Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Stiahnuť ▼
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Vedomie

Index Vedomie

Vedomie je komplexný pojem z medicíny, psychológie a filozofie, kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého.

135 vzťahy: Abstraktný systém, Afekcia (psychológia), Afektívny záchvat, Akt vedomia, Alchýmia, Amencia, Anestéziológia, Animus, Argumentačný text, Astrálne telo, Austin Osman Spare, Šaman, Životný štýl, Človek (filozofia), Behaviorizmus, Bezvedomie, Bičovanie, Biosector, Carl Gustav Jung, Centrálna nervová sústava, Chápanie, Claude Tresmontant, Dejiny psychológie, Demagógia, Depersonalizácia, Duša, Duševné dianie, Edwin Bissell Holt, Engelbert Dollfuß, Epilepsia, Estetický zážitok, Fenomenológia, Fenomenologická redukcia, Figúra (tvarová psychológia), Filozofia, Filozofia 19. storočia, Filozofia 20. storočia, Filozofia mysle, Filozofia subjektívneho ducha, Filozofická antropológia, Filozofický motív, Filozofický významový útvar, Funkčná komplexnosť frazémy, Funkcia jazyka, Fyzikálne vyšetrenie, Glasgowská škála porúch vedomia, Goswin Karl Uphues, Greg Bear, Hlbinná psychológia, Hmota (filozofia), ..., Hypománia, Ideálny objekt, Ignosticizmus, Indická filozofia, Interpretácia diela, Interpretácia umeleckého diela, Interrupcia, Introspekcia, Jazykový znak, Johann Gottlieb Fichte, Každodenné vedomie, Katolícka teológia, Kóma, Kognitívna selektivita, Konšpiračná teória, Kriminalistická stopa, Lingvistické vedomie, Marihuana, Martin Gardner, Metafyzika, Morálne vedomie, Myšlienka, Naivný realizmus, Náboženstvo, Nemecký idealizmus, Občiansko-demokratická mládež, Obnubilácia, Obomkýnajúce, Obraz sveta, Osobnosť, Pamäť (psychológia), Pociťovanie, Pocit, Podvedomie, Pojmotvorba, Povedomie, Právna obyčaj, Prežívanie (psychológia), Prechod od abstraktného ku konkrétnemu, Psychoanalýza, Psychofyzický problém, Psychológia, Reflexia, Reflexia (filozofia), Reinkarnácia, Rozum, Súdnosť, Schizoafektívna porucha, Schizofrénia, Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (MKCH-10), Sebavedomie (vedomie seba samého), Sigilum (mágia), Skandha, Skúsenosť (filozofia), Sociálna adaptácia, Solipsizmus, Somnolencia, Sopor, Spoločenské vedomie, Spomínanie, Staroveká indická filozofia, Strychnín, Subjekt ľudskej činnosti, Subjektívny duch, Transcendentálna meditácia, Transcendentálny idealizmus, Transcenzus, Tranz, Tvarové rozlíšenie, Um, Uvedomenie, Vôľa (vlastnosť), Význam, Význam mena, Význam slova, Významové dianie, Vedomosť, Vedomosti, Vnímanie, Vorlon, Vytesnenie (psychológia), Záporné číslo, Zmyslovosť, Zmysluplnosť, Zoznamy základných filozofických tém. Rozbaliť index (85 viac) »

Abstraktný systém

Abstraktný systém je systém, ktorý existuje len vo vedomí človeka (napr. úplný prehľad poznatkov o nejakom jave, ucelené poznanie, celok myšlienok, koncepcia a pod.) Abstraktný systém ako formalizovaný model konkrétneho systému je produktom ľudského myslenia, pričom objektívnu realitu zobrazuje pomocou prvkov abstraktnej povahy a vzťahom medzi nimi (napr. logické a matematické systémy).

Nový!!: Vedomie a Abstraktný systém · Pozrieť viac »

Afekcia (psychológia)

Afekcia je účinok afektu, základnými afekciami sú slasť a bolesť, a to vo vedomí i nevedomí.

Nový!!: Vedomie a Afekcia (psychológia) · Pozrieť viac »

Afektívny záchvat

Afektívny záchvat je porucha vedomia, ktorá vzniká rozčúlením, v hneve, pri plači ako neprimeraná reakcia na konfliktnú situáciu, na bolesť, strach, hnev a pod.

Nový!!: Vedomie a Afektívny záchvat · Pozrieť viac »

Akt vedomia

Akt vedomia je aspekt diania vedomia, ktorého pojem závisí od toho, aké významové útvary intervenujú v úvahách filozofov, psychológov, informatikov, lingvistov a pod.

Nový!!: Vedomie a Akt vedomia · Pozrieť viac »

Alchýmia

Pietro Longhi (1702 – 1785) – Alchymisti Alchýmia je historická protovedecká a filozofická disciplína, ktorá kombinovala prvky chémie, metalurgie, fyziky, medicíny, astrológie, sémiotiky, mystiky a umenia.

Nový!!: Vedomie a Alchýmia · Pozrieť viac »

Amencia

Amencia (z - zmätenosť) alebo zriedkavo Meynertov-Korsakovov syndróm je porucha, oslabenie, zhoršenie či zníženie alebo deficit vedomia.

Nový!!: Vedomie a Amencia · Pozrieť viac »

Anestéziológia

Anestéziológia je medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá anestéziou.

Nový!!: Vedomie a Anestéziológia · Pozrieť viac »

Animus

Animus (lat.) je.

Nový!!: Vedomie a Animus · Pozrieť viac »

Argumentačný text

Argumentačný text je špecifický druh textu, založený na zámernom pôsobení na adresáta.

Nový!!: Vedomie a Argumentačný text · Pozrieť viac »

Astrálne telo

Astrálne telo je silueta hmotného tela človeka, útvar, vznikajúci fosforescenciou hmotného tela podmienenou pôsobením ďalších substancií a esencií prítomných v hmotnom tele.

Nový!!: Vedomie a Astrálne telo · Pozrieť viac »

Austin Osman Spare

Austin Osman Spare (*  – †) bol anglický výtvarník a okultista, ktorý vyvinul niektoré idiosynkretické magické techniky (napr. automatické písanie, automatické kreslenie, alebo sigilizáciu), založené na jeho teóriách o vzťahu vedomia a podvedomia.

Nový!!: Vedomie a Austin Osman Spare · Pozrieť viac »

Šaman

Šaman je ťažko definovateľné označenie pre hlavného predstaviteľa šamanizmu, teda osobu, ktorá v (spravidla prírodných) spoločenstvách funguje ako kňaz-liečiteľ, čarodejník, expert na tranz a prorok.

Nový!!: Vedomie a Šaman · Pozrieť viac »

Životný štýl

Životný štýl je funkčná a estetická integrácia spoločenského života prejavujúca sa v jednotnom výraze foriem výrobných vzťahov a ľudských vzťahov, správania, vedomia a vecného prostredia.

Nový!!: Vedomie a Životný štýl · Pozrieť viac »

Človek (filozofia)

Človek je vo filozofii spoločenská bytosť nadaná rozumovou schopnosťou, vedomím a článkovanou rečou, schopná vyrábať pracovné nástroje a ovplyvňovať nimi prostredie, v ktorom žije, reflektovať svoj život, dávať mu zmysel a vytvárať kultúru.

Nový!!: Vedomie a Človek (filozofia) · Pozrieť viac »

Behaviorizmus

Behaviorizmus je smer americkej psychológie 20. storočia, ktorý neuznáva vedomie ako predmet vedeckého výskumu a redukuje psychiku na rozličné formy správania, chápaného ako súhrn reakcií organizmu na stimuly vonkajšieho prostredia.

Nový!!: Vedomie a Behaviorizmus · Pozrieť viac »

Bezvedomie

Bezvedomie je porucha (strata) vedomia a strata schopnosti reagovať na podnety z okolia (svetlo, zvuk, bolesť) ako následok poruchy funkcie mozgu, ale je to aj strata schopnosti reagovať na vnútorné podnety.

Nový!!: Vedomie a Bezvedomie · Pozrieť viac »

Bičovanie

Bičovanie väzňov, Delaware, 1907 Bičovanie bol trest, široko používaný od staroveku až do dnešných čias.

Nový!!: Vedomie a Bičovanie · Pozrieť viac »

Biosector

Biosector Conquest, kedysi známy aj ako bio.sector, je online sci-fi ťahová stratégia s prvkami RPG.

Nový!!: Vedomie a Biosector · Pozrieť viac »

Carl Gustav Jung

Carl Gustav Jung (26. júla 1875 Kesswil, Švajčiarsko – 6. júna 1961 Küsnacht, Švajčiarsko) bol švajčiarsky lekár, psychiater a psychoterapeut, zakladateľ analytickej psychológie.

Nový!!: Vedomie a Carl Gustav Jung · Pozrieť viac »

Centrálna nervová sústava

Náčrt, ktorý zobrazuje centrálnu nervovú sústavu:1. Mozog2. Centrálna nervová sústava (mozog a miecha)3. Miecha Centrálna nervová sústava (v skratke často CNS) alebo ústredná nervová sústava alebo centrálny nervový systém je hlavné nervové riadiace centrum vyšších organizmov.

Nový!!: Vedomie a Centrálna nervová sústava · Pozrieť viac »

Chápanie

Chápanie je rekonštitúcia (znovuvytvorenie) zmyslu niečoho (slova, textu, diania, činu a pod.) vo vedomí človeka.

Nový!!: Vedomie a Chápanie · Pozrieť viac »

Claude Tresmontant

Claude Tresmontant (* 5. august 1925, Paríž, Francúzsko – † 16. apríl 1997, Paríž) bol francúzsky filozof, helenista a teológ, ktorý vyučoval stredovekú filozofiu a filozofiu vedy na Sorbonne.

Nový!!: Vedomie a Claude Tresmontant · Pozrieť viac »

Dejiny psychológie

Korene vzniku psychológie môžeme chápať už od vzniku antickej kultúry.

Nový!!: Vedomie a Dejiny psychológie · Pozrieť viac »

Demagógia

jazyk.

Nový!!: Vedomie a Demagógia · Pozrieť viac »

Depersonalizácia

Depersonalizácia je stav, pri ktorej postihnutý vníma svoje telo, myšlienky, emócie alebo senzorické podnety ako cudzie, vzdialené alebo nereálne.

Nový!!: Vedomie a Depersonalizácia · Pozrieť viac »

Duša

gréckej mytológii Rastlinná, zvieracia a ľudská duša podľa kresťanov Duša (alebo v niektorých kontextoch nadvedomie) je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod.

Nový!!: Vedomie a Duša · Pozrieť viac »

Duševné dianie

Duševné dianie alebo psychika je súbor procesov a prejavov, ktoré prebiehali alebo prebiehajú v našom vedomí ako naša osobná, subjektívna skúsenosť (napr. vnímanie, myslenie, pamäť, city).

Nový!!: Vedomie a Duševné dianie · Pozrieť viac »

Edwin Bissell Holt

Edwin Bissell Holt (* 21. august 1873 – † 25. január 1946) bol americký filozof, predstaviteľ neorealizmu, profesor Princetonskej univerzity (1926-1936).

Nový!!: Vedomie a Edwin Bissell Holt · Pozrieť viac »

Engelbert Dollfuß

Engelbert Dollfuß (* 4. október 1892, Texingtal, Rakúsko-Uhorsko† 25. júl 1934, Viedeň, Rakúsko) bol rakúsky medzivojnový politik a štátnik.

Nový!!: Vedomie a Engelbert Dollfuß · Pozrieť viac »

Epilepsia

Epilepsia alebo zrádnik (nárečovo zradkyňa, psotník, božec, padúca choroba, padúca nemoc, mrcha choroba, zlá/nedobrá/planá choroba, mrcha nemoc, zlá/ťažká nemoc, beťah, vražobník, vred, nedobrá, trochu nevhodne padúcnica) je ochorenie mozgu charakterizované výskytom epileptických záchvatov.

Nový!!: Vedomie a Epilepsia · Pozrieť viac »

Estetický zážitok

Estetický zážitok je významový útvar spočívajúci v manifestácii krásna vo vedomí.

Nový!!: Vedomie a Estetický zážitok · Pozrieť viac »

Fenomenológia

Fenomenológia je opisné skúmanie súborov javov; veda o fenoménoch alebo o javoch.

Nový!!: Vedomie a Fenomenológia · Pozrieť viac »

Fenomenologická redukcia

Fenomenologická redukcia je základná metóda fenomenologickej filozofie, súbor postupov odhaľovania, skúmania a objasňovania fenoménov.

Nový!!: Vedomie a Fenomenologická redukcia · Pozrieť viac »

Figúra (tvarová psychológia)

Figúra je v tvarovej psychológii to, čo vo vnímaní vyvoláva pozornosť, čo sa vo vnemovom poli pohybuje, čo má farbu, čo intenzívne pôsobí (napr. hluk), na čo sme zameraní, zatiaľ čo vedľajšie podnety tvoria pozadie; čím viacej vstupuje do vedomia figúra, tým viacej slabne pozadie a naopak.

Nový!!: Vedomie a Figúra (tvarová psychológia) · Pozrieť viac »

Filozofia

Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.

Nový!!: Vedomie a Filozofia · Pozrieť viac »

Filozofia 19. storočia

Filozofia 19.

Nový!!: Vedomie a Filozofia 19. storočia · Pozrieť viac »

Filozofia 20. storočia

Filozofia 20.

Nový!!: Vedomie a Filozofia 20. storočia · Pozrieť viac »

Filozofia mysle

biologického naturalizmu. Filozofia mysle je vetva modernej analytickej filozofie, ktorej predmetom výskumu je povaha mysle, mentálnych javov a reprezentácií, mentálnych funkcií, mentálnych vlastností, tiež fenomén vedomia a obzvlášť vzťah mysle či vedomia k fyzickému telu resp.

Nový!!: Vedomie a Filozofia mysle · Pozrieť viac »

Filozofia subjektívneho ducha

Filozofia subjektívneho ducha je podľa Hegela časť filozofie, ktorá skúma subjektívneho ducha v troch hlavných vývinových štádiách alebo formách, a to v podobe duše, ktorú skúma prvá časť filozofie subjektívneho ducha zvaná antropológia, v podobe vedomia, ktoré skúma fenomenológia, a napokon v podobe dialektickej syntézy duše a vedomia ako teoretického ducha, praktického ducha a slobodného ducha.

Nový!!: Vedomie a Filozofia subjektívneho ducha · Pozrieť viac »

Filozofická antropológia

Leonardo da Vinci: Vitruviánsky muž Filozofická antropológia je filozofický smer alebo filozofická teoretická disciplína, ktorej snahou je zjednotiť nekoherentné spôsoby chápania správania človeka ako tvora vo svojom sociálnom prostredí a ako tvorcu svojich vlastných hodnôt.

Nový!!: Vedomie a Filozofická antropológia · Pozrieť viac »

Filozofický motív

Filozofický motív je opakujúci sa, typický, hybný významový útvar, ktorý (často v príznačnom spojení s inými motívmi) podnecuje alebo priťahuje a charakterizuje filozofické myslenie.

Nový!!: Vedomie a Filozofický motív · Pozrieť viac »

Filozofický významový útvar

Filozofický významový útvar je významový útvar vygenerovaný filozofom.

Nový!!: Vedomie a Filozofický významový útvar · Pozrieť viac »

Funkčná komplexnosť frazémy

Funkčná komplexnosť frazémy je účasť všetkých tvorivých parametrov ľudského vedomia na utváraní obrazu, ktorým frazéma zachycuje životné situácie.

Nový!!: Vedomie a Funkčná komplexnosť frazémy · Pozrieť viac »

Funkcia jazyka

Funkcia jazyka alebo jazyková funkcia je úloha, akú má jazykový prvok v istej konštrukcii, resp.

Nový!!: Vedomie a Funkcia jazyka · Pozrieť viac »

Fyzikálne vyšetrenie

Fyzikálne vyšetrenie alebo fyzické vyšetrenie je vyšetrenie chorého zmyslami lekára.

Nový!!: Vedomie a Fyzikálne vyšetrenie · Pozrieť viac »

Glasgowská škála porúch vedomia

Glasgowská škála porúch vedomia (iné názvy Glasgowská stupnica porúch vedomia, Glasgowská škála kómy) je stupnica používaná na klinické zhodnotenie stupňa porúch vedomia.

Nový!!: Vedomie a Glasgowská škála porúch vedomia · Pozrieť viac »

Goswin Karl Uphues

Goswin Karl Uphues (* 13. marec 1841, Brochterbeck, Nemecko - † 10. september 1916, Halle) bol nemecký filozof, teológ a zástanca teizmu.

Nový!!: Vedomie a Goswin Karl Uphues · Pozrieť viac »

Greg Bear

Greg Bear (* 20. august 1951, San Diego, Kalifornia, USA - † 19. november 2022) bol americký spisovateľ vedeckej fantastiky.

Nový!!: Vedomie a Greg Bear · Pozrieť viac »

Hlbinná psychológia

Hlbinná psychológia je psychologický smer ktorý v sebe synkretizuje vedomosti z psychoanalýzy, analytickej psychológie, individuálnej psychológie a neopsychoanalýzy (teda z psychologických smerov zaoberajúcich sa prioritne mysľou a vedomím človeka).

Nový!!: Vedomie a Hlbinná psychológia · Pozrieť viac »

Hmota (filozofia)

Hmota vo filozofii (a pôvodne aj vo fyzike) je abstrakcia protikladu ducha.

Nový!!: Vedomie a Hmota (filozofia) · Pozrieť viac »

Hypománia

Hypománia (z gréckeho μανία.

Nový!!: Vedomie a Hypománia · Pozrieť viac »

Ideálny objekt

Ideálny objekt je myslená vec existujúca vo vedomí, s ktorou subjekt narába vo svojej duchovnej činnosti podľa logických zákonov.

Nový!!: Vedomie a Ideálny objekt · Pozrieť viac »

Ignosticizmus

Ignosticizmus, alebo igteizmus, je teologické stanovisko, že každé iné teologické stanovisko (vrátane agnosticizmu) usudzuje zbytočne veľa o pojme Boh a o mnohých iných teologických pojmoch.

Nový!!: Vedomie a Ignosticizmus · Pozrieť viac »

Indická filozofia

Indická filozofia je výrazná zložka indickej kultúry, jedna z najbohatších národných filozofií; prevažne náboženská filozofia; tvorí charakteristický útvar podobne ako filozofia západná, filozofia čínska, filozofia arabská.

Nový!!: Vedomie a Indická filozofia · Pozrieť viac »

Interpretácia diela

Interpretácia diela je rekreovanie diela v jeho celistvej významovej integrite vo vedomí.

Nový!!: Vedomie a Interpretácia diela · Pozrieť viac »

Interpretácia umeleckého diela

Interpretácia umeleckého diela je každé opakovanie diela, každý dotyk s ním, proces obsiahnutý v recepcii diela, v priebehu ktorého dielo vyrastá vo svojej celistvosti v inom vedomí, kde sa znovu buduje zo svojich zložiek.

Nový!!: Vedomie a Interpretácia umeleckého diela · Pozrieť viac »

Interrupcia

Právny status interrupcie vo svete Interrupcia (iné názvy: umelé ukončenie tehotenstva, ukončenie tehotnosti, prerušenie tehotenstva, umelé prerušenie ťarchavosti, umelý potrat, abort, lat. abortus arteficialis) je prerušenie (ukončenie) tehotenstva chirurgickým zákrokom alebo chemickou látkou.

Nový!!: Vedomie a Interrupcia · Pozrieť viac »

Introspekcia

Introspekcia (.

Nový!!: Vedomie a Introspekcia · Pozrieť viac »

Jazykový znak

Jazykový znak alebo znak je jednotka formálnej štruktúry jazyka (morféma, slovo, spojenie slov, veta) majúca pomenúvaciu (nominatívnu, denominatívnu, referenčnú), významovú (signifikatívnu) a často aj dorozumievaciu (komunikatívnu) funkciu; jazykový znak čosi nazýva, pomenúva - teda je korelátom výseku skutočnosti, a čosi manifestuje, realizuje, je organicky spätý s istou zložkou vedomia; konštituovaný je tromi typmi vzťahov: 1.

Nový!!: Vedomie a Jazykový znak · Pozrieť viac »

Johann Gottlieb Fichte

Johann Gottlieb Fichte (* 19. máj 1762, Rammenau, Nemecko – † 27. január 1814, Berlín) bol nemecký filozof, predstaviteľ nemeckého idealizmu; svoju filozofiu označoval ako vedoslovie.

Nový!!: Vedomie a Johann Gottlieb Fichte · Pozrieť viac »

Každodenné vedomie

Každodenné vedomie je vedomie vyplnené významovými útvarmi, ktoré vznikajú v procese každodenného osvojovania si sveta človekom: napríklad každodenné (intuitívne) predstavy alebo pojmy o entitách poväčšine z bezprostredného okolia človeka.

