Otvoriť v Google MapsObsah
108 vzťahy: Abovská župa, Artikulárny kostol, Autonómne Slovensko, Šarišská župa (Uhorsko), Župa (Uhorsko po roku 1849), Časárovo povstanie, Čákiovci, Bazilika svätého Jakuba (Levoča), Betlanovce, Bohušovci, Confessio Pentapolitana, Daniel Fischer (lekár), Dejiny Košíc, Dionýz Reismayer, Dolný Smokovec, Drugetovci, Eduard Žedéni, Fridrich David Fuchs, Gustav Hoepfner (1833 – 1900), Habáni, Historické župy na Slovensku, Hnilec (obec), Horný Smokovec, Imrich Fest, Imrich Zápoľský, Ján Bocatius, Ján Jiskra z Brandýsa, Ján Kos, Ján Ludvigh, Ján Maleter, Ján S. Vančo, János Richter, Józef Stolarczyk, Jozef Hardonyi, Juraj Buchholtz (1643), Justovci, Karol I. (Uhorsko), Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula), Kežmarské Žľaby, Kláštorisko, Košická univerzita, Košický samosprávny kraj, Kolačkov, Komitát, Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách), Konrád Gaal, Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci, Levoča, Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia, Levočská pätka, ... Rozbaliť index (58 viac) »
Abovská župa
Abovsko-turnianska župa na juhovýchode Slovenska v rokoch 1919 – 1922 Abovská župa resp.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Abovská župa
Artikulárny kostol
Hronsek, artikulárny kostol Istebné, interiér artikulárneho kostola Istebné, artikulárny kostol Istebné, interiér artikulárneho kostola Kežmarok, artikulárny kostol Kežmarok, interiér artikulárneho kostola Leštiny, artikulárny kostol Svätý Kríž, artikulárny kostol Svätý Kríž, interiér artikulárneho kostola Artikulárny kostol je sakrálna stavba, postavená na základe artikúl (článkov) prijatých v roku 1681 na šopronskom sneme, ktoré umožnili výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Artikulárny kostol
Autonómne Slovensko
Slovenská vlajka používaná v septembri v roku 1848, so znakom Uhorska, ktorým chceli Slovenskí predstavitelia vyjadriť, že sa nechcú odtrhnúť od Uhorska Autonómne Slovensko alebo Slovenské autonómne územie bolo nezávisle spravované slovenské územie,Kutláková, M.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Autonómne Slovensko
Šarišská župa (Uhorsko)
Šarišská župa resp.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Šarišská župa (Uhorsko)
Župa (Uhorsko po roku 1849)
Uhorska po roku 1882 Župa (vármegye, comitatus, Gespanschaft/Komitat) je v modernej slovenskej historiografii slovenský názov územnosprávnych (administratívno-územných) jednotiek štátnej správy v Uhorsku v rokoch 1849 – 1918.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Župa (Uhorsko po roku 1849)
Časárovo povstanie
Časárovo povstanie alebo (staršie) Császárovo povstanie bolo roľnícke povstanie v Uhorsku, ktoré sa odohrávalo na východnom Slovensku a severnom Maďarsku (vtedajšia Abovská, Boršodská, Turnianska, Zemplínska, Šarišská, Gemerská a Spišská stolica) v rokoch 16311632.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Časárovo povstanie
Čákiovci
Štefan de Csáky, gróf, kráľovský taverník, 1648 Kapušiansky hrad Ladislav Csáky, gróf 1658 Čákiovci (starší slovenský pravopis: Čákyovci, Csákyovci, Csakyovci, Csákiovci; základný tvar: Čáki, starší slovenský pravopis: Čáky, Csáky, Csaky, Csáki; po latinsky: Csáky, Chaky, Cháky, Csáki, Csaki, Chaki, de Chak, de Chák; po maďarsky Csáky; predikát: v slovenskej podobe z Cheresigu (a z Adrianu), v latinsko-maďarskej podobe de Kőrösszeg (et Adorján))Csáky.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Čákiovci
Bazilika svätého Jakuba (Levoča)
Bazilika svätého Jakuba je gotická sakrálna stavba v okresnom meste Levoča v Prešovskom kraji.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Bazilika svätého Jakuba (Levoča)
Betlanovce
Betlanovce sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Betlanovce
Bohušovci
Bohušovci (staršie tiež Bohuss, Bohus alebo Bohusch) sú starý uhorský šľachtický rod, ktorý odvodzuje svoj pôvod od Behara, syna Samuela, ktorému roku 1231 daroval kráľ Ondrej II. za preukázanie služieb na Zvolenskom zámku lesnaté neosídlené územie na Liptove.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Bohušovci
Confessio Pentapolitana
Confessio Pentapolitana (v plnom znení Confessio Christianae doctrinae quinque regiarum liberarumque civitatum in Hungaria superiore, Cassoviae, Leutschoviae, Bartahae, Epperiessini, ac Cibinii.) bolo evanjelické vierovyznanie pre päť východoslovenských miest (Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov), zostavené v septembri 1549 rektorom bardejovskej školy Leonardom Stöckelom, ktorý bol študentom a priateľom Filipa Melanchtona.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Confessio Pentapolitana
Daniel Fischer (lekár)
Daniel Fischer (* 9. november 1695, Kežmarok – † 18. september 1746, Kežmarok) bol slovenský prírodovedec a lekár.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Daniel Fischer (lekár)
Dejiny Košíc
Dejiny Košíc sú dejinami druhého najväčšieho mesta Slovenska, metropoly Východného Slovenska, niekdajšieho hlavného mesta Horného Uhorska, hlavného strediska protihabsburských stavovských povstaní a zároveň sídelného mesta sedmohradských kniežat, protitureckej pevnosti, medzinárodnej kupeckej metropoly a druhého slobodného kráľovského mesta stredovekého Uhorska.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Dejiny Košíc
Dionýz Reismayer
Dionýz Reismayer (iné mená pozri nižšie; * asi koniec 17. alebo začiatok 18. storočia† asi pred 5. októbrom 1767) bol rakúsky rezbársky majster a sochár činný najmä na Spiši a v Bratislave.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Dionýz Reismayer
Dolný Smokovec
Dolný Smokovec je kúpeľná osada a miestna časť mesta Vysoké Tatry.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Dolný Smokovec
Drugetovci
Drugeth de Homonna Gabriel 1551 Zalskej stolice župan Drugetovci (staršie Drugethovci alebo Drughetovci, maď. Drugethok, Drugeth család) sú šľachtický rod francúzsko-neapolského pôvodu zo Salerna pri Neapole.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Drugetovci
Eduard Žedéni
Eduard Žedéni (vl. menom Eduard Pfannschmidt de Leuchovia; * 21. marec 1804, Levoča – † 20. február 1879, Budapešť) bol uhorský politik, poslanec uhorského snemu a dištriktuálny dozorca luteránskej cirkvi.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Eduard Žedéni
Fridrich David Fuchs
Fridrich David Fuchs (* 31. december 1799, Levoča – † 6. október 1874, Levoča) bol geodet, aktívny organizátor a funkcionár Uhorského karpatského spolku, znalec a propagátor Vysokých Tatier, zakladateľ priemyselných podnikov na Spiši, plodný spisovateľ, autor prvého širokospektrálneho turistického sprievodcu po Vysokých Tatrách.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Fridrich David Fuchs
Gustav Hoepfner (1833 – 1900)
Gustav Hoepfner st. (* 20. december 1833, Annaberg† 31. október 1900, Viedeň) bol finančník, podporovateľ turizmu a kúpeľníctva v Uhorsku a najmä vo Vysokých Tatrách.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Gustav Hoepfner (1833 – 1900)
Habáni
Habánska keramika Habáni je názov novokrstenských skupín z Nemecka, ktoré žili v novoveku na južnej Morave (cca 15261622) a na Slovensku (cca 1529 – 18./20. storočie), kde sa uchýlili pred prenasledovaním v západnej Európe (na Slovensku neskôr aj pred prenasledovaním na Morave).
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Habáni
Historické župy na Slovensku
Župy na území Slovenska po roku 1882 Tento článok sa zaoberá vývojom komitátov, stolíc a žúp na území Slovenska.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Historické župy na Slovensku
Hnilec (obec)
Hnilec je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Hnilec (obec)
Horný Smokovec
Horný Smokovec je tatranská osada, situovaná východne od križovatky Cesty slobody s cestou od Popradu, smerom na Tatranskú Lomnicu.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Horný Smokovec
Imrich Fest
Imrich Fest (* 3. november 1817, Spišské Podhradie – † 11. marec 1883, Budapešť) bol uhorský politik, viceguvernér Rakúsko-uhorskej banky.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Imrich Fest
Imrich Zápoľský
Rodový erb Imrich Zápoľský (* ? - † 12. september 1487) bol uhorský krajinský hodnostár, magnát, vojvodca, dedičný spišský župan, šarišský a oravský župan, hlavný kapitán Horného Uhorska, bán Dalmácie a Chorvátska, vládca Bosny a bán Slavónie.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Imrich Zápoľský
Ján Bocatius
Prvá strana textu Bocatiovho diela Hungaridos libri poematum V Ján Bocatius (iné mená: Ján Bock, Ján Bogac, Ján Bogas, Ján Bogáthy, Jan Bok; * 25. december 1569, Wetschau, Nemecko – † 31. október 1621, Uherský Brod) bol uhorský humanistický básnik nemeckého (resp.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Ján Bocatius
Ján Jiskra z Brandýsa
Ján Jiskra (z Brandýsa) (* asi 1400 – † asi 1469) bol český žoldnier, vojvodca, stratég a diplomat.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Ján Jiskra z Brandýsa
Ján Kos
Ján Kos (nesprávny zápis priezviska: Tros) bol skriptor, ktorý žil v prvej polovici 15. storočia.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Ján Kos
Ján Ludvigh
Ján LudvighLUDVIGH, Ján.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Ján Ludvigh
Ján Maleter
Ján Maleter (iné zápisy: Malleter alebo Milleter; * 15. august 1691, Spišská Nová Ves†7. marec 1755, tamže) bol mestský, stoličný a osobný lekár spišského starostu Teodora Konštantína Lubomirského v Spišskej Novej Vsi.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Ján Maleter
Ján S. Vančo
Ján S. Vančo (* 13. september 1890, Plavnica – † 5. december 1975, Plavnica) bol slovenský legionár, roľník, statkár a politik v období medzivojnového Česko-Slovenska a Slovenského štátu.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Ján S. Vančo
János Richter
János Richter (* 8. február 1872, Spišská Nová Ves† 18. máj 1934, Komárno) bol rímskokatolícky kňaz a politik maďarskej národnosti na Slovensku v období Uhorska a medzivojnového Česko-Slovenska.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a János Richter
Józef Stolarczyk
Józef Stolarczyk (* 12. február 1816, Wysoka pri Jordanówe, Poľsko† 6. júl 1893, Zakopané, Poľsko) bol známy poľský horolezec, prvý rektor a prepošt Zakopaného.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Józef Stolarczyk
Jozef Hardonyi
Jozef Hardonyi (pôvodné priezvisko - Hardoník) (* cca 1863, Spiš - † 1948, Banská Štiavnica, Slovensko) bol organár.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Jozef Hardonyi
Juraj Buchholtz (1643)
Juraj Buchholtz, Georgius Buchholtz, Georg Buchholtz, (* 1. máj 1643, Sabinov† 11. máj 1724, Veľká Lomnica) bol slovenský evanjelický kňaz, senior spišských miest, literát, horolezec a notár.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Juraj Buchholtz (1643)
Justovci
Justovci (iné názvy: Juštovci, starší pravopis: Justhovci Rod Justh z Necpál; základný tvar: Just, Jušt, staršie Justh; maď. Justh) bol uhorský zemiansky rod.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Justovci
Karol I. (Uhorsko)
Karol I. Róbert z Anjou (* 1288, Neapol – † 16. júl 1342, Vyšehrad) bol uhorský kráľ v rokoch 1301/1307/13081342.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Karol I. (Uhorsko)
Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)
Katedrála svätého Martina je rímskokatolícka katedrála v Spišskej Kapitule, miestnej časti mesta Spišské Podhradie v okrese Levoča.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)
Kežmarské Žľaby
Kežmarské Žľaby sú neveľká osada na Slovensku a jedno z katastrálnych území mesta Vysoké Tatry.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Kežmarské Žľaby
Kláštorisko
Kláštorisko (iné názvy: Skala útočisťa - lat. Lapis Refugii, Strážny vrch - lat. Mons Speculationis) je ruina kartuziánskeho kláštora nachádzajúca sa na Spiši, v Slovenskom raji, v katastri obci Letanovce, v nadmorskej výške.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Kláštorisko
Košická univerzita
NOS LEO POLDVS VNIVERSITAS CASSOVIENSIS - pamätná tabuľa Košickej univerzity Hlavnej ulici Košická univerzita (lat. Universitas Cassoviensis) bola univerzita protireformačného zamerania založená v Košiciach v roku 1657.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Košická univerzita
Košický samosprávny kraj
Logo používané do roku 2020 ŠKV – 1 kreslo Hlavné priečelie Úradu Košického samosprávneho kraja Tokajská pivnica Zádielska tiesňava Kaplnka sv. Michala v Košiciach Košickom kraji Košický samosprávny kraj (KSK) je jeden z ôsmich samosprávnych krajov Slovenska.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Košický samosprávny kraj
Kolačkov
Kolačkov je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa, v Prešovskom kraji.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Kolačkov
Komitát
Komitát (iné názvy: kráľovský komitát, hradské španstvo, kráľovská župa) je v slovenskej historiografii spätné označenie pre prvú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od konca 10.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Komitát
Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Končistá je najvyšší vrchol v južnom vedľajšom hrebeni Popradského Ľadového štítu vo Vysokých Tatrách.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Konrád Gaal
Konrád Gaal (iné mená pozri nižšie; * asi prvá tretina 14. storočia, Eberswalde/Brandenbursko† asi 1380, Spišská Nová Ves) bol prvý známy zvonolejársky a kovolejársky majster nemeckého pôvodu na Spiši.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Konrád Gaal
Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci
Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi je gotická sakrálna stavba v obci Plešivec v rožňavskom okrese v Košickom kraji.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci
Levoča
Veduta Levoče z roku 1618 Levoča je okresné mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Levoča
Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia (angl. Levoča, Spiš Castle and the associated cultural monuments) je názov súboru kultúrnych pamiatok na Východnom Slovensku, ktorý bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako kultúrne dedičstvo v roku 1993 v Cartagene.Toto územie bolo na 33.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Levočská pätka
Levoči Levočská pätkaBibiana Pomfyová.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Levočská pätka
Lysá Poľana
Lysá Poľana (Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1: 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.) je osada Tatranskej Javoriny na severnom okraji Vysokých Tatier.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Lysá Poľana
Malé Spišské pleso
Malé Spišské pleso je pleso patriace do skupiny Päť Spišských plies v Malej Studenej doline vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Malé Spišské pleso
Martin Podkonický
Martin Podkonický (* 8. marec 1709, Ľubietová – † 13. marec 1771, Banská Bystrica) bol slovenský výrobca organov.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Martin Podkonický
Nižné Spišské pleso
Nižné Spišské pleso je najnižšie položeným plesom zo skupiny Piatich spišských plies.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Nižné Spišské pleso
Nová Polianka (Vysoké Tatry)
Nová Polianka je osada na Slovensku a jedna z mestských častí mesta Vysoké Tatry Osada leží v katastrálnom území Starý Smokovec, ktorý je ako mestská časť a súčasne osada sídlom mesta Vysoké Tatry.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Nová Polianka (Vysoké Tatry)
Nový Smokovec
Nový Smokovec tvorí juhozápadnú časť trojice Smokovcov pri Ceste slobody, na úbočí Slavkovského štítu.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Nový Smokovec
Okoličániovci
Erb rodiny Okoličániovcov Okoličániovci (dobovo: Akalichnai, Okolichnay, Okolicsány, Okolicsányi, Okoliczanyi, Okoličáni, Okoličianský) sú jeden z významných a pôvodných liptovských šľachtických rodov.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Okoličániovci
Olaf Engelholm
Olaf Engelholm (iné zápisy mena: Olaf Lorentz Engelholm, Vavrinec; * 2. polovica 17. storočia† po 9. júne 1709, Liptovský Svätý Mikuláš) bol barokový umelecký stolár a sochár, ktorý žil a pôsobil na Spiši.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Olaf Engelholm
Omodej Aba
Pečať palatína Omodeja Abu: v trojuholníkovom štíte erb rodu Aba. Kruhový nápis: †S(igillum)•OMODEI PALATINI DE GENERE OBA. Omodej Aba (* ? – † 5. september 1311, Košice) bol krajinský sudca v Košiciach a uhorský palatín, zakladateľ rodu Omodejovcov.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Omodej Aba
Päť spišských plies
Päť spišských plies Päť spišských plies je súbor piatich plies rôznej veľkosti nachádzajúcich sa v závere Malej Studenej doliny v blízkosti Téryho chaty.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Päť spišských plies
Peter Gallicus
Peter Gallicus (iné mená pozri nižšie; * asi 1290, Siena† asi 1336/1355, ?) bol sienský rytec a zlatník pôsobiaci na neapolskom i medzi rokmi 13241336 na uhorskom kráľovskom dvore.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Peter Gallicus
Plaveč (okres Stará Ľubovňa)
Plaveč je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Plaveč (okres Stará Ľubovňa)
Podbanské
Podbanské je osada na Slovensku.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Podbanské
Podkarpatská Rus
Podkarpatská Rus je historický názov územia, ktoré sa z prevažnej časti rozkladá na území dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, čiastočne na území dnešného Prešovského a Košického kraja na Slovensku, malou časťou tiež na území Poľska a župy Maramureș v Rumunsku.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Podkarpatská Rus
Porta (daňová jednotka)
Porta bola základná daňová jednotka v Uhorsku počas obdobia feudalizmu.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Porta (daňová jednotka)
Povozník
Povozník alebo staršie furman (z nem. Fuhrmann) alebo staršie voziar/vozár bol v dedinskom prostredí človek, ktorý chodil so záprahom koní alebo volov, na zárobky (napr. na zvláčanie a odvoz dreva, alebo na prevážanie akýchkoľvek nákladov a tovarov).
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Povozník
Povstanie Imricha Tököliho
Povstanie Imricha Tököliho alebo Tököliho povstanie bolo uhorské protihabsburské stavovské povstanie.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Povstanie Imricha Tököliho
Prostredné Spišské pleso
Prostredné Spišské pleso, je pleso zo skupiny Piatich spišských plies.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Prostredné Spišské pleso
Provincia 16 spišských miest
Provincia 16 spišských miest (nem. Provinz der 16 Zipser Städte) bol samosprávny celok spišských miest v rokoch 1778 až 1876.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Provincia 16 spišských miest
Prvé delenie Poľska
Republika oboch národov (Poľsko-litovská únia) po prvom delení ako protektorát Ruského impéria (1773 - 1789) Prvé delenie Poľska sa uskutočnilo v roku 1772 ako prvé z troch delení, ktoré nakoniec ukončili existenciu Republiky oboch národov (Poľsko-litovskej únie) v roku 1795.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Prvé delenie Poľska
Rakovskí
Rakovskí alebo Rakovskovci sú starý turčiansky šľachtický rod so stredovekými koreňmi.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Rakovskí
Rómovia
Rómska vlajka Rómovia (jednotné číslo Róm, ženský rod Rómka; nekodifikovaný ale správnejší tvar: Romovia; slovakizovaný tvar používaný Rómami: Romáci; nesprávny tvar Romo) alebo Cigáni (j.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Rómovia
