viac Vojenských dôstojníkov konajúcich v mene armády.
Pozrieť Dejiny Grécka a Vojenská diktatúra
Vysoká porta
Brána na rytine z roku cca 1840 format.
Pozrieť Dejiny Grécka a Vysoká porta
Winston Churchill
Sir Winston Leonard Spencer-Churchill (* 30. november 1874, Blenheim Palace, Woodstock, Spojené kráľovstvo – † 24. január 1965, Londýn) bol britský politik, premiér Spojeného kráľovstva v rokoch 1940 – 1945 a 1951 – 1955.
Pozrieť Dejiny Grécka a Winston Churchill
Wittelsbachovci
Wittelsbachovci bol nemecký šľachtický rod, v 11. storočí grófi zo Scheyernu, falcgróf Otto dostal od Fridricha I. Barbarossu v roku 1180 vojvodstvo bavorské a jeho syn Porýnie-Falcko.
Pozrieť Dejiny Grécka a Wittelsbachovci
Xenofón
Xenofón Xenofón (* okolo 430 pred Kr., Atény – † 355 pred Kr., Korint) bol grécky spisovateľ, autor v staroveku neskôr obľúbených spisov z rôznych odborov.
Pozrieť Dejiny Grécka a Xenofón
Xerxes I.
Portrét perzského vládcu Xerxes I. alebo Xerxés I. (2. pád Xerxa; خشایارشاه) bol perzský veľkokráľ z rodu Achajmenovcov vládnúci v rokoch 485–465 pred Kr. Slovo „Xerxes“ (Xerxés) je gréckou transliteráciou pôvodného perzského trónneho mena Chšájaršá, ktoré znamená „vládca hrdinov“.
Pozrieť Dejiny Grécka a Xerxes I.
Ydra
Poloha ostrova Hydra Ydra (novogr. Ύδρα – Ydra, arvan. Nίδρα – Nidra), po slovensky aj Hydra, Idra, v staroveku Ydrea (starogréčtina Υδρέα – Ydrea), je grécky ostrov patriaci do Argosarónskeho súostrovia, obývaný je Arvanitmi, ale aj mnohými Aténčanmi, ktorí sa sem utiahli, alebo tu majú vily.
Pozrieť Dejiny Grécka a Ydra
Zagori
Zagori (gr. Ζαγόρι) je historické územie na severe Grécka v kraji Epirus blízko hranice s Albánskom.
Pozrieť Dejiny Grécka a Zagori
Zakynthos
Zakynthos (po slovensky aj Zakyntos) môže byť.
Pozrieť Dejiny Grécka a Zakynthos
Západná Trácia
Západná Trácia (iné názvy: Egejská Trácia, grécka Trácia, Trácia; po grécky: Θράκη-Thraki, Δυτική ΘράκηDytiki Thraki, Ελληνική ΘράκηElliniki Thraki, po bulharsky: Западна Тракия – Zapadna Trakija, Беломорска ТракияBelomorska Trakija, Гръцка ТракияGracka Trakija, po turecky: Batı Trakya, Yunanistan Trakya) je historická oblasť v súčasnom Grécku.
Pozrieť Dejiny Grécka a Západná Trácia
Západorímska ríša
Imperium Romanum Occidentale – západorímska ríša Západorímska ríša je moderné označenie pre západnú časť rímskeho impéria od roku 395 (rozdelenie Rímskej ríše) do roku 476 / 486, vo vnímaní súčasníkov existovala len jedna ríša na čele s dvoma cisármi.
Pozrieť Dejiny Grécka a Západorímska ríša
Zlato
Zlato (lat. aurum) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Au a protónové číslo 79.
Pozrieť Dejiny Grécka a Zlato
17. apríl
* Svetový deň hemofílie (Svetová hemofilická federácia – World Federation of Hemophilia, WFH).
Pozrieť Dejiny Grécka a 17. apríl
1832
Lewis Carroll (* 27. január).
Pozrieť Dejiny Grécka a 1832
19. storočie
19.
Pozrieť Dejiny Grécka a 19. storočie
2. tisícročie pred Kr.
2.
Pozrieť Dejiny Grécka a 2. tisícročie pred Kr.
20. marec
* Medzinárodný deň invalidov.
Pozrieť Dejiny Grécka a 20. marec
20. október
* Svetový deň osteoporózy.
Pozrieť Dejiny Grécka a 20. október
23. apríl
* Svetový deň kníh a autorských práv (UNESCO).
Pozrieť Dejiny Grécka a 23. apríl
27. apríl
* Svetový deň grafiky a dizajnu (World Graphics Day).
Pozrieť Dejiny Grécka a 27. apríl
3. tisícročie pred Kr.
3.
Pozrieť Dejiny Grécka a 3. tisícročie pred Kr.
558
0558.
Pozrieť Dejiny Grécka a 558
586
0586.
Pozrieť Dejiny Grécka a 586
7. tisícročie pred Kr.
7.
Pozrieť Dejiny Grécka a 7. tisícročie pred Kr.
, Arméni, Arta, Arumuni, Arvaniti, Askéta, Astronómia, Aténa (mytológia), Aténske vojvodstvo, Aténsky námorný spolok, Atény, Athos, Athos (polostrov), Atika, Atika (polostrov), Autonómia (štátoprávne usporiadania), Avari (Stredná Ázia), Španielsko, Štátny prevrat, Židia, Ľudovít I. (Bavorsko), Čandragupta (Maurjovská ríša), Čierne more, Babylon, Bajazid II., Balkán, Balkánska dohoda, Balkánsky polostrov, Barbar, Bavori, Bazil I., Belehrad, Benátky, Benátska republika, Benito Mussolini, Bitýnia, Bitka pri Actiu, Bitka pri Leuktre, Bitka pri Maratóne, Bitka pri Platajách, Bitka pri Pydne, Bitka pri Salamíne, Bitka pri Varne, Blízky východ, Bodrum, Boiótia, Bospor, Brindisi, Bronz, Bronzová doba, Bula, Bulhari, Bulharsko, Byrokracia (organizačná štruktúra), Byzantská kultúra, Byzantská ríša, Cakóni, Cín, Chalkidiki, Cheronia, Chetiti, Chetitská ríša, Chios, Chrám, Chrémonidova vojna, Chunta, Cisár, Cyprus, Daň, Dardanely, Dareios I., Dareios III., Démétrios I. (Macedónia), Dóri, Dejiny Istanbulu, Delfy, Demokracia, Demostenes, Despotát, Diadochovia, Diktatúra, Dilos, Dimini, Dimotiki, Divadlo (umenie), Dodekanisa, Dohoda, Dohoda (prvá svetová vojna), Dráma, Druhá balkánska vojna, Druhá svetová vojna, Druhý triumvirát, Dunaj, Edirne, Eduard VII., Efez, Egejské more, Egypt, Ejina, Elea, Epidauros, Epiróti, Epirský despotát, Epirus, Epirus (historické územie), Erechtheion, Eubója, Európa, Európske spoločenstvo, Euripides, Euro, Evrytania, Exil, Faistos, Fanariot, Faraón, Fókas, Fókis, Feidias, Feodosija, Filiki Eteria, Filip II. (Macedónia), Filip V. (Macedónia), Filippi, Filozofia, Florencia, Florina, Fotios, Francúzsko, Gaius Cassius Longinus, Gaius Iulius Caesar, Galia, Gallipoli, Göteborg, Gela, George Gordon Byron, Gerúzia, Gjirokastër, Gnaeus Pompeius Magnus, Gordický uzol, Gréčtina, Gréci, Grécka kolonizácia, Grécka občianska vojna, Grécka vojenská junta, Grécke jazyky, Grécke povstanie, Grécki Arumuni, Grécki Slovania, Grécko, Grécko-perzské vojny, Gruzínsko, Gyges, Hadrián, Hannibal Barkas, Hárem, Héfaistos, Hérodotos, Hésiodos, Heinrich Schliemann, Heladská kultúra, Helenistické koiné, Helenizmus, Heréza, Hermes (boh), Hipparchos z Atén (Peisistratov syn), Hippias (tyran), Hispánia, Historiografia (zapisovanie dejín), Homér, Horatius, Hospodárska kríza, Hrubý domáci produkt, Huni, Ióni, Iónia, Iónske ostrovy, Iónske povstanie, Iktinos, Iliada, Imathia, India, Indoeurópska kultúra, Indus, Inflácia, Inflácia (ekonomika), Inkunábula, Ioannina, Irena (Byzantská ríša), Islam, Istanbul, Isthmické hry, Itaka, Itália, Ithaka, Izmir, Janičiar, Janov, Jeorjos Papadopulos, Juhoslávia, Juhoslovanské kráľovstvo, Juraj I. (Grécko), Justinián I., Kantakuzénovci, Kapadócia, Kapadócki Gréci, Karamanliovia, Karolos Papulias, Kartágo, Kavala, Kefalonia, Kelti, Keramika (pálené výrobky), Kilíkia, Kimón, Kláštor, Kleisthenes (Atény), Kleomenes III., Kleopatra VII., Klientelizmus, Knóssos, Kolaborant, Komédia, Komnénovci, Komunizmus, Konštantín II. (Grécko), Konštantín VI. (Byzantská ríša), Korfu, Korint, Korupcia, Kréta, Kristián IX., Krymská vojna, Kupolový hrob, Kykladská kultúra, Kyklady, Kylón z Atén, Kypselos (Korint), Kyzikos, Lakónia, Lamia, Larissa, Latinčina, Lausanne, Lýdia (Malá Ázia), Lýkia, Lefkada, Lefkada (ostrov), Lesbos, Letné olympijské hry 2004, Levanta, Lineárne písmo A, Lineárne písmo B, Livius Andronicus, Lucius Cornelius Sulla, Maastrichtská zmluva, Maďarsko, Macedónci (Slovania), Macedónci (staroveký národ), Macedónia, Macedónia (historické územie), Macedónska renesancia, Makedónia (moderné Grécko), Malá Ázia, Malia (archeologické nálezisko), Maloázijskí Gréci, Maltézsky rád, Manuel II., Marathón, Marcus Aemilius Lepidus, Marcus Antonius, Marseille, Marshallov plán, Meď, Medicína, Megara, Messina, Messinia, Mestský štát, Meteora, Michael Ventris, Michal III. (Byzantská ríša), Milét, Minojská kultúra, Mitra, Mnésikles, Moldavčania, Moldavsko, Monarchia, Mor (pestis), Morea, Morejský despotát, Moskva, Mustafa Kemal Atatürk, Mykénska kultúra, Mykény, Mystras, Nacionalizmus, Nafplio, Napoleon, Napoleon Bonaparte, Nemecko, Neolit, Nero, Nesebar, Neuilly, Neutralita, Nice, Nike (bohyňa), Nikefor I., Normani, NOVÁ DEMOKRACIA, Oľga, Občianske práva (starovek), Obrazoborectvo, Octavius Augustus, Odesa, Odysea, Odysea (Homér), Odyseus, Oliva európska, Olivový olej, Olympijské hry (starovek), Orchomenos, Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Orhan I., Orient, Osmanská ríša, Osvietenstvo, Otrokárstvo (využívanie otrokov), Paestum, Palaiologovci, Panaténaie, Papaflessas, Parlament, Parthenón, Patra, Patriarcha (cirkev), Pavol I. (Grécko), Pazar, Pád Konštantínopola, Písmo (jazykoveda), Púnske vojny, Peisistratos (aténsky politik), Pelasgovia, Peloponéz, Peloponéz (polostrov), Peloponézske vojny, Peloponézsky spolok, Peržania, Periandros (Korint), Perikles, Perzepolis, Perzská ríša, Petros Mauromichalis, Piktografické písmo, Pireus, Pisa, Platón, Platónska akadémia, Podunajsko, Polis, Politika, Polykrates, Pontos, Pontskí Gréci, Poros, Pravé hláskové písmo, Pravica (politika), Pravoslávna cirkev (východná Európa), Predseda vlády, Prezident, Provincia (staroveký Rím), Prvá balkánska vojna, Prvá svetová vojna, Prvý triumvirát (staroveký Rím), Ptolemaiovci, Pylos, Rakúsko, Rétorika (rečnícke umenie), Rím, Rómaioi, Regent, Republika, Rize, Rodos (ostrov), Rodová aristokracia, Roman IV., Rumélia, Rumunské kráľovstvo, Rusko, Sakarya (rieka), Salamina, Samos (ostrov), Sandžak, Santorín, Sarakacani, Satrapa, Satrapia, Sívske oázy, Süleyman I., Scanderbeg, Sefardskí Židia, Seleukos I. Nikator, Sesklo, Sevastopoľ, Severné Macedónsko, Severný Epirus, Severocyperská turecká republika, Sfakiani, Sicília, Sicília (ostrov), Sikyón, Sinop, Slobodan Milošević, Slovania, Sofokles, Sokrates, Solón, Solún, Solúnske kráľovstvo, Sovietsky zväz, Sparta, Sparta (starovek), Srbi, Srbsko, Starogréčtina, Staroperzská ríša, Starovek, Staroveký Egypt, Staroveký Rím, Staurakios, Sterea Ellada (región), Stredozemné more, Striebro, Sultán, Svätá aliancia, Syrakúzy, Taliani, Taliansko, Taormina, Táles, Téby, Téby (Bojócia), Temné obdobie, Terentius, Tesália, Tesália (historické územie), Theagenes, Themistokles (Atény), Theodoros Kolokotronis, Theodosius I. (Byzantská ríša), Thoukydides, Timokracia, Tirebolu, Tiryns, Titus Maccius Plautus, Tivoli, Trabzon, Trácia, Trója, Trójska vojna, Tripoli, Trojspolok, Turci, Turečtina, Turecko, Typikon, Tyrania (Grécko), Tyros, Valach, Varna (Bulharsko), Víno, Východná Trácia, Veštiareň, Veľká Británia, Vespazián, Viedeň, Viliam II. (Nemecko), Vinič, Vizigóti, Vojenská diktatúra, Vysoká porta, Winston Churchill, Wittelsbachovci, Xenofón, Xerxes I., Ydra, Zagori, Zakynthos, Západná Trácia, Západorímska ríša, Zlato, 17. apríl, 1832, 19. storočie, 2. tisícročie pred Kr., 20. marec, 20. október, 23. apríl, 27. apríl, 3. tisícročie pred Kr., 558, 586, 7. tisícročie pred Kr..