Obsah
41 vzťahy: Akrécia (astronómia), Atóm, Červený trpaslík, Barnardova hviezda, Biely trpaslík, Edward Teller, Fine-tuned universe, Hans Bethe, Hélium, Hnedý podtrpaslík, Hviezda, Jadro Slnka, Jadrový reaktor, John von Neumann, Julius Robert von Mayer, Kolonizácia Mesiaca, Konštanta jemnej štruktúry, Konvektívna zóna, Neutrónová hviezda, Oblasť žiarivej rovnováhy, Oktant (súhvezdie), Planéta, Plazma (fyzika), Plazmová hviezda, Podobor, Pozostatok supernovy, Protohviezda, Proxima Centauri, Severná koruna, Slnečná sústava, Slnko, Supernova, Túlavá planéta, Teplo, Tesná dvojhviezda, TRAPPIST-1, Vývoj hviezdy, Vznik a vývoj slnečnej sústavy, Vznik hviezdy, Záblesk gama žiarenia, Zoznam fyzikálnych článkov/T.
Akrécia (astronómia)
Akrécia alebo narastanie je gravitačný proces, ktorým sa formujú telesá ako planéty a hviezdy z prachu a plynu.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Akrécia (astronómia)
Atóm
hélia. V jadre sú viditeľné dva protóny a dva neutróny, obiehajú ho dva elektróny. Atóm hélia Model Ernesta Rutherforda Atómy zlata Atóm (grec. άτομον – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Atóm
Červený trpaslík
Umelcova predstava červeného trpaslíka. Červené trpaslíky tvoria väčšinu všetkých hviezd. extrasolárnej planéty obiehajúcej okolo červeného trpaslíka Červený trpaslík je malá a relatívne chladná hviezda hlavnej postupnosti neskorého spektrálneho typu K alebo M.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Červený trpaslík
Barnardova hviezda
Barnardova hviezda je hviezda v súhvezdí Hadonos, ktorá má zo všetkých hviezd najrýchlejší vlastný pohyb po oblohe (10,34 " za rok).
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Barnardova hviezda
Biely trpaslík
Sírius A a Sírius B planétarnych hmlovinách (ako napríklad v tejto NGC 246) je často vo vnútri biely trpaslík Biely trpaslík (trpaslík je tu neživotné slovo, preto je v mn. čísle biele trpaslíky, nie bieli trpaslíci) je astronomický objekt, ktorý vznikne po skončení existencie hviezdy s malou alebo strednou hmotnosťou.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Biely trpaslík
Edward Teller
Edward Teller (* 15. január 1908, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko – † 9. september 2003, Stanford, Kalifornia, USA) bol americký fyzik maďarsko-židovského pôvodu.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Edward Teller
Fine-tuned universe
Fine-tuned universe (-po anglicky; doslova doladený vesmír, jemne vyladený vesmír; obyčajne prekladané ako jemne vyladený vesmír, presne nastavený vesmír) Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty a existenciu zložitého života v ňom.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Fine-tuned universe
Hans Bethe
Hans Albrecht Bethe (* 2. júl 1906, Štrasburg, Francúzsko – † 6. marec 2005, Ithaca, New York, USA) bol nemecký fyzik, jeden z najvýznamnejších 20. storočia.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Hans Bethe
Hélium
Hélium (zo) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku He a protónové číslo 2.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Hélium
Hnedý podtrpaslík
Slnko, hnedý podtrpaslík a Jupiter Hnedý podtrpaslík alebo hnedý trpaslík s hmotnosťou planéty je astronomický objekt vytvorený rovnakým spôsobom ako hviezdy a hnedí trpaslíci (t.j. prostredníctvom kolapsu oblaku plynu), ale ktorý má hmotnosť pod limitom termojadrovej fúzie deutéria (asi 13 hmotností Jupitera).
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Hnedý podtrpaslík
Hviezda
hviezdokope M41 Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Hviezda
Jadro Slnka
vnútorná stavba Slnka a jeho jadro Jadro Slnka je centrálna časť Slnka, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Jadro Slnka
Jadrový reaktor
Jadro reaktora CROCUS - malého jadrového reaktora používaného na výskum v EPFL vo Švajčiarsku. Základná bloková schéma jadrovej elektrárne Jadrový reaktor je zariadenie, ktoré slúži na spustenie a riadenie jadrovej reťazovej reakcie.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Jadrový reaktor
John von Neumann
John von Neumann (po maďarsky Neumann János, po nemecky Johann von Neumann) (* 28. december 1903, Budapešť, Maďarsko – † 8. február 1957, Washington, USA) bol maďarský matematik židovského pôvodu, ktorý značnou mierou prispel k vedným odborom ako sú kvantová fyzika, funkcionálna analýza, teória množín, ekonomika, informatika, numerická analýza, hydrodynamika, štatistika a mnoho ďalších matematických disciplín.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a John von Neumann
Julius Robert von Mayer
Julius Robert von Mayer (* 25. november 1814, Heilbronn - † 20. marec 1878, Heilbronn) bol nemecký lekár a fyzik, jeden zo zakladateľov termodynamiky.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Julius Robert von Mayer
Kolonizácia Mesiaca
Umelecká predstava lunárnej základne Kolonizácia Mesiaca je možné vytvorenie trvalej ľudskej prítomnosti na Mesiaci.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Kolonizácia Mesiaca
Konštanta jemnej štruktúry
Konštanta jemnej štruktúry, zvyčajne označovaná gréckym písmenom \alpha, je základnou fyzikálnou konštantou, ktorá charakterizuje silu elektromagnetickej interakcie.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Konštanta jemnej štruktúry
Konvektívna zóna
Konvektívna zóna je vrstva Slnka (prípadne akejkoľvek inej hviezdy hlavnej postupnosti) nachádzajúca sa medzi oblasťou žiarivej rovnováhy a fotosférou.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Konvektívna zóna
Neutrónová hviezda
Magellanovom mračne. Neutrónová hviezda je vesmírny objekt s extrémnou hustotou, ktorý je výsledkom výbuchu supernovy typu II, v niektorých prípadoch aj typu Ic či Ib. Ide o degenerovaný pozostatok hviezdneho jadra, ktorý je zložený z neutrónov (subatomárnych častíc s neutrálnym nábojom) a predstavuje záverečné štádium vývoja hmotných hviezd.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Neutrónová hviezda
Oblasť žiarivej rovnováhy
Oblasť žiarivej rovnováhy alebo vrstva žiarivej rovnováhy je vnútorná časť Slnka, ktorá leží medzi jadrom a konvektívnou vrstvou.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Oblasť žiarivej rovnováhy
Oktant (súhvezdie)
Oktant (lat. Octans) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Oktant (súhvezdie)
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Planéta
Plazma (fyzika)
Plazmová lampa, ilustrujúca zložitejší fenomén plazmy vrátane ''filamentácie'' Plazma je vysoko ionizovaný plyn, zložený z iónov, elektrónov (a prípadne neutrálnych atómov a molekúl), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou).
