Obsah
60 vzťahy: Academia (české vydavateľstvo), Arabčina, Arabi, Arméni, Arménsko, Azerbajdžan, Ílchanát, Šiitizmus, Štát, Bagdad, Benátska republika, Bitka pri Ankare, Blízky východ, Byzantská ríša, Diyarbakır, Dublin, Dynastia, Encyclopaedia Beliana, Encyclopaedia of Islam, Encyclopædia Britannica, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, Federácia, Felix Tauer, Feudalizmus, Irak, Irán, Istanbul, Kara Kojunlu, Komnénovci, Konfederácia, Kresťanstvo, Kurdi, Malá Ázia, Mehmed II., Miniatúra (maliarstvo), Monarchia, Mongolská ríša, Osmanská ríša, Pápežský štát, Perzština, Perzia, Safíjovci, Seldžucká ríša, Sultán, Sunnitský islam, Tabríz, Tímúr, Topkapı Sarayı, Totem, Trapezuntské cisárstvo, ... Rozbaliť index (10 viac) »
Academia (české vydavateľstvo)
Wiehlův dom Academia (názov v rokoch 19551965 Nakladatelství Československé akademie věd; iné názvy pozri v kapitole Názov) je české vydavateľstvo a kníhkupectvo, ktoré v roku 1953 zriadila Československá akadémia vied (ČSAV).
Pozrieť Ak Kojunlu a Academia (české vydavateľstvo)
Arabčina
Arabčina je semitský jazyk.
Pozrieť Ak Kojunlu a Arabčina
Arabi
Nomádski Beduíni sú tradičným ideálom arabskej kultúry. Arabi alebo arabské národy môže byť.
Pozrieť Ak Kojunlu a Arabi
Arméni
Znak Arménska s vrchom Ararat Arméni vo svete Spomienka na genocídu Arménov Biblický vrch Ararat Arménsky kresťanský chrám Interiér chrámu Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach).
Pozrieť Ak Kojunlu a Arméni
Arménsko
Arménsko (súčasný normovaný názov; staršie (cca do 70. rokov 20. stor.) aj: Arménia, prípadne: Armenia; v niektorých súčasných zdrojoch len pre obdobie staroveku: Arménia), dlhý tvar Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun), je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90 % územia leží vyššie ako 1000 metrov nad morom (m n.
Pozrieť Ak Kojunlu a Arménsko
Azerbajdžan
Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je kaukazský štát, kedysi zväzová republika ZSSR.
Pozrieť Ak Kojunlu a Azerbajdžan
Ílchanát
ÍlchanátNiekedy písané aj s malým í (ílchanát).
Pozrieť Ak Kojunlu a Ílchanát
Šiitizmus
Šiitizmus (iné názvy: šíitizmus, šiizmus, šiitstvo, šíitstvo, ší’a, šía, šiitský/šíitsky islam; arab. – šía/iný prepis ší’a; pôvodne z – ší’atu ’Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu.
Pozrieť Ak Kojunlu a Šiitizmus
Štát
Štát má dve hlavné (podobné) definície.
Pozrieť Ak Kojunlu a Štát
Bagdad
Bagdad je hlavné a najväčšie mesto Iraku a guvernorátu Bagdad.
Pozrieť Ak Kojunlu a Bagdad
Benátska republika
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.
Pozrieť Ak Kojunlu a Benátska republika
Bitka pri Ankare
Bitka pri Ankare bol stret medzi vojskami osmanského sultána Bayezida I. a mongolského dobyvateľa Tímúra, ku ktorému došlo 20. júla 1402 pri Ankare.
Pozrieť Ak Kojunlu a Bitka pri Ankare
Blízky východ
Najbežnejšia definícia Blízkeho východu Blízky východ (mimo politiky, najmä v kultúrnom či archeologickom kontexte, aj: Predný východ či menej často Predný Orient; po anglicky Near East, po nemecky Naher Osten/Nahost/Vorderer Orient) je nejasne vymedzený geografický termín.
Pozrieť Ak Kojunlu a Blízky východ
Byzantská ríša
Konštantín Veľký s modelom Konštantínopola (detail mozaiky v Hagia Sofia) Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz.
Pozrieť Ak Kojunlu a Byzantská ríša
Diyarbakır
DiyarbakırV slovenčine zriedkavo prepisované aj Dijarbakir, pozri napr.
Pozrieť Ak Kojunlu a Diyarbakır
Dublin
Dublin (po írsky Baile Átha Cliath) je hlavné a najväčšie mesto Írska a zároveň aj najväčšie mesto na ostrove Írsko.
Pozrieť Ak Kojunlu a Dublin
Dynastia
Dynastia (gr. Dynasteia) - rad panovníkov z jedného rodu (kniežat, kráľov alebo cisárov), z ktorých aspoň dve osoby pochádzajú z tej istej rodiny, panujúce bezprostredne po sebe, alebo s neveľkými prestávkami.
Pozrieť Ak Kojunlu a Dynastia
Encyclopaedia Beliana
Encyclopaedia Beliana – prvých 5 zväzkov. Encyclopaedia Beliana (podtitul: slovenská všeobecná encyklopédia (v dvanástich zväzkoch)) je veľká slovenská všeobecná encyklopédia, pomenovaná podľa Mateja Bela, ktorá vychádza vo vydavateľstve Veda od roku 1999.
Pozrieť Ak Kojunlu a Encyclopaedia Beliana
Encyclopaedia of Islam
Encyclopaedia of Islam je uznávaná encyklopédia islamistiky.
Pozrieť Ak Kojunlu a Encyclopaedia of Islam
Encyclopædia Britannica
300px Encyclopædia Britannica je najznámejšia veľká anglická všeobecná encyklopédia a jedna z najväčších tlačených encyklopédií na svete.
Pozrieť Ak Kojunlu a Encyclopædia Britannica
Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied
Sídlo na Bradáčovej 7 v Bratislave Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied (do roku 1970 Encyklopedický kabinet Slovenskej akadémie vied; EnÚ SAV) je jeden z ústavov Slovenskej akadémie vied.
Pozrieť Ak Kojunlu a Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied
Federácia
Mapa štátov sveta. Federácie sú vyznačené zelenou farbou. unitárne štáty modrou farbou. Federácia je štátny útvar zložený z viacerých autonómnych štátov spojených na základe ústavy, ktorá zriaďuje spoločné, najvyššie orgány pre vnútorné aj vonkajšie veci, ako aj vzťahy medzi nimi a orgánmi jednotlivých štátnych celkov.
Pozrieť Ak Kojunlu a Federácia
Felix Tauer
Felix Tauer (* 20. november 1893, Plzeň, Česko – † 17. marec 1981, Praha, Česko) bol český orientalista, znalec dejín a kultúry krajín Blízkeho východu.
Pozrieť Ak Kojunlu a Felix Tauer
Feudalizmus
Feudalizmus (v niektorých kontextoch aj feudálna spoločnosť) je označenie pre spoločenský a/alebo politický a/alebo ekonomický systém prevažne spätý so stredovekom, ktoré nemá jednotnú definíciu.
Pozrieť Ak Kojunlu a Feudalizmus
Irak
Irak, dlhý tvar Iracká republika, je štát v juhozápadnej Ázii.
Pozrieť Ak Kojunlu a Irak
Irán
Irán (do roku 1935 Perzia), dlhý tvar Iránska islamská republika (Džomhúri-je eslámí-je Írán), je štát v juhozápadnej Ázii.
Pozrieť Ak Kojunlu a Irán
Istanbul
Istanbul (po turecky İstanbul; 324 – 1930 Konštantínopol alebo Carihrad; do 324 Byzantion; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie mesto v Turecku.
Pozrieť Ak Kojunlu a Istanbul
Kara Kojunlu
Kara KojunluKara Kojunlu In: (iné názvy: Karakojunlu, Qara Qoyunlu, Karakojunluská ríša, Čierna ovca, Čierny baran) bol stredoveký moslimský štátny útvar, turkický kmeňový zväz, na území dnešnej západnej Perzie (Iránu), severného Iraku a východného Turecka.
Pozrieť Ak Kojunlu a Kara Kojunlu
Komnénovci
Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci)mužský atribút: Komnénos/Komnenos/Komninos, ženský atribút: Komnéna/Komnena/Komnina bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 10811185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve.
Pozrieť Ak Kojunlu a Komnénovci
Konfederácia
KonfederáciaMalá československá encyklopedie ČSAV, heslo Konfederace, III.
Pozrieť Ak Kojunlu a Konfederácia
Kresťanstvo
Rozšírenie kresťanstva vo svete Kríž, najznámejší symbol kresťanstva Biblia Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Pozrieť Ak Kojunlu a Kresťanstvo
Kurdi
Oblasť obývaná ''Kurdmi'' v roku 1992 Kurdi alebo Kurdovia sú národ žijúci na Blízkom východe v štátoch ako Turecko, Irán, Irak, Sýria a Arménsko.
Pozrieť Ak Kojunlu a Kurdi
Malá Ázia
Malá Ázia alebo (ako región) Anatólia (tur. Anadolu, gr. Μικρά Ασία - Mikra Asia alebo Ανατολία - Anatolia, lat. Asia Minor) je polostrov na hranici Európy a Ázie, na ktorom sa dnes nachádza ázijská časť Turecka.
Pozrieť Ak Kojunlu a Malá Ázia
Mehmed II.
Mehmed II. (osm. tur. محمد ثانى, Meḥmed-i sānī, mod. tur. II. Mehmet;* 30. marec 1432, Edirne, Osmanský sultanát – † 3. máj 1481, Hünkârçayırı, Osmanská ríša), známy ako Mehmed Dobyvateľ (turecky: Fatih Sultan Mehmet), bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1444 - 1446 a 1451 - 1481.
Pozrieť Ak Kojunlu a Mehmed II.
Miniatúra (maliarstvo)
(Eginhardi vita, 11. stol., Paríž) Miniatúra znamená drobný obrázok, pôvodne v stredovekom knižnom maliarstve, od 16.
Pozrieť Ak Kojunlu a Miniatúra (maliarstvo)
Monarchia
Monarchie vo svete Monarchia alebo mocnárstvo je štátne zriadenie resp.
Pozrieť Ak Kojunlu a Monarchia
Mongolská ríša
Územný vývoj Mongolskej ríše Mongolská ríša (mong.: Монголын Эзэнт Гүрэн) bola najväčšia ríša v dejinách a jedna z najobávanejších v Eurázii.
Pozrieť Ak Kojunlu a Mongolská ríša
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Pozrieť Ak Kojunlu a Osmanská ríša
Pápežský štát
Pápežský štát alebo cirkevný štát (po latinsky Status Ecclesiasticus, Status Pontificius, Dicio Pontificia alebo Patrimonium Sancti Petri; po taliansky Lo Stato Ecclesiastico, Lo Stato della Chiesa, Gli Stati della Chiesa alebo Gli Stati Pontificii) bol historický štátny útvar na Apeninskom polostrove v rokoch 756 – 1870.
Pozrieť Ak Kojunlu a Pápežský štát
Perzština
Perzština môže byť.
Pozrieť Ak Kojunlu a Perzština
Perzia
Perzia (zastarano Persia, zriedkavo zastarano Persko) bol do roku 1934 názov dnešného Iránu; historicky pojem označuje „územie Peržanov“ rôzneho rozsahu, konkrétne.
Pozrieť Ak Kojunlu a Perzia
Safíjovci
Safíjovci alebo Safíjovská dynastia bola jednou z najvýznamnejších vládnucich dynastií Iránu v rokoch 1501 až 1736.
Pozrieť Ak Kojunlu a Safíjovci
Seldžucká ríša
Seldžucká ríša (iné názvy: Veľká seldžucká ríša sultanát Veľkých Seldžukov, per. دولت سلجوقیان, Dawlat Seldžúkiján, tur. Büyük Selçuklu Devleti) bola stredoveká moslimská sunnitská monarchia, založená skupinou,Seldžukové.
Pozrieť Ak Kojunlu a Seldžucká ríša
Sultán
Sultán je panovnícky titul používaný v moslimských krajinách.