Región (tradičný, Slovensko)
Región je „oblasť s výskytom javu alebo súboru javov v charakteristickej, preň vlastnej skladbe“.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Región (tradičný, Slovensko)
Rožňava
Strážna veža Rožňavská katedrála Kostol sv. Anny Evanjelický kostol Biskupský úrad a socha Immaculaty Stará radnica Pomník Františky Andrášiovej Pohľad na mesto Rožňava je okresné mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Rožňava
Samuel Matz
Samuel Matz, SJ (* 26. august 1716, Spišské Podhradie/Kláštor pod Znievom † 10. júl 1788, Spišské Podhradie/Spišská Kapitula) bol uhorský jezuita, kňaz, profesor a básnik.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Samuel Matz
Slobodné kráľovské mesto
Slobodné kráľovské mestá boli mestá v Uhorsku, ktoré neboli podriadené župným orgánom príslušnej stolice, mali svoju vlastnú samosprávnu a zákonodarnú moc, ich obyvatelia si prevažne sami volili svojich richtárov a mestské orgány.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Slobodné kráľovské mesto
Slovenské povstanie
Slovenské povstanie alebo slovenské dobrovoľnícke výpravy bolo ozbrojené vystúpenie dobrovoľníckych skupín organizovaných Slovenskou národnou radou so sídlom vo Viedni na severnom území Uhorska v období september 1848 – marec 1849 v rámci Revolúcie 1848 – 1849.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Slovenské povstanie
Smižany
Smižany (iné názvy pozri kapitolu Názov) sú spišská obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Spišská Nová Ves.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Smižany
Spiš (región)
Spišský hrad Poloha Spišu v rámci Slovenska Spiš (Spišský región cestovného ruchu) je jeden zo slovenských regiónov a turistických regiónov.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Spiš (región)
Spišská župa
Spišská župa môže byť.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Spišská župa
Spišská Kapitula
Spišská Kapitula (niekedy označovaná aj: Slovenský Vatikán) bolo cirkevné mestečko a ešte stále je sídlom spišského biskupa i centrom Spišskej diecézy.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Spišská Kapitula
Spišská komora
Hlavnej ulici v Košiciach Spišská komora alebo zriedkavejšie Košická komora (1557 – 1567 Administrácia hornouhorských príjmov) bola finančno-správna inštitúcia poverená správou kráľovských majetkov a vyberaním príjmov v severovýchodnej oblasti Uhorského kráľovstva, označovanej ako Horné Uhorsko, v období rokov 1539/1555/1567-1848.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Spišská komora
Spišská Nová Ves
Spišská Nová Ves (lat. Villa Nova/Noua Civitas, nem. Zipser Neudorf/Neudorf, maď. Szepesújhely alebo Igló, iné názvy pozri kapitolu Názov) je spišské mesto a okresné mesto ležiace v Košickom kraji.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Spišská Nová Ves
Spišský štít
Spišský štít je pekný, zubatý vrchol v rázsoche Lomnického štítu.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Spišský štít
Spišský hrad
Spišský hrad (-normovaný názov; iné názvy: hrad Spiš, zastarano: Spišský zámok) je zrúcanina hradu, ktorá zaberá vrchol travertínovej kopy Spišský hradný vrch.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Spišský hrad
Spišský záloh
Provincia 13 spišských miest. Spišský záloh alebo poľský záloh bolo zálohovanie 34 spišských miest a obcí Poľsku od 8. novembra 1412 do 9. novembra 1772.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Spišský záloh
Spišskosobotská kronika
Spišskosobotská kronika (alebo Szepesszombati krónikának) je po nemecky napísaná kronika z druhej polovici 15. storočia, ktorú objavili v Spišskej Sobote a podľa toho dostala aj meno.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Spišskosobotská kronika
Starý Smokovec
Starý Smokovec je najstaršia tatranská osada a administratívne centrum Vysokých Tatier.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Starý Smokovec
Tatranská Kotlina
Tatranská Kotlina je liečebná osada na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Tatranská Kotlina
