Logo
Úniapédia
Komunikácia
Teraz na Google Play
Nový! Na stiahnutie Úniapédia na Android ™!
Zadarmo
Rýchlejšie ako prehliadači!
 

Poznanie

Index Poznanie

Poznanie je nadobudnutie poznatkov; vzťah medzi poznávaným a poznávajúcim.

87 vzťahy: Absolútna pravda, Absolútno, Abstrakcia (filozofia), Akt (filozofia), Analytická filozofia, Arhat, Asampradžňáta samádhi, Autopsia, Ánandamája-kóša, Šaman, Špekulatívna filozofia, Čas (filozofia), Človek (filozofia), Človek a príroda, Budha, Chabad Ľubavič, Definícia, Dharmadhátu, Docta ignorantia, Doxa, Duša, Epistemická logika, Fenomenalizmus, Fenomenológia, Filozofia, Filozofia 19. storočia, Filozofia jazyka, Filozofické poznanie, Genitívna filozofia, Gnozeologická kategória, Grécka filozofia, Hovoriaci vták, Idea, Inštrumentalizmus (filozofia), Indická filozofia, Intuícia, John Stuart Mill, Kategória (filozofia), Knowledge-action gap, Kognitívnosť, Kognitívny evokovaný potenciál, Kriticizmus (filozofia), Kritika poznania, Kulturológia, Múdrosť (filozofia), Meno (Platón), Modlitba, Nazeranie (filozofia), Neopozitivizmus, Neprotirečivosť, ..., Nevedomosť (neznalosť), Obraz (filozofia), Obsah pojmu, Osvietenie (filozofia), Parmenides (filozof), Pojem, Poznatok, Poznávací proces, Poznávanie, Pragmatizmus, Príručková publikácia, Probabilizmus, Psilocybín, Regulatívna idea, Rozum, Rozumové poznanie, Súcno, Skúmanie, Skúsenosť, Staroveká indická filozofia, Strom poznania dobra a zla, Svedomie, Synkrisis, Teória odrazu, Theléma, Transcenzus, Výskum, Vedecká metóda, Vedecké poznanie, Vedecké poznávanie, Vnímanie, Zákon troch štádií, Zistenie, Zjavenie, Zmyslovosť, Zoznam filozofických hesiel (I – P), Zoznamy základných filozofických tém. Rozbaliť index (37 viac) »

Absolútna pravda

Absolútna pravda je vlastnosť úplného, vyčerpávajúceho poznania skutočnosti, ten aspekt poznatkov, ktorý nemôže byť vyvrátený ani v budúcnosti.

Nový!!: Poznanie a Absolútna pravda · Pozrieť viac »

Absolútno

Absolútno alebo absolútum je vo filozofii večný, nadpriestorový a nadčasový prazáklad vecí, povznesený nad mnohosť vecí, nad protiklad subjektu a objektu, ja a nie-ja, ducha a telo, často identifikovaný s bohom.

Nový!!: Poznanie a Absolútno · Pozrieť viac »

Abstrakcia (filozofia)

Abstrakcia je stránka, forma poznania, spočívajúca v myšlienkovom odhliadnutí od mnohých vlastností predmetov a ich vzťahov a v oddelení, vyčlenení nejakej vlastnosti.

Nový!!: Poznanie a Abstrakcia (filozofia) · Pozrieť viac »

Akt (filozofia)

Akt je prvok alebo fáza akcie, osobitný čin, výkon, úkon, krok, operácia, dejstvo, skutočnosť.

Nový!!: Poznanie a Akt (filozofia) · Pozrieť viac »

Analytická filozofia

Analytická filozofia je filozofický smer, ktorý je najsilnejší, najrozšírenejší a pre duchovnú situáciu doby najcharakteristickejší prúd filozofie 20. stor; je to tak preto, lebo analytická filozofia je filozofiou veku (t. j. 20. stor.) poznamenaného predovšetkým vedou a technikou.

Nový!!: Poznanie a Analytická filozofia · Pozrieť viac »

Arhat

Arhat (Arahant) (-skt. kmeň; sanskritský nominatív: arhan, pálijský kmeň: arahá, pálijský nominatív: arahant; význam: ctihodný) je náboženský titul.

Nový!!: Poznanie a Arhat · Pozrieť viac »

Asampradžňáta samádhi

Asampradžňáta samádhi (sanskrit) je neohraničené poznanie, vrcholná kontemplácia.

Nový!!: Poznanie a Asampradžňáta samádhi · Pozrieť viac »

Autopsia

Autopsia môže byť.

Nový!!: Poznanie a Autopsia · Pozrieť viac »

Ánandamája-kóša

Ánandamája-kóša (sans.) je zložka najvyššieho poznania.

Nový!!: Poznanie a Ánandamája-kóša · Pozrieť viac »

Šaman

Šaman je ťažko definovateľné označenie pre hlavného predstaviteľa šamanizmu, teda osobu, ktorá v (spravidla prírodných) spoločenstvách funguje ako kňaz-liečiteľ, čarodejník, expert na tranz a prorok.

Nový!!: Poznanie a Šaman · Pozrieť viac »

Špekulatívna filozofia

Špekulatívna filozofia sú filozofické systémy založené na odvodzovaní poznania bez prihliadania na skúsenosť.

Nový!!: Poznanie a Špekulatívna filozofia · Pozrieť viac »

Čas (filozofia)

Čas je dimenzia vystihujúca plynutie, trvanie bytia.

Nový!!: Poznanie a Čas (filozofia) · Pozrieť viac »

Človek (filozofia)

Človek je vo filozofii spoločenská bytosť nadaná rozumovou schopnosťou, vedomím a článkovanou rečou, schopná vyrábať pracovné nástroje a ovplyvňovať nimi prostredie, v ktorom žije, reflektovať svoj život, dávať mu zmysel a vytvárať kultúru.

Nový!!: Poznanie a Človek (filozofia) · Pozrieť viac »

Človek a príroda

Človek a príroda je vzťah medzi človekom a prírodou.

Nový!!: Poznanie a Človek a príroda · Pozrieť viac »

Budha

Budha (-kodifikovaný slovenský tvar) alebo buddha (-sanskritský a pálijský kmeň, zároveň bežný nekodifikovaný slovenský tvar) alebo buddhah (-sanskritský nominatív, zároveň zriedkavý nekodifikovaný slovenský tvar) alebo buddhó (-pálijský nominatív) môže byť.

Nový!!: Poznanie a Budha · Pozrieť viac »

Chabad Ľubavič

Hnutie Chabad Ľubavič, známe tiež ako Chabad (חב"ד je hebrejský akronym pozostávajúci zo slov חכמה Chochma, בינה Bina a דעת Da'at, ktoré možno do slovenčiny preložiť približne ako Múdrosť, Vhľad a Poznanie) alebo Ľubavič (podľa bieloruského mesta, v ktorom hnutie vyše sto rokov sídlilo), je jednou z najväčších vetví chasidského judaizmu a jedným z najvýznamnejších ortodoxných židovských hnutí na celom svete, predovšetkým v USA a v Izraeli.

Nový!!: Poznanie a Chabad Ľubavič · Pozrieť viac »

Definícia

Definícia je vymedzenie významu nejakého výrazu; logická operácia/ postup formulovania kritérií rozlíšenia skúmanej entity od iných entít (špecifikácia entity) konštruovania entity, používania entity a vyjadrovania špecifík významového útvaru, napríklad pojmu.

Nový!!: Poznanie a Definícia · Pozrieť viac »

Dharmadhátu

Dharmadhátu (sans. "svet zákona") je.

Nový!!: Poznanie a Dharmadhátu · Pozrieť viac »

Docta ignorantia

Docta ignorantia (lat., doslova: učená nevedomosť) je filozofický termín, ktorým sa v scholastike (resp. už od sv. Augustína) označuje poznanie (hlavne poznanie Boha), ktoré sa vzdáva nároku na časť rozumového poznania.

Nový!!: Poznanie a Docta ignorantia · Pozrieť viac »

Doxa

Doxa je grécky výraz znamenajúci mienenie, nepravé (zmyslové) poznanie.

Nový!!: Poznanie a Doxa · Pozrieť viac »

Duša

gréckej mytológii Rastlinná, zvieracia a ľudská duša podľa kresťanov Duša (alebo v niektorých kontextoch nadvedomie) je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod.

Nový!!: Poznanie a Duša · Pozrieť viac »

Epistemická logika

Epistemická logika alebo logika poznania je neklasická logika, ktorá sa zaoberá poznaním.

Nový!!: Poznanie a Epistemická logika · Pozrieť viac »

Fenomenalizmus

Fenomenalizmus alebo fenomenizmus je učenie o poznaní, ktoré vychádza z tézy, že bezprostredným objektom ľudského poznania sú bezprostredné zmyslové danosti, javy, fenomény: poznávame len javy, fenomény, nie súcno samo (vec osebe).

Nový!!: Poznanie a Fenomenalizmus · Pozrieť viac »

Fenomenológia

Fenomenológia je opisné skúmanie súborov javov; veda o fenoménoch alebo o javoch.

Nový!!: Poznanie a Fenomenológia · Pozrieť viac »

Filozofia

Filozofia (gr. φιλοσοφία ako láska k múdrosti; filein.

Nový!!: Poznanie a Filozofia · Pozrieť viac »

Filozofia 19. storočia

Filozofia 19.

Nový!!: Poznanie a Filozofia 19. storočia · Pozrieť viac »

Filozofia jazyka

Filozofia jazyka je disciplína, ktorá sa zaoberá ontologickými problémami jazyka na jednej strane a filozofickou podstatou jazykovedných teórií aj metód na druhej strane, teda základnými otázkami lingvistiky, týkajúcimi sa odôvodnenia stavby a fungovania jazyka ako prostriedku myslenia, komunikovania a vývinu spoločnosti.

Nový!!: Poznanie a Filozofia jazyka · Pozrieť viac »

Filozofické poznanie

Filozofické poznanie je poznanie uskutočnené v rámci filozofie alebo filozofickými prostriedkami.

Nový!!: Poznanie a Filozofické poznanie · Pozrieť viac »

Genitívna filozofia

Filozofia genitívna je filozofia niečoho čiže filozofická reflexia čiastkovej oblasti skúmanej špeciálnou vedou.

Nový!!: Poznanie a Genitívna filozofia · Pozrieť viac »

Gnozeologická kategória

Gnozeologická kategória je kategória, ktorá je výsledkom poznania niektorej univerzálnej stránky poznania.

Nový!!: Poznanie a Gnozeologická kategória · Pozrieť viac »

Grécka filozofia

'''Aristoteles''', vrcholný predstaviteľ klasickej starogréckej filozofie Grécka filozofia je súčasť gréckej kultúry – filozofia, ktorú vytvára grécky národ od antiky až dodnes.

Nový!!: Poznanie a Grécka filozofia · Pozrieť viac »

Hovoriaci vták

amazoňana oranžovokrídleho, ktorý po vyzvaní návštevníkom povie „Hello“. Hovoriace vtáky sú vtáky, ktoré dokážu napodobniť ľudskú reč.

Nový!!: Poznanie a Hovoriaci vták · Pozrieť viac »

Idea

Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom.

Nový!!: Poznanie a Idea · Pozrieť viac »

Inštrumentalizmus (filozofia)

Inštrumentalizmus je názor, že poznanie, inteligencia a intelekt sú nástrojom (inštrumentom) prispôsobovania sa meniacim podmienkam, nástrojom orientácie človeka vo svete a nástrojom transformácie sveta.

Nový!!: Poznanie a Inštrumentalizmus (filozofia) · Pozrieť viac »

Indická filozofia

Indická filozofia je výrazná zložka indickej kultúry, jedna z najbohatších národných filozofií; prevažne náboženská filozofia; tvorí charakteristický útvar podobne ako filozofia západná, filozofia čínska, filozofia arabská.

Nový!!: Poznanie a Indická filozofia · Pozrieť viac »

Intuícia

Intuícia (z lat. in-tueor, in-tuitum) znamená vhľad, alebo náhľad a v súčasnom užití obvykle označuje schopnosť rychlého chápania, odhadu a rozhodovania, ktoré nie je sprostredkované žiadnym uvažovaním aj keď býva prevádzané pocitom jasnosti a istoty, nie je podložené žiadnymi dôvodmi.

Nový!!: Poznanie a Intuícia · Pozrieť viac »

John Stuart Mill

John Stuart Mill (* 20. máj 1806, Pentonville, Spojené kráľovstvo – † 8. máj 1873, Avignon, Francúzsko) bol britský filozof, logik a ekonóm, morálny a politický teoretik.

Nový!!: Poznanie a John Stuart Mill · Pozrieť viac »

Kategória (filozofia)

Kategória alebo kategoriálny významový útvar je relatívne základný a najvšeobecnejší významový útvar, ktorý je výsledkom poznania všetkých entít reality z istého (napríklad filozofického, špeciálnovedného atď.) hľadiska.

Nový!!: Poznanie a Kategória (filozofia) · Pozrieť viac »

Knowledge-action gap

Knowledge-action gap (doslova: medzera medzi znalosťami/vedomosťami/poznaním a konaním) je stav, pri ktorom človek vie, čo má robiť alebo čo chce urobiť, no nie je schopný to spraviť.

Nový!!: Poznanie a Knowledge-action gap · Pozrieť viac »

Kognitívnosť

Kognitívnosť môže byť.

Nový!!: Poznanie a Kognitívnosť · Pozrieť viac »

Kognitívny evokovaný potenciál

Vlnová krivka ukazuje viacero ERP komponentov, zahrňujúc aj   N100 a P300. Všimnite si, že ERP je vykreslený so zápornými napätím smerom nahor, čo je bežné, avšak nie všeobecne používané pri ERP výskume. Kognitívny evokovaný potenciál (skr. ERP) je nameraná mozgová odozva, ktorá je priamym dôsledkom špecifického vnemového, kognitívneho alebo somatosenzorického podnetu.

Nový!!: Poznanie a Kognitívny evokovaný potenciál · Pozrieť viac »

Kriticizmus (filozofia)

Kriticizmus alebo kritická filozofia je filozofické stanovisko, ktoré vyžaduje najskôr racionálne preverenie všetkých podmienok a možností poznania.

Nový!!: Poznanie a Kriticizmus (filozofia) · Pozrieť viac »

Kritika poznania

Kritika poznania je základná disciplína filozofickej teórie poznania, ktorá.

Nový!!: Poznanie a Kritika poznania · Pozrieť viac »

Kulturológia

Kulturológia, kultúrne štúdiá alebo veda o kultúre, tiež filozofia kultúry (z latinčiny: colere, cultus, "pestovať" – pôvodne skultúrňovanie, zušľachťovanie zeme a z gréčtiny: logos, "veda, náuka"), je výskumná orientácia, študijný odbor formujúci sa ako holistická, komparatívna a interdisciplinárna veda o kultúre.

Nový!!: Poznanie a Kulturológia · Pozrieť viac »

Múdrosť (filozofia)

Múdrosť je maximálna dokonalosť vo vedení svojho života ako výsledok pochopenia zmyslu života a poznania prostriedkov k tomu, ako dosiahnuť zmysel života.

Nový!!: Poznanie a Múdrosť (filozofia) · Pozrieť viac »

Meno (Platón)

Meno (gr. onoma) je podľa Platóna vonkajšie spájadlo jednotlivín s ideou ich druhu, znak druhu jednotlivín, predstaviteľ tohto druhu a tak aj priamy ukazovateľ na príslušnú ideu v pomyselnom svete.

Nový!!: Poznanie a Meno (Platón) · Pozrieť viac »

Modlitba

Albrecht Dürer, Modliace sa ruky Modlitba je obvykle slovný prejav kladného vzťahu k transcendencii.

Nový!!: Poznanie a Modlitba · Pozrieť viac »

Nazeranie (filozofia)

Nazeranie je utváranie sa názoru.

Nový!!: Poznanie a Nazeranie (filozofia) · Pozrieť viac »

Neopozitivizmus

Neopozitivizmus (iné názvy: novopozitivizmus, logický pozitivizmus, gnozeologický realizmus (podľa Schlicka) alebo novopozitivistická škola) je súčasný filozofický smer.

Nový!!: Poznanie a Neopozitivizmus · Pozrieť viac »

Neprotirečivosť

Neprotirečivosť je jedna zo základných požiadaviek kladených na poznanie, predovšetkým na vedecké poznanie.

Nový!!: Poznanie a Neprotirečivosť · Pozrieť viac »

Nevedomosť (neznalosť)

Nevedomosť alebo neznalosť je nedostatok alebo neprítomnosť vedomostí.

Nový!!: Poznanie a Nevedomosť (neznalosť) · Pozrieť viac »

Obraz (filozofia)

Obraz je vo filozofii je materiálny alebo ideálny výtvor zobrazovacej alebo obrazotvornej činnosti v najširšom zmysle slova.

Nový!!: Poznanie a Obraz (filozofia) · Pozrieť viac »

Obsah pojmu

Obsah pojmu je významový útvar, ktorý je konštituentom pojmu a zahrnuje výsledok poznania podstatných vlastností, čŕt spoločných všetkým prvkom množiny entít, ktorých sa pojem týka.

Nový!!: Poznanie a Obsah pojmu · Pozrieť viac »

Osvietenie (filozofia)

Osvietenie alebo iluminácia je vo filozofii zvláštny Boží vplyv, pri ktorom sa uskutočňuje isté nevyhnutné a všeobecné poznanie človeka; pri osvietení dochádza k vžiareniu duchovného svetla, v ktorom sa človek, istým zrením večnej pravdy (rationes aeternae), večných pravidiel, dostáva do spojenia so samým Bohom, svetlom večnej, nemennej pravdy.

Nový!!: Poznanie a Osvietenie (filozofia) · Pozrieť viac »

Parmenides (filozof)

Parmenides alebo Parmenidés (* okolo 540 pred Kr. – † 470 pred Kr.) bol starogrécky filozof, predstaviteľ eleatskej školy.

Nový!!: Poznanie a Parmenides (filozof) · Pozrieť viac »

Pojem

Pojem alebo koncept je kognitívny významový útvar alebo kognitívne významové dianie, ktoré je výsledkom poznávania vlastností alebo vzťahov entít a je súčasťou súdov.

Nový!!: Poznanie a Pojem · Pozrieť viac »

Poznatok

Poznatok je kognitívny významový útvar, ktorý je výsledkom poznávacieho procesu, napr.

Nový!!: Poznanie a Poznatok · Pozrieť viac »

Poznávací proces

Poznávací proces je kognitívny významový proces, čiže podproces manifestácie sveta v ľudskom vedomí, ktorý vyúsťuje do kognitívnych významových útvarov alebo poznatkov.

Nový!!: Poznanie a Poznávací proces · Pozrieť viac »

Poznávanie

Poznávanie je tvorba kognitívnych významových útvarov; procesuálna stránka poznania, proces dospievania k poznaniu, uplatňovanie poznávacích schopností.

Nový!!: Poznanie a Poznávanie · Pozrieť viac »

Pragmatizmus

Pragmatizmus je smer súčasnej filozofie, ktorý vznikol v USA koncom 19. storočia najmä zásluhou Ch. S. Peirca a W. Jamesa.

Nový!!: Poznanie a Pragmatizmus · Pozrieť viac »

Príručková publikácia

Príručková publikácia alebo príručkové dielo alebo príručka je publikácia na rýchle vyhľadanie a osvojenie si základných informácií, vedeckých poznatkov.

Nový!!: Poznanie a Príručková publikácia · Pozrieť viac »

Probabilizmus

Probabilizmus (lat.) je náhľad, že poznanie nemôže dosiahnuť pravdu, ale iba pravdepodobnosť.

Nový!!: Poznanie a Probabilizmus · Pozrieť viac »

Psilocybín

Štruktúrny vzorec psilocybínu Psilocybín (N-N-dimetyl-4-fosforyloxy-tryptamín) je alkaloid, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo viac ako 200 druhoch húb.

Nový!!: Poznanie a Psilocybín · Pozrieť viac »

Regulatívna idea

Regulatívna idea je podľa Kanta celostná idea určujúca a priori naše poznanie tým, že ho orientuje, zameriava na celosť.

Nový!!: Poznanie a Regulatívna idea · Pozrieť viac »

Rozum

Rozum je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať; schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi.

Nový!!: Poznanie a Rozum · Pozrieť viac »

Rozumové poznanie

Rozumové poznanie je poznanie, ktoré sa opiera o rozum.

Nový!!: Poznanie a Rozumové poznanie · Pozrieť viac »

Súcno

Súcno (iné názvy: jestvujúcno, jestvujúce, existujúcno; zriedkavo: súce; zastarano bytosť, byt; nevhodne: bytie; nem. Seiendes, nepresne Sein; lat. ens; gr. on; angl. existent, existing, entity, nepresne being; čes. jsoucno, jsoucí) je vo filozofii všeobecné označenie toho (všetkého, prípadne jedného), čo je, resp.

Nový!!: Poznanie a Súcno · Pozrieť viac »

Skúmanie

Skúmanie je odborné, vedecké, filozofické štúdium, pozorovanie, bádanie; spôsob produkovania nového poznania, spočívajúci vo vytýčení si úlohy, predbežnej analýze existujúcich údajov, podmienok a metód riešenia úloh danej triedy, vo formulácii východiskových hypotéz, v ich teoretickej analýze, v plánovaní a organizácii eventuálneho experimentu a jeho uskutočnení, analýza a zovšeobecnenie získaných výsledkov, v overovaní hypotéz na základe získaných faktov, v definitívnej formulácii získaných faktov a zákonov, v získaní vysvetlení a prognóz.

Nový!!: Poznanie a Skúmanie · Pozrieť viac »

Skúsenosť

Skúsenosť je podstatná stránka vzťahov človeka k okolitému svetu, ktorá súvisí so spracúvaním dojmov o okolitom svete (čo sa uskutočňuje vedome a zároveň s učením), alebo získané znalosti, schopnosti a zručnosti technického a metodického charakteru.

Nový!!: Poznanie a Skúsenosť · Pozrieť viac »

Staroveká indická filozofia

Staroveká indická filozofia je prvá veľká etapa vývinu indickej filozofie, v ktorej sa zvykne vyčleňovať filozofia védskeho obdobia (15. storočie pred Kr. – 6. storočie pred Kr.) a staršia filozofia klasického či brahmansko-budhistického obdobia (6. storočie pred Kr. – 10. storočie po Kr.). Na ňu nadväzuje druhá etapa vývinu indickej filozofie – Poklasická indická filozofia.

Nový!!: Poznanie a Staroveká indická filozofia · Pozrieť viac »

Strom poznania dobra a zla

''Strom poznania'', autor Lucas Cranach starší. Strom poznania dobra a zla je strom, spomínaný v biblickej knihe Genezis, ktorý nechal Jahve vyrásť uprostred rajskej záhrady, ktorého ovocie zaistí poznanie dobra a zla.

Nový!!: Poznanie a Strom poznania dobra a zla · Pozrieť viac »

Svedomie

Svedomie je vnútorná inštancia, „mlčanlivé volanie“, ktoré vedie súdy človeka o tom, čo sám spôsobil alebo čo sa chystá spôsobiť.

Nový!!: Poznanie a Svedomie · Pozrieť viac »

Synkrisis

Synkrisis alebo nereduktívne usúvzťažňovanie je spájanie a porovnávnie, zjednocovanie, zozbieranie s cieľom prezrieť a porovnať; druh syntézy.

Nový!!: Poznanie a Synkrisis · Pozrieť viac »

Teória odrazu

Teória odrazu je gnozeologická teória, podľa ktorej je poznanie odrazom skutočnosti.

Nový!!: Poznanie a Teória odrazu · Pozrieť viac »

Theléma

Theléma je ezoterické a magické náboženstvo či duchovná filozofia založená Aleisterom Crowleym (1875–1947) začiatkom 20. storočia.

Nový!!: Poznanie a Theléma · Pozrieť viac »

Transcenzus

Transcenzus je prechod od subjektívneho k objektívnemu, vyjdenie zo sféry vedomia do sféry objektívneho sveta.

Nový!!: Poznanie a Transcenzus · Pozrieť viac »

Výskum

Výskum je bádanie, skúmanie (obyčajne vedecké), v ktorom ide o poznanie doposiaľ nepoznaných skutočností na základe analýzy skutočností už známych.

Nový!!: Poznanie a Výskum · Pozrieť viac »

Vedecká metóda

Vedecká metóda poznania je metóda poznania, ktorá podľa klasickej schémy začína vymedzením problému, stanovením jeho vzťahu k doterajšiemu empirickému a teoretickému poznaniu; ďalej stanovenie overiteľných hypotéz, uskutočnenie experimentu, analýza ziskaných údajov, potvrdenie alebo zvrhnutie hypotéz, začlenenie výsledku do systému daného vedeckého poznania, empirické overenie.

Nový!!: Poznanie a Vedecká metóda · Pozrieť viac »

Vedecké poznanie

Vedecké poznanie je ideálna stránka, podproces a výsledok vedeckého osvojovania si sveta.

Nový!!: Poznanie a Vedecké poznanie · Pozrieť viac »

Vedecké poznávanie

Vedecké poznávanie je procesuálny aspekt vedeckého poznania.

Nový!!: Poznanie a Vedecké poznávanie · Pozrieť viac »

Vnímanie

Vnímanie (iné názvy: zmyslové vnímanie, percepcia, percipovanie) je nadobúdanie vnemov vo vedomí prostredníctvom zmyslov; psychický poznávací proces, utváranie sa vnemu pri odzrkadľovaní sa objektov, javov a procesov vonkajšieho sveta a vnútorného sveta vo vedomí prostrednictvom zmyslových orgánov.

Nový!!: Poznanie a Vnímanie · Pozrieť viac »

Zákon troch štádií

Zákon troch štádií je zákon od Augusta Comta, podľa ktorého ľudský duch, resp.

Nový!!: Poznanie a Zákon troch štádií · Pozrieť viac »

Zistenie

Zistenie je poznanie niečoho ako istého pomocou skúmania; vyskúmanie skutočného stavu niečoho.

Nový!!: Poznanie a Zistenie · Pozrieť viac »

Zjavenie

Zjavenie alebo revelácia je mimozmyslové poznanie nadprirodzena v akte (mystického) osvietenia.

Nový!!: Poznanie a Zjavenie · Pozrieť viac »

Zmyslovosť

Zmyslovosť je jedna zo schopností v oblasti poznania prijímať pocity ako funkcie zmyslov, prostredníctvom ktorých dochádza ku kontaktu s telesným a telesne vnímateľným svetom.

Nový!!: Poznanie a Zmyslovosť · Pozrieť viac »

Zoznam filozofických hesiel (I – P)

A B C Č D E F G H I J K L M N O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž.

Nový!!: Poznanie a Zoznam filozofických hesiel (I – P) · Pozrieť viac »

Zoznamy základných filozofických tém

Nasledujúci zoznam slúži ako prehľadný sprievodca základnými témami vo filozofii.

Nový!!: Poznanie a Zoznamy základných filozofických tém · Pozrieť viac »

Presmerovanie tu:

Dogmatické poznanie, Pojmové poznanie.

VychádzajúcePrichádzajúce
Hej! Sme na Facebooku teraz! »