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Plazma (fyzika)
Plazmová hviezda
Dvojhviezda tvorená plazmovou a degenerovonou dvojhviezdou - Sírius Plazmová hviezda je hviezda, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie a teda v nej vzniká elektromagnetické žiarenie.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Plazmová hviezda
Podobor
Podobor je trieda hviezd, ktoré sú jasnejšie ako hviezdy hlavnej postupnosti alebo trpaslíky, ale nie také jasné ako obry.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Podobor
Pozostatok supernovy
Pozostatok Keplerovej supernovy, SN 1604. 1987A Pozostatok supernovy alebo zvyšok supernovy je materiál, ktorý za sebou zanechal gigantický výbuch hviezdy nazvaný supernova.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Pozostatok supernovy
Protohviezda
tmavú hmlovinu, ktorá zárodok hviezdy spravidla obklopuje. Protohviezda alebo prahviezda je obdobie vývoja hviezdy po tom, ako oblaky vodíka a hélia začali kontrakciu a predtým, ako hviezda dosiahla hlavnú postupnosť.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Protohviezda
Proxima Centauri
Proxima Centauri na zábere HST Proxima Centauri (alebo Alfa Centauri C), niekedy aj V 645 Centauri je najbližšia hviezda k slnečnej sústave.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Proxima Centauri
Severná koruna
Severná koruna (Corona Borealis) je malé severné súhvezdie, ktorého najjasnejšie hviezdy tvoria kruhový oblúk.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Severná koruna
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Slnečná sústava
Slnko
Slnko je centrálna hviezda slnečnej sústavy a jediná hviezda tejto planetárnej sústavy.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Slnko
Supernova
Zvyšky Keplerovej supernovy, SN 1604 SN1994D Termín supernova sa vzťahuje na niekoľko typov hviezdnych explózií, ktorými vznikajú extrémne jasné objekty zložené z plazmy, ktorých jasnosť potom v priebehu týždňov či mesiacov opäť o mnoho radov klesá.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Supernova
Túlavá planéta
Umelecká predstava túlavej planéty Túlavá planéta (alebo medzihviezdna planéta alebo nomádska planéta) je vesmírny objekt veľkosti planéty, ktorý neobieha okolo žiadnej hviezdy.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Túlavá planéta
Teplo
Teplo alebo (mimo fyziky aj) tepelná energia je vnútorná energia, ktorú teleso príjme, alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene inému telesu.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Teplo
Tesná dvojhviezda
Schéma troch základných systémov tesných dvojhviezd: oddelených, polodotykových a dotykových (kontaktných) Tesná dvojhviezda je sústava dvoch veľmi blízkych hviezd, ktoré vzájomným gravitačným pôsobením deformujú svoj tvar.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Tesná dvojhviezda
TRAPPIST-1
Umelecká predstava hviezdy a planetárneho systému Trappist-1, tiež známa pod označením 2MASS J23062928-0502285, je mimoriadne chladný červený trpaslík, hviezda spektrálnej triedy M8V.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a TRAPPIST-1
Vývoj hviezdy
M33. Vývoj hviezd je proces zmien, ktorými hviezda prejde počas svojej existencie, od svojho vzniku až po zánik.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Vývoj hviezdy
Vznik a vývoj slnečnej sústavy
protoplanetárnom disku Vznik a vývoj slnečnej sústavy je súbor procesov, ktorými sa sformovali telesá slnečnej sústavy do dnešnej podoby.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Vznik hviezdy
Hmlovina M42 – hviezdotvorná hmlovina Globuly v hmlovine IC 2944 mladé hviezdy vzniknuté v hmlovine v Orióne Tento článok sa zaoberá procesom vzniku hviezd.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Vznik hviezdy
Záblesk gama žiarenia
čiernej diery. Premenu na čiernu dieru sprevádza záblesk gama žiarenia. Záblesk gama žiarenia, vzplanutie gama žiarenia alebo GRB (z anglického Gamma ray burst) je prudký záblesk gama žiarenia na oblohe.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Záblesk gama žiarenia
Zoznam fyzikálnych článkov/T
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Termonukleárna reakcia a Zoznam fyzikálnych článkov/T
Známy ako Termojadrová fúzia, Termojadrová reakcia, Termojadrová syntéza, Termonukleárna fúzia, Termonukleárna syntéza.