Obsah
12 vzťahy: Štefan Dušan, Byzantológia, Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše, Dejiny kresťanstva, Efrém Sýrsky, Hagia Eiréné, Hérakleios (Byzantská ríša), Henotikon, Kopti, Metochion, Michaél Psellos, Tri kapitoly.
Štefan Dušan
Štefan Dušan (* asi 1308† 20. december 1355) bol najväčší stredoveký srbský panovník, spočiatku srbský kráľ, neskôr „cár Srbov a Grékov“.
Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Štefan Dušan
Byzantológia
Byzantológia alebo zriedkavejšie byzantinistika je náuka, odbor historických a filozofických vied zaoberajúci sa byzantskou históriou a kultúrou.
Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Byzantológia
Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše
palaiologovská vlajka zo 14. storočia Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše obsahuje chronologicky (časovo postupne) usporiadané údaje o historických udalostiach Východorímskej, resp.
Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše
Dejiny kresťanstva
Dejiny kresťanstva sú odvetvím histórie, ktoré sa zaoberá historickým vývojom kresťanského sveta a myslenia, dejinami jednotlivých kresťanských cirkví a spoločenstiev od vzniku kresťanstva ako židovskej sekty okolo roku 33 nášho letopočtu po dnešnú dobu.
Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Dejiny kresťanstva
Efrém Sýrsky
Svätý Efrém Sýrsky (iné mená pozri nižšie; * okolo 306, Nisibis† 9. jún 373, Edessa) bol sýrsky básnik (hymnograf), teológ a učiteľ cirkvi, autor početných dogmatických a exegetických spisov.
Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Efrém Sýrsky
Hagia Eiréné
Hagia Eiréné (iné názvy pozri nižšie) je stavba v dnešnom Istanbule, v Turecku.
Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hagia Eiréné
Hérakleios (Byzantská ríša)
Hérakleios (* 575, Kapadócia, Byzantská ríša† 11. február 641, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 610 až 641.
Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Hérakleios (Byzantská ríša)
Henotikon
Henotikon (iné názvy: Henótikon, v preklade: Edikt zjednoteniaHenotikon In: alebo Edikt jednoty z gréc. „zjednotenie“; z ἕν hen jedno) bol edikt vyhlásený roku 482 byzantským cisárom Zenónom, ktorého cieľom bolo urovnať teologické spory medzi prívržencami záverov ekumenického Chalcedónského koncilu (451) a monofyzitmi (resp.
Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Henotikon
Kopti
Kopti alebo zriedkavejšie Koptovia sú potomkovia starovekých Egypťanov, ktorí po 7. storočí postupne do veľkej miery etnicky splynuli s Arabmi.
Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Kopti
Metochion
dátum prístupu.
Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Metochion
Michaél Psellos
Michaél Psellos (iné prepisy: Michael PsellosPsellos, Michael In: Psellos In:, Michal Psellos, Michail Psellos, alebo Michal Psellós,, lat. Michaël Psellus; * 1018 KonštantínopolPSELLOS, MICHAEL In: † 1078/po 1081/1096), Konštantinopol) bol byzantský mních, rétor, právnik, filozof, najvýznamnejší systematik byzantskej filozofie, polyhistor, literát a politický činiteľ.
Pozrieť Náboženstvo v Byzantskej ríši a Michaél Psellos
Tri kapitoly
Tri kapitoly je označenie pre spor a sporné diela troch kresťanských teológov antiochijskej školy: Theodora z Mopsueste (v tomto prípade bola problematická aj osoba daného teológa), Theodoreta z Kýru (niektoré jeho spisy) a Iba z Edessy (jeho/jemu pripisovaný list biskupovi Marimu).