Nový!!: Vedomie a Každodenné vedomie · Pozrieť viac »

Katolícka teológia

Katolícka teológia etymologicky označuje náuku o Bohu (gr. Theos – Boh, logos – slovo, reč, učenie), pričom ide o vyjadrenie interpretácie Božieho zjavenia podľa Katolíckej cirkvi a katolíckych mysliteľov v súvislosti s rozmanitými oblasťami viery, filozofie, humanitných vied, ako i náboženskej praxe, dejín Katolíckej cirkvi a kresťanstva, ba aj v súvislosti s hľadaním riešení problémov jednotlivcov i celej spoločnosti.

Nový!!: Vedomie a Katolícka teológia · Pozrieť viac »

Kóma

Kóma (staršie: koma) je tretí, najťažší stupeň kvantitatívnej poruchy vedomia.

Nový!!: Vedomie a Kóma · Pozrieť viac »

Kognitívna selektivita

Kognitívna selektivita je vyberanie iba určitých objektov, ktoré uskutočňuje človek zo svojho fyzického a sociálneho prostredia, ktorých obraz integruje do svojho vedomia, pričom tento obraz je výsledkom iba určitých charakteristických čŕt objektov.

Nový!!: Vedomie a Kognitívna selektivita · Pozrieť viac »

Konšpiračná teória

dátum prístupu.

Nový!!: Vedomie a Konšpiračná teória · Pozrieť viac »

Kriminalistická stopa

Zaisťovanie daktyloskopických stôp Kriminalistická stopa alebo skrátene stopa je akákoľvek zmena v materiálnom prostredí alebo vo vedomí človeka, ktorá príčinne alebo aspoň miestne a časovo súvisí s vyšetrovanou udalosťou, obsahuje kriminalisticky alebo trestnoprávne relevantnú informáciu, je zistiteľná, zaistiteľná a využiteľná pomocou dostupných kriminalistických, prírodovedných a technických metód, prostriedkov a postupov.

Nový!!: Vedomie a Kriminalistická stopa · Pozrieť viac »

Lingvistické vedomie

Lingvistické vedomie je podľa Václava Černíka jazykovo-komunikatívny moment vedomia.

Nový!!: Vedomie a Lingvistické vedomie · Pozrieť viac »

Marihuana

Usušené šišky konopy List konope Konope Marihuana (iné názvy: ganja, tráva, šun, šuník, šunes, špan, weed, zelené, šiška, mariška, konope, fumo, fono, ploštica, zaza) je droga zložená z usušených listov, plodov alebo kvetov konope (Cannabis sp.). Najdôležitejšou účinnou látkou je δ-9-tetrahydrokanabinol (THC), ktorý tvorí cca 1 % rastliny.

Nový!!: Vedomie a Marihuana · Pozrieť viac »

Martin Gardner

Martin Gardner (* 21. október 1914, Tulsa, Oklahoma, USA – † 22. máj 2010, Norman) bol americký matematik a spisovateľ, špecializujúci sa na zábavnú matematiku.

Nový!!: Vedomie a Martin Gardner · Pozrieť viac »

Metafyzika

Metafyzika je také zameranie filozofie, ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to, čo mu ako takému prináleží, bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno), kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí, a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie, ako aj pokiaľ ide o jeho účel.

Nový!!: Vedomie a Metafyzika · Pozrieť viac »

Morálne vedomie

Morálne vedomie je vedomie, v ktorom je zakódovaný vzťah človeka k svetu, spoločnosti, inému človeku či sebe; tvoria ho mravné city, mravné normy, hodnoty a hodnotová orientácia, motívy a motivácia, svedomie.

Nový!!: Vedomie a Morálne vedomie · Pozrieť viac »

Myšlienka

Myšlienka (alebo náhla aj nápad) je psychický obsah, akt alebo výsledok myslenia.

Nový!!: Vedomie a Myšlienka · Pozrieť viac »

Naivný realizmus

Naivný realizmus je spontánne presvedčenie, že predmety jestvujú nezávisle od ľudského vedomia.

Nový!!: Vedomie a Naivný realizmus · Pozrieť viac »

Náboženstvo

Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou.

Nový!!: Vedomie a Náboženstvo · Pozrieť viac »

Nemecký idealizmus

Nemecký idealizmus alebo nemecký klasický idealizmus je klasická etapa vývinu nemeckej filozofie; filozofia Hölderlina, Fichteho, Schellinga a Hegela, ktorí sa vracali späť pred Kantov kritický idealizmus a opäť začali argumentovať metafyzicky.

Nový!!: Vedomie a Nemecký idealizmus · Pozrieť viac »

Občiansko-demokratická mládež

Občiansko-demokratická mládež (skratka ODM) je najstaršia nezávislá mládežnícka politická organizácia na Slovensku.

Nový!!: Vedomie a Občiansko-demokratická mládež · Pozrieť viac »

Obnubilácia

Obnubilácia (z - stav bezvedomia) alebo nubilita je jedna z kvalitatívnych porúch vedomia.

Nový!!: Vedomie a Obnubilácia · Pozrieť viac »

Obomkýnajúce

Obomkýnajúce je univerzálny horizont všetkého bytia, celok celkov, s ktorým sa nikdy nestretneme, hoci so všetkým, s čím sa stretávame, stretávame sa v ňom.