Tatranská Lesná
Znak osady Tatranská Lesná Tatranská Lesná je tatranská osada pri Ceste slobody, medzi Horným Smokovcom a Tatranskou Lomnicou.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranská Lomnica je jedno z katastrálnych území mesta Vysoké Tatry, donedávna samostatná obec.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Tatranská Lomnica
Tatranská Polianka
Tatranská Polianka je liečebná osada v ústí Velickej doliny, na juhozápadných úbočiach Slavkovského štítu, vo výške Rozkladá sa na oboch stranách Cesty slobody medzi Starým Smokovcom a Štrbským Plesom.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Tatranská Polianka
Tatranské Matliare
Tatranské Matliare (maď. Tátramatlárháza, Matlárháza, nem. Tatra-Matlarenau, poľ. Tatrzańskie Matlary) sú rekreačná osada a miestna časť mesta Vysoké Tatry.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Tatranské Matliare
Tatranské Zruby
Tatranské Zruby sú osada na Slovensku a jedno z katastrálnych území mesta Vysoké Tatry vo výške.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Tatranské Zruby
Turnianska župa
Turniansky hrad Turnianska župa resp.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Turnianska župa
Tvarožná (okres Kežmarok)
Tvarožná je obec na Slovensku v okrese Kežmarok.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Tvarožná (okres Kežmarok)
Uhorský karpatský spolok
Odznak spolku Uhorský karpatský spolok (UKS),, (po jeho zániku pokračoval v činnosti novozaložený Karpatský spolok) so sídlom v Kežmarku, bol prvou turistickou organizáciou v Uhorsku a na Slovensku.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Uhorský karpatský spolok
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (skr. UPJŠ) je slovenská univerzita so sídlom v Košiciach.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Valasi (severné Karpaty)
Valasi bol ľud pochádzajúci z Valašska, ktorý v 14.17. storočí osídľoval horské časti Slovenska a aj iných krajín (dnes Ukrajina, Poľsko, Sedmohradsko, Srbsko, Morava).
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Valasi (severné Karpaty)
Východoslovenské nárečia
Východoslovenské nárečia (iné názvy: východoslovenský dialekt, makroareál východoslovenských nárečí, východná slovenčina, východoslovenčina, východniarčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Východoslovenské nárečia
Východoslovenské roľnícke povstanie
Pamätník povstania Východoslovenské roľnícke povstanie (iné názvy: cholerové povstanie, sedliacke povstanie) bolo najväčšie protifeudálne povstanie poddaného ľudu na Slovensku.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Východoslovenské roľnícke povstanie
Veľké Spišské pleso
Veľké Spišské pleso, je pleso zo skupiny Piatich spišských plies.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Veľké Spišské pleso
Viliam Druget
kaštieli v Humennom Viliam Druget(h) (* ? - † 1342) bol uhorský palatín z rodu Drugetovcov, v roku 1328 župan Šarišskej župy a o dva roky aj Spišskej a Abovskej.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Viliam Druget
Vyšné Spišské pleso
Vyšné Spišské pleso je najvyššie položeným jazerom zo skupiny Piatich Spišských plies.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Vyšné Spišské pleso
Zoznam geografických článkov/S
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Zoznam geografických článkov/S
Zoznam obcí Spišskej župy
Toto je zoznam obcí ležiacich na území bývalej Spišskej župy.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Zoznam obcí Spišskej župy
Zoznam spišských prepoštov
13.--15. storočie Zoznam spišských prepoštov obsahuje zoznam prepoštov na prepoštskom a neskôr veľprepoštov pri biskupskom stolci v Spišskej Kapitule.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a Zoznam spišských prepoštov
1900 na Slovensku
Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku 1900 na dnešnom území Slovenska, ktoré bolo v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska.
Pozrieť Spišská župa (Uhorsko) a 1900 na Slovensku
Známy ako Spišská stolica, Spišský komitát.