Obsah
85 vzťahy: Aktívny okraj, Alpy, Austroalpínska zóna, Čelná karpatská priehlbina, Čorštynská elevácia, Baltský štít, Bükkikum, Beckovská brána, Biele Karpaty, Bradlo (útvar), Briançonnaiský mikrokontinent, Bukové vrchy (Bükk), Busov (pohorie), Chočské vrchy, Dimitrij Andrusov, Dolomit (hornina), Eduard Suess, Fatrikum, Fínsko, Flyš, Flyšové pásmo, Gemerikum, Gemerské pásmo, Geografia Slovenska, Geológia, Geológia Álp, Geológia Západných Karpát, Geosynklinála, Glarner Hauptüberschiebung, Harz (pohorie), Helvétska zóna, Hronikum, Jastrabské sedlo, Južné Alpy (Európa), Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia), Košecké Podhradie, Krieda (geochronologická jednotka), Kryštalinikum, Krymské vrchy, Laborecká vrchovina, Maďarsko, Malá Fatra, Malé Karpaty, Meliatikum, Michal Maheľ, Mobilizmus, Nördliche Kalkalpen, Oravikum, Orogenéza, Paleogeografia, ... Rozbaliť index (35 viac) »
Aktívny okraj
transformný. Aktívny okraj alebo konvergentný / deštruktívny okraj platne je oblasť približovania sa dvoch litosférických platní spojená s ich subdukciou prípadne kolíziou.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Aktívny okraj
Alpy
Alpy (z. latinského montes albes.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Alpy
Austroalpínska zóna
Austroalpínske príkrovy alebo austroalpinikum je najvyššia tektonická príkrovová zóna Álp.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Austroalpínska zóna
Čelná karpatská priehlbina
Čelná karpatská priehlbina (iné názvy: karpatská čelná priehlbina, (čelná) karpatská predhlbeň/karpatská (čelná) predhlbeň, karpatská predhlbina, čelná karpatská hlbina/karpatská čelná hlbina, zriedkavo (karpatská) čelná predhlbenina; podľa M.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Čelná karpatská priehlbina
Čorštynská elevácia
Čorštynská elevácia tiež čorštynský chrbát (používa sa tiež poľský ekvivalent czorsztynská) je predpokladaný intraoceanický chrbát, úzka a dlhá, stuhe podobná, pravdepodobne kontinentálna oblasť existujúca od bajoku v strednej jure do vrchnej kriedy, v oblasti medzi predpokladaným Váhickým oceánom (kysucká panva) a Valaiským oceánom (magurská panva).
Pozrieť Príkrov (geológia) a Čorštynská elevácia
Baltský štít
štíty Baltský štít alebo Fennoskandia, či nespisovne Baltický štít je starý prekambrický štít nachádzajúci sa na Škandinávskom polostrove.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Baltský štít
Bükkikum
Bükkikum alebo bükkium je tektonická jednotka vystupujúca v maďarskom pohorí Bukové vrchy), Szendrő, Uppony a Darnó. Tvoria ju paleozoické a triasovo-jurské sedimentárne horniny postihnuté alpínskou deformáciou a slabou metamorfózou (fácia zelených bridlíc) počas kriedy.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Bükkikum
Beckovská brána
Beckovská brána je zúžená časť doliny Váhu severovýchodne od Nového Mesta nad Váhom.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Beckovská brána
Biele Karpaty
Krivoklátska tiesňava Vršatecké bradlá Biele Karpaty sú pohorie Vonkajších Západných Karpát na hraniciach medzi Slovenskom a Moravou.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Biele Karpaty
Bradlo (útvar)
Vršatec-Javorník Bradlo je geomorfologicky významný útvar tektonického pôvodu.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Bradlo (útvar)
Briançonnaiský mikrokontinent
Briançonnaiský mikrokontinent (čítaj briansoneský) alebo Briançonnaiský teran či Briançonnaiská kordiliera/elevácia tiež Stredopenninická elevácia je časť kontinentálnej zemskej kôry, ktorá sa nachádza v Alpskom penniniku.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Briançonnaiský mikrokontinent
Bukové vrchy (Bükk)
Bukové vrchy je krasové a vápencové pohorie v Hevešskej župe a Boršodskej-abovskej-zemplínskej župe v Maďarsku.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Bukové vrchy (Bükk)
Busov (pohorie)
Busov je pohorie a geomorfologický celok Nízkych Beskýd.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Busov (pohorie)
Chočské vrchy
Chočské vrchy zaraďujeme medzi jadrové pohoria patriace do sústavy Vnútorných Západných Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Chočské vrchy
Dimitrij Andrusov
Dimitrij Nikolajevič Andrusov (* 7. november 1897, Jurijev (dnes Tartu) – † 1. apríl 1976, Bratislava) bol slovenský geológ ruského pôvodu, zakladateľ modernej slovenskej geológie.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Dimitrij Andrusov
Dolomit (hornina)