Nový!!: Vedomie a Obomkýnajúce · Pozrieť viac »

Obraz sveta

Obraz sveta je významový útvar, ktorého dôležitosť tkvie v integrujúcej funkcii ostatných významových útvarov; jedna z foriem manifestácie sveta v ľudskom vedomí, ako mýtický obraz sveta, filozofický obraz sveta, umelecký obraz sveta, náboženský obraz sveta, vedecký obraz sveta, fyzikálny obraz sveta, novoveký obraz sveta a pod.

Nový!!: Vedomie a Obraz sveta · Pozrieť viac »

Osobnosť

Osobnosť (pôvod z latinského slova „persona“ – divadelná maska, „personare“ – znieť, ako sa javí, povahové vlastnosti, výzor) definícií existuje okolo 110.

Nový!!: Vedomie a Osobnosť · Pozrieť viac »

Pamäť (psychológia)

Pamäť je psychický proces, rozumová schopnosť, či výsledok uchovávania a opätovného vybavovania informácií.

Nový!!: Vedomie a Pamäť (psychológia) · Pozrieť viac »

Pociťovanie

Pociťovanie je nadobúdanie pocitov vo vedomí prostredníctvom zmyslov; utváranie sa pocitu, podproces vnímania.

Nový!!: Vedomie a Pociťovanie · Pozrieť viac »

Pocit

Pocit je psychický obsah, surová a elementárna danosť vyvolaná fyziologickým podnetom, pôsobiaca na nejaký vonkajší zmysel alebo vnútorný zmysel; kognitívny významový útvar, psychicky elementárny (ďalej nedeliteľný) poznávací fenomén vznikajúci pri pociťovaní.

Nový!!: Vedomie a Pocit · Pozrieť viac »

Podvedomie

Podvedomie sú všetky duševné obsahy, ktoré sú v danom okamihu mimo vedomia jedinca.

Nový!!: Vedomie a Podvedomie · Pozrieť viac »

Pojmotvorba

Pojmotvorba alebo vytváranie pojmov alebo tvorenie pojmov alebo tvorba pojmov je významotvorba, ktorá sa realizuje najmä prostredníctvom analýzy, syntézy, porovnávania, abstrahovania, zovšeobecňovania.

Nový!!: Vedomie a Pojmotvorba · Pozrieť viac »

Povedomie

Povedomie je základ ľudského uvedomovania, vedomie; uvedomenie, uvedomovanie si niečoho, vedomosť o niečom; vyšší stupeň nejakého uvedomenia, vyskytujúci sa ako kolektívny jav.

Nový!!: Vedomie a Povedomie · Pozrieť viac »

Právna obyčaj

Právna obyčaj, zvykové právo alebo obyčajové právo je všeobecne akceptované a štátom (verejnou mocou) uznané pravidlo správania sa, ktoré sa vžilo do vedomia spoločnosti v dôsledku jeho logického, racionálneho základu, dlhodobého používania a opakovania úkonov, a ktoré je vymáhateľné štátom (verejnou mocou), ak sa porušuje.

Nový!!: Vedomie a Právna obyčaj · Pozrieť viac »

Prežívanie (psychológia)

Prežívanie je jedna zo základných dimenzií psychiky - ucelený, nepretržitý prúd fenoménov.

Nový!!: Vedomie a Prežívanie (psychológia) · Pozrieť viac »

Prechod od abstraktného ku konkrétnemu

Prechod od abstraktného ku konkrétnemu je všeobecná forma rozvíjania vedeckého poznania, ktorá spočíva v pohybe myslenia vychádzajúcom zo zmyslovej mnohotvárnosti konkrétneho a dostáva sa k reprodukcii objektu v jeho všestranných vzťahoch.

Nový!!: Vedomie a Prechod od abstraktného ku konkrétnemu · Pozrieť viac »

Psychoanalýza

Psychoanalýza je smer psychológie 20. storočia založený S. Freudom.

Nový!!: Vedomie a Psychoanalýza · Pozrieť viac »

Psychofyzický problém

Psychofyzický problém je otázka o mieste psychického v prírode (súčasť základnej filozofickej otázky) alebo v užšom zmysle problém vzťahov medzi psychickými a fyziologickými procesmi.

Nový!!: Vedomie a Psychofyzický problém · Pozrieť viac »

Psychológia

Psychológia (z gréčtiny psyché.

Nový!!: Vedomie a Psychológia · Pozrieť viac »

Reflexia

Reflexia môže byť.

Nový!!: Vedomie a Reflexia · Pozrieť viac »

Reflexia (filozofia)

Reflexia je vyšší stupeň vedomia a duchovnosti, premýšľanie o vlastnom zážitkovom prúde, procesoch vlastného vedomia (u Aristotela vedenie o vedení).

Nový!!: Vedomie a Reflexia (filozofia) · Pozrieť viac »

Reinkarnácia

Reinkarnácia (lat. re + carnis - doslova znamená "byť znova z mäsa"), je teória, alebo viera, hlásajúca, že istá pre život nevyhnutná súčasť živých bytostí (v niektorých obmenách iba ľudí) prežíva smrť, aby bola znovuzrodená v novom tele.

Nový!!: Vedomie a Reinkarnácia · Pozrieť viac »

Rozum

Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.

Nový!!: Vedomie a Rozum · Pozrieť viac »

Súdnosť

Súdnosť je schopnosť správne usudzovať, rozvážnosť.

Nový!!: Vedomie a Súdnosť · Pozrieť viac »

Schizoafektívna porucha

Schizoafektívna porucha je psychiatrická diagnóza označujúca vážne duševné ochorenie, pri ktorom sa prejavujú symptómy psychózy (čiže poruchy myslenia a vnímania) spolu so symptómami afektívnej poruchy (teda poruchy nálady).

Nový!!: Vedomie a Schizoafektívna porucha · Pozrieť viac »

Schizofrénia

Schizofrénia je psychiatrická diagnóza označujúca často chronickú duševnú chorobu, rôzne ovplyvňujúcu správanie, myslenie a emócie.

Nový!!: Vedomie a Schizofrénia · Pozrieť viac »

Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (MKCH-10)

F20-F29: Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi patria do V. kapitoly MKCH-10 - Duševné poruchy a poruchy správania.

Nový!!: Vedomie a Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (MKCH-10) · Pozrieť viac »

Sebavedomie (vedomie seba samého)

Sebavedomie alebo sebauvedomenie (z nem. Selbstbewusstsein.

Nový!!: Vedomie a Sebavedomie (vedomie seba samého) · Pozrieť viac »

Sigilum (mágia)

Sigilum je symbol, vytvorený pre určitý magický účel.

Nový!!: Vedomie a Sigilum (mágia) · Pozrieť viac »

Skandha

Skandha (-sanskritský kmeň; sanskritský nominatív: skandhah; pálijský kmeň: khandha, pálijský nominatív: khandhó) je bytostná zložka, ktorá tvorí tzv.

Nový!!: Vedomie a Skandha · Pozrieť viac »

Skúsenosť (filozofia)

Skúsenosť (filozofia) je manifestácia sveta v ľudskom vedomí.

Nový!!: Vedomie a Skúsenosť (filozofia) · Pozrieť viac »

Sociálna adaptácia

Sociálna adaptácia alebo adjustácia alebo zriedkavo adjustment je interakčný proces odohrávajúci sa medzi subjektom adaptácie (jedinec, sociálny útvar) a sociálnym prostredím, ktorým sa subjekt adaptácie vyrovnáva s novými alebo zmenenými faktormi sociálneho prostredia, a do tohto prostredia sa začleňuje.

Nový!!: Vedomie a Sociálna adaptácia · Pozrieť viac »

Solipsizmus

Solipsizmus je filozofické učenie, ktoré uznáva Ja a jeho zážitky za jedinú skutočnosť, všetko ostatné sú len predstavy Ja.

Nový!!: Vedomie a Solipsizmus · Pozrieť viac »

Somnolencia

Somnolencia je prvý, najľahší stupeň kvantitatívnej poruchy (tzv. zastretého) vedomia.

Nový!!: Vedomie a Somnolencia · Pozrieť viac »

Sopor

Sopor je druhý stupeň kvantitatívnej poruchy (tzv. zastretého) vedomia, ťažší než somnolencia, ľahší než kóma.

Nový!!: Vedomie a Sopor · Pozrieť viac »

Spoločenské vedomie

Spoločenské vedomie je vedomie spoločnosti v podobe spoločných názorov a spoločnej vôle ku konaniu; duchovná stránka života spoločnosti.

Nový!!: Vedomie a Spoločenské vedomie · Pozrieť viac »

Spomínanie

Spomínanie je akt, ktorým sa prvok minulosti vracia (za prispenia vôle alebo bez nej) do vedomia subjektu.

Nový!!: Vedomie a Spomínanie · Pozrieť viac »

Staroveká indická filozofia

Staroveká indická filozofia je prvá veľká etapa vývinu indickej filozofie, v ktorej sa zvykne vyčleňovať filozofia védskeho obdobia (15. storočie pred Kr. – 6. storočie pred Kr.) a staršia filozofia klasického či brahmansko-budhistického obdobia (6. storočie pred Kr. – 10. storočie po Kr.). Na ňu nadväzuje druhá etapa vývinu indickej filozofie – Poklasická indická filozofia.

Nový!!: Vedomie a Staroveká indická filozofia · Pozrieť viac »

Strychnín

Strychnín je zložitý, bezfarebný steroidný alkaloid vyskytujúci sa v semenách rastliny strychnínovník indický (Strychnos nux-vomica L.). V semenách sa taktiež nachádza obdobný alkaloid brucín, ktorý má podobné, ale slabšie účinky.

Nový!!: Vedomie a Strychnín · Pozrieť viac »

Subjekt ľudskej činnosti

Subjekt ľudskej činnosti je jeden z podstatných rozmerov človeka tvorený tým, čo je v človeku vedomým činiteľom pretvárajúcim prírodu, dejiny a vlastné vedomie.

Nový!!: Vedomie a Subjekt ľudskej činnosti · Pozrieť viac »

Subjektívny duch

Subjektívny duch je podľa G. W. F. Hegela prvé štádium vývinu ducha, ktorý sa vynára z prírody najprv v podobe duše, ktorá prechádza do podoby vedomia; prvé štádium vývinu ducha napokon vyúsťuje do dialektického zjednotenie duše a vedomia v podobe teoretického ducha, praktického ducha a slobodného ducha.

Nový!!: Vedomie a Subjektívny duch · Pozrieť viac »

Transcendentálna meditácia

Transcendentálna meditácia je technika celkového uvoľnenia zameraná na ducha a spočívajúca v odpútaní sa od zmyslových a pohybových podnetov, pričom sa meditujúci v priebehu koncentrácie na určité slová (mantry) dostáva až do stavu zmeneného vedomia.

