Otvoriť v Google MapsObsah
83 vzťahy: Šesťmestie, Špilberk (hrad), Štýřice, Židenice, Čechy, Černá Pole, České Sliezsko, Česko-moravská hranica, Řečkovice, Brněnské Ivanovice, Brniansky jazykový ostrov, Brno-Útěchov, Brno-Žabovřesky, Brno-Žebětín, Brno-Židenice, Brno-Řečkovice a Mokrá Hora, Brno-Maloměřice a Obřany, Brno-Medlánky, Brno-Nový Lískovec, Brno-Ořešín, Brno-sever, Brno-Slatina, Brno-Starý Lískovec, Brno-střed, Brno-Tuřany, Brno-Vinohrady, Carl Ferdinand Cori, Cukor (sladidlo), Dejiny Česko-Slovenska, Dejiny ekonomického myslenia, Divadlo Josefa Kajetána Tyla, Dolní Heršpice, Dvorska, Hajtman kraja, Hřebečsko, História železničnej dopravy v Česku, Holásky, Horní Heršpice, Horní náměstí (Olomouc), Hrad Veveří, Husovice, Jarloch, Jihlavský jazykový ostrov, Juditin most, Jundrov, Kohoutovice (Brno), Komárov (Brno), Krajiny českej koruny, Královo Pole, Lískovec (Brno), ... Rozbaliť index (33 viac) »
Šesťmestie
Hornolužické šesťmestie bol spolok šiestich miest Hornej Lužice vytvorený roku 1346 a trvajúci až do roku 1815.
Pozrieť České krajiny a Šesťmestie
Špilberk (hrad)
Špilberk je hrad ležiaci na vrchole rovnomenného vrchu v Brne v mestskej časti Brno-střed, na západe katastrálneho územia Město Brno.
Pozrieť České krajiny a Špilberk (hrad)
Štýřice
Štýřice sú katastrálne územie, jedno zo štyridsiatichôsmich katastrálnych území štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Štýřice
Židenice
Židenice sú katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 16. apríla 1919 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Židenice
Čechy
Čechy sú historická krajina približne v západných dvoch tretinách Česka.
Pozrieť České krajiny a Čechy
Černá Pole
Černá Pole sú katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Černá Pole
České Sliezsko
České Sliezsko (zelene) a sliezskymi orgánmi spravované moravske enklávy (červeno) v hraniciach z roku 1920 na mape Česka. Znak Sliezska. Sliezska orlica České Sliezsko, do 1918 Rakúske Sliezsko, 1938–1945 aj Sudetské Sliezsko, zavádzajúco aj Moravské Sliezsko, je historické územie na severovýchode Česka s rozlohou a zhruba 1 miliónom obyvateľov.
Pozrieť České krajiny a České Sliezsko
Česko-moravská hranica
Česka Márie Terézie Česka Fyzická mapa Moravy a východných Čiech so spoločnou hranicou Miestopisná mapa Moravy a časti východných Čiech s dobre viditeľnou spoločnou hranicou Česko-moravská hranica je historickou, v aktuálnej správnej praxi nepoužívanou, hranicou medzi historickými krajinami Čechy a Morava vedúca konkrétnym krajinným terénom približne v smere od Králického Sněžníku na severovýchode k trojmedziu Čechy-Morava-Dolné Rakúsko západne od Slavoníc na juhozápade.
Pozrieť České krajiny a Česko-moravská hranica
Řečkovice
Řečkovice je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 1. júla 1960 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Řečkovice
Brněnské Ivanovice
Brněnské Ivanovice je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 16. apríla 1919 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Brněnské Ivanovice
Brniansky jazykový ostrov
Brniansky jazykový ostrov bol nemecký jazykový ostrov v Česku, ktorý zahŕňal mesto Brno a jeho okolie.
Pozrieť České krajiny a Brniansky jazykový ostrov
Brno-Útěchov
Brno-Útěchov je mestská časť na severovýchodnom okraji štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-Útěchov
Brno-Žabovřesky
Brno-Žabovřesky je mestská časť štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-Žabovřesky
Brno-Žebětín
Brno-Žebětín je mestská časť štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-Žebětín
Brno-Židenice
Brno-Židenice je od 24. novembra 1990 mestská časť štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-Židenice
Brno-Řečkovice a Mokrá Hora
Brno-Řečkovice a Mokrá Hora je od 24. novembra 1990 mestská časť štatutárneho mesta Brna nachádzajúca sa na severe mesta.
Pozrieť České krajiny a Brno-Řečkovice a Mokrá Hora
Brno-Maloměřice a Obřany
Brno-Maloměřice a Obřany je od 24. novembra 1990 mestská časť štatutárneho mesta Brna nachádzajúca sa na severovýchodnom okraji mesta po oboch brehoch rieky Svitavy.
Pozrieť České krajiny a Brno-Maloměřice a Obřany
Brno-Medlánky
Brno-Medlánky je mestská časť na severe štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-Medlánky
Brno-Nový Lískovec
Brno-Nový Lískovec je mestská časť na juhozápade štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-Nový Lískovec
Brno-Ořešín
Brno-Ořešín je mestská časť na severe štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-Ořešín
Brno-sever
Brno-sever je od 24. novembra 1990 mestská časť štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-sever
Brno-Slatina
Brno-Slatina je mestská časť na východnom okraji štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-Slatina
Brno-Starý Lískovec
Brno-Starý Lískovec je mestská časť na juhozápadnom okraji štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-Starý Lískovec
Brno-střed
Brno-střed je od 24. novembra 1990 mestská časť štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-střed
Brno-Tuřany
Brno-Tuřany je od 24. novembra 1990 mestská časť štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-Tuřany
Brno-Vinohrady
Brno-Vinohrady je od 24. novembra 1990 mestská časť na východe štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Brno-Vinohrady
Carl Ferdinand Cori
Carl Ferdinand Cori (* 5. december 1896, Praha – † 20. október 1984, Cambridge) bol americko-česko-rakúsky biochemik.
Pozrieť České krajiny a Carl Ferdinand Cori
Cukor (sladidlo)
Kocky cukru. Biely a tri druhy surového cukru. Narezaná cukrová trstina. Buľvy cukrovej repy. Moderný cukrovar na Havaji. Cukor (z nem. Zucker Výroba cukru z cukrovej trstiny je obdobná, ale je menej náročná, pretože trstina obsahuje menej nečistôt.
Pozrieť České krajiny a Cukor (sladidlo)
Dejiny Česko-Slovenska
Toto sú Dejiny štátu Česko-Slovensko, ktorý vznikol koncom roku 1918 a zanikol 31. decembra 1992, pričom počas druhej svetovej vojny de facto neexistoval (de iure však áno).
Pozrieť České krajiny a Dejiny Česko-Slovenska
Dejiny ekonomického myslenia
Adama Smitha z roku 1776 je považované za vznik ekonómie. Dejiny ekonomického myslenia sa zaoberajú vývojom ekonómie ako vednej disciplíny prostredníctvom ekonomických smerov a teórií formovanej po stáročia ekonomickými mysliteľmi, ich nasledovníkmi a ekonomickými školami.
Pozrieť České krajiny a Dejiny ekonomického myslenia
Divadlo Josefa Kajetána Tyla
Divadlo J. K. Tyla je hlavné divadlo v Plzni.
Pozrieť České krajiny a Divadlo Josefa Kajetána Tyla
Dolní Heršpice
Dolní Heršpice je jedno z 48 katastrálnych území štatutárneho mesta Brna, súčasť mestskej časti Brno-jih a do 16. apríla 1919 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Dolní Heršpice
Dvorska
Dvorska je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 26. novembra 1971 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Dvorska
Hajtman kraja
Kancelária hajtmana Juhomoravského kraja Hajtman kraja (- oficiálny názov; iné názvy: krajský hajtman, hajtman; etymológiu pozri v článku hajtman) je súčasnosti najvyšší predstaviteľ kraja v Česku (čes. hejtman kraje, krajský hejtman, hejtman).
Pozrieť České krajiny a Hajtman kraja
Hřebečsko
Neoficiálny znak Hřebečska/Svitavska (vytvorený kol. 1940 miestnym rodákom A. Jenischom) Hrebečsko (po nemecky Schönhengstgau; iné názvy: Schönhengster Land, Schönhengster Gau) je názov zaniknutého jazykového ostrova v Česku, ktorý sa rozprestieral po oboch stranách zemskej hranice Čiech a Moravy medzi mestami Ústí nad Orlicí, Litomyšl, Polička a Jevíčko, ktoré už neboli jeho súčasťou, a Mohelnicou (Müglitz), Zábřeh (Hohenstadt) a Lanškroun (Landskron), ktoré jeho súčasťou boli.
Pozrieť České krajiny a Hřebečsko
História železničnej dopravy v Česku
Českých Budějovíc v Linzi. Praha-Dejvice). Príchod prvého vlaku do dnešnej stanice Praha Masarykovo nádraží Praha-Těšnov, odstrelená v marci 1985 Serede. Niektoré súčasti tratí postavených súkromnými spoločnosťami mali provizórny charakter, ako tento most v Jaroměři, pôvodne postavený z dreva.
Pozrieť České krajiny a História železničnej dopravy v Česku
Holásky
Holásky je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 1. júla 1960 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Holásky
Horní Heršpice
Horní Heršpice je jedno z 48 katastrálnych území štatutárneho mesta Brna, súčasť mestskej časti Brno-jih a do 16. apríla 1919 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Horní Heršpice
Horní náměstí (Olomouc)
Horní náměstí (Horné námestie) je najvýznamnejšie námestie v štatutárnom meste Olomouci.
Pozrieť České krajiny a Horní náměstí (Olomouc)
Hrad Veveří
Veveří je kráľovský hrad ležiaci na vrchu nad Brnianskou priehradou v Brne v mestskej časti Brno-Bystrc v Česku.
Pozrieť České krajiny a Hrad Veveří
Husovice
Husovice je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 16. apríla 1919 samostatné mesto.
Pozrieť České krajiny a Husovice
Jarloch
Opát Jarloch, O. Praem. (* 1. november 1165, Porýnie† 1228, Milevsko) bol český kronikár a prvý opát milevského kláštora, jeden z tzv.
Pozrieť České krajiny a Jarloch
Jihlavský jazykový ostrov
Rozsah jihlavského jazykového ostrova. Jihlavský jazykový ostrov bol nemecký jazykový ostrov v Česku na pomedzí Čiech a Moravy v okolí Jihlavy (Iglau).
Pozrieť České krajiny a Jihlavský jazykový ostrov
Juditin most
Reliéf Bradáča v navigácii pri Karlovom moste. Podľa legendy znázorňuje staviteľa mostu Juditin most v Prahe bol kamenný most cez rieku Vltavu, išlo o predchodcu o niečo južnejšie ležiaceho Karlovho mosta.
Pozrieť České krajiny a Juditin most
Jundrov
Jundrov je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 16. apríla 1919 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Jundrov
Kohoutovice (Brno)
Kohoutovice je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 16. apríla 1919 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Kohoutovice (Brno)
Komárov (Brno)
Komárov je jedno z 48 katastrálnych území štatutárneho mesta Brna, súčasť mestskej časti Brno-jih a do 16. apríla 1919 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Komárov (Brno)
Krajiny českej koruny
Krajiny českej koruny (iné názvy pozri nižšie) bol historický štátny útvar, ktorý bol tvorený zväzkom krajín pod zvrchovanosťou českého kráľa.
Pozrieť České krajiny a Krajiny českej koruny
Královo Pole
Královo Pole je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 16. apríla 1919 samostatné mesto.
Pozrieť České krajiny a Královo Pole
Lískovec (Brno)
Lískovec je zrušené katastrálne územie a do pripojenia k Brnu v roku 1919 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Lískovec (Brno)
Lesná (Brno)
Lesná je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Lesná (Brno)
Letohrádok Hvězda
Letohrádok Hvězda je renesančný letohrádok, stojaci v rovnomennej zvernici v Prahe-Liboci, sedem kilometrov západne od stredu mesta v obvode Praha 6.
Pozrieť České krajiny a Letohrádok Hvězda
Letohrádok kráľovnej Anny
Letohrádok královny Anny (nesprávne Belvedér) je renesančná stavba na Pražskom hrade v Kráľovskej záhrade.
Pozrieť České krajiny a Letohrádok kráľovnej Anny
Maloměřice
Maloměřice sú katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 16. apríla 1919 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Maloměřice
Matej Matúška
Matej Matúška (* 16. storočie, Topoľčany – † 1602) bol uhorský kronikár a hospodársky pracovník na panstve.
Pozrieť České krajiny a Matej Matúška
Město Brno
Město Brno je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Město Brno
Miestodržiteľský palác (Brno)
Miestodržiteľský palác je barokový palác nachádzajúci sa na Moravskom námestí v Brne, v mestskej časti Brno-střed.
Pozrieť České krajiny a Miestodržiteľský palác (Brno)
Mokrá Hora
Mokrá Hora je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 1. júla 1960 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Mokrá Hora
Morava (región)
Európskej únii id.
Pozrieť České krajiny a Morava (región)
Moravice (rieka)
Vysokej hole Moravice (po poľsky Morawica) je rieka v českom Sliezsku, ktorá čiastočne tvorí historickú zemskú hranicu Moravy a Sliezska.
Pozrieť České krajiny a Moravice (rieka)
Novoměstská radnice
Novomestská radnica je budova ležiaca na rohu Vodičkovej ulice a severného priečelia Karlovho námestia v Prahe 2, patrí k najvýznamnejším stavbám na Novom Meste pražskom, ktoré boli vybudované v čase Karola IV. Prianím Karola IV.
Pozrieť České krajiny a Novoměstská radnice
Obřany
Obřany sú katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 16. apríla 1919 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Obřany
Palác Kinských
Palác Kinských alebo Palác Golz-Kinských je rokokový palác v Prahe na Staromestskom námestí.
Pozrieť České krajiny a Palác Kinských
Přízřenice
Přízřenice je jedno z 48 katastrálnych území štatutárneho mesta Brna, súčasť mestskej časti Brno-jih a do 16. apríla 1919 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Přízřenice
Pisárky
Pisárky je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Pisárky
Ponava
Ponava je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Ponava
Praha
Praha je hlavné a najväčšie mesto Česka.
Pozrieť České krajiny a Praha
Protektorát Čechy a Morava
Ríšsky protektorát Čechy a Morava alebo často len protektorát Čechy a Morava bol okupačný režim nastolený v oklieštených (na základe Mníchovskej dohody) českých krajinách, obsadených 15. marca 1939 nacistickým nemeckým vojskom a fakticky začlenených do Nemeckej ríše.
Pozrieť České krajiny a Protektorát Čechy a Morava
Rytiersky rád krížovníkov s červenou hviezdou
Rytiersky rád krížovníkov s červenou hviezdou (O.Cr., O.Crucig.) je jediný rád českého pôvodu, ktorý sa vyvinul z laického špitálskeho bratstva, založeného v roku 1233 sv.
Pozrieť České krajiny a Rytiersky rád krížovníkov s červenou hviezdou
Sadová (Brno)
Sadová je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Sadová (Brno)
Soběšice (Brno)
Soběšice je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 26. novembra 1971 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Soběšice (Brno)
Staré Brno
Staré Brno je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Staré Brno
Staroslovenčina (19. storočie)
Andreja Radlinského Staroslovenčina bola adaptovaná čeština s niektorými znakmi slovenčiny, ktorú na radu Jána Kollára zaviedla Viedeň na území Slovenska roku 1849 ako úradný jazyk do nižších zložiek verejnej správy, súdnictva a školstva (vyučovací jazyk na ľudových a čiastočne stredných školách) ako odmenu Slovákom za pomoc Viedni pri porážke Maďarov v revolúcii 1848--1849.
Pozrieť České krajiny a Staroslovenčina (19. storočie)
Stavovské divadlo
Stavovské divadlo, v rokoch 1949 – 1989 Tylovo divadlo, v minulosti aj Hraběcí Nosticovo divadlo či Deutsches Landestheater, je divadlo v Starom Meste v Prahe.
Pozrieť České krajiny a Stavovské divadlo
Stránice
Stránice sú katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Stránice
Sudetonemecké povstanie
Sudetonemecké povstanie, tiež sudetské povstanie, povstanie sudetských (českých) Nemcov a pod., bola organizovaná akcia Sudetonemeckej strany.
Pozrieť České krajiny a Sudetonemecké povstanie
Trnitá
Trnitá je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Trnitá
Tuřany (Brno)
Tuřany je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna a do 16. apríla 1919 samostatná obec.
Pozrieť České krajiny a Tuřany (Brno)
Uhorská revolúcia
Uhorská revolúcia (1848 – 1849) (iné názvy pozri nižšie) bola tá časť revolúcie 1848 – 49, ktorá sa odohrala v Uhorsku.
Pozrieť České krajiny a Uhorská revolúcia
Veveří (Brno)
Veveří je katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Veveří (Brno)
Victor-Lucien Tapié
Victor-Lucien Tapié (* 24. júl 1900, Nantes – † 23. september 1974, Saint-Aubin-des-Châteaux) bol francúzsky historik, ktorý sa zaoberal strednou Európou a historickými udalosťami v Čechách.
Pozrieť České krajiny a Victor-Lucien Tapié
Zábrdovice
Zábrdovice sú katastrálne územie, jedno zo štyridsaťosem katastrálnych území štatutárneho mesta Brna.
Pozrieť České krajiny a Zábrdovice
Zoznam ministerstiev Dočasného štátneho zriadenia
Organizovanie ministerstiev Dočasného štátneho zriadenia začalo bezprostredne po ustanovení Dočasného štátneho zriadenia československého na území Spojeného kráľovstva 9. júla 1940.
Pozrieť České krajiny a Zoznam ministerstiev Dočasného štátneho zriadenia