Rýchlejšie ako prehliadači!
7 vzťahy: Americká občianska vojna, Prísaha prezidenta Spojených štátov amerických, Salmon P. Chase, Zoznam politických článkov/R, Zoznam predsedov Najvyššieho súdu USA, 12. október, 1864.
Americká občianska vojna
Americká občianska vojna bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá prepukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch. Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo. Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname. Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom. Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.
Nový!!: Roger B. Taney a Americká občianska vojna · Pozrieť viac »
Prísaha prezidenta Spojených štátov amerických
Baracka Obamu do rúk predsedu Najvyššieho súdu Johna G. Robertsa, 20. január 2009 Prísaha prezidenta Spojených štátov amerických je pravidelne skladaná dňa 20. januára na základe XX. dodatku Ústavy, podľa ktorej po prvýkrát zložil tento deň prísahu Franklin Delano Roosevelt v roku 1937.
Nový!!: Roger B. Taney a Prísaha prezidenta Spojených štátov amerických · Pozrieť viac »
Salmon P. Chase
Salmon Portland Chase (* 13. január 1808, Cornish, New Hampshire, USA - † 7. máj 1873, New York, New York) bol americký sudca, právnik a politik.
Nový!!: Roger B. Taney a Salmon P. Chase · Pozrieť viac »
Zoznam politických článkov/R
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Nový!!: Roger B. Taney a Zoznam politických článkov/R · Pozrieť viac »
Zoznam predsedov Najvyššieho súdu USA
vpravo Toto je zoznam predsedov Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických od prvého predsedu z roku 1789 po súčasnosť.
Nový!!: Roger B. Taney a Zoznam predsedov Najvyššieho súdu USA · Pozrieť viac »
12. október
* Deň samizdatu – pamätný deň SR.
Nový!!: Roger B. Taney a 12. október · Pozrieť viac »
1864
Žiadny popis.
Nový!!: Roger B. Taney a 1864 · Pozrieť viac »