Dolomit je hornina sedimentárneho pôvodu, zložená v prevažnej miere z minerálu rovnakého mena.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Dolomit (hornina)
Eduard Suess
Eduard Suess (* 20. august 1831, Londýn, Spojené kráľovstvo - † 26. apríl 1914, Viedeň, Rakúsko) bol rakúsky paleontológ.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Eduard Suess
Fatrikum
Fatrikum alebo krížňanský príkrov je tektonická jednotka Západných Karpát, ktorá zahŕňa príkrovové jednotky pochádzajúce z oblasti medzi veporikom na juhu a tatrikom na severe.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Fatrikum
Fínsko
Fínsko, dlhý tvar Fínska republika, (vo fínčine Suomen tasavalta, vo švédčine Republiken Finland) je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý obmýva Baltské more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Fínsko
Flyš
Karpatský flyš Flyš (zo švajč.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Flyš
Flyšové pásmo
Flyšové pásmo je rozsiahla zóna Karpát, tvoriaca akrečný klin Karpát.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Flyšové pásmo
Gemerikum
Gemerikum je najvrchnejšia tektonická jednotka Centrálnych Západných Karpát, tvorená prevažne paleozoickými, menej mezozoickými horninami, na ktoré je viazaná podstatná časť rudného bohatstva Slovenska.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Gemerikum
Gemerské pásmo
Gemerské pásmo je štruktúrna zóna Západných Karpát, zahrnuje hlavne gemerikum, tvoriace tzv.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Gemerské pásmo
Geografia Slovenska
Tento článok popisuje geografické pomery na Slovensku.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Geografia Slovenska
Geológia
Kontinentálny šelf Geológia (z gr. gé.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Geológia
Geológia Álp
Alpy sú pásmové pohorie, ktoré je súčasťou terciérneho orogénu tvoriaceho súčasť alpsko-himalájskej sústavy.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Geológia Álp
Geológia Západných Karpát
Západné Karpaty sú pásmové pohorie oblúkového tvaru, sú súčasťou alpsko-himalájskej vrásovo-príkrovovej sústavy, hlavne jej severnej vetvy, ktorá je označovaná ako alpidy.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Geológia Západných Karpát
Geosynklinála
Geosynklinála je rozsiahla labilná sedimentačná časť zemskej kôry, ktorá sa vyznačuje dlhšie trvajúcim poklesom.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Geosynklinála
Glarner Hauptüberschiebung
Glarner Hauptüberschiebung (doslova Glarnský hlavný násun), do zoznamu UNESCO zapísaný ako Swiss Tectonic Arena Sardona, je tektonická násunová štruktúra vo východnej časti Západných Álp (Glarnské Alpy), na území Švajčiarska.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Glarner Hauptüberschiebung
Harz (pohorie)
Harz je pohorie v severovýchodnom Nemecku.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Harz (pohorie)
Helvétska zóna
Helvétska zóna, H. systém alebo helvetikum, vo Francúzsku Dauphinoiská zóna je externá štruktúrna zóna Álp.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Helvétska zóna
Hronikum
Hronikum alebo chočský príkrov je tektonická jednotka Západných Karpát, skladajúca sa z viacerých tektonicky alebo eróziou oddelených pripovrchových príkrovových teliesKováč, P., Havrila, M., 1998: Inner Structure of Hronicum.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Hronikum
Jastrabské sedlo
Jastrabské sedlo (hovorovo Sedlo Jarky) je prirodzená a viditeľná terénna zníženina, ktorá tvorí hranicu medzi pohoriami Strážovské vrchy a Považský Inovec.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Jastrabské sedlo
Južné Alpy (Európa)
Južné Alpy (nem. Südalpen) predstavujú časť Východných Álp.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Južné Alpy (Európa)
Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
Kôprová dolina je národná prírodná rezervácia, ktorá bola vyhlásená v roku 1991.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
Košecké Podhradie
Košecké Podhradie je obec na Slovensku v okrese Ilava.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Košecké Podhradie
Krieda (geochronologická jednotka)
Krieda je geologická perióda, posledná v ére mezozoika, po nej sa začína najstaršia perióda kenozoika – paleogén.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Krieda (geochronologická jednotka)
Kryštalinikum
Kryštalinikum alebo fundament je komplex kryštalických, väčšinou premenených a magmatických hornín, hlavne granitoidov.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Kryštalinikum
Krymské vrchy
Krymské vrchy sú pásmové pohorie v južnej časti Krymského polostrova.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Krymské vrchy
Laborecká vrchovina
Laborecká vrchovina je flyšové pohorie na východnom Slovensku, ktoré geomorfologicky patrí do provincie Východné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty a oblasti Nízke Beskydy.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Laborecká vrchovina
Maďarsko
Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Maďarsko
Malá Fatra
Malá Fatra je jadrové pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Malá Fatra
Malé Karpaty
Malé Karpaty je horský krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti na západnom Slovensku.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Malé Karpaty
Meliatikum
Meliatikum je tektonická jednotka Západných Karpát.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Meliatikum
Michal Maheľ
Michal Maheľ (* 19. august 1920, Trhovište – † 7. august 1999, Bratislava) bol slovenský geológ, akademik SAV, vysokoškolský profesor.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Michal Maheľ
Mobilizmus
Mobilizmus (lat.) v geológii znamená geotektonickú hypotézu, podľa ktorej kontinenty nie sú pevne spojené so spodnejšími časťami zemskej kôry, ale môžu sa po nich horizontálne kĺzať a pohybovať.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Mobilizmus
Nördliche Kalkalpen
Nördliche Kalkalpen (doslova Severné vápencové Alpy) sú jedna z troch geomorfologických subprovincií Východných Álp.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Nördliche Kalkalpen
Oravikum
Oravikum niekedy tiež pieninikum je označenie klasických stavebných jednotiek bradlového pásma, tvorené najmä plytkovodnou čorštynskou, hlbokovodnou kysuckou a prechodnými jednotkami medzi nimi (niedzická, pruská, čertežická, pieninská, oravská, nižňanská, streženická, jednotka fodorky/jednotka grajcarka), prípadne ich pôvodného sedimentačného priestoru nachádzajúcom sa na predpokladanej Čorštynskej elevácii, intraoceanickom chrbáte, ktorý oddeľoval predpokladaný Váhický oceán na juhu od Valaiského oceánu na severe.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Oravikum
Orogenéza
Kolízie dvoch kontinentálnych platní a vznik pásmového pohoria Orogenéza (z) správnejšie tektogenéza je pomerne rýchly geologický proces, pri ktorom vznikajú pásmové pohoria (nazývané aj orogénne pásma).
Pozrieť Príkrov (geológia) a Orogenéza
Paleogeografia
Paleogeografia (z gréčtiny) je vedný odbor, považovaný za časť historickej geológie i fyzickej geografie, ktorý sa zaoberá rekonštrukciou geografických podmienok v minulosti Zeme, najmä rozmiestnením pevnín, horstiev a oceánov.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Paleogeografia
Panónska panva
Panónska panva (zriedkavejšie Panónska nížina) je subsystém Alpsko-himalájskeho systému.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Panónska panva
Panva predpolia
Perzský záliv - predoblúková panva spôsobená tlakom pohoria Zagros Panva predpolia (iné názvy pozri aj v článku čelná priehlbina; angl. foreland basin) je zníženina podlhovastého tvaru, ktorá vzniká na kontinentálnej kôre rovnobežne s pásmovým pohorím, medzi vznikajúcim orogénom a priľahlým kratogénom.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Panva predpolia
Pásmo jadrových pohorí
Tatransko-fatranské pásmo jadrových pohorí (v tektonike) alebo Fatransko-tatranská oblasť (v geomorfológii) je geomorfologicky a tektonicky samostatné pásmo Západných Karpát, obsahujúce tatrické podložie, tvorené kryštalinikom a jeho autochtónnym sedimentárnym obalom, na ktoré sú presunuté subtatranské príkrovy (fatrikum a hronikum)Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Pásmo jadrových pohorí
Pásmové pohorie
Pásmové pohorie je pohorie - geologická štruktúra pozostávajúca z rozsiahleho pásma rovnobežných a príkrovových vrás.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Pásmové pohorie
Penninická zóna
Penninická zóna alebo penninikum je príkrovová štruktúrna zóna v Alpách.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Penninická zóna
Pieninské bradlové pásmo
Pieninské bradlové pásmo skrátene bradlové pásmo (angl. Pieniny klippen belt) je tektonicky a orograficky výrazné pásmo Západných Karpát.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Pieninské bradlové pásmo
Pieskovec
Pieskovec je názov horniny sedimentárneho pôvodu, ktorá vzniká spevnením piesku (úlomkov hornín veľkosti 0,0625 - 2 mm, tzv. psamitová frakcia).
Pozrieť Príkrov (geológia) a Pieskovec
Poluvsie (Rajecké Teplice)
Poluvsianska skalná ihla Jedna z posledných dreveníc v obci Poluvsie chatovej oblasti Medzihorská Poluvsie je mestská časť mesta Rajecké Teplice (do roku 1980 samostatná obec), severovýchodne od centra mesta, v okrese Žilina.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Poluvsie (Rajecké Teplice)
Považský Inovec
Považský Inovec je geomorfologický celok na západnom Slovensku.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Považský Inovec
Pravidlo superpozície (geológia)
Nasadajúce vrstvy v Isfjorden, Špicbergy. Vrstvy v hornej časti útesu sú mladšie ako vrstvy pri jeho úpätí. Pravidlo superpozície alebo zákon superpozície je pravidlo poukazujúce na fakt, že mladšie vrstvy sedimentárnych hornín musia byť uložené na starších, ak je zachovaný normálny vrstevný sled.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Pravidlo superpozície (geológia)
Príkrov
Príkrov môže byť.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Príkrov
Ružomberok (okres)
Nachádza sa v západnej časti Liptovskej kotliny.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Ružomberok (okres)
Silicikum
Silicikum alebo silický príkrov je tektonická jednotka Západných Karpát, skladajúca sa z viacerých príkrovových telies.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Silicikum
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Slovensko
Stará planina
Stará planina (staršie Balkán; po srbsky a po bulharsky Stara planina) je pásmové pohorie v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Stará planina
Strážov (vrch)
Strážov (Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1: 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.) je najvyšší vrch Strážovských vrchov.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Strážov (vrch)
Strážovské vrchy
Strážovské vrchy sú geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti na rozhraní západného a stredného Slovenska.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Strážovské vrchy
Subtatranské príkrovy
Subtatranské príkrovy sú príkrovové jednotky Západných Karpát, ktoré ležia v pásme jadrových pohorí nad tatrikom.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Subtatranské príkrovy
Tatrikum
Tatrikum je najspodnejšia obnažená tektonická jednotka Centrálnych Západných Karpát.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Tatrikum
Tatry
Kojšovskej hole Tatry sú geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti a tvoria najvyššiu časť Karpát.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Tatry
Travný (prírodná rezervácia)
Prírodná rezervácia Travný je vyhlásená na západnom úbočí hory Travný v Moravsko-sliezskych Beskydoch.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Travný (prírodná rezervácia)
Turnaikum
Turnaikum (tiež používané maďarské označenie tornaikum) je tektonická jednotka Západných Karpát.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Turnaikum
Ural (pohorie)
Ural (Uraľskije gory, kazach. Орал таулары, Oral tawları, baš. Урал тауҙары, Ural tauźarı) je názov pohoria, tiahnuceho sa naprieč západným Ruskom od Severného ľadového oceánu až ku kazašským stepiam v celkovej dĺžke asi 2 500 km.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Ural (pohorie)
Vápeč
Vápeč (Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1: 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.) je vrch Strážovských vrchov.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Vápeč
Vápenec
Vápenec je sedimentárna hornina, ktorá spolu s dolomitom tvorí štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Vápenec
Východné Alpy
Východné Alpy sú geomorfologická provincia vo východnej časti Álp.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Východné Alpy
Vnútorné Západné Karpaty
Vnútorné Západné Karpaty sú geomorfologická subprovincia Západných Karpát.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Vnútorné Západné Karpaty
Vrásnenie
Jednoduchý ohyb vyvolaný bočným tlakom. Vrásnenie je proces duktílnej (plastickej) deformácie hornín, pri ktorom dochádza k vzniku vrás.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Vrásnenie
Vrch (vyvýšenina)
thumb Vrch je z odborného hľadiska vyvýšenina väčších rozmerov, spravidla s relatívnou výškou nad (v užšom zmysle len vo vrchovine, v širšom zmysle aj v hornatine a veľhornatine).
Pozrieť Príkrov (geológia) a Vrch (vyvýšenina)
Vrchná krieda
Vrchná krieda alebo mladšia krieda je epocha kriedy, ktorá predstavuje záverečné obdobie druhohôr.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Vrchná krieda
Zadní Hády
Zadní Hády je prírodná rezervácia lesných spoločenstiev (ihličnaté a listnaté porasty), ktoré sa nachádzajú na vápencovom podloží s jurskými sedimentami, kriedovými pieskovcami a sprašovými príkrovmi.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Zadní Hády
Západné Karpaty
Západné Karpaty (zastarano: Slovenské Karpaty; v doslovnom preklade sa označujú aj ako Severné Karpaty alebo Severozápadné Karpaty) sú rozsiahla horská provincia v západnej časti Karpát.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Západné Karpaty
Zemplinikum
Zemplinikum niekedy tiež označované ako Zemplínsky ostrov je tektonická jednotka neistého zaradenia vystupujúca spod neogénnych hornín v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny a v Zemplínskych vrchoch.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Zemplinikum
Zliechovská jednotka
Zliechovská jednotka alebo zliechovská séria/sukcesia predstavuje faciálne hlbokovodný jursko-strednokriedový sled hornín fatrika.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Zliechovská jednotka
Zoznam geovedných článkov/P
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Príkrov (geológia) a Zoznam geovedných článkov/P