Obsah
186 vzťahy: Akacuki, ALICE (raketové palivo), Areografia, Artemis I, Astronómia:1000 najdôležitejších článkov, Atlas (mesiac), Automatická medziplanetárna stanica, Áditja-L1, Štartovacie okno, Čandraján-1, Čchang-e 1, Čchang-e 2, Čchang-e 3, Bajkonur, Barnardova hviezda, Be-rešit (kozmická sonda), BepiColombo, Biosector, Blízkozemská planétka, Canopus, Clementine (sonda), Comet Interceptor, CONTOUR, Deep Space 1, Družicový stupeň raketoplánu, Europa Orbiter, Evolved Laser Interferometer Space Antenna, Fobos (mesiac), Fotovoltický článok, Ganymede (mesiac), Genesis (sonda), Giotto (sonda), Hajabusa, Hajabusa 2, Halleyho kométa, Hallov motor, Hohmannova prechodová dráha, Huygens (sonda), Hypotéza zriedkavej Zeme, Institute of Space and Astronautical Science, International Cometary Explorer, Io (mesiac), Joviálna planéta, Kepler-452b, Kolonizácia Mesiaca, Kometárna sonda, Konjunkcia (astronómia), Kozmický let, Kozmonautika, Kritika programu Space Shuttle, ... Rozbaliť index (136 viac) »
Akacuki
Akacuki alebo Planet-C je kozmická sonda určená na prieskum Venuše.
Pozrieť Kozmická sonda a Akacuki
ALICE (raketové palivo)
Testovacia raketa pred odpálením, august 2009 ALICE je experimentálne tuhé raketové palivo, ktorého výroba má byť jednoduchá a jeho účinky na životné prostredie minimálne.
Pozrieť Kozmická sonda a ALICE (raketové palivo)
Areografia
Areografia (gr. Ares – Mars; graphein – opísať) je náuka o povrchu Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Areografia
Artemis I
Artemis I (v minulosti označovaný ako Exploration Mission-1 a ešte predtým Space Launch System-1) bol nepilotovaný skúšobný let v rámci programu Artemis, ktorý realizuje NASA.
Pozrieť Kozmická sonda a Artemis I
Astronómia:1000 najdôležitejších článkov
Toto je zatiaľ neúplný zoznam 1000 najdôležitejších článkov z oblasti astronómie a kozmonautiky.
Pozrieť Kozmická sonda a Astronómia:1000 najdôležitejších článkov
Atlas (mesiac)
Atlas alebo Saturn XV je prirodzený vnútorný satelit Saturna.
Pozrieť Kozmická sonda a Atlas (mesiac)
Automatická medziplanetárna stanica
Automatická medziplanetárna stanica môže byť.
Pozrieť Kozmická sonda a Automatická medziplanetárna stanica
Áditja-L1
Áditja-L1 je indická kozmická sonda vyslaná do vesmíru Indickou kozmickou agentúrou (ISRO) 2. septembra 2023 z indického kozmodrómu Satiša Dhawana.
Pozrieť Kozmická sonda a Áditja-L1
Štartovacie okno
Štartovacie okno je v kozmonautike obmedzený, väčšinou pomerne krátky časový úsek, v ktorom môže odštartovať kozmické teleso a dostať sa na potrebnú obežnú dráhu bez použitia neúnosne veľkého množstva paliva.
Pozrieť Kozmická sonda a Štartovacie okno
Čandraján-1
Čandraján-1 bola prvá indická sonda, ktorá bola vyslaná na prieskum Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Čandraján-1
Čchang-e 1
Čchang-e 1 alebo Čchang-e i chao (doslova Čchang-e číslo jeden) je prvá čínska kozmická sonda určená k prieskumu Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Čchang-e 1
Čchang-e 2
Čchang-e 2 (po anglicky Chang'e 2) je druhá čínska kozmická sonda určená na výskum Mesiaca a zároveň prvá čínska medziplanetárna sonda.
Pozrieť Kozmická sonda a Čchang-e 2
Čchang-e 3
Čchang-e 3 (嫦娥三号) je čínska kozmická sonda, ktorá v decembri 2013 mäkko pristála na mesačnom povrchu a dopravila naň robotické vozidlo s názvom Jü-tchu (玉兔).
Pozrieť Kozmická sonda a Čchang-e 3
Bajkonur
Sojuz Poloha kozmodrómu Kozmodróm Bajkonur je kozmodróm v južnom Kazachstane dlhodobo prenajatý Rusku.
Pozrieť Kozmická sonda a Bajkonur
Barnardova hviezda
Barnardova hviezda je hviezda v súhvezdí Hadonos, ktorá má zo všetkých hviezd najrýchlejší vlastný pohyb po oblohe (10,34 " za rok).
