Obsah
40 vzťahy: Šimon Ondruš, Čeština, Byzantská ríša, Diferenciácia, Dneper, Dunaj, Dvojhláska, Germáni, Huni, Imperfektum, Indoeurópske jazyky, Jazyk (jazykoveda), Južnoslovanské jazyky, Juhovýchodná Európa, Lužické jazyky, Množné číslo, Nárečie, Neurčitok, Nosová hláska, Palatalizácia, Poľština, Porovnávacia jazykoveda, Praslovančina, Prídavné meno, Prízvuk, Redukcia, Ruština, Severoslovanské jazyky, Slabika, Slabikotvorná hláska, Slovania, Slovenčina, Slovesný vid, Srbochorvátčina, Stredná Európa, Umelé slovanské jazyky, Východná Európa, Východoslovanské jazyky, Vokál, Západoslovanské jazyky.
- Indoeurópske jazyky
Šimon Ondruš
Prof. PhDr. Šimon Ondruš, CSc. (* 27. október 1924, Klčov – † 8. január 2011) bol významný slovenský jazykovedec, slavista, slovakista, indoeuropeista, etymológ, paleoslovenista a pedagóg.
Pozrieť Slovanské jazyky a Šimon Ondruš
Čeština
Rozšírenie češtiny Čeština je jazyk západoslovanskej podskupiny slovanskej skupiny indoeurópskych jazykov.
Pozrieť Slovanské jazyky a Čeština
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.
Pozrieť Slovanské jazyky a Byzantská ríša
Diferenciácia
Diferenciácia (lat.) alebo v niektorých kontextoch aj diferencovanie môže byť.
Pozrieť Slovanské jazyky a Diferenciácia
Dneper
Dneper je rieka nížinného typu v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine.
Pozrieť Slovanské jazyky a Dneper
Dunaj
Dunaj (a) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii.
Pozrieť Slovanské jazyky a Dunaj
Dvojhláska
Dvojhláska alebo diftong (z gr. δίφθογγος / difthongos; „dvojzvuk“) je spojenie dvoch vokalických alebo sonórnych prvkov do jednej slabiky.
Pozrieť Slovanské jazyky a Dvojhláska
Germáni
border.
Pozrieť Slovanské jazyky a Germáni
Huni
Hunská ríša Huni boli zväz nomádskych kmeňov mongolsko-tureckého pôvodu, ktorý vyvolal sťahovanie národov.
Pozrieť Slovanské jazyky a Huni
Imperfektum
Imperfektum (lat.) je v niektorých jazykoch slovesný čas vyjadrujúci trvací (teda neukončený) minulý dej a/alebo sprievodný minulý dej (teda súminulý dej), a často aj dej, ktorý sa v minulosti opakoval.
Pozrieť Slovanské jazyky a Imperfektum
Indoeurópske jazyky
menšinové bez oficiálneho statusu Strom indoeurópskej jazykovej rodiny. Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí.
Pozrieť Slovanské jazyky a Indoeurópske jazyky
Jazyk (jazykoveda)
Jazyk je historicky konštruovaný systém zvukových, lexikálnych a gramatických prostriedkov, objektivizujúci prácu myslenia, komunikácie a vzájomného chápania sa jej účastníkov.
Pozrieť Slovanské jazyky a Jazyk (jazykoveda)
Južnoslovanské jazyky
Južnoslovanské jazyky (staršie: južné slovanské jazykyDVONČ, L. K otázke termínov Juhoslovan (-ia), juhoslovanský. In: Slovenská reč 4 1957, juhoslovanské jazyky - ale porovnaj juhoslovanské jazyky) sú vetva slovanských jazykov.
Pozrieť Slovanské jazyky a Južnoslovanské jazyky
Juhovýchodná Európa
Juhovýchodná Európa Juhovýchodná Európa Štáty juhovýchodnej Európy v širšom a užšom poňa Juhovýchodná Európa je časť Európy na juhovýchode kontinentu, do ktorej sa radia rôzne štáty a územia podľa daného kontextu.
Pozrieť Slovanské jazyky a Juhovýchodná Európa
Lužické jazyky
Lužické jazyky alebo lužickosrbské jazyky sú malá podskupina západnej vetvy slovanskej jazykovej skupiny, ktorou sa hovorí vo východnom Nemecku, v spolkových krajinách Sasko a Brandenbursko.
Pozrieť Slovanské jazyky a Lužické jazyky
Množné číslo
Množné číslo alebo plurál (z lat. plures.
Pozrieť Slovanské jazyky a Množné číslo
Nárečie
Nárečie alebo dialekt je územne a funkčne vymedzený štruktúrny jazykový útvar, ktorým spontánne komunikuje autochtónne obyvateľstvo istej oblasti.
Pozrieť Slovanské jazyky a Nárečie
Neurčitok
Neurčitok alebo infinitív je neurčitý slovesný tvar, ktorý je z významového hľadiska v jazyku základný (presnejšie definície sa rôznia).
Pozrieť Slovanské jazyky a Neurčitok
Nosová hláska
Nosová hláska (iné názvy: nazálna hláska, nosovka, nazála) môže byť.
Pozrieť Slovanské jazyky a Nosová hláska
Palatalizácia
Palatalizácia alebo zmäkčovanie alebo mäkčenie je spôsob obmeny výslovnosti hlások, ktoré sa vyslovia chrbtom jazyka zdvihnutým ku tvrdému podnebiu.
Pozrieť Slovanské jazyky a Palatalizácia
Poľština
Poľština patrí medzi západoslovanské jazyky rovnako ako čeština, slovenčina, kašubčina a lužická srbčina.
Pozrieť Slovanské jazyky a Poľština
Porovnávacia jazykoveda
Porovnávacia jazykoveda alebo porovnávacia lingvistika je empirická disciplína, ktorej cieľom je vysvetliť evidentný fakt, že jazyky sa menia a že rôzne prirodzené jazyky sú si vo väčšej alebo menšej miere podobné (príbuzné).
Pozrieť Slovanské jazyky a Porovnávacia jazykoveda
Praslovančina
Praslovančina je jazyk, ktorým hovorili Slovania, prajazyk slovanských jazykov.
Pozrieť Slovanské jazyky a Praslovančina
Prídavné meno
Prídavné meno alebo adjektívum je slovný druh, slovo pomenúvajúce statické príznaky veci.
Pozrieť Slovanské jazyky a Prídavné meno
Prízvuk
Prízvuk je komplexná prozodická kvalita reči odlišujúca niektoré slabiky prúdu reči od slabík iných.
Pozrieť Slovanské jazyky a Prízvuk
Redukcia
Redukcia (z lat. reductio.
Pozrieť Slovanské jazyky a Redukcia
Ruština
Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk.
Pozrieť Slovanské jazyky a Ruština
Severoslovanské jazyky
Severoslovanské jazyky môže mať tri významy.
Pozrieť Slovanské jazyky a Severoslovanské jazyky
Slabika
Slabika alebo sylaba je najmenšia jednotka zvukového rečového prúdu.
Pozrieť Slovanské jazyky a Slabika
Slabikotvorná hláska
Slabikotvorná hláska alebo sonanta je hláska v jadre slabiky.
Pozrieť Slovanské jazyky a Slabikotvorná hláska
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Pozrieť Slovanské jazyky a Slovania
Slovenčina
Antona Bernoláka v Trnave Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).
Pozrieť Slovanské jazyky a Slovenčina
Slovesný vid
Slovesný vid alebo aspekt je označenie pre opozíciu dokonavosti (ohraničenosť deja)/nedokonavosti (neohraničenosť deja), prípadne aj opozíciu príznakovej násobnosti/nenásobnosti, slovesného deja najmä v slovanských jazykoch.
Pozrieť Slovanské jazyky a Slovesný vid
Srbochorvátčina
bosniančiny Srbochorvátčina (iné názvy pozri nižšie) je podľa niektorých názorov južnoslovanský jazyk, podľa iných názorov len zoskupenie (makrojazyk) južnoslovanských jazykov srbčina, chorvátčina, bosniačtina a čiernohorčina.
Pozrieť Slovanské jazyky a Srbochorvátčina
Stredná Európa
Stredná Európa Stredná Európa je časť Európy ležiaca medzi východnou a západnou Európou.
Pozrieť Slovanské jazyky a Stredná Európa
Umelé slovanské jazyky
Medzi umelé slovanské jazyky patria.
Pozrieť Slovanské jazyky a Umelé slovanské jazyky
Východná Európa
Východná Európa Východná Európa je rôzne definovaný európsky región.
Pozrieť Slovanské jazyky a Východná Európa
Východoslovanské jazyky
Východoslovanské jazyky sú vetva slovanských jazykov.
Pozrieť Slovanské jazyky a Východoslovanské jazyky
Vokál
Vokál môže byť.
Pozrieť Slovanské jazyky a Vokál
Západoslovanské jazyky
Západoslovanské jazyky sú vetva slovanských jazykov.
Pozrieť Slovanské jazyky a Západoslovanské jazyky
Pozri tiež
Indoeurópske jazyky
- Albánčina
- Anatólske jazyky
- Arménčina
- Baltské jazyky
- Germánske jazyky
- Indoárijské jazyky
- Indoeurópske jazyky
- Indoiránske jazyky
- Iránske jazyky
- Italické jazyky
- Praindoeurópčina
- Slovanské jazyky
- Tocharčina
- Védčina
Známy ako Slovanský jazyk.