Pozrieť Ak Kojunlu a Sultán
Sunnitský islam
Sunnitský islam alebo sunitský islam (z arab. sunna.
Pozrieť Ak Kojunlu a Sunnitský islam
Tabríz
Tabríz (iné mená pozri nižšie) je štvrté najväčšie mesto v Iráne, hlavné mesto provincie Východný Azerbajdžan.
Pozrieť Ak Kojunlu a Tabríz
Tímúr
Mapa Timurovej ríše Tímúr (ďalšie mená pozri nižšie; * 9. apríl 1336, pri Samarkande, Uzbekistan – † 18. február 1405, Keş) bol stredoázijský dobyvateľ z kmeňa Barlas, ktorý bol pôvodne mongolský, ale medzičasom hovoril po turkicky (.
Pozrieť Ak Kojunlu a Tímúr
Topkapı Sarayı
Pohľad z Bosporu Zmenšený model paláca Model vnútorných priestorov paláca (2-4 nádvorie) Sultánová brána (''Bâb-ı Hümâyûn'') Topkapı Sarayı (-v súčasnej turečtine; skrátene: Topkapı, nepresne: (Palác) Topkapi; v osmanskej turečtine: Top Kapú Seráj(i)/iný prepis Top Qapú Seráj(i), skrátene Top Kapú/Top Qapú) je palácový komplex v centre Istanbulu, ktorý bol vyše 380 rokov oficiálnou rezidenciou sultánov Osmanskej ríše.
Pozrieť Ak Kojunlu a Topkapı Sarayı
Totem
Victoria, Britská Kolumbia, Kanada Totem je pôvodom indiánske algonkinské slovo, ktoré znamená príbuzenstvo, dávneho predka, ochranného ducha a tiež jeho viditeľné symbolické zobrazenie - totemový kôľ.
Pozrieť Ak Kojunlu a Totem
Trapezuntské cisárstvo
Epirský despotát Trapezuntské cisárstvo (1204 – 1461) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204).
Pozrieť Ak Kojunlu a Trapezuntské cisárstvo
Turecko
Turecko (tur. Türkiye), dlhý tvar Turecká republika (tur. Türkiye Cumhuriyeti), je euroázijská krajina nachádzajúca sa hlavne na Anatólskom polostrove v západnej Ázii, s menšou časťou na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe.
Pozrieť Ak Kojunlu a Turecko
Turkické jazyky
Mapa rozšírenia turkických jazykov. Turkické jazyky (iné názvy: turecké jazyky, staršie turkské jazyky, turkotatárske jazyky, zriedkavo turkitské jazyky, türkské jazyky) sú jedna z vetví altajských jazykov, ale niekedy sa považujú za samostatnú jazykovú rodinu.
Pozrieť Ak Kojunlu a Turkické jazyky
Turkomani
Turkomani alebo Turkmani môže byť.
Pozrieť Ak Kojunlu a Turkomani
VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (v rokoch 1943 – 1953 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení, v rokoch 1953 – 1973 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) je účelové vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ktoré „publikuje najvýznamnejšie výsledky vedeckovýskumnej činnosti vo vedách o neživej a živej prírode i v oblasti spoločenských vied.“.
Pozrieť Ak Kojunlu a VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
Vyšehrad (nakladateľstvo)
Vyšehrad je najstaršie doteraz pôsobiace české vydateľstvo, ktoré založil v roku 1934 kanonik pražskej vyšehradskej kapituly Bohumil Stašek.
Pozrieť Ak Kojunlu a Vyšehrad (nakladateľstvo)
11. storočie
11.
Pozrieť Ak Kojunlu a 11. storočie
13. storočie
13.
Pozrieť Ak Kojunlu a 13. storočie
14. storočie
14.
Pozrieť Ak Kojunlu a 14. storočie
15. storočie
15.
Pozrieť Ak Kojunlu a 15. storočie
16. storočie
16.
Pozrieť Ak Kojunlu a 16. storočie
Známy ako Ak-Kojunlu, Akkojunlu, Akkojunluská ríša, Akkoyunlu, Aq Qoyunlu, Biela ovca, Biely baran, Turci bielej ovce.