Nový!!: Vedomie a Transcendentálna meditácia · Pozrieť viac »

Transcendentálny idealizmus

Immanuel Kant (1724 – 1804), tvorca hlavnej a prvotnej koncepcie transcendentálneho idealizmu. Transcendentálny idealizmus je Kantov kritický idealizmus a idealizmus jeho pokračovateľov.

Nový!!: Vedomie a Transcendentálny idealizmus · Pozrieť viac »

Transcenzus

Transcenzus je prechod od subjektívneho k objektívnemu, vyjdenie zo sféry vedomia do sféry objektívneho sveta.

Nový!!: Vedomie a Transcenzus · Pozrieť viac »

Tranz

Tranz je zmenený stav vedomia, v ktorom sa subjekt z väčšej časti alebo aj úplne odpája od svojho každodenného ja, stráca vedomie o čase a mieste, a dokonca i svoju vlastnú identitu, takže ním môže prestúpiť celkom iná identita.

Nový!!: Vedomie a Tranz · Pozrieť viac »

Tvarové rozlíšenie

Tvarové rozlíšenie je podľa Jeana Piageta zmyslové rozlíšenie (diskriminácia) i motorická diferenciácia.

Nový!!: Vedomie a Tvarové rozlíšenie · Pozrieť viac »

Um

Um je schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.

Nový!!: Vedomie a Um · Pozrieť viac »

Uvedomenie

Uvedomenie je sprítomnenie niečoho vo vedomí.

Nový!!: Vedomie a Uvedomenie · Pozrieť viac »

Vôľa (vlastnosť)

Vôľa je schopnosť človeka vykonávať chcenú, zamýšľanú a naplánovanú činnosť, tzv.

Nový!!: Vedomie a Vôľa (vlastnosť) · Pozrieť viac »

Význam

Význam je poľudšťujúca prítomnosť sveta/nejakej entity v našom vedomí.

Nový!!: Vedomie a Význam · Pozrieť viac »

Význam mena

Význam mena je poľudšťujúca prítomnosť toho, čo meno označuje, vo vedomí.

Nový!!: Vedomie a Význam mena · Pozrieť viac »

Význam slova

Význam slova je základná jazyková obsahová jednotka; entita žijúca vo vedomí ľudí istej spoločnosti a vymedzujúca správne používanie príslušného slova.

Nový!!: Vedomie a Význam slova · Pozrieť viac »

Významové dianie

Významové dianie je podproces procesu poľudšťujúceho manifestovania sa sveta vo vedomí alebo bytí človeka.

Nový!!: Vedomie a Významové dianie · Pozrieť viac »

Vedomosť

Vedomosť môže byť.

Nový!!: Vedomie a Vedomosť · Pozrieť viac »

Vedomosti

Vedomosti (podľa KSSJ sa jednotné číslo – teda vedomosť – nepoužíva, podľa staršieho Peciarovho Slovníka slovenského jazyka sa používa) sú učením osvojené poznatky, čiže zapamätané a pochopené fakty alebo vzťahy medzi faktami (v podobe napríklad pojmu, pravidla, poučky, zákona, vzorca, značky a pod.), najmä ak sa v nich odráža poznanie objektívnej skutočnosti vo vedomí toho, kto si ich osvojil.

Nový!!: Vedomie a Vedomosti · Pozrieť viac »

Vnímanie

Vnímanie (iné názvy: zmyslové vnímanie, percepcia, percipovanie) je nadobúdanie vnemov vo vedomí prostredníctvom zmyslov; psychický poznávací proces, utváranie sa vnemu pri odzrkadľovaní sa objektov, javov a procesov vonkajšieho sveta a vnútorného sveta vo vedomí prostrednictvom zmyslových orgánov.

Nový!!: Vedomie a Vnímanie · Pozrieť viac »

Vorlon

Vorlon je prislušník fiktívnej mimozemskej rasy z vedecko-fantastického seriálu Babylon 5.

Nový!!: Vedomie a Vorlon · Pozrieť viac »

Vytesnenie (psychológia)

Vytesnenie alebo represia alebo vytlačenie alebo nesprávne potlačenie (z nem. Verdrängung) je obranný mechanizmus, ktorý vylučuje podnet, vyvolávajuci napätie a nepokoj z vedomia; proces, ktorý vyčleňuje špecifické psychologické činnosti alebo obsahy z vedomia, zo systému vedomého vnímania.

Nový!!: Vedomie a Vytesnenie (psychológia) · Pozrieť viac »

Záporné číslo

Záporné číslo je číslo menšie než nula.

Nový!!: Vedomie a Záporné číslo · Pozrieť viac »

Zmyslovosť

Zmyslovosť je jedna zo schopností v oblasti poznania prijímať pocity ako funkcie zmyslov, prostredníctvom ktorých dochádza ku kontaktu s telesným a telesne vnímateľným svetom.

Nový!!: Vedomie a Zmyslovosť · Pozrieť viac »

Zmysluplnosť

Zmysluplnosť je naplnenosť zmyslom ako poľudšťujúcou prítomnosťou sveta v ľudskom vedomí alebo v bytí človeka, matie zmyslu, spiritualizovanosť.

Nový!!: Vedomie a Zmysluplnosť · Pozrieť viac »

Zoznamy základných filozofických tém

Nasledujúci zoznam slúži ako prehľadný sprievodca základnými témami vo filozofii.

Nový!!: Vedomie a Zoznamy základných filozofických tém · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Štruktúra vedomia.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »