Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Stiahnuť ▼
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Adab (mesto)

Index Adab (mesto)

Mužská busta, Louvre Adab alebo Udab bolo staroveké sumerské mesto medzi Girsu a Nippurom.

20 vzťahy: Amoriti, Chammurapiho zákonník, Dumuzi (boh), Elam, Girsu, Gutejci, III. urská dynastia, Inanna, Irak, Jordánsko, Kiš, Libanon, Nippur, Ranodynastické obdobie (Mezopotámia), Sargon Akkadský, Sýria, Starovek, Sumeri, Sumerský kráľovský zoznam, Uruk.

Amoriti

Amoriti alebo Amorejci (po akkadsky Amurru(m), v egyptských textoch Amar(a), Amor, po sumersky Martu) boli západosemitské kmene, ktoré sa v textoch vyskytujú v troch kontextoch, ktorých súvis či nesúvis nie je dodnes objasnený.

Nový!!: Adab (mesto) a Amoriti · Pozrieť viac »

Chammurapiho zákonník

Chammurapiho zákonník (iné názvy: Chammu-rapiho/Chammurabiho/Chammu-rabiho zákonník, Chammurapiho/Chammu-rapiho/Chammurabiho/Chammu-rabiho kódex) je zbierka právnych ustanovení, ktoré dal na vysokú stélu z čierneho dioritu klinovým písmom vytesať Chammu-rabi.

Nový!!: Adab (mesto) a Chammurapiho zákonník · Pozrieť viac »

Dumuzi (boh)

Inanny a Dumuziho Dumuzi (čiže po sumersky "pravý syn"; v hebrejsko-aramejskej tradícii Tammúz alebo Tamúz alebo Tamuz) je v sumerskom náboženstve zbožštenie rovnomenného polomýtického sumerského kráľa prvej uruckej dynastie (pozri Dumuzi).

Nový!!: Adab (mesto) a Dumuzi (boh) · Pozrieť viac »

Elam

Mapa územia Elamskej ríše a blízkeho okolia Elam (po akkadsky a v Starom zákone Elam; po elamsky Chalamti) bolo územie a v rokoch asi 2700 pred Kr. až 539 pred Kr. štát v dnešnom západnom a juhozápadnom Iráne, čiže východne od južnej Mezopotámie.

Nový!!: Adab (mesto) a Elam · Pozrieť viac »

Girsu

Archeologické vykopávky stavieb v Girsu.Perzského zálivu. Girsu, dnešné Tello v gubernáte Dhikar v južnom Iraku, bolo jedno z najstarších sumerských miest, ktoré sa nachádzalo 25 km severozápadne od Lagašu.

Nový!!: Adab (mesto) a Girsu · Pozrieť viac »

Gutejci

Britské múzeum Dynastia Gutejcov bola línia kráľov pochádzajúca z kmeňa Gutejcov.

Nový!!: Adab (mesto) a Gutejci · Pozrieť viac »

III. urská dynastia

Mapa zobrazujúca štát Ur III a jeho sféru vplyvu. Tretia dynastia Ur, nazývaná aj Novosumerská ríša, označuje sumerskú vládnucu dynastiu z 22.

Nový!!: Adab (mesto) a III. urská dynastia · Pozrieť viac »

Inanna

Inanna (iné názvy: Ninanna, Niniana, Ninsianna, Inana, Innin, Ninegal, Ninegalla; po sumersky, dIN.AN.NA) je sumerská bohyňa plodnosti, lásky a vojny.

Nový!!: Adab (mesto) a Inanna · Pozrieť viac »

Irak

Irak, dlhý tvar Iracká republika, je štát v juhozápadnej Ázii.

Nový!!: Adab (mesto) a Irak · Pozrieť viac »

Jordánsko

Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe.

Nový!!: Adab (mesto) a Jordánsko · Pozrieť viac »

Kiš

Kiš, ruiny na mieste vykopávok. Kiš, neďaleko dnešného Tell al-Uhaymir, je významná archeologická lokalita v guvernoráte Babil (Irak), ktorá sa nachádza 80 km južne od Bagdadu a 12 km východne od starovekého mesta Babylon.

Nový!!: Adab (mesto) a Kiš · Pozrieť viac »

Libanon

Libanon, dlhý tvar Libanonská republika, je štát na Blízkom východe, pri východnom pobreží Stredozemného mora.

Nový!!: Adab (mesto) a Libanon · Pozrieť viac »

Nippur

Ruiny chrámovej plošiny v Nippure - tehlovú konštrukciu na vrchu postavili americkí archeológovia okolo roku 1900. Nippur (sumersky Nibru, akkadsky Nibbur) bolo staroveké sumerské mesto.

Nový!!: Adab (mesto) a Nippur · Pozrieť viac »

Ranodynastické obdobie (Mezopotámia)

Metropolitné múzeum umenia. Ranodynastické obdobie je archeologická kultúra v Mezopotámii (dnešný Irak), ktorá sa všeobecne datuje do obdobia cca 2900 – cca 2350 pred Kr.

Nový!!: Adab (mesto) a Ranodynastické obdobie (Mezopotámia) · Pozrieť viac »

Sargon Akkadský

Sargon Akkadský - Sargon I. (po akkadsky Šarrum-kínum, vládol 2340 – 2284 pred Kr. (alebo 2334 – 2279 alebo 2371-2315 pred Kr.) bol akkadský kráľ, ktorý založil prvú veľkú ríšu na území Mezopotámie – predtým tu existovali iba mestské štáty. K jeho pôvodu sa viažu legendy, jedna z nich hovorí, že jeho otec bol nomád, ktorý sa zaplietol s kňažkou a keďže tie nemohli mať deti po narodení ho matka dala do košíka a pustila ho po prúde rieky (podobne ako Mojžiša), on sa dostal na dvor kráľa Ur-Zababu v Kiši. U tohto kráľa sa stal hlavným komorníkom, neskôr ho však zvrhol a po víťazstve nad kráľom Lugalzagezim z Uruku sa stal pánom celej Babylonie. Sargon, sám semitského, nie sumerského pôvodu, si zvolil za hlavné mesto Akkad a podľa tohto mesta bolo pomenované kráľovstvo aj národ. Uskutočnil niekoľko výbojov proti okolitým krajinám. Podľa nesúdobých literárnych textov Sargon dobyl rozsiahle územie od Stredozemného mora až po Perzský záliv - stal sa pánom celej Babylonie, dobyl väčšinu Sumeru a Elamu. Sargon tak vytvoril prvú ríšu v dejinách. Nie je isté, či natrvalo ovládol, ale každopádne bojoval, aj s týmito územiami: Ebla (veľmi významné sýrske mesto), Cyprus, Kréta, Magan (asi Omán), Dilmun (asi ostrovy Bahrajn a Failaka) a stredná Anatólia. Akkadská armáda bola údajne veľmi krutá – keď dobyla nejaké mesto, strhli jej príslušníci hradby a pobili alebo zotročili všetkých obyvateľov. Mesto Akkad bolo dôležitým obchodným centrom a prístavom, kotvili v ňom lode privážajúce tovar až z Egypta či Indie. V ríši, ktorú Sargon založil, boli vyberané pomerne vysoké dane a tribúty, čo síce zaisťovalo blahobyt centra, ale neskôr malo za následok početné vzbury obyvateľstva. Dovoz nedostatkových surovín (najmä dreva, kameňa a kovov) bol priamo kontrolovaný a riadený štátom. Zriadená bola aj stála armáda so silou 5400 mužov a účinná byrokracia. Sargon Akkadský, ktorý používal titul „kráľ štyroch svetových strán“, sa stal v neskoršom mezopotámskom písomníctve prototypom úspešného vládcu a príbehy o ňom sa tradovali väčšinu 2. a 1. tisícročia pred Kr. (eposy, fiktívne biografie atď.). Sargon sa objavuje ako legendárna postava v novoasýrskej literatúre z 8. až 7. storočia pred Kr. Tabuľky s fragmentmi Legendy o narodení Sargonova sa našli v Aššurbanipalovej knižnici.

Nový!!: Adab (mesto) a Sargon Akkadský · Pozrieť viac »

Sýria

Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii).

Nový!!: Adab (mesto) a Sýria · Pozrieť viac »

Starovek

Mykénach Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp.

Nový!!: Adab (mesto) a Starovek · Pozrieť viac »

Sumeri

Sumeri alebo Sumerovia boli etnikum neznámeho pôvodu, ktoré žilo v južnej Mezopotámii, presnejšie v južnej Babylonii, asi najneskôr od konca 4.

Nový!!: Adab (mesto) a Sumeri · Pozrieť viac »

Sumerský kráľovský zoznam

Sumerský kráľovský zoznam je staroveký text v sumerčine, ktorý podáva zoznam významných vládcov miest (južnej) Mezopotámie od vtedy, keď „kráľovstvo zostúpilo z nebies“ v meste Eridu, až do roku 1794 pred Kr.(stredná chronológia).

Nový!!: Adab (mesto) a Sumerský kráľovský zoznam · Pozrieť viac »

Uruk

Uruk (dnes po arabsky Varka (pahorok al-Warká), v Biblii Arach/Erech) bolo staroveké mesto na území južnej Mezopotámie osídlené od 4.

Nový!!: Adab (mesto) a Uruk · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Udab.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »