Obsah
109 vzťahy: Absolútna hodnota (reálne a komplexné číslo), Abundantné číslo, Alef 0, Aritmetická funkcia, Aritmetika, Asymptotická hustota, Čínska zvyšková veta, Číslo (matematika), Čiastočne usporiadaná množina, Banachova veta o pevnom bode, Binomická rovnica, Binomická veta, Catalanovo číslo, Celé číslo, Centrálny moment, Dátový typ, Dôkaz (matematika), Delenie (matematika), Dobre založená relácia, Dokonalé číslo, Dokonalosť, Dyadický zlomok, Elementárna aritmetika, Erdősova-Turánova hypotéza, Euklidov algoritmus, Existenčný kvantifikátor, Fisherovo-Snedecorovo rozdelenie, Gama funkcia, Gödelova veta, Gödelova veta o neúplnosti, Giuseppe Peano, Goldbachova domnienka, Greenova-Taova veta, Gromovov-Wittenov invariant, Hausdorffova miera, Horný odhad, Husto usporiadaná množina, Hviezdny čas (Star Trek), Hypotéza kontinua, Induktívna definícia, Iracionálne číslo, Izolovaný ordinál, Joseph Louis Lagrange, Karl Menger, Kombinačné číslo, Kombinatorika, Limita, Limitné ordinálne číslo, Lineárne usporiadaná množina, Matematická indukcia, ... Rozbaliť index (59 viac) »
Absolútna hodnota (reálne a komplexné číslo)
Graf funkcie absolútnej hodnoty reálnych čísel Absolútna hodnota reálneho čísla x je hodnota x s odstráneným znamienkom.
Pozrieť Prirodzené číslo a Absolútna hodnota (reálne a komplexné číslo)
Abundantné číslo
Abundantné číslo je také prirodzené číslo, že súčet jeho vlastných deliteľov je väčší, ako ono samo.
Pozrieť Prirodzené číslo a Abundantné číslo
Alef 0
\aleph_0 (Alef 0) (v rovnakom význame sa používa aj \,\omega_0 či len \,\omega) je najmenšie nekonečné ordinálne aj kardinálne číslo.
Pozrieť Prirodzené číslo a Alef 0
Aritmetická funkcia
Aritmetická funkcia je v matematike reálna alebo komplexná funkcia, ktorej definičným oborom je množina prirodzených čísel.
Pozrieť Prirodzené číslo a Aritmetická funkcia
Aritmetika
Aritmetika je disciplína matematiky, ktorá sa zaoberá opisovaním vlastností základných matematických operácií s číslami.
Pozrieť Prirodzené číslo a Aritmetika
Asymptotická hustota
Asymptotická hustota je jedno spomedzi mnohých čísel udávajúcich, ako husto sú prvky danej podmnožiny prirodzených čísel rozprestrené v samotných prirodzených číslach.
Pozrieť Prirodzené číslo a Asymptotická hustota
Čínska zvyšková veta
Čínska zvyšková veta alebo čínska veta o zvyškoch je veta v teórii čísel objavená čínskym matematikom Sun-c' Yan, S. Y.: Number Theory for Computing. 2.
Pozrieť Prirodzené číslo a Čínska zvyšková veta
Číslo (matematika)
komplexných čísel Číslo je matematický objekt, ktorý sa používa na počítanie, meranie a označovanie.
Pozrieť Prirodzené číslo a Číslo (matematika)
Čiastočne usporiadaná množina
Čiastočne usporiadaná množina, úspornejšie usporiadaná množina alebo poset, je množina spolu s informáciou, na základe ktorej je možné navzájom porovnávať jej prvky.
Pozrieť Prirodzené číslo a Čiastočne usporiadaná množina
Banachova veta o pevnom bode
Banachova veta o pevnom bode, pomenovaná podľa Stefana Banacha a známa aj ako veta o kontrakcii, je veta matematickej analýzy, ktorá hovorí, že pre každé kontraktívne zobrazenie v úplnom metrickom priestore existuje práve jeden pevný bod.
Pozrieť Prirodzené číslo a Banachova veta o pevnom bode
Binomická rovnica
Binomickou rovnicou nazývame rovnicu v tvare x^n-a.
Pozrieť Prirodzené číslo a Binomická rovnica
Binomická veta
Binomická veta je dôležitá matematická veta, vďaka ktorej môžeme n-tú mocninu dvoch sčítancov rozložiť na výraz súčtov n+1 sčítancov.
Pozrieť Prirodzené číslo a Binomická veta
Catalanovo číslo
Catalanove čísla, pomenované po belgickom matematikovi Eugèneovi Charlesovi Catalanovi, sú postupnosť prirodzených čísel, ktoré sa objavujú ako riešenie viacerých kombinatorických problémov, najmä tých rekurzívneho charakteru.
Pozrieť Prirodzené číslo a Catalanovo číslo
Celé číslo
Celé čísla sa skladajú z prirodzených čísel (0, 1, 2, 3, …) a záporných čísel (−1, −2, −3, …).
Pozrieť Prirodzené číslo a Celé číslo
Centrálny moment
Centrálny moment je v matematickej štatistike jedna z charakteristík náhodnej premennej X, resp.
Pozrieť Prirodzené číslo a Centrálny moment
Dátový typ
Údajový typ je spojenie oblastí hodnôt a operácií v jeden celok.
Pozrieť Prirodzené číslo a Dátový typ
Dôkaz (matematika)
Euklidovych Základov. Jeden z najstarších dochovaných matematických dôkazov. Dôkaz je v matematike presvedčivá demonštrácia, že nejaké tvrdenie je za určitých predpokladov (axióm) nevyhnutne pravdivé.
Pozrieť Prirodzené číslo a Dôkaz (matematika)
Delenie (matematika)
Delenie je jedna zo štyroch základných operácií v aritmetike.
Pozrieť Prirodzené číslo a Delenie (matematika)
Dobre založená relácia
Dobre založená relácia je taká binárna relácia (zvyčajne čiastočné usporiadanie) \_^ prvkov množiny M taká, že platí a_0 > a_1 > a_2 > \ldots.
Pozrieť Prirodzené číslo a Dobre založená relácia
Dokonalé číslo
Dokonalé číslo je také prirodzené číslo, ktoré sa rovná súčtu svojich vlastných deliteľov okrem seba samého.
Pozrieť Prirodzené číslo a Dokonalé číslo
Dokonalosť
Donatom Bramantem, uprostred ostatných učeníkov na Raffaelovej freske Aténska škola.)'' Dokonalosť alebo perfekcia je stav dosiahnutia úplnosti, dokonanie; dokonalosť preto zahrnuje zavŕšenosť.
Pozrieť Prirodzené číslo a Dokonalosť
Dyadický zlomok
Dyadické zlomky na intervale Dyadický zlomok je v matematike taký zlomok (racionálne číslo), ktorého menovateľ je mocninou čísla 2, teda ľubovoľný zlomok tvaru \frac, kde a je celé číslo a b je prirodzené číslo.
Pozrieť Prirodzené číslo a Dyadický zlomok
Elementárna aritmetika
Základné aritmetické symboly Elementárna aritmetika je ľahšia časť aritmetiky, ktorá obsahuje operácie sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie.
Pozrieť Prirodzené číslo a Elementárna aritmetika
Erdősova-Turánova hypotéza
Erdősova-Turánova hypotéza je nevyriešená hypotéza z oblasti aditívnej teórie čisel, ktorá zovšeobecnuje Szemerédiho vetu.
Pozrieť Prirodzené číslo a Erdősova-Turánova hypotéza
Euklidov algoritmus
Euklidov algoritmus je v teórii čísel algoritmus na určenie najväčšieho spoločného deliteľa dvoch prirodzených čísel.
Pozrieť Prirodzené číslo a Euklidov algoritmus
Existenčný kvantifikátor
Existenčný kvantifikátor (iné názvy: existenčný kvantor, malý kvantifikátor, malý kvantor, partikularizátor) je kvantifikátor, ktorým sa nahradzuje spojenie „existuje (aspoň jedno)“.
Pozrieť Prirodzené číslo a Existenčný kvantifikátor
Fisherovo-Snedecorovo rozdelenie
Fisherovo-Snedecorovo rozdelenie (pravdepodobnosti) (iné názvy: Fisherovo-Snedecorovo pravdepodobnostné rozdelenie, Fisherovo-Snedecorovo F-rozdelenie, Fisherovo-Snedecorovo rozdelenie F, Fisherovo (F-)rozdelenie (pravdepodobnosti), Snedecorovo (F-)rozdelenie (pravdepodobnosti), F-rozdelenie (pravdepodobnosti), rozdelenie F) je v teórii pravdepodobnosti a matematickej štatistike spojité rozdelenie pravdepodobnosti.
Pozrieť Prirodzené číslo a Fisherovo-Snedecorovo rozdelenie
Gama funkcia
Gama funkcia Gama funkcia (iné názvy: funkcia gama, \Gamma-funkcia, Eulerov integrál druhého druhu) je zovšeobecnenie faktoriálu na obore komplexných čísiel.
Pozrieť Prirodzené číslo a Gama funkcia
Gödelova veta
Gödelova veta (názov podľa Kurta Gödela) je.
Pozrieť Prirodzené číslo a Gödelova veta
Gödelova veta o neúplnosti
Gödelova veta o neúplnosti je matematická veta.
Pozrieť Prirodzené číslo a Gödelova veta o neúplnosti
Giuseppe Peano
Slávna Peanova krivka vypĺňajúca celú plochu Giuseppe Peano (* 27. august 1858, Spinetta, Taliansko – † 20. apríl 1932, Turín) bol taliansky matematik, logik, tvorca symboliky modernej algebry a axiomatickej sústavy množiny prirodzených čísel.
Pozrieť Prirodzené číslo a Giuseppe Peano
Goldbachova domnienka
Párne čísla od 4 do 28 zobrazené ako súčet dvoch prvočísiel: Párnym číslam zodpovedajú vodorovné čiary - riadky. Pre každé prvočíslo máme dve šikmé čiary, jednu modrú a jednu červenú a ich priesečník je označený malým krúžkom.
Pozrieť Prirodzené číslo a Goldbachova domnienka
Greenova-Taova veta
Greenova-Taova veta je veta z oblasti aditívnej teórie čísel, podľa ktorej množina prvočísel obsahuje konečné aritmetické postupnosti ľubovolnej dĺžky.
Pozrieť Prirodzené číslo a Greenova-Taova veta
Gromovov-Wittenov invariant
Gromovove-Wittenove invarianty (GW) sú v matematike (konkrétne v sympletickej topológii a algebrickej geometrii) racionálne čísla, ktoré za istých situácií počítajú pseudohomologické krivky spĺňajúce predpísané podmienky za danej sympletickej priestorovosti.
Pozrieť Prirodzené číslo a Gromovov-Wittenov invariant
Hausdorffova miera
Hausdorffova miera alebo Hausdorffova dimenzia alebo Hausdorffova-Besicovitchova dimenzia je, v matematike, nezáporné reálne číslo priradené nejakému metrickému priestoru.
Pozrieť Prirodzené číslo a Hausdorffova miera
Horný odhad
Horný odhad alebo majoranta, je matematický pojem z teórie usporiadania.
Pozrieť Prirodzené číslo a Horný odhad
Husto usporiadaná množina
Husto usporiadaná množina je taká usporiadaná množina, v ktorej relácia usporiadania, v istom zmysle, nepripúšťa existenciu "medzier".
Pozrieť Prirodzené číslo a Husto usporiadaná množina
Hviezdny čas (Star Trek)
Hviezdny čas sa vyskytuje pravidelne v Star Treku.
Pozrieť Prirodzené číslo a Hviezdny čas (Star Trek)
Hypotéza kontinua
Hypotéza kontinua tvrdí, že neexistuje množina X, ktorej mohutnosť je väčšia než je mohutnosť množiny prirodzených čísel a menšia než je mohutnosť reálnych čísel.
Pozrieť Prirodzené číslo a Hypotéza kontinua
Induktívna definícia
Induktívna definícia je jeden zo spôsobov definovania objektov matematických a logických systémov.
Pozrieť Prirodzené číslo a Induktívna definícia
Iracionálne číslo
Iracionálne číslo je každé reálne číslo, ktoré nie je racionálne, čiže sa nedá vyjadriť pomerom dvoch celých čísel.
Pozrieť Prirodzené číslo a Iracionálne číslo
Izolovaný ordinál
Izolovaný ordinál je ordinálne číslo, ktoré má predchodcu alebo je rovný prázdnej množine.
Pozrieť Prirodzené číslo a Izolovaný ordinál
Joseph Louis Lagrange
Joseph Louis Lagrange (* 25. január 1736, Turín – † 10. apríl 1813, Paríž) bol taliansko-francúzsky matematik a astronóm, jeden zo zakladateľov variačného počtu.
Pozrieť Prirodzené číslo a Joseph Louis Lagrange
Karl Menger
Karl Menger (* 13. január 1902, Viedeň, Rakúsko – † 5. október 1985, Highland Park, Illinois, USA) bol rakúsky matematik, jeden z najvýznamnejších matematikov 20. storočia.
Pozrieť Prirodzené číslo a Karl Menger
Kombinačné číslo
Kombinačné číslo (iné názvy: binomické číslo, binomický koeficient)kombinačné číslo.
Pozrieť Prirodzené číslo a Kombinačné číslo
Kombinatorika
Kombinatorika alebo kombinatorická matematika alebo kombinatorická analýza je súčasť diskrétnej matematiky, ktorá študuje (spravidla) konečné množiny objektov, ktoré vyhovujú zadaným kritériám a zaoberá sa najmä "počítaním" objektov v týchto množinách (enumeratívna kombinatorika) a rozhodovaním, či isté "optimálne" objekty a množiny objektov vôbec existujú (extremálna kombinatorika).
Pozrieť Prirodzené číslo a Kombinatorika
Limita
Limita je v matematike hodnota, ku ktorej sa "približuje" premenlivá hodnota.
Pozrieť Prirodzené číslo a Limita
Limitné ordinálne číslo
Limitné ordinálne číslo (iné názvy: limitný ordinál, limitné poriadkové číslo, ordinálne číslo druhého druhu) je ordinálne číslo, ktoré nemá predchodcu a nie je prázdne.
Pozrieť Prirodzené číslo a Limitné ordinálne číslo
Lineárne usporiadaná množina
Lineárne usporiadaná množina alebo úplne usporiadaná množina alebo reťazec je usporiadaná množina, v ktorej sú každé dva prvky porovnateľné.
Pozrieť Prirodzené číslo a Lineárne usporiadaná množina
Matematická indukcia
Matematická indukcia je metóda dokazovania matematických viet a tvrdení, ktorá sa používa, ak chceme ukázať, že dané tvrdenie platí pre všetky prirodzené čísla, prípadne inú, dopredu danú nekonečnú postupnosť.
Pozrieť Prirodzené číslo a Matematická indukcia
Matematika
Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós).
Pozrieť Prirodzené číslo a Matematika
Milión
Milión (skratka mil.) alebo tiež tisíc tisícov je prirodzené číslo nasledujúce po čísle 999 999 a predchádzajúce číslo 1 000 001.
Pozrieť Prirodzené číslo a Milión
Množina
Množina je súhrn dobre rozlíšiteľných entít, ktorý chápeme ako celok.
Pozrieť Prirodzené číslo a Množina
Mnohočlen
Mnohočlen alebo polynóm je súčet alebo rozdiel jednočlenov.
Pozrieť Prirodzené číslo a Mnohočlen
Mocninová funkcia
Mocninová funkcia je typ elementárnej matematickej funkcie jednej premennej, v ktorej vystupuje len jeden člen s mocninou.
Pozrieť Prirodzené číslo a Mocninová funkcia
Modulárna aritmetika
Modulárna aritmetika je v matematike aritmetika na konečnej množine prirodzených čísel v ktorej pre k \in \ je k+1 definované rovnako, ako v klasickej aritmetike a pre n-1 platí (n-1) + 1.
Pozrieť Prirodzené číslo a Modulárna aritmetika
Multinomická veta
Pre každé prirodzené číslo m a každé nezáporné celé číslo n multinomická veta hovorí, ako vyzerá súčet m čísiel umocnený na n-tú: sa nazýva multinomický koeficient a jeho hodnota sa dá chápať ako počet rôznych zoradení m druhov predmetov, k_i je počet predmetov i-teho druhu a k_1 + \cdots + k_m.
Pozrieť Prirodzené číslo a Multinomická veta
N
N je štrnáste písmeno latinskej abecedy.
Pozrieť Prirodzené číslo a N
Najmenší spoločný násobok
Najmenší spoločný násobok dvoch prirodzených čísel m a n je najmenšie prirodzené číslo, ktoré je deliteľné oboma číslami m a n. Zovšeobecnene najmenší spoločný násobok viacerých prirodzených čísel je najmenšie prirodzené číslo, ktoré je deliteľné všetkými n číslami.
Pozrieť Prirodzené číslo a Najmenší spoločný násobok
Nekonečno (matematika)
Nekonečno je v oblasti matematiky súhrnné označenie pre niekoľko rôznych konceptov, s ktorými sa narába vo viacerých oblastiach matematiky.
Pozrieť Prirodzené číslo a Nekonečno (matematika)
Nespočítateľná množina
Nespočítateľná množina je množina, ktorá má v istom zmysle viac prvkov než množina prirodzených čísel.
Pozrieť Prirodzené číslo a Nespočítateľná množina
Normálne rozdelenie
Normálne rozdelenie (iné názvy: Gaussovo rozdelenie, normálne rozdelenie pravdepodobnosti, Gaussovo rozdelenie pravdepodobnosti) je jedno z najdôležitejších rozdelení pravdepodobnosti spojitej náhodnej veličiny.
Pozrieť Prirodzené číslo a Normálne rozdelenie
Pascalov trojuholník
prvých osem riadkov Pascalovho trojuholníka Pascalov trojuholník je geometrické usporiadanie kombinačných čísel do tvaru trojuholníka.
Pozrieť Prirodzené číslo a Pascalov trojuholník
Permutácia (algebra)
Permutácia množiny A je každá bijekcia z množiny A do množiny A.
Pozrieť Prirodzené číslo a Permutácia (algebra)
Postupnosť (matematika)
Postupnosť (symbol je (a_n)_^\infty alebo len (an) či) je ľubovoľná funkcia - f(n) -, ktorej definičný obor je podmnožina prirodzených čísel (n je teda prirodzené číslo).
Pozrieť Prirodzené číslo a Postupnosť (matematika)
Pozičná číselná sústava
Pozičná číselná sústava je dnes prevládajúci spôsob písomnej reprezentácie čísel - dokonca ak sa dnes hovorí o číselných sústavách, sú tým zvyčajne myslené sústavy pozičné.
Pozrieť Prirodzené číslo a Pozičná číselná sústava
Prvočíslo
Prvočíslo je prirodzené číslo, ktoré je väčšie ako 1 a ktorého jedinými deliteľmi sú 1 a ono samo.
Pozrieť Prirodzené číslo a Prvočíslo
Pytagorova veta
Ilustrácia Pytagorovej vety Pytagorova veta je základná teoréma euklidovskej geometrie.
Pozrieť Prirodzené číslo a Pytagorova veta
Racionálna funkcia
Racionálna funkcia vo všeobecnom tvare sa dá zapísať ako V tomto zápise a_k,b_k sú reálne čísla (a_0,b_0 \ne 0)a n,m sú prirodzené čísla.
Pozrieť Prirodzené číslo a Racionálna funkcia
Redundantné číslo
Redundantné číslo je také prirodzené číslo, že súčet jeho vlastných deliteľov je menší, ako ono samo.
Pozrieť Prirodzené číslo a Redundantné číslo
Súdeliteľnosť
Nech Každé prirodzené číslo môže byť zapísané ako súčin prvočísel.
Pozrieť Prirodzené číslo a Súdeliteľnosť
Schnirelmannova hustota
Schnirelmannova hustota je jedno spomedzi mnohých čísel udávajúcich, ako husto sú prvky danej podmnožiny prirodzených čísel rozprestrené v samotných prirodzených číslach.
Pozrieť Prirodzené číslo a Schnirelmannova hustota
Singularita (matematika)
V matematike, singularita vo všeobecnosti predstavuje bod, v ktorom daný matematický objekt nie je definovaný, alebo bod v ktorom sa objekt výnimočne nespráva korektne, napr.
Pozrieť Prirodzené číslo a Singularita (matematika)
Skewesovo číslo
Skewesove čísla sú v teórii čísel prirodzených čísel.
Pozrieť Prirodzené číslo a Skewesovo číslo
Spočítateľná množina
Spočítateľná množina je množina, ktorá má v istom zmysle nanajvýš „rovnako veľa“ prvkov ako množina prirodzených čísel.
Pozrieť Prirodzené číslo a Spočítateľná množina
Studentovo rozdelenie
Studentovo rozdelenie (iné názvy: Studentovo pravdepodobnostné rozdelenie, Studentovo rozdelenie pravdepodobnosti, Studentovo t-rozdelenie (pravdepodobnosti), Studentovo rozdelenie t, t-rozdelenie (pravdepodobnosti), rozdelenie t) je v teórii pravdepodobnosti a matematickej štatistike spojité rozdelenie pravdepodobnosti.
Pozrieť Prirodzené číslo a Studentovo rozdelenie
Szemerédiho veta
Szemerédiho veta hovorí, že každá podmnožina prirodzených čísel s kladnou hornou asymptotickou hustotou obsahuje konečné aritmetické postupnosti ľubovoľnej dĺžky.
Pozrieť Prirodzené číslo a Szemerédiho veta
Teória čísel
Teória čísel je jednou z disciplín diskrétnej matematiky zaoberajúca sa vlastnosťami čísel vo všeobecnosti a zvlášť celými číslami, ako aj širším rozsahom problémov súvisiacich so štúdiom čísel.
Pozrieť Prirodzené číslo a Teória čísel
Teória usporiadania
Teória usporiadania je matematická disciplína ktorá sa zaoberá štúdiom binárnych relácií zachytávajúcich intuitívny pojem usporiadania.
Pozrieť Prirodzené číslo a Teória usporiadania
Uhol
Uhol alebo rovinný uhol je časť roviny určený dvoma polpriamkami so spoločným začiatkom.
Pozrieť Prirodzené číslo a Uhol
Umocňovanie
Umocňovanie je matematická funkcia, ktorá vyjadruje opakované násobenie.
Pozrieť Prirodzené číslo a Umocňovanie
Všeobecný kvantifikátor
Všeobecný kvantifikátor (iné názvy: všeobecný kvantor, veľký kvantifikátor, generalizátor) je kvantifikátor, ktorým sa nahradzuje spojenie „pre všetky“.
Pozrieť Prirodzené číslo a Všeobecný kvantifikátor
Veľká Fermatova veta
Strana 85 z Diofantovej knihy ''Arithmetica'' (vyd. 1621). Práve na strane 85 napísal Fermat svoje tvrdenie. Veľká Fermatova veta je jedna z najslávnejších viet v dejinách matematiky.
Pozrieť Prirodzené číslo a Veľká Fermatova veta
Wilsonova veta
Wilsonova veta je veta v teórii čísel, ktorá hovorí, že prirodzené číslo n > 1 je prvočíslo práve vtedy, keď.
Pozrieť Prirodzené číslo a Wilsonova veta
Začiatočný moment
Začiatočný moment alebo počiatočný moment je v matematickej štatistike jedna z charakteristík náhodnej premennej X, resp.
Pozrieť Prirodzené číslo a Začiatočný moment
Základná veta aritmetiky
Základná veta aritmetiky je matematická veta, ktorá tvrdí, že každé prirodzené číslo väčšie než 1 možno jednoznačne rozložiť na súčin prvočísiel.
Pozrieť Prirodzené číslo a Základná veta aritmetiky
Zložené číslo
Zložené číslo je také prirodzené číslo, ktoré nie je prvočíslom a súčasne je rôzne od čísla 1.
Pozrieť Prirodzené číslo a Zložené číslo
Zoznam čísel
Toto je zoznam článkov o číslach (nie o čísliciach).
Pozrieť Prirodzené číslo a Zoznam čísel
Zoznam matematických článkov/P
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Prirodzené číslo a Zoznam matematických článkov/P
1 (číslo)
1 (slovom jeden) je základná jednotka všetkých číselných sústav.
Pozrieť Prirodzené číslo a 1 (číslo)
1 000 (číslo)
Tisíc (1 000) je prirodzené číslo nasledujúce číslo 1 001 a predchádzajúce číslo 999.
Pozrieť Prirodzené číslo a 1 000 (číslo)
10 (číslo)
Desať je prirodzené číslo, ktoré nasleduje po čísle deväť a predchádza číslu jedenásť.
Pozrieť Prirodzené číslo a 10 (číslo)
100 (číslo)
Sto (100) je prirodzené číslo predchádzajúce číslu 101 a nasledujúce po čísle 99.
Pozrieť Prirodzené číslo a 100 (číslo)
13 (číslo)
13, trinásť je prirodzené číslo nasledujúce po 12 a predchádzajúce 14.
Pozrieť Prirodzené číslo a 13 (číslo)
2 147 483 647
2 147 483 647 (slovom dve miliardy stoštyridsaťsedem miliónov štyristoosemdesiattritisícšesťstoštyridsaťsedem) je prirodzené číslo.
Pozrieť Prirodzené číslo a 2 147 483 647
273 (číslo)
273 (dve sto sedemdesiat tri) je prirodzené číslo, ktoré nasleduje po čísle 272 a predchádza číslu 274.
Pozrieť Prirodzené číslo a 273 (číslo)
29 (číslo)
29 je prirodzené číslo, ktoré nasleduje po čísle 28 a predchádza číslu 30.
Pozrieť Prirodzené číslo a 29 (číslo)
4 (číslo)
Štyri je číslo nasledujúce po čísle 3 a predchádzajúce číslu 5.
Pozrieť Prirodzené číslo a 4 (číslo)
43 (číslo)
43 (slovom štyridsaťtri) je číslo, ktoré nasleduje za číslom 42 a predchádza číslu 44.
Pozrieť Prirodzené číslo a 43 (číslo)
46 (číslo)
46 (slovom štyridsaťšesť) je číslo, ktoré nasleduje za číslom 45 a predchádza číslu 47.
Pozrieť Prirodzené číslo a 46 (číslo)
47 (číslo)
47 (slovom štyridsaťsedem) je číslo, ktoré nasleduje za číslom 46 a predchádza číslu 48.
Pozrieť Prirodzené číslo a 47 (číslo)
500 (číslo)
Päťsto (500) je prirodzené číslo predchádzajúce číslu 501 a nasledujúce po čísle 499.
Pozrieť Prirodzené číslo a 500 (číslo)
51 (číslo)
51 (slovom päťdesiatjeden) je prirodzené číslo, ktoré nasleduje za číslom 50 a predchádza číslu 52.
Pozrieť Prirodzené číslo a 51 (číslo)
555 (číslo)
Päťsto päťdesiatpäť je prirodzené číslo, ktoré nasleduje za číslom päťsto päťdesiatštyri a predchádza číslo päťsto päťdesiatšesť.
Pozrieť Prirodzené číslo a 555 (číslo)
6 (číslo)
Šesť je prirodzené číslo, ktoré nasleduje po čísle päť a predchádza číslu sedem.
Pozrieť Prirodzené číslo a 6 (číslo)
7 (číslo)
Sedem je prirodzené číslo, ktoré nasleduje po čísle šesť a predchádza číslu osem.
Pozrieť Prirodzené číslo a 7 (číslo)
8 (číslo)
Osem je prirodzené číslo, ktoré nasleduje po čísle sedem a predchádza číslu deväť.
Pozrieť Prirodzené číslo a 8 (číslo)
9 (číslo)
Deväť je prirodzené číslo, ktoré nasleduje po čísle osem a predchádza číslu desať.
Pozrieť Prirodzené číslo a 9 (číslo)
900 (číslo)
Deväťsto je prirodzené číslo, ktoré nasleduje za číslom 899 a predchádza číslu 901.
Pozrieť Prirodzené číslo a 900 (číslo)
Známy ako Množina prirodzených čísel, Prirodzené čísla.