Rýchlejšie ako prehliadači!
22 vzťahy: Abraham Lincoln, Americká občianska vojna, Ústava Spojených štátov, Štát (Spojené štáty), Články Konfederácie, Demokratická strana (USA), Juh (USA), Konfederované štáty americké, Maryland, Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov, Nevada (štát USA), Oklahoma, Otrokárske štáty a slobodné štáty, Republikánska strana (USA), Richmond (Virgínia), Salmon P. Chase, Spojené štáty, United States Army, United States Military Academy, Vojnový zajatec, Washington, D. C., Západná Virgínia.
Abraham Lincoln
Abraham Lincoln (* 12. február 1809, Hodgenville, Kentucky, USA – † 15. apríl 1865, Washington, USA) bol americký štátnik a právnik, ktorý pôsobil ako 16.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Abraham Lincoln · Pozrieť viac »
Americká občianska vojna
Americká občianska vojna bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá prepukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch. Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo. Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Americká občianska vojna · Pozrieť viac »
Ústava Spojených štátov
Prvá strana originálneho zápisu Ústavy Ústava Spojených štátov (anglicky Constitution of the United States of America) je najvyšší zákon Spojených štátov amerických.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Ústava Spojených štátov · Pozrieť viac »
Štát (Spojené štáty)
Štáty USA Štát (v americkej angličtine state) je jedna z 50 najvyšších administratívnych jednotiek Spojených štátov amerických, ktoré spolu s federálnym dištriktom Kolumbia, atolom Palmyra a prípadne indiánskymi rezerváciami tvoria vlastné Spojené štáty americké.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Štát (Spojené štáty) · Pozrieť viac »
Články Konfederácie
Články Konfederácie a večnej únie, známejšie ako Články Konfederácie, boli prvým vládnym dokumentom, čiže ústavou, Spojených štátov amerických.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Články Konfederácie · Pozrieť viac »
Demokratická strana (USA)
Demokratická strana je jednou z dvoch hlavných strán v Spojených štátoch.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Demokratická strana (USA) · Pozrieť viac »
Juh (USA)
Poloha podľa modernej definície Juh (Southern United States, American South, Dixie alebo iba South) je región Spojených štátov, ktorý obsahuje 16 štátov, kde žije celkovo 114 555 744 podľa sčítania z roku 2010, čo je 37 % celej populácie USA, pričom sa delí na tri menšie regióny.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Juh (USA) · Pozrieť viac »
Konfederované štáty americké
Konfederované štáty americké, bežne označované ako Konfederované štáty, Konfederácia alebo Juh, bola neuznaná odštiepená republika na juhu Spojených štátov, ktorá existovala od 8.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Konfederované štáty americké · Pozrieť viac »
Maryland
Maryland je štát na východe USA.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Maryland · Pozrieť viac »
Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov
Pečať Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov (zriedkavo v presnom preklade Štátny department,, akronym DoS, príp. len State Department) je súčasťou federálnej vlády Spojených štátov, ktoré riadi medzinárodné vzťahy USA.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov · Pozrieť viac »
Nevada (štát USA)
Nevada je štát USA.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Nevada (štát USA) · Pozrieť viac »
Oklahoma
Oklahoma je jeden zo štátov USA.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Oklahoma · Pozrieť viac »
Otrokárske štáty a slobodné štáty
Animácia zobrazujúca status slobodných/otrokárskych amerických štátov a teritórií USA v rokoch 1789 – 1861. Americká občianska vojna sa začala v roku 1861. 13. dodatok, účinný od decembra 1865, zrušil otroctvo v celom USA V Spojených štátoch pred rokom 1865 bol otrokárskym štátom štát, v ktorom bolo otroctvo a obchod s otrokmi legálne, zatiaľ čo slobodný štát bol štát, v ktorom sa otroctvo nenachádzalo.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Otrokárske štáty a slobodné štáty · Pozrieť viac »
Republikánska strana (USA)
Republikánska strana, v Spojených štátoch často označovaná ako GOP (skratka z Grand Old Party) je jednou z dvoch hlavných strán v Spojených štátoch.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Republikánska strana (USA) · Pozrieť viac »
Richmond (Virgínia)
Richmond je hlavné mesto štátu Virgínia v Spojených štátoch amerických.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Richmond (Virgínia) · Pozrieť viac »
Salmon P. Chase
Salmon Portland Chase (* 13. január 1808, Cornish, New Hampshire, USA - † 7. máj 1873, New York, New York) bol americký sudca, právnik a politik.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Salmon P. Chase · Pozrieť viac »
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Spojené štáty · Pozrieť viac »
United States Army
United States Army (doslova: Armáda Spojených štátov) je jedna z piatich zložiek Ozbrojených síl Spojených štátov amerických zodpovedná za pozemné vojenské operácie.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a United States Army · Pozrieť viac »
United States Military Academy
United States Military Academy (doslovne Vojenská akadémia Spojených štátov, skratka USMA, hovorovo West Point) je vojenská akadémia vo West Pointe, časti mesta Highlands v americkom štáte New York.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a United States Military Academy · Pozrieť viac »
Vojnový zajatec
Rusku (1915), fotografia S. M. Prokudina-Gorského Vojnový zajatec (termín niekedy používaný pod anglickou skratkou POW, z angl. prisoner of war) je bojovník, ktorý sa dostal v priebehu vojny alebo bezprostredne po jej skončení do moci nepriateľa.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Vojnový zajatec · Pozrieť viac »
Washington, D. C.
Washington, D.C. alebo Washington (slovenská výslovnosť: alebo, anglická výslovnosť) je hlavné mesto Spojených štátov amerických a Federálneho dištriktu Kolumbia, s ktorým je dnes územne zhodné (skr. D.C.; v slovenčine je teda navyše slovo „federálny“).
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Washington, D. C. · Pozrieť viac »
Západná Virgínia
Západná Virgínia je štát nachádzajúci sa v Apalačskom regióne Spojených štátov amerických.
Nový!!: Únia (americká občianska vojna) a Západná Virgínia · Pozrieť viac »
