Rýchlejšie ako prehliadači!
105 vzťahy: Aegaeon (mesiac), Astronómia:1000 najdôležitejších článkov, C/2020 F3 (NEOWISE), Charakteristická energia C3, CHEOPS (družica), Deviata planéta, EBLM J0555-57, Elementy dráhy, Enceladus (mesiac), Excentricita (astronómia), Fénix (súhvezdie), Fobos-Grunt, Geostacionárna dráha, Gravitačný parameter, HD 106906, Heliosynchrónna obežná dráha, Hillova sféra, Hyperbolická dráha, Io (mesiac), Kepler-20, Kepler-452, Maďarská rodina (astronómia), Mesiace Jupitera, Mesiace Neptúna, Mesiace Saturna, Mesiace Urána, Neptún, Obežná dráha, Oortov mrak komét, Pásmo planétok, Planétka, Poloha Zeme vo vesmíre, Polos, Poyntingov-Robertsonov efekt, Precesia uzlov, Prelet dotyčnicového meteoroidu nad Česko-Slovenskom a Poľskom 13. októbra 1990, Rodina Himália, Rodina planétok, Rozptýlený disk, Slnečná sústava, Sondážna raketa, STS-127, Titiusov-Bodeho rad, Tritón (mesiac), Urán (planéta), Viacnásobná hviezda, Zatmenie, Zoznam astronomických článkov/V, Zoznam fyzikálnych článkov/V, Zoznam kozmonautických článkov/V, ..., Zoznam planétok, 10207 Comeniana, 10293 Pribina, 11014 Svätopluk, 11118 Modra, 11614 Istropolitana, 11657 Antonhajduk, 1259 Ógyalla, 13121 Tisza, 13916 Bernolák, 15053 Bochníček, 15860 Siráň, 15897 Beňačková, 16435 Fándly, 1807 Slovakia, 1849 Kresák, 1963 Bezovec, 1989 Tatry, 19955 Hollý, 20495 Rimavská Sobota, 20991 Jánkollár, 22185 Štiavnica, 22644 Matejbel, 22901 Ivanbella, 2315 Czechoslovakia, 23444 Kukučín, 24260 Kriváň, 2522 Triglav, 25384 Partizánske, 2619 Skalnaté Pleso, 26401 Sobotište, 3003 Konček, 3017 Petrovič, 3168 Lomnický Štít, 3393 Štúr, 3571 Milanštefánik, 3636 Pajdušáková, 3645 Fabini, 3715 Štohl, 3716 Petzval, 3727 Maxhell, 3730 Hurban, 3980 Hviezdoslav, 3981 Stodola, 4567 Bečvář, 4573 Piešťany, 4781 Sládkovič, 5768 Pittich, 6311 Porubčan, 6717 Antal, 9543 Nitra, 9821 Gitakresáková, 9822 Hajduková, 9823 Annantalová, 999 Zachia. Rozbaliť index (55 viac) »
Aegaeon (mesiac)
Aegaeon (iné názvy: Saturn LIII, dočasné označenie: S/2008 S 1) je prirodzený satelit Saturnu.
Nový!!: Veľká polos a Aegaeon (mesiac) · Pozrieť viac »
Astronómia:1000 najdôležitejších článkov
Toto je zatiaľ neúplný zoznam 1000 najdôležitejších článkov z oblasti astronómie a kozmonautiky.
Nový!!: Veľká polos a Astronómia:1000 najdôležitejších článkov · Pozrieť viac »
C/2020 F3 (NEOWISE)
C/2020 F3 (NEOWISE) je jasná dlhoperiodická kométa viditeľná aj voľným okom počas leta 2020.
Nový!!: Veľká polos a C/2020 F3 (NEOWISE) · Pozrieť viac »
Charakteristická energia C3
Charakteristická energia C3 v astro-dynamike je mierou nadmernej špecifickej energie, ktorá je potrebná na to, aby sonda unikla od centrálneho telesa.
Nový!!: Veľká polos a Charakteristická energia C3 · Pozrieť viac »
CHEOPS (družica)
Kozmické observatórium CHEOPS (z angličtiny CHaracterising ExOPlanets Satellite) je prvý teleskop, ktorý sa zameriava na analýzu astronomických prechodov využitím fotometrie s vysokou presnosťou na pozorovanie najjasnejších hviezd nočnej oblohy, u ktorých je potvrdená prítomnosť exoplanét.
Nový!!: Veľká polos a CHEOPS (družica) · Pozrieť viac »
Deviata planéta
Deviata planéta je hypotetická planéta vo vonkajšej slnečnej sústave.
Nový!!: Veľká polos a Deviata planéta · Pozrieť viac »
EBLM J0555-57
| EBLM J0555-57 je trojhviezdny systém vzdialený približne 670 svetelných rokov od Zeme.
Nový!!: Veľká polos a EBLM J0555-57 · Pozrieť viac »
Elementy dráhy
Elementy obežnej dráhy Elementy dráhy sú súbor šiestich veličín a jedného časového údaju, ktoré jednoznačne definujú dráhu kozmického telesa v danom časovom okamihu kozmickým priestorom.
Nový!!: Veľká polos a Elementy dráhy · Pozrieť viac »
Enceladus (mesiac)
Enceladus (definitívne astronomické označenie Saturn II) je mesiac planéty Saturn, jeden z najväčších mesiacov objavených do 19.
Nový!!: Veľká polos a Enceladus (mesiac) · Pozrieť viac »
Excentricita (astronómia)
Excentricita dráhy alebo výstrednosť je je jedným z elementov dráhy, opisujúcich pohyb kozmického telesa (prirodzeného, napr. planéty, kométy a pod. alebo umelého) v kozmickom priestore.
Nový!!: Veľká polos a Excentricita (astronómia) · Pozrieť viac »
Fénix (súhvezdie)
Fénix je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie.
Nový!!: Veľká polos a Fénix (súhvezdie) · Pozrieť viac »
Fobos-Grunt
Model sondy Fobos-Grunt spolu s preletovým stupňom a sondou Yinghuo-1 Fobos-Grunt je nepilotovaná misia Ruska na Fobos, jeden z mesiacov Marsu.
Nový!!: Veľká polos a Fobos-Grunt · Pozrieť viac »
Geostacionárna dráha
Geostacionárna dráha Geostacionárna dráha je kruhová dráha umelej družice umiestnenej nad zemským rovníkom vo výške asi.
Nový!!: Veľká polos a Geostacionárna dráha · Pozrieť viac »
Gravitačný parameter
Gravitačný parameter, tiež štandardný gravitačný parameter je veličina udávajúca meradlo síly gravitačnej príťažlivosti určitého prirodzeného kozmického telesa.
Nový!!: Veľká polos a Gravitačný parameter · Pozrieť viac »
HD 106906
| HD 106906 je hviezda, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta HD 106906 b a veľký protoplanetárny disk.
Nový!!: Veľká polos a HD 106906 · Pozrieť viac »
Heliosynchrónna obežná dráha
Schéma znázorňujúca orientáciu heliosynchrónnej obežnej dráhy (zelená) pre štyri body v roku. Ako referencia sa tiež zobrazuje nesynchrónna obežná dráha (purpurová). Dátumy sú zobrazené bielou farbou: deň/mesiac Heliosynchrónna obežná dráha je takmer polárna obežná dráha okolo planéty, v ktorej satelit prechádza cez ktorýkoľvek daný bod povrchu planéty v rovnakom miestnom strednom slnečnom čase.
Nový!!: Veľká polos a Heliosynchrónna obežná dráha · Pozrieť viac »
Hillova sféra
Hillova sféra je oblasť okolo telesa, v ktorom je jeho gravitačná sila silnejšia ako gravitačná sila masívnejšieho telesa, ktoré obieha.
Nový!!: Veľká polos a Hillova sféra · Pozrieť viac »
Hyperbolická dráha
eliptickej a sivá kruhovej. gravitačná studňa (čierna) centrálnej hmoty ukazuje potenciálnu energiu a kinetická energia hyperbolickej trajektórie je zobrazená červenou farbou. S rastúcou vzdialenosťou od centra kinetická energie s poklesom rýchlosti klesá a gravitačná sa zvyšuje. Časť kinetickej energie, ktorá zostáva nad nulovou celkovou energiou, je spojená s hyperbolickou rýchlosťou v nekonečne. Vľavo hore je kruhová, vedľa eliptická a vľavo dole parabolická dráha. Hyperbolická dráha v astrodynamike alebo nebeskej mechanike je trajektória akéhokoľvek telesa okolo centrálneho telesa, ktorého rýchlosť je dostatočná, aby toto teleso uniklo gravitácii centrálneho telesa.
Nový!!: Veľká polos a Hyperbolická dráha · Pozrieť viac »
Io (mesiac)
Io je jedným z mesiacov planéty Jupiter, najvnútornejší zo skupiny mesiacov objavených Galileom.
Nový!!: Veľká polos a Io (mesiac) · Pozrieť viac »
Kepler-20
Porovnanie planét Kepler-20e a Kepler-20f (umelcova predstava) spolu z planétami Venuša a Zem (skutočné fotografie). Kepler-20 je hviezda vzdialená 950 svetelných rokov od Zeme.
Nový!!: Veľká polos a Kepler-20 · Pozrieť viac »
Kepler-452
Kepler-452 je žltý trpaslík, ktorý je približne 1400 svetelných rokov od Zeme a nachádza sa v súhvezdí Labuť.
Nový!!: Veľká polos a Kepler-452 · Pozrieť viac »
Maďarská rodina (astronómia)
Zoskupenie asteroidov mimo obežnej dráhy Jupitera. Asteroidy Maďarskej rodiny sa nachádzajú v ľavom najvyššom zoskupení, jadro Pásma planétok je zobrazené červenou. Maďarská rodina je skupina asteroidov pásma planétok obiehajúcich okolo Slnka vo vzdialenosti 1,78 až 2,00 AU.
Nový!!: Veľká polos a Maďarská rodina (astronómia) · Pozrieť viac »
Mesiace Jupitera
Galileove mesiace Nepravidelné satelity Jupitera Mesiace Jupitera sú prirodzené satelity planéty Jupiter.
Nový!!: Veľká polos a Mesiace Jupitera · Pozrieť viac »
Mesiace Neptúna
Nepravidelné satelity Neptúna Mesiace Neptúna sú prirodzené satelity planéty Neptún.
Nový!!: Veľká polos a Mesiace Neptúna · Pozrieť viac »
Mesiace Saturna
Fotomontáž niekoľkých mesiacov Saturnu Saturnove prstence, Titan, Enceladus Skupina nepravidelných satelitov Saturnove mesiace sú prirodzené satelity planéty Saturn.
Nový!!: Veľká polos a Mesiace Saturna · Pozrieť viac »
Mesiace Urána
Puck. Nepravidelné satelity Urána Mesiace Urána sú prirodzené satelity planéty Urán.
Nový!!: Veľká polos a Mesiace Urána · Pozrieť viac »
Neptún
Neptún je ôsma a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy.
Nový!!: Veľká polos a Neptún · Pozrieť viac »
Obežná dráha
Schéma znázorňujúca dráhu telies vystrelených vodorovne rôznymi rýchlosťami. Vplyv trenia atmosféry je tu zanedbaný. Predmet A bol vystrelený malou rýchlosťou a preto preletel najkratšiu balistickú dráhu. Predmet B bol vystrelený väčšou rýchlosťou a preto preletel dlhšiu dráhu, kým dopadol na povrch. Predmet C bol vystrelený prvou únikovou rýchlosťou. Jeho klesanie pod vplyvom gravitácie má rovnakú hodnotu, ako zakrivenie Zeme a preto nikdy na Zem nedopadne – dostalo sa na kruhovú obežnú dráhu. Predmet D bol vystrelený vyššou ako prvou únikovou, ale nižšou ako druhou uníkovou rýchlosťou – jeho stúpanie je väčšie, ako zakrivenie Zeme, ale pod vplyvom jej gravitácie sa aj tak vracia do východiskového bodu. Predmet E bol vystrelený takou veľkou rýchlosťou, že z gravitačného pôsobenia Zeme unikol. Obežná dráha alebo orbita je dráha, po ktorej obieha kozmické teleso okolo ťažiska sústavy.
Nový!!: Veľká polos a Obežná dráha · Pozrieť viac »
Oortov mrak komét
Oortov mrak v porovnaní s vnútornými časťami slnečnej sústavy Oortov mrak komét je predpokladaná sférická oblasť ľadových objektov, kometárnych jadier, ktorá sa pravdepodobne nachádza na okraji slnečnej sústavy za Kuiperovým pásom, približne 50 000 až 100 000 AU od Slnka.
Nový!!: Veľká polos a Oortov mrak komét · Pozrieť viac »
Pásmo planétok
Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera Pásmo planétok (správ. hlavný pás planétok alebo hlavný pás asteroidov) je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter.
Nový!!: Veľká polos a Pásmo planétok · Pozrieť viac »
Planétka
Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.
Nový!!: Veľká polos a Planétka · Pozrieť viac »
Poloha Zeme vo vesmíre
Naše znalosti pozície Zeme vo vesmíre sa zlepšili vďaka 400 rokom pozorovania pomocou teleskopov, a v poslednom storočí sa značne zväčšili.
Nový!!: Veľká polos a Poloha Zeme vo vesmíre · Pozrieť viac »
Polos
Polos môže byť.
Nový!!: Veľká polos a Polos · Pozrieť viac »
Poyntingov-Robertsonov efekt
Poyntingov-Robertsonov efekt je efekt spočívajúci v tom, že sa obežné dráhy malých častíc medziplanetárnej hmoty v dôsledku pôsobenia žiarenia Slnka stále viac približujú k Slnku.
Nový!!: Veľká polos a Poyntingov-Robertsonov efekt · Pozrieť viac »
Precesia uzlov
Bod, v ktorom pretína obežná dráha referenčnú rovinu, sa nazýva uzol, cez ne je preložená uzlová priamka a jej otáčanie okolo osi rotácie centrálneho telesa vplyvom jeho sploštenia je ''precesia uzlovej priamky'' Stočenie roviny obežnej dráhy satelitu, odborne precesia uzlov, spôsobené vydutím Zeme za jeden deň Precesia uzlov alebo precesia uzlovej priamky alebo stáčanie uzlových bodov, tiež J2 perturbácia, je precesia orbitálnej roviny satelitu okolo osi otáčania astronomického objektu, napríklad Zeme.
Nový!!: Veľká polos a Precesia uzlov · Pozrieť viac »
Prelet dotyčnicového meteoroidu nad Česko-Slovenskom a Poľskom 13. októbra 1990
Nízkom Jeseníku. Jasná stopa vľavo je Mesiac. Dňa 13. októbra 1990 preletel nad územím Česko-Slovenska a Poľska rýchlo sa pohybujúci dotyčnicový '''meteoroid''' EN131090.
Nový!!: Veľká polos a Prelet dotyčnicového meteoroidu nad Česko-Slovenskom a Poľskom 13. októbra 1990 · Pozrieť viac »
Rodina Himália
Tento diagram znázorňuje prvky obežných dráh a relatívnu veľkosť členov Rodiny Himalia, horizontálna os ilustruje ich vzdialenosť od Jupitera, vertikálna ich orbitálnu inklináciu a cykly ich relatívnych veľkostí. Teto diagram znázorňuje všetky mesiace Jupitera, ktoré nemajú pravidelný tvar. Rodina Himalia sa nachádza v hornej časti diagramu. Horizontálna os znázorňuje vzdialenosť od Jupitera, vertikálna inklináciu. Excentricita je označená žltými čiarami znázorňujúcimi maximálnu a minimálnu vzdialenosť jednotlivých objektov od Jupitera. Kruhy znázorňujú veľkosť objektov v porovnaní s ostatnými. Rodina Himália alebo Rodina Himalia je skupina mesiacov Jupitera, ktorá sleduje rovnakú obežnú dráhu hlavného satelita rodiny, Himalie, a majú rovnaký pôvod.
Nový!!: Veľká polos a Rodina Himália · Pozrieť viac »
Rodina planétok
Rodina planétok je skupina asteroidov, ktoré majú rovnaké elementy obežnej dráhy ako sú veľká polos, excentricita a inklinácia dráhy.
Nový!!: Veľká polos a Rodina planétok · Pozrieť viac »
Rozptýlený disk
Objekty rozptýleného disku a Kuiperovho pásu Porovnanie objektov rozptýleného disku a Kuiperovho pásu Rozdelenie objektov rozptýleného disku Rozptýlený disk je vzdialená oblasť slnečnej sústavy riedko zaplnená ľadovými planetoidmi známymi ako objekty rozptýleného disku (SDO), čo je podmnožina širšej rodiny transneptúnskych objektov.
Nový!!: Veľká polos a Rozptýlený disk · Pozrieť viac »
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Nový!!: Veľká polos a Slnečná sústava · Pozrieť viac »
Sondážna raketa
Black Brant XII štart z Wallops Flight Facility Príklad nákladu sondážnej rakety Sondážna raketa alebo (výšková) výskumná raketa je raketa nesúca prístroje navrhnuté na vykonávanie vedeckých pokusov a meraní počas suborbitálneho letu.
Nový!!: Veľká polos a Sondážna raketa · Pozrieť viac »
STS-127
STS-127 bola misia amerického raketoplánu Endeavour.
Nový!!: Veľká polos a STS-127 · Pozrieť viac »
Titiusov-Bodeho rad
Titiusov-Bodeho rad, nazývaný aj Titiusov-Bodeho zákon je vyjadrenie približných hodnôt priemernej vzdialenosti (veľkej polosi dráhy) planét Slnečnej sústavy v astronomických jednotkách (AU) postupnosti Pravidelnosti v hodnotách priemernej vzdialenosti si v roku 1766 všimol nemecký matematik J. D. Titius a o šesť rokov neskôr tento zákon publikoval vtedajší riaditeľ berlínskej hvezdárne J. E. Bode.
Nový!!: Veľká polos a Titiusov-Bodeho rad · Pozrieť viac »
Tritón (mesiac)
Tritón alebo Triton alebo Neptun I je prirodzený a najväčší satelit planéty Neptún, siedmy najväčší mesiac slnečnej sústavy.
Nový!!: Veľká polos a Tritón (mesiac) · Pozrieť viac »
Urán (planéta)
Urán je siedma planéta od Slnka, tretia najväčšia a štvrtá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave.
Nový!!: Veľká polos a Urán (planéta) · Pozrieť viac »
Viacnásobná hviezda
Trojhviezda HD 188753, príklad viacnásobnej hviezdy (umelcova predstava) Viacnásobná hviezda je systém pozostávajúci z troch alebo viacerých hviezd, ktoré sa zo Zeme javia pri sebe blízko na oblohe.
Nový!!: Veľká polos a Viacnásobná hviezda · Pozrieť viac »
Zatmenie
Zatmenie je astronomický jav, ktorý nastáva keď sa jeden vesmírny objekt dostane do tieňa iného vesmírneho objektu.
Nový!!: Veľká polos a Zatmenie · Pozrieť viac »
Zoznam astronomických článkov/V
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Nový!!: Veľká polos a Zoznam astronomických článkov/V · Pozrieť viac »
Zoznam fyzikálnych článkov/V
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Nový!!: Veľká polos a Zoznam fyzikálnych článkov/V · Pozrieť viac »
Zoznam kozmonautických článkov/V
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Nový!!: Veľká polos a Zoznam kozmonautických článkov/V · Pozrieť viac »
Zoznam planétok
Tento zoznam obsahuje prehľad všetkých planétok, ktorým stredisko Minor Planet Center (MPC) z poverenia Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) pridelilo definitívne katalógové číslo.
Nový!!: Veľká polos a Zoznam planétok · Pozrieť viac »
10207 Comeniana
(10207) Comeniana je planétka, ktorú objavili Leonard Kornoš a Peter Kolény v skorých ranných hodinách dňa 16. augusta 1997 na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra-Piesky.
Nový!!: Veľká polos a 10207 Comeniana · Pozrieť viac »
10293 Pribina
(10293) Pribina je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 5. októbra 1986 počas svojho pobytu na poľskom observatóriu Piwnice.
Nový!!: Veľká polos a 10293 Pribina · Pozrieť viac »
11014 Svätopluk
(11014) Svätopluk je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 23. augusta 1982 počas svojho pobytu na maďarskom observatóriu Piszkéstetõ.
Nový!!: Veľká polos a 11014 Svätopluk · Pozrieť viac »
11118 Modra
(11118) Modra je planétka, ktorú objavili Adrián Galád a Dušan Kalmančok večer dňa 9. augusta 1996 na Astronomickom a geofyzikálnom.
Nový!!: Veľká polos a 11118 Modra · Pozrieť viac »
11614 Istropolitana
(11614) Istropolitana je planétka, ktorú objavili Adrián Galád a Alexander Pravda v skorých ranných hodinách dňa 14. januára 1996 na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra-Piesky.
Nový!!: Veľká polos a 11614 Istropolitana · Pozrieť viac »
11657 Antonhajduk
(11657) Antonhajduk je planétka, ktorú objavili Adrián Galád a Alexander Pravda večer dňa 5. marca 1997 na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra-Piesky.
Nový!!: Veľká polos a 11657 Antonhajduk · Pozrieť viac »
1259 Ógyalla
(1259) Ógyalla je planétka, ktorú objavil Karl Reinmuth v skorých ranných hodinách dňa 29. januára 1933 na nemeckom observatóriu Heidelberg-Königstuhl.
Nový!!: Veľká polos a 1259 Ógyalla · Pozrieť viac »
13121 Tisza
(13121) Tisza je planétka, ktorú objavil (fotograficky) Eric W. Elst v noci 6./7. februára 1994 na observatóriu La Silla (Európske južné observatórium) v čilských Andách.
Nový!!: Veľká polos a 13121 Tisza · Pozrieť viac »
13916 Bernolák
(13916) Bernolák je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 23. augusta 1982 počas svojho pobytu na maďarskom observatóriu Piszkéstetõ.
Nový!!: Veľká polos a 13916 Bernolák · Pozrieť viac »
15053 Bochníček
(15053) Bochníček je planétka, ktorú objavili Petr Pravec a Ulrika Babiaková večer dňa 17. decembra 1998 na observatóriu v Ondřejove v Česku.
Nový!!: Veľká polos a 15053 Bochníček · Pozrieť viac »
15860 Siráň
(15860) Siráň je planétka, ktorú objavili Adrián Galád a Dušan Kalmančok v skorých ranných hodinách dňa 20. apríla 1996 na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra-Piesky.
Nový!!: Veľká polos a 15860 Siráň · Pozrieť viac »
15897 Beňačková
(15897) Beňačková je planétka, ktorú objavil Petr Pravec večer dňa 10. augusta 1997 na observatóriu v Ondřejove v Česku.
Nový!!: Veľká polos a 15897 Beňačková · Pozrieť viac »
16435 Fándly
(16435) Fándly je planétka, ktorú objavil Milan Antal večer 7. novembra 1988 počas svojho pobytu na poľskom observatóriu Piwnice.
Nový!!: Veľká polos a 16435 Fándly · Pozrieť viac »
1807 Slovakia
(1807) Slovakia je planétka, ktorú objavil Milan Antal večer dňa 20. augusta 1971 na observatóriu na Skalnatom plese.
Nový!!: Veľká polos a 1807 Slovakia · Pozrieť viac »
1849 Kresák
(1849) Kresák je planétka, ktorú objavil Karl Reinmuth večer dňa 14. januára 1942 na nemeckom observatóriu Heidelberg-Königstuhl.
Nový!!: Veľká polos a 1849 Kresák · Pozrieť viac »
1963 Bezovec
(1963) Bezovec je planétka, ktorú objavil český astronóm Luboš Kohoutek v skorých ranných hodinách dňa 9. februára 1975 na nemeckom observatóriu Hamburg-Bergedorf.
Nový!!: Veľká polos a 1963 Bezovec · Pozrieť viac »
1989 Tatry
(1989) Tatry je planétka, ktorú objavili Alois Paroubek a Regina Podstanická večer dňa 20. marca 1955 na observatóriu na Skalnatom plese.
Nový!!: Veľká polos a 1989 Tatry · Pozrieť viac »
19955 Hollý
(19955) Hollý je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 28. novembra 1984 počas svojho pobytu na maďarskom observatóriu Piszkéstető.
Nový!!: Veľká polos a 19955 Hollý · Pozrieť viac »
20495 Rimavská Sobota
(20495) Rimavská Sobota je planétka, ktorú objavili Petr Pravec a Peter Kušnirák večer dňa 15. augusta 1999 na observatóriu v Ondřejove v Česku.
Nový!!: Veľká polos a 20495 Rimavská Sobota · Pozrieť viac »
20991 Jánkollár
(20991) Jánkollár je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 28. novembra 1984 počas svojho pobytu na maďarskom observatóriu Piszkéstető.
Nový!!: Veľká polos a 20991 Jánkollár · Pozrieť viac »
22185 Štiavnica
(22185) Štiavnica je planétka, ktorú objavili Peter Kušnirák a Ulrika Babiaková v skorých ranných hodinách dňa 29. decembra 2000 na observatóriu v Ondřejove v Česku.
Nový!!: Veľká polos a 22185 Štiavnica · Pozrieť viac »
22644 Matejbel
(22644) Matejbel je planétka, ktorú objavili Petr Pravec a Ulrika Babiaková v skorých ranných hodinách dňa 27. júla 1998 na observatóriu v Ondřejove v Česku.
Nový!!: Veľká polos a 22644 Matejbel · Pozrieť viac »
22901 Ivanbella
(22901) Ivanbella je planétka, ktorú objavili Peter Kušnirák a Petr Pravec večer dňa 12. októbra 1999 na observatóriu v Ondřejove v Česku.
Nový!!: Veľká polos a 22901 Ivanbella · Pozrieť viac »
2315 Czechoslovakia
(2315) Czechoslovakia je planétka, ktorú objavila Zdeňka Vávrová večer dňa 19. februára 1980 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 2315 Czechoslovakia · Pozrieť viac »
23444 Kukučín
(23444) Kukučín je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 5. októbra 1986 počas svojho pobytu na poľskom observatóriu Piwnice.
Nový!!: Veľká polos a 23444 Kukučín · Pozrieť viac »
24260 Kriváň
(24260) Kriváň je planétka, ktorú objavil Peter Kušnirák v skorých ranných hodinách dňa 13. decembra 1999 na observatóriu v Ondřejove v Česku.
Nový!!: Veľká polos a 24260 Kriváň · Pozrieť viac »
2522 Triglav
(2522) Triglav je planétka, ktorú objavila Zdeňka Vávrová večer dňa 6. augusta 1980 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 2522 Triglav · Pozrieť viac »
25384 Partizánske
(25384) Partizánske je planétka, ktorú objavil Peter Kušnirák v skorých ranných hodinách dňa 18. októbra 1999 na observatóriu v Ondřejove v Česku.
Nový!!: Veľká polos a 25384 Partizánske · Pozrieť viac »
2619 Skalnaté Pleso
(2619) Skalnaté Pleso je planétka, ktorú objavil Eleanor F.Helinová a Schelte J. Bus v noci 25./26. júna 1979 na austrálskom observatóriu Siding Spring.
Nový!!: Veľká polos a 2619 Skalnaté Pleso · Pozrieť viac »
26401 Sobotište
(26401) Sobotište je planétka, ktorú objavil Peter Kušnirák v skorých ranných hodinách dňa 19. novembra 1999 na observatóriu v Ondřejove v Česku.
Nový!!: Veľká polos a 26401 Sobotište · Pozrieť viac »
3003 Konček
(3003) Konček je planétka, ktorú objavil Antonín Mrkos večer dňa 28. decembra 1983 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 3003 Konček · Pozrieť viac »
3017 Petrovič
3017 Petrovič je planétka objavená Antonínom Mrkosom 25. októbra 1981 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 3017 Petrovič · Pozrieť viac »
3168 Lomnický Štít
3168 Lomnický Štít je planétka, ktorú objavil Antonín Mrkos večer dňa 1. decembra 1980 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 3168 Lomnický Štít · Pozrieť viac »
3393 Štúr
(3393) Štúr je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 28. novembra 1984 počas svojho pobytu na maďarskom observatóriu Piszkéstető.
Nový!!: Veľká polos a 3393 Štúr · Pozrieť viac »
3571 Milanštefánik
(3571) Milanštefánik je planétka, ktorú objavil Antonín Mrkos večer dňa 15. marca 1982 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 3571 Milanštefánik · Pozrieť viac »
3636 Pajdušáková
(3636) Pajdušáková je planétka, ktorú objavil Antonín Mrkos v skorých ranných hodinách dňa 17. októbra 1982 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 3636 Pajdušáková · Pozrieť viac »
3645 Fabini
(3645) Fabini je planétka, ktorú objavil Antonín Mrkos večer dňa 28. augusta 1981 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 3645 Fabini · Pozrieť viac »
3715 Štohl
(3715) Štohl je planétka, ktorú objavil Antonín Mrkos večer dňa 19. februára 1980 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 3715 Štohl · Pozrieť viac »
3716 Petzval
(3716) Petzval je planétka, ktorú objavil Antonín Mrkos večer dňa 2. októbra 1980 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 3716 Petzval · Pozrieť viac »
3727 Maxhell
(3727) Maxhell je planétka, ktorú objavil Antonín Mrkos v skorých ranných hodinách dňa 7. augusta 1981 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 3727 Maxhell · Pozrieť viac »
3730 Hurban
(3730) Hurban je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 4. decembra 1983 počas svojho pobytu na maďarskom observatóriu Piszkéstetõ.
Nový!!: Veľká polos a 3730 Hurban · Pozrieť viac »
3980 Hviezdoslav
(3980) Hviezdoslav je planétka, ktorú objavil Antonín Mrkos večer dňa 4. decembra 1983 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 3980 Hviezdoslav · Pozrieť viac »
3981 Stodola
(3981) Stodola je planétka, ktorú objavil Antonín Mrkos večer dňa 26. januára 1984 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 3981 Stodola · Pozrieť viac »
4567 Bečvář
(4567) Bečvář je planétka, ktorú objavil Marie Mahrová večer dňa 17. septembra 1982 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 4567 Bečvář · Pozrieť viac »
4573 Piešťany
(4573) Piešťany je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 5. októbra 1986 počas svojho pobytu na poľskom observatóriu Piwnice.
Nový!!: Veľká polos a 4573 Piešťany · Pozrieť viac »
4781 Sládkovič
(4781) Sládkovič je planétka, ktorú objavila Zdeňka Vávrová večer 3. októbra 1980 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Nový!!: Veľká polos a 4781 Sládkovič · Pozrieť viac »
5768 Pittich
(5768) Pittich je planétka, ktorú fotograficky objavil Edward Bowell v noci 3./4. októbra 1986 na observatóriu Anderson Mesa (Lowell Observatory) v Arizone.
Nový!!: Veľká polos a 5768 Pittich · Pozrieť viac »
6311 Porubčan
(6311) Porubčan je planétka, ktorú fotograficky objavil Henry E. Holt v noci 14./15. septembra 1990 na observatóriu Mt.
Nový!!: Veľká polos a 6311 Porubčan · Pozrieť viac »
6717 Antal
(6717) Antal je planétka, ktorú objavili Freimut Börngen a Lutz D. Schmadel večer 10. októbra 1990 na nemeckom observatóriu Tautenburg (Karl Schwarzschild Observatory).
Nový!!: Veľká polos a 6717 Antal · Pozrieť viac »
9543 Nitra
(9543) Nitra je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 4. decembra 1983 počas svojho pobytu na maďarskom observatóriu Piszkéstetõ.
Nový!!: Veľká polos a 9543 Nitra · Pozrieť viac »
9821 Gitakresáková
(9821) Gitakresáková je planétka, ktorú objavili Cornelis Johannes van Houten a Ingrid van Houten-Groeneveldová na fotografických platniach exponovaných Tomom Gehrelsom v noci 25./26. marca 1971 na observatóriu Mt.
Nový!!: Veľká polos a 9821 Gitakresáková · Pozrieť viac »
9822 Hajduková
(9822) Hajduková je planétka, ktorú objavili Cornelis Johannes van Houten a Ingrid van Houten-Groeneveldová na fotografických platniach exponovaných Tomom Gehrelsom v noci 25./26. marca 1971 na observatóriu Mt.
Nový!!: Veľká polos a 9822 Hajduková · Pozrieť viac »
9823 Annantalová
(9823) Annantalová je planétka, ktorú objavili Cornelis Johannes van Houten a Ingrid van Houten-Groeneveldová na fotografických platniach exponovaných Tomom Gehrelsom v noci 25./26. marca 1971 na observatóriu Mt.
Nový!!: Veľká polos a 9823 Annantalová · Pozrieť viac »
999 Zachia
(999) Zachia je planétka, ktorú objavil Karl Reinmuth večer dňa 9. augusta 1923 na nemeckom observatóriu Heidelberg-Königstuhl.
Nový!!: Veľká polos a 999 Zachia · Pozrieť viac »
