Rýchlejšie ako prehliadači!
13 vzťahy: Antická filozofia, Antický skepticizmus, Cassiodorus, Grécka filozofia, Helenistická filozofia, Iránska filozofia, Novokynizmus, Predsokratovská filozofia, Rímsky eklekticizmus, Staroveké umenie, Stredný platonizmus, Talianska filozofia, Zoznam filozofických hesiel (Q – Z).
Antická filozofia
Antická filozofia zahŕňa filozofiu starovekého Grécka (starogrécka filozofia a helenistická filozofia) a filozofiu starovekého Ríma.
Nový!!: Rímska filozofia a Antická filozofia · Pozrieť viac »
Antický skepticizmus
Antický skepticizmus gr. SKEPTIKOI (z SKEPTESTHAI.
Nový!!: Rímska filozofia a Antický skepticizmus · Pozrieť viac »
Cassiodorus
Cassiodorus po lat. Flavius Magnus Aurelius Cassiodorus Senator (ok. 488 Scylacium (Kalábria) – † asi 583) bol rímsky filozof, encyklopedista, minister gótskeho cisára Teodoricha, významný hodnostár aj za jeho nástupcov.
Nový!!: Rímska filozofia a Cassiodorus · Pozrieť viac »
Grécka filozofia
'''Aristoteles''', vrcholný predstaviteľ klasickej starogréckej filozofie Grécka filozofia je súčasť gréckej kultúry – filozofia, ktorú vytvára grécky národ od antiky až dodnes.
Nový!!: Rímska filozofia a Grécka filozofia · Pozrieť viac »
Helenistická filozofia
Helenistická filozofia (iné názvy: poklasické obdobie gréckej filozofie, helénska filozofia) je etapa antickej filozofie alebo starogréckej filozofie a rímskej filozofie v období počnúc Alexandrom Veľkým (356 - 323 pred Kr. a končiac Augustom a obdobie do konca staroveku (polovica 6. storočia). Grécko stratilo národnú samostatnosť. Namiesto neveľkých mestských štátov nastúpili veľké monarchie, čím sa charakter gréckej spoločnosti radikálne zmenil. Zmenil sa charakter gréckej filozofie. Do popredia sa dostali otázky, ktoré súvisia s postavením človeka v neistých časoch. Filozofi sa sústreďujú na etickú problematiku, hľadajú také postoje k životu a k svetu, ktoré zodpovedajú požiadavkám múdrosti a dôstojnosti. Vznikajú nové smery, ktoré zodpovedajú novým pomerom, a to epikureizmus, stoicizmus a skepticizmus, na druhej strane pokračovali vo svojom pôsobení školy, ktoré boli založené skôr. Boli to najmä Akadémia a peripatetická škola. Až v tomto období vznikajú filozofické systémy v pravom zmysle slova. Filozofické problémy sa utrieďujú a detailne prepracovávajú. Filozofia sa chápe ako univerzálna náuka o svete a filozofi ju delia na logiku, fyziku a etiku. Snaha o sústavnosť mala negatívny následok v tom, že viedla k dogmatizmu. Filozofické školy pritom medzi sebou polemizovali na vysokej intelektuálnej úrovni. Predstaviteľmi helenistickej filozofie boli Filon z Alexandrie, Klement Alexandrijský, Origenes, Pyrrhon z Elidy.
Nový!!: Rímska filozofia a Helenistická filozofia · Pozrieť viac »
Iránska filozofia
Iránska filozofia (alebo perzská filozofia) rozvíjala svoje filozofické tradície a myšlienky na podklade starovekých indo-iránskych konceptov, jazykových špecifík, pričom bola významne ovplyvnená učeniami Zarathustru.
Nový!!: Rímska filozofia a Iránska filozofia · Pozrieť viac »
Novokynizmus
Novokynizmus je smer rímskej filozofie v období rímskeho cisárstva, ktorého zakladateľom (obnoviteľom) bol Dión Zlatoústy.
Nový!!: Rímska filozofia a Novokynizmus · Pozrieť viac »
Predsokratovská filozofia
Predsokratovská filozofia alebo raná grécka filozofia bola prvou etapou vývinu starovekej gréckej filozofie.
Nový!!: Rímska filozofia a Predsokratovská filozofia · Pozrieť viac »
Rímsky eklekticizmus
Rímsky eklekticizmus je smer rímskej filozofie, pre ktorého predstaviteľov je príznačné zvládnutie značného množstva súčasných poznatkov (encyklopedizmus a polyhistorizmus) a do značnej miery zámerné, koncepčné spájanie filozofém rôznej proveniencie.
Nový!!: Rímska filozofia a Rímsky eklekticizmus · Pozrieť viac »
Staroveké umenie
Staroveké umenie (cca 4 000 pred Kr. – 476 po Kr.) je súčasť starovekej kultúry, dlhá epocha vo vývoji umenia, ktorá nasledovala po pravekom umení a predchádzala stredovekému umeniu, a ktorá je spätá so vznikom a rozvojom najstarších otrokárskych spoločností.
Nový!!: Rímska filozofia a Staroveké umenie · Pozrieť viac »
Stredný platonizmus
Stredný platonizmus alebo platonizmus obdobia rímskeho cisárstva alebo platónsky teologický dogmatizmus je smer rímskej filozofie, ktorý vznikol v 1. stor. n. l. a ktorý sa oproti predchádzajúcej etape platonizmu vyznačuje od raného obdobia cisárstva postupným strácaním jednoliateho charakteru, pričom sa sám mení na konglomerát rozličných filozofických prúdov: synkretizmus bol hlavným znakom toho platonizmu.
Nový!!: Rímska filozofia a Stredný platonizmus · Pozrieť viac »
Talianska filozofia
Talianska filozofia je vetva európskej filozofie, ktorá sa preslávila už v stredoveku najvýznamnejšími predstaviteľmi scholastiky: Anselm z Canterbury, Bonaventura, Tomáš Akvinský.
Nový!!: Rímska filozofia a Talianska filozofia · Pozrieť viac »
Zoznam filozofických hesiel (Q – Z)
A B C Č D E F G H I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž.
Nový!!: Rímska filozofia a Zoznam filozofických hesiel (Q – Z) · Pozrieť viac »