Pozrieť Kozmická sonda a Barnardova hviezda
Be-rešit (kozmická sonda)
Be-rešit bola kozmická sonda izraelskej spoločnosti SpaceIL, ktorej cieľom bolo pristátie na Mesiaci.
Pozrieť Kozmická sonda a Be-rešit (kozmická sonda)
BepiColombo
Typ misie |Planetárna |- !Operator | |- !Website | |- !Trvanie misie |7 rokov |- | colspan.
Pozrieť Kozmická sonda a BepiColombo
Biosector
Biosector Conquest, kedysi známy aj ako bio.sector, je online sci-fi ťahová stratégia s prvkami RPG.
Pozrieť Kozmická sonda a Biosector
Blízkozemská planétka
Blízkozemský asteroid 4179 Toutatis Blízkozemská planétka (NEA z anglického Near Earth Asteroid) je planétka, ktorej obežná dráha je v blízkosti dráhy Zeme.
Pozrieť Kozmická sonda a Blízkozemská planétka
Canopus
Súhvezdie Kýl Canopus (latinizácia mena veliteľa loďstva spartského kráľa Meneláa z gr. mytológie Kanôbosa) (α Car / α Carinae / Alpha Carinae) je najjasnejšia hviezda v južnom súhvezdí Kýl (Carina) a druhá najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou jasnosťou −0,72; hneď po hviezde Sírius.
Pozrieť Kozmická sonda a Canopus
Clementine (sonda)
Clementine je kozmická sonda NASA, ktorá v polovici 90.
Pozrieť Kozmická sonda a Clementine (sonda)
Comet Interceptor
Comet Interceptor (stíhačka komét) je robotická misia kozmickej sondy vedená Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), s plánovaným štartom v roku 2029.
Pozrieť Kozmická sonda a Comet Interceptor
CONTOUR
CONTOUR (z angl. COmet Nucleus TOUR, doslova cesta k jadru kométy) bola neúspešná americká sonda z Programu Discovery.
Pozrieť Kozmická sonda a CONTOUR
Deep Space 1
Deep Space 1 je kozmická sonda, vypustená 24. októbra 1998 (14:08 SELČ).
Pozrieť Kozmická sonda a Deep Space 1
Družicový stupeň raketoplánu
Raketoplán Atlantis práve pristáva a tým ukončuje misiu STS-110 Družicový stupeň raketoplánu nazývaný aj vlastný raketoplán alebo orbiter bola najzložitejšia a najdôležitejšia časť celého amerického raketoplánu.
Pozrieť Kozmická sonda a Družicový stupeň raketoplánu
Europa Orbiter
Europa Orbiter bola misia plánovaná agentúrou NASA k Jupiterovmu mesiacu Európa.
Pozrieť Kozmická sonda a Europa Orbiter
Evolved Laser Interferometer Space Antenna
Laser Interferometer Space Antenna (LISA) je spoločným projektom Európskej vesmírnej agentúry ESA a NASA na detegovanie a pozorovanie gravitačných vĺn vo vesmíre.
Pozrieť Kozmická sonda a Evolved Laser Interferometer Space Antenna
Fobos (mesiac)
Fobos (gréc. φόβος (fóvos) – strach) je prirodzený satelit Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Fobos (mesiac)
Fotovoltický článok
Fotovoltické články Fotovoltický článok (nesprávne fotovoltaický článok prevzaté z anglického slova photovoltaic) alebo solárny článok alebo slnečný článok je veľkoplošná polovodičová súčiastka (s podobnou vnútornou štruktúrou ako fotodióda), ktorá priamo konvertuje svetelnú energiu na energiu elektrickú pomocou fotoelektrického javu.
Pozrieť Kozmická sonda a Fotovoltický článok
Ganymede (mesiac)
Ganymede alebo Ganymedes je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileovych mesiacov.
Pozrieť Kozmická sonda a Ganymede (mesiac)
Genesis (sonda)
Genesis bola americká kozmická sonda programu Discovery z roku 2001, určená na výskum Slnka, resp.
Pozrieť Kozmická sonda a Genesis (sonda)
Giotto (sonda)
Giotto je kozmická sonda organizácie ESA určená na výskum kométy Halley.
Pozrieť Kozmická sonda a Giotto (sonda)
Hajabusa
Hayabusa (po slovensky Sokol), predštartové označenie MUSES-C (Mu Space Engineering Satellite), bola japonská planetárna sonda organizácie JAXA, určená najmä na technologické previerky komponentov budúcich kozmických sond.
Pozrieť Kozmická sonda a Hajabusa
Hajabusa 2
Hajabusa 2 (ang. Hayabusa 2, v preklade sokol) je japonská sonda agentúry JAXA, ktorá má za cieľ preskúmať asteroid 162173 Ryugu, pristáť na ňom a priniesť vzorky späť na Zem.
Pozrieť Kozmická sonda a Hajabusa 2
Halleyho kométa
Halleyho kométa (iné názvy: kