Rýchlejšie ako prehliadači!
107 vzťahy: Ľubľana, Česká a Slovenská Federatívna Republika, Česko-Slovensko, Čierna Hora, Balkánska dohoda, Balkánske vojny, Balkánsky polostrov, Belehrad, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Byzantská ríša, Chorváti, Chorvátsko, Dohoda, Druhá svetová vojna, Európska únia, Fašizmus, Francúzsko, Grécko, Habsburská monarchia, Josif Vissarionovič Stalin, Josip Broz Tito, Južní Slovania, Juhoslávia, Juhoslávia (1943 – 1992), Juhoslovanská zväzová republika, Juhoslovanské kráľovstvo, Komunizmus, Krajina, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, Maďarsko, Macedónia, Malá dohoda, Monarchia, Nacizmus, Nemecko, Občianska vojna, Občianska vojna v Juhoslávii, Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Organizácia Spojených národov, Osmani, Osmanská ríša, Partizán, Podgorica (mesto v Čiernej Hore), Prvá svetová vojna, Rakúsko, Rakúsko-Uhorsko, Rímsko-nemecká ríša, Referendum, Rumunské kráľovstvo, ..., Rumunsko, Rusi, Slovania, Slovinci, Socializmus, Sovietsky zväz, Spojené štáty, Srbčina, Srbi, Srbochorvátčina, Srbsko, Studená vojna, Taliansko, Turecko, Uhorsko, Woodrow Wilson, 1. marec, 10. storočie, 1018, 1102, 1230, 1276, 13. storočie, 14. storočie, 15. storočie, 1500, 1526, 16. storočie, 17. storočie, 1867, 1878, 19. november, 19. storočie, 1908, 1912, 1913, 1914, 1918, 1929, 1934, 1941, 1945, 1963, 1980, 1989, 1990, 1991, 1992, 1993, 1995, 1999, 20. storočie, 25. jún, 27. jún, 6. apríl, 6. storočie, 9. storočie. Rozbaliť index (57 viac) »
Ľubľana
Mestské námestie v Ľubľane Panoráma mesta s hradom Pohľad z Ľubľanského hradu smerom k štvrti Vič Ľubľana je hlavné a najväčšie mesto Slovinska.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Ľubľana · Pozrieť viac »
Česká a Slovenská Federatívna Republika
Česká a Slovenská Federatívna Republika (skr. ČSFR; po česky Česká a Slovenská Federativní Republika) bol oficiálny názov Česko-Slovenska (podľa zákona 101/1990 Zb.) od 23.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Česká a Slovenská Federatívna Republika · Pozrieť viac »
Česko-Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919Česko-Slovensko v rokoch 1920--1938 Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky) Česko-Slovensko v rokoch 1969--1990 Dobové predmety Kupónová známka z ČSFR Tomáš Garrigue Masaryk Milan Rastislav Štefánik Edvard Beneš Česko-Slovensko (v rokoch 19181938 a 19451990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 19181992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (19391945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí. Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami. Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Česko-Slovensko · Pozrieť viac »
Čierna Hora
Čierna Hora (a odtiaľ aj po,, a pod.) je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Čierna Hora · Pozrieť viac »
Balkánska dohoda
Mapa zapojených štátov. Balkánska dohoda alebo balkánsky pakt bola dohoda podpísaná Gréckom, Tureckom, Rumunskom a Juhosláviou dňa 9. februára 1934.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Balkánska dohoda · Pozrieť viac »
Balkánske vojny
Balkánske vojny boli vojny, ktorých cieľom bolo rozdelenie a oslobodenie vojenskou cestou kresťanského obyvateľstva európskej časti Osmanskej ríše.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Balkánske vojny · Pozrieť viac »
Balkánsky polostrov
Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Balkánsky polostrov · Pozrieť viac »
Belehrad
Kostol sv. Marka (pravoslávny) Belehrad (srbsky Beograd, Београд) je hlavné a najväčšie mesto Srbska.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Belehrad · Pozrieť viac »
Bosna a Hercegovina
Bosna a Hercegovina je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Bosna a Hercegovina · Pozrieť viac »
Bulharsko
Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %. Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Bulharsko · Pozrieť viac »
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Byzantská ríša · Pozrieť viac »
Chorváti
Znak Chorvátov Oton Iveković: Dolazak Hrvata na Jadran Chorváti (chorv. Hrvati) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Chorváti · Pozrieť viac »
Chorvátsko
Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Chorvátsko · Pozrieť viac »
Dohoda
Dohoda môže byť.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Dohoda · Pozrieť viac »
Druhá svetová vojna
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Druhá svetová vojna · Pozrieť viac »
Európska únia
Európska únia (skrátene EÚ alebo Únia) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Európska únia · Pozrieť viac »
Fašizmus
zväzok prútov a sekera. Fašizmus je pôvodne (a u niektorých autorov dodnes) označenie len diktátorskej formy vlády a príslušnej ideológie v Taliansku v rokoch 1922-1943 pod vedením B. Mussoliniho.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Fašizmus · Pozrieť viac »
Francúzsko
Francúzsko (výslovnosť IPA), dlhý tvar Francúzska republika (výslovnosť IPA) je štát nachádzajúci sa predovšetkým v západnej Európe.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Francúzsko · Pozrieť viac »
Grécko
Mapa Grécka Grécko (alebo Ελλάς – Ellas), dlhý tvar Grécka republika je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Grécko · Pozrieť viac »
Habsburská monarchia
Habsburská monarchia alebo habsburská ríša (iné názvy pozri dole) bol štátny útvar v strednej Európe, komplex krajín spojených najmä vládou spoločného panovníka z rodu rakúskych (t.j nie aj španielskych) Habsburgovcov v rokoch 1526 až 1918.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Habsburská monarchia · Pozrieť viac »
Josif Vissarionovič Stalin
Josif Vissarionovič Stalin (rodným menom; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Josif Vissarionovič Stalin · Pozrieť viac »
Josip Broz Tito
Josip Broz Tito, vlastným menom Josip Broz (* 7. máj 1892, Kumrovec – † 4. máj 1980, Ľubľana), bol juhoslovanský komunistický revolucionár a politik.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Josip Broz Tito · Pozrieť viac »
Južní Slovania
Macedónky v tradičnom kroji Južní Slovania sú Slovania obývajúci Balkán a hovoriaci južoslovanskými jazykmi.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Južní Slovania · Pozrieť viac »
Juhoslávia
Juhoslávia (v juhoslovanských jazykoch Jugoslavija - doslova "Juhoslávia") je termín používaný pre tri rôzne politické útvary, ktoré existovali počas väčšiny 20. storočia.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Juhoslávia · Pozrieť viac »
Juhoslávia (1943 – 1992)
Juhoslávia bola mnohonárodnostná federatívna ľudová a od roku 1963 socialistická republika v západnej časti Balkánskeho polostrova v rokoch 1943/1945 až 1992.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Juhoslávia (1943 – 1992) · Pozrieť viac »
Juhoslovanská zväzová republika
Juhoslovanská zväzová republika alebo Zväzová republika Juhoslávia (srb. Савезна Република Југославија) bola federáciou Čiernej Hory a Srbska, ktorá vznikla na zvyšku územia Juhoslávie 12. februára 1992 po odtrhnutí Slovinska, Chorvátska, Macedónska, Bosny a Hercegoviny a po prijatí novej ústavy.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Juhoslovanská zväzová republika · Pozrieť viac »
Juhoslovanské kráľovstvo
Juhoslovanské kráľovstvo, krátky tvar: Juhoslávia, bolo mnohonárodné konštitučné kráľovstvo na západnom Balkáne v rokoch 1929 až 1941 (resp. v exile do roku 1945).
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Juhoslovanské kráľovstvo · Pozrieť viac »
Komunizmus
Komunizmus (z ← commun„spoločný“ ←) môže označovať.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Komunizmus · Pozrieť viac »
Krajina
Krajina môže byť.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Krajina · Pozrieť viac »
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov skrátene Kráľovstvo SHS (srbochorvátsky: Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca, (cyrilikou) Краљевина Срба, Хрвата и Словенаца, slovinsky: Kraljevina Srbi, Hrvatov in Slovencev), bol štát na Balkáne, v juhovýchodnej Európe, ktorý existoval medzi rokmi 1918 – 1929.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov · Pozrieť viac »
Maďarsko
Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Maďarsko · Pozrieť viac »
Macedónia
Macedónia (staršie – pred vznikom dnešného štátu Macedónsko – alebo vo vzťahu k balkánskym vojnám aj Macedónsko; zastarano Makedónia; veľmi zastarano – ale pre rímsku provinciu aj dnes po latinsky – Macedonia; veľmi zastarano Makedonia) je historické (pôvodne staroveké) územie na Balkánskom polostrove do zač.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Macedónia · Pozrieť viac »
Malá dohoda
Česko-Slovensko, Juhoslávia a Rumunsko Malá dohoda (franc. Petite Entente, nem. Kleine Entente, angl. Little Entente) bolo vojensko-politické spojenectvo v rokoch 1921 – 1939 zložené z Česko-Slovenska, Juhoslávie a Rumunska, výrazne podporované Francúzskom, s cieľom spoločnej obrany proti maďarskému iredentizmu.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Malá dohoda · Pozrieť viac »
Monarchia
Monarchie vo svete Monarchia alebo mocnárstvo je štátne zriadenie resp.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Monarchia · Pozrieť viac »
Nacizmus
Nacizmus alebo národný socializmus alebo hitlerizmus (nem. Nationalsozialismus, Nazismus; slovo nacizmus vzniklo skrátením výrazu národný socializmus) je totalitná ideológia oficiálne uplatňovaná diktatúrou v Nemecku v rokoch 19331945 (tzv. Tretia ríša) prostredníctvom NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei) vedenej Adolfom Hitlerom.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Nacizmus · Pozrieť viac »
Nemecko
Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika, skr.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Nemecko · Pozrieť viac »
Občianska vojna
Občianska vojna je ozbrojený konflikt, ktorý medzi sebou vedú bojujúce strany, napr.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Občianska vojna · Pozrieť viac »
Občianska vojna v Juhoslávii
Občianska vojna v (bývalej) Juhoslávii je súhrnný pojem pre skupinu ozbrojených konfliktov, ktoré v rokoch 1991 až 2001 - či už vo vzájomnej súvislosti alebo na sebe relatívne nezávisle - prebiehali na územiach republík čí autonómnych oblastí Juhoslávie.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Občianska vojna v Juhoslávii · Pozrieť viac »
Organizácia Severoatlantickej zmluvy
Organizácia Severoatlantickej zmluvy (skratka: NATO;; skratka: OTAN; najmä v 90. rokoch 20. storočia názov prekladaný ako Severoatlantická aliancia a do roku 1989 ako Severoatlantický pakt) je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená 4. apríla 1949 podpisom tzv.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Organizácia Severoatlantickej zmluvy · Pozrieť viac »
Organizácia Spojených národov
Členské krajiny OSN Organizácia Spojených národov (o názvoch pozri nižšie) je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Organizácia Spojených národov · Pozrieť viac »
Osmani
Osmani alebo Osmania ("osman..." je kodifikovaný tvar; zastarané názvy: Otomani, Ottomani, Osmáni) môžu byť.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Osmani · Pozrieť viac »
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Osmanská ríša · Pozrieť viac »
Partizán
Čiernej Hore (1944) Partizán (z ) je člen neregulárnych ozbrojených síl zložených prevažne z domáceho obyvateľstva (partizánskeho hnutia), ktoré vedú vojenské alebo polovojenské operácie (partizánsku vojnu) na území obsadenom protivníkom alebo v priestore nevhodnom na pôsobenie.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Partizán · Pozrieť viac »
Podgorica (mesto v Čiernej Hore)
Zimný kráľovský palác Podgorica je hlavné mesto a zároveň aj najväčšie mesto Čiernej Hory.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Podgorica (mesto v Čiernej Hore) · Pozrieť viac »
Prvá svetová vojna
Prvá svetová vojna pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918, ktorý sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch, na Blízkom východe.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Prvá svetová vojna · Pozrieť viac »
Rakúsko
Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe, ležíaci vo východných Alpách.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Rakúsko · Pozrieť viac »
Rakúsko-Uhorsko
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina) Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890 Mapa Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko, plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia, bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo '''Predlitavska''' (nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nepresne Uhorska), existujúci od 8. júna 1867 do 31. októbra 1918.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Rakúsko-Uhorsko · Pozrieť viac »
Rímsko-nemecká ríša
Rímsko-nemecká ríša (nesprávne(?) Rímskonemecká ríša; v nemeckej odbornej literatúre aj Stará ríša; hovorovo Nemecká ríša; alebo zriedkavo deutsch-römisches Reich) je moderný, umelý názov pre zaniknutý nadštátny celok v stredozápadnej Európe prevažne zhruba na území dnešného Nemecka, Česka, Rakúska, Slovinska, častiach Poľska a Francúzska a v istom období aj Švajčiarska, Holandska a severného Talianska.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Rímsko-nemecká ríša · Pozrieť viac »
Referendum
Referendum je hlasovanie, ktorým voliči celého štátu alebo niektorej z jeho častí rozhodnú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu alebo programu, ktoré boli predložené na posúdenie obyvateľstvu (a nie zákonodarnému orgánu).
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Referendum · Pozrieť viac »
Rumunské kráľovstvo
Rumunské kráľovstvo (po rumunsky: Regatul României; 1919 – 1940 neformálne aj Veľké Rumunsko) bol rumunský štát, parlamentná monarchia, v období od 13. marca 1881 do 30. decembra 1947.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Rumunské kráľovstvo · Pozrieť viac »
Rumunsko
Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Rumunsko · Pozrieť viac »
Rusi
Rusi (staršie: Rusovia, Veľkorusi; po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Rusi · Pozrieť viac »
Slovania
Významná (10%+) menšinova populácia Slovania (zastarano: Slovani, Slaviani, Slávi, historicky pravdepodobne: Slov(i)eni/Sloväni) sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Slovania · Pozrieť viac »
Slovinci
Jurij Vega, slovinský matematik, fyzik a delostrelecký dôstojník Slovinci (po slovinsky Slovenci) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Slovinsku.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Slovinci · Pozrieť viac »
Socializmus
menej ako 19 rokov Socializmus je.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Socializmus · Pozrieť viac »
Sovietsky zväz
Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz sovietskych socialistických republík (skratka: ZSSR;; hovorovo: Sojúz, Sojuz, Sajúz), bol federatívny socialistický zväzový štát rozprestierajúci sa na území východnej Európy, strednej a severnej Ázie, ktorý existoval v rokoch 1922 až 1991.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Sovietsky zväz · Pozrieť viac »
Spojené štáty
Spojené štáty americké (anglickyUnited States of America), skráteným názvom Spojené štáty, skrátene USA (alebo aj US), je demokratická federatívna prezidentská republika v Severnej Amerike, rozkladajúca sa medzi Atlantickým oceánom na východe a Tichým oceánom na západe.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Spojené štáty · Pozrieť viac »
Srbčina
Srbčina (do roku 1940: srbština; srb. alebo) je slovanský jazyk, ktorý sa prevažne používa v Srbsku.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Srbčina · Pozrieť viac »
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Srbi · Pozrieť viac »
Srbochorvátčina
bosniančiny Srbochorvátčina (iné názvy pozri nižšie) je podľa niektorých názorov južnoslovanský jazyk, podľa iných názorov len zoskupenie (makrojazyk) južnoslovanských jazykov srbčina, chorvátčina, bosniačtina a čiernohorčina.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Srbochorvátčina · Pozrieť viac »
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Srbsko · Pozrieť viac »
Studená vojna
Studená vojna bola skrytým konfliktom medzi Západom (Spojené štáty a ďalšie západné krajiny) a komunistickým blokom (resp. východným blokom, vedeným Sovietskym zväzom), keď sa Spojené štáty a Sovietsky zväz po víťazstve v druhej svetovej vojne stali súperiacimi superveľmocami.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Studená vojna · Pozrieť viac »
Taliansko
Taliansko (nesprávne alebo zastarano: Itália), dlhý tvar Talianska republika, je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Taliansko · Pozrieť viac »
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Turecko · Pozrieť viac »
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Uhorsko · Pozrieť viac »
Woodrow Wilson
Woodrow Wilson (* 28. december 1856, Staunton, Virgínia, USA – † 3. február 1924, Washington) bol 28.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a Woodrow Wilson · Pozrieť viac »
1. marec
* Medzinárodný deň boja proti atómovým zbraniam.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1. marec · Pozrieť viac »
10. storočie
10.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 10. storočie · Pozrieť viac »
1018
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1018 · Pozrieť viac »
1102
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1102 · Pozrieť viac »
1230
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1230 · Pozrieť viac »
1276
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1276 · Pozrieť viac »
13. storočie
13.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 13. storočie · Pozrieť viac »
14. storočie
14.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 14. storočie · Pozrieť viac »
15. storočie
15.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 15. storočie · Pozrieť viac »
1500
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1500 · Pozrieť viac »
1526
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1526 · Pozrieť viac »
16. storočie
16.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 16. storočie · Pozrieť viac »
17. storočie
17.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 17. storočie · Pozrieť viac »
1867
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1867 · Pozrieť viac »
1878
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1878 · Pozrieť viac »
19. november
*Medzinárodný deň mužov.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 19. november · Pozrieť viac »
19. storočie
19.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 19. storočie · Pozrieť viac »
1908
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1908 · Pozrieť viac »
1912
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1912 · Pozrieť viac »
1913
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1913 · Pozrieť viac »
1914
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1914 · Pozrieť viac »
1918
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1918 · Pozrieť viac »
1929
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1929 · Pozrieť viac »
1934
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1934 · Pozrieť viac »
1941
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1941 · Pozrieť viac »
1945
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1945 · Pozrieť viac »
1963
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1963 · Pozrieť viac »
1980
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1980 · Pozrieť viac »
1989
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1989 · Pozrieť viac »
1990
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1990 · Pozrieť viac »
1991
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1991 · Pozrieť viac »
1992
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1992 · Pozrieť viac »
1993
Inaugurácia Billa Clintona.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1993 · Pozrieť viac »
1995
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1995 · Pozrieť viac »
1999
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 1999 · Pozrieť viac »
20. storočie
20.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 20. storočie · Pozrieť viac »
25. jún
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 25. jún · Pozrieť viac »
27. jún
* Svetový deň diabetikov.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 27. jún · Pozrieť viac »
6. apríl
Žiadny popis.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 6. apríl · Pozrieť viac »
6. storočie
6.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 6. storočie · Pozrieť viac »
9. storočie
9.
Nový!!: Dejiny Juhoslávie a 9. storočie · Pozrieť viac »
