Rýchlejšie ako prehliadači!
65 vzťahy: Alexander I. (Rusko), Alexander II. (Rusko), Alexandr Sergejevič Puškin, Alexandra Fiodorovna, Alexandrinské divadlo, Almaznyj fond Rossijskoj federacii, Šarlota, Štátny znak Ruska, Ľudovít Napoleon Bonaparte, Bad Ems, Bazilika svätého Pavla za hradbami, Bitka pri Világoši, Buckinghamský palác, Carskoje Selo, Chrám Krista Spasiteľa (Moskva), Dejiny Košíc, Dejiny Lotyšska, Dejiny Ruska, Dekabrista, Ermitáž, Ferdinand I. (rakúsky cisár), Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Frederik IX., Grécke povstanie, Gregor XVI., Helena Grécka a Dánska, Hrad Palanok, Jantárová komnata, Joensuu, Josef Václav Radecký z Radče, Karl Pavlovič Briullov, Katedrála svätého Petra a Pavla (Petrohrad), Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva), Kaunaská gubernia, Mahmud II., Michail Jurievič Lermontov, Michal Baluďanský, Mikuláš I., Natalia Nikolajevna Puškinová-Lanská, Novembrové povstanie, Osmanská ríša, Pavel Dmitrijevič Kiseľov, Pavol I. (Grécko), Pavol I. (Rusko), Petraševskovci, Pevnosť mesta Olomouc, Prvá britsko-afganská vojna, Ruská literatúra, Sedmohradsko, Spišský Jeruzalem, ..., Symphonie fantastique, Taras Hryhorovyč Ševčenko, Uhorská revolúcia, Vasilij Andrejevič Žukovskij, Viedenská nóta, Viedenské štyri body, Vilniuska univerzita, Vissarion Grigorievič Belinskij, Zoznam historických článkov/M, Zoznam osobností Petrohradu, Zoznam panovníkov Poľska, Zoznam panovníkov Ruska, Zoznam vládcov Bieloruska, 2. marec, 6. júl. Rozbaliť index (15 viac) »
Alexander I. (Rusko)
Alexander I. Pavlovič (rusky: Александр I Павлович) (* 23. december 1777, Petrohrad, Rusko – † 1. december 1825, Taganrog) bol ruský cár od 23.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Alexander I. (Rusko) · Pozrieť viac »
Alexander II. (Rusko)
Alexander II.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Alexander II. (Rusko) · Pozrieť viac »
Alexandr Sergejevič Puškin
Alexandr Sergejevič Puškin (* 6. jún 1799, Moskva – † 10. február 1837, Petrohrad) bol ruský romantický básnik a prozaik.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Alexandr Sergejevič Puškin · Pozrieť viac »
Alexandra Fiodorovna
Alexandra Fiodorovna (nem. Alix von Hessen-Darmstadt, rus. Александра Фёдоровна * 6. júna 1872, Darmstadt - † 17. júla 1918, Jekaterinburg) bola poslednou ruskou cárovnou ako manželka Mikuláša II. od 26. novembra 1894 až do jeho vynútenej abdikácie 15. marca 1917.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Alexandra Fiodorovna · Pozrieť viac »
Alexandrinské divadlo
Alexandrinské divadlo Alexandrinské divadlo alebo aj Leningradské štátne akademické divadlo drámy A. S. Puškina je divadlo v Petrohrade.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Alexandrinské divadlo · Pozrieť viac »
Almaznyj fond Rossijskoj federacii
Zbrojnica moskovského Kremľa, v ktorej je dnes umiestnená expozícia Diamantového fondu Almaznyj fond Rossijskoj federacii (- doslova Diamantový fond Ruskej federácie) je štátna zbierka drahých kameňov, drahých rýdzich kovov a šperkov s vysokou umeleckou, materiálnou a historickou hodnotou vo vlastníctve Ruskej federácie.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Almaznyj fond Rossijskoj federacii · Pozrieť viac »
Šarlota
Šarlota je ženské krstné meno.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Šarlota · Pozrieť viac »
Štátny znak Ruska
Štátny znak Ruska Štátny znak Ruska je spolu so štátnou hymnou Ruskej federácie a vlajkou Ruskej federácie jedným z troch štátnych symbolov Ruskej federácie.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Štátny znak Ruska · Pozrieť viac »
Ľudovít Napoleon Bonaparte
Ľudovít Napoleon Bonaparte (vlastným menom Charles Louis Napoléon Bonaparte resp. ako cisár Napoleon III., franc. Napoléon III) (* 20. apríl 1808, Paríž, Francúzsko – † 9. január 1873, Chislehurst, Spojené kráľovstvo) bol synovcom Napoleona I. a bratrancom Napoleona II., a bol prvým francúzskym prezidentom v rokoch 18481852 a posledný francúzsky panovník v rokoch 18521870.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Ľudovít Napoleon Bonaparte · Pozrieť viac »
Bad Ems
Bad Ems je kúpeľné mesto v nemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko na rieke Lahn, administratívne centrum okresu Rhein-Lahn.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Bad Ems · Pozrieť viac »
Bazilika svätého Pavla za hradbami
Bazilika svätého Pavla za hradbami (ofic. Papale basilica Maggiore di San Paolo fuori le mura) je neoklasicistická sakrálna stavba v hlavnom meste Talianska Ríme.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Bazilika svätého Pavla za hradbami · Pozrieť viac »
Bitka pri Világoši
Uhorská kapitulácia pri Világoši Bitka pri Világoši bola záverečná bitka uhorskej revolúcie z rokov 1848 a 1849.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Bitka pri Világoši · Pozrieť viac »
Buckinghamský palác
Pohľad na priečelie Buckinghamského paláca a pamätník kráľovnej Viktórie. Pôvodná fasáda Eduarda Blora z roku 1850 bola upravená sirom Astonom Webbom roku 1913 Buckinghamský palác je oficiálnym londýnskym sídlom britského panovníka a najväčšou kráľovskou pracovňou na svete.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Buckinghamský palác · Pozrieť viac »
Carskoje Selo
Katarínsky palác, Carskoje Selo Zrekonštruovaná Jantárová komnata Carskoje Selo, po slovensky zriedkavo aj Cárske Selo, je bývalá letná rezidencia ruských imperátov, ktorá sa nachádza južne od Petrohradu.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Carskoje Selo · Pozrieť viac »
Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)
Chrám Krista Spasiteľa na dobovom obrázku z roku 1905 Obnovená katedrála Interiér obnoveného chrámu Chrám Krista Spasiteľa je patriarchálny katedrálny chrám Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Chrám Krista Spasiteľa (Moskva) · Pozrieť viac »
Dejiny Košíc
Dejiny Košíc sú dejinami druhého najväčšieho mesta Slovenska, metropoly Východného Slovenska, niekdajšieho hlavného mesta Horného Uhorska, hlavného strediska protihabsburských stavovských povstaní a zároveň sídelného mesta sedmohradských kniežat, protitureckej pevnosti, medzinárodnej kupeckej metropoly a druhého slobodného kráľovského mesta stredovekého Uhorska.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Dejiny Košíc · Pozrieť viac »
Dejiny Lotyšska
Určiť etnické zloženie pradávnych obyvateľov Lotyšska je nemožné.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Dejiny Lotyšska · Pozrieť viac »
Dejiny Ruska
Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Dejiny Ruska · Pozrieť viac »
Dekabrista
Povstanie dekabristov na Senátnom námestí v Petrohrade Dekabristi (z rus. декабрь.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Dekabrista · Pozrieť viac »
Ermitáž
Ermitáž alebo Štátna Ermitáž (- Gosudarstvennyj Ermitaž, z) je umeleckohistorické múzeum v ruskom Petrohrade, jedna z najvýznamnejších a najväčších svetových umeleckohistorických inštitúcií.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Ermitáž · Pozrieť viac »
Ferdinand I. (rakúsky cisár)
Ferdinand I., ako uhorský a český kráľ Ferdinand V., zvaný Dobrotivý, (*19. apríl 1793, Viedeň – † 29. jún 1875, Praha) z Habsbursko-Lotrinskej dynastie, bol rakúsky arcivojvoda, druhý rakúsky cisár (v rokoch 1835 – 1848), uhorský kráľ a posledný korunovaný český kráľ.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Ferdinand I. (rakúsky cisár) · Pozrieť viac »
Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Fiodor Michajlovič Dostojevskij (* 11. november 1821, Moskva – † 9. február 1881, Petrohrad) bol ruský spisovateľ a mysliteľ, predchodca existencializmu, filozof a člen petraševskovského hnutia.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Fiodor Michajlovič Dostojevskij · Pozrieť viac »
Frederik IX.
Frederik IX. (Christian Frederik Franz Michael Carl Valdemar Georg; * 11. marec 1899, Kongens Lyngby, Dánsko† 14. január 1972, Kodaň) bol dánsky kráľ vládnuci v rokoch 19471972.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Frederik IX. · Pozrieť viac »
Grécke povstanie
Grécka vojna za nezávislosť alebo grécka revolúcia alebo grécke povstanie (gr. Η Ελληνική επανάσταση-I Elliniki epanastasi) bolo povstanie proti osmanskej (tureckej) nadvláde v Grécku v rokoch 18211829/1831 (s dozvukmi až do roku 1923).
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Grécke povstanie · Pozrieť viac »
Gregor XVI.
Gregor XVI., vl.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Gregor XVI. · Pozrieť viac »
Helena Grécka a Dánska
Helena Grécka a Dánska (* 2. máj 1896, Atény, Grécko† 28. november 1982, Lausanne, Švajčiarsko) bola rodom princezná grécka a dánska, sobášom princezná rumunská.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Helena Grécka a Dánska · Pozrieť viac »
Hrad Palanok
Hrad Palanok alebo Mukačevský hrad (ukrajinsky: Замок "Паланок", romanizovaný: Zamok "Palanok"; maďarsky: Munkács vára alebo Munkácsi vár; nemecky: Plankenburg) je hrad v meste Mukačevo v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Hrad Palanok · Pozrieť viac »
Jantárová komnata
Pôvodná jantárová komnata, 1931 Jantárová komnata je miestnosť v Katarínskom paláci v ruskom meste Puškin (bývalé Carskoje Selo).
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Jantárová komnata · Pozrieť viac »
Joensuu
Joensuu je hlavné mesto provincie Severná Karélia ležiaca vo východnej časti Fínska.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Joensuu · Pozrieť viac »
Josef Václav Radecký z Radče
Osobná pečať Josef Václav Radecký z Radče (* 2. november 1766, Sedlčany† 5. január 1858, Miláno), celým menom Josef Václav Antonín František Karel gróf Radecký z Radče, bol český šľachtic z rodu Radeckých z Radče, rakúsky vojenský veliteľ, stratég a politik.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Josef Václav Radecký z Radče · Pozrieť viac »
Karl Pavlovič Briullov
Karl Pavlovič Briullov, tiež Brulloff (rus. Карл Павлович Брюллов) (12. december 1799, Petrohrad, Rusko – † 11. jún 1852, Manziana) bol ruský maliar prvej polovice 19.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Karl Pavlovič Briullov · Pozrieť viac »
Katedrála svätého Petra a Pavla (Petrohrad)
Katedrála sv. Petra a sv. Pavla Hrobky imperátorov v chráme Najväčšie zvony zo zvonkohry katedrály Katedrála svätého Petra a svätého Pavla (/oficiálny názov – собор во имя первоверховныхапостолов Петра и Павла) je jednou z dominánt ruského mesta Petrohrad.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Katedrála svätého Petra a Pavla (Petrohrad) · Pozrieť viac »
Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva)
Uspenský chrám v Moskve. Uspenský chrám v Moskve (1856). Kremľa Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky alebo Uspenský chrám je jeden z najznámejších a najvýznamnejších pravoslávnych chrámov v Moskve i na svete.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva) · Pozrieť viac »
Kaunaská gubernia
Kaunaská gubernia bola vnútrozemská gubernia Ruskej ríše.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Kaunaská gubernia · Pozrieť viac »
Mahmud II.
Mahmud II. alebo Mahmut II. (arab. Mahmúd II.;* 20. júl 1785 – † 30. jún 1839), Turkami nazývaný Mahmut Adli (Mahmud Spravodlivý), bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1808 – 1839.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Mahmud II. · Pozrieť viac »
Michail Jurievič Lermontov
Michail Jurievič Lermontov (* 15. október 1814, Moskva, Rusko – † 27. júl 1841, Piatigorsk, Rusko) bol ruský romantický básnik a dramatik.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Michail Jurievič Lermontov · Pozrieť viac »
Michal Baluďanský
Erb Michala Baluďanského Michal Baluďanský (* 7. október 1769, Vyšná Olšava, Slovensko – † 15. apríl 1847, Sankt Peterburg, Rusko) bol ruský univerzitný profesor, ekonóm – národohospodár, právnik, štátny činiteľ, zakladateľ a prvý rektor Sankt-Peterburskej univerzity.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Michal Baluďanský · Pozrieť viac »
Mikuláš I.
Mikuláš I. môže byť.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Mikuláš I. · Pozrieť viac »
Natalia Nikolajevna Puškinová-Lanská
Alexandra Briullova (1831). Natalia Nikolajevna Puškinová-Lanská (rodená Gončarovová; * 27. august 1812 – † 26. november 1863), bola manželka ruského básnika Alexandra Sergejeviča Puškina od roku 1831 až do jeho smrti v roku 1837.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Natalia Nikolajevna Puškinová-Lanská · Pozrieť viac »
Novembrové povstanie
Novembrové povstanie je vžitý názov pre povstania poľského ľudu, armády a pokrokovej inteligencie proti ruskej nadvláde, ktoré prebiehalo na prelome rokov 1830 a 1831.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Novembrové povstanie · Pozrieť viac »
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Osmanská ríša · Pozrieť viac »
Pavel Dmitrijevič Kiseľov
Gróf Pavel Dmitrijevič Kiseľov (* 19. január 1788, Moskva† 26. november 1872, Paríž) bol ruský politik, generál, reformátor a diplomat, ruský správca podunajských kniežatstiev Moldavska a Valašska v rokoch 18291834, minister štátneho majetku (financií) za vlády Mikuláša I. a ruský veľvyslanec vo Francúzsku v rokoch 18561862.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Pavel Dmitrijevič Kiseľov · Pozrieť viac »
Pavol I. (Grécko)
Pavol I. (* 14. december 1901, Atény, Grécko† 6. marec 1964, Tatoi) bol grécky kráľ od roku 1947.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Pavol I. (Grécko) · Pozrieť viac »
Pavol I. (Rusko)
Pavol I. (* 1. október 1754, Petrohrad, Rusko – † 23. marec 1801, Petrohrad) bol ruský cár v rokoch 17961801 a veľmajster Rádu maltézskych rytierov.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Pavol I. (Rusko) · Pozrieť viac »
Petraševskovci
Petraševskovci boli účastníci politického a teoretického hnutia ruskej inteligencie v druhej polovici 40.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Petraševskovci · Pozrieť viac »
Pevnosť mesta Olomouc
Plán dokončenej bastiónovej pevnosti z roku 1757 so zaplavením, ale hladina ešte nedosiahla na maximum Pevnosť mesta Olomouc bola budovaná od založenia mesta, ale najviac sa rozvíjala najmä od 16. do 19. storočia.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Pevnosť mesta Olomouc · Pozrieť viac »
Prvá britsko-afganská vojna
Prvá britsko-afganská vojna (iné názvy: prvá anglo-afganská vojna, prvá anglicko-afganská vojna, prvá afganská vojna, prvá afgansko-britská vojna, prvá afgansko-anglická vojna) prebiehala v rokoch 1839 až 1842.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Prvá britsko-afganská vojna · Pozrieť viac »
Ruská literatúra
Alexandr Sergejevič Puškin autor Vasily Tropinin. Ruská literatúra je súčasť ruského umenia a významným celkom svetovej literatúry.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Ruská literatúra · Pozrieť viac »
Sedmohradsko
Sedmohradsko v užšom zmysle Sedmohradsko v širšom zmysle (znázornené žltou) Kaplnka Sedmohradská krajina Mesto Sibiu Jána Sambucusa zo 16. st. Sedmohradsko alebo Transylvánia alebo Transilvánia, staršie Ardieľ je historická krajina v Rumunsku.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Sedmohradsko · Pozrieť viac »
Spišský Jeruzalem
Spišský Jeruzalem (iné názvy pozri nižšie) je unikátny krajinársky koncept a urbanisticko-architektonický súbor trinástich samostatných sakrálnych stavieb (sedem božích múk, štyri kaplnky, katedrála a biskupský palác) a dvoch dnes nezachovaných lokalít (JablonovRybníky a archeologické nálezisko na Pažici).
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Spišský Jeruzalem · Pozrieť viac »
Symphonie fantastique
Symphonie fantastique – Episode de la vie d’un artiste (Fantastická symfónia) je významná symfónia francúzskeho skladateľa Hectora Berlioza, kvôli jej inovatívnosti považovaná za jedno z prelomových diel vo vývoji symfonickej hudby.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Symphonie fantastique · Pozrieť viac »
Taras Hryhorovyč Ševčenko
Taras Hryhorovyč Ševčenko (* 9. marec 1814, Morynci, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 10. marec 1861, Petrohrad, Ruská ríša, dnes Rusko) bol ukrajinský spisovateľ, básnik, dramatik, filozof, humanista a maliar, významný predstaviteľ ukrajinského národného obrodenia.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Taras Hryhorovyč Ševčenko · Pozrieť viac »
Uhorská revolúcia
Uhorská revolúcia (1848 – 1849) (iné názvy pozri nižšie) bola tá časť revolúcie 1848 – 49, ktorá sa odohrala v Uhorsku.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Uhorská revolúcia · Pozrieť viac »
Vasilij Andrejevič Žukovskij
Vasilij Andrejevič Žukovskij (* 9. február 1783, Mišenskoe, Ruské impérium – † 24. apríl 1852, Baden-Baden, Nemecko) bol ruský básnik, literárny kritik.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Vasilij Andrejevič Žukovskij · Pozrieť viac »
Viedenská nóta
Viedenská nóta bola nóta z 28. júla 1853, ktorou sa Francúzsko snažilo vyriešiť vyostrujúci sa spor medzi Ruskom a Osmanskou ríšou.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Viedenská nóta · Pozrieť viac »
Viedenské štyri body
Viedenské štyri bodyVídeňské čtyři body.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Viedenské štyri body · Pozrieť viac »
Vilniuska univerzita
Vilniuska univerzita (po litovsky: Vilniaus universitetas) je jedna z najstarších univerzít vo východnej Európe a najväčšia a najvýznamnejšia univerzita v Litve.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Vilniuska univerzita · Pozrieť viac »
Vissarion Grigorievič Belinskij
Vissarion Grigorievič Belinskij (* 13. jún 1811, Sveaborg, Fínsko – † 7. jún 1848, Petrohrad) bol ruský literárny kritik, estetik, revolučný demokrat.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Vissarion Grigorievič Belinskij · Pozrieť viac »
Zoznam historických článkov/M
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Zoznam historických článkov/M · Pozrieť viac »
Zoznam osobností Petrohradu
* Domenico Trezzini (* asi 1670 – † 1734), švajčiarsko-taliansky barokový architekt.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Zoznam osobností Petrohradu · Pozrieť viac »
Zoznam panovníkov Poľska
Mešek I. Bolesław I Chrobry Bolesław III Krzywousty Kazimierz III Wielki Henryk Walezy Stefan Batory Zygmunt III Waza Władysław IV Jan III Sobieski August II Mocny Stanisław I Leszczyński August III Sas Toto je zoznam vojvodov/kniežat a kráľov Poľska počas celých jeho dejín.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Zoznam panovníkov Poľska · Pozrieť viac »
Zoznam panovníkov Ruska
Toto je zoznam kniežat, cárov a imperátorov Ruska.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Zoznam panovníkov Ruska · Pozrieť viac »
Zoznam vládcov Bieloruska
Žiadny popis.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a Zoznam vládcov Bieloruska · Pozrieť viac »
2. marec
Žiadny popis.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a 2. marec · Pozrieť viac »
6. júl
* Deň bozku.
Nový!!: Mikuláš I. (Rusko) a 6. júl · Pozrieť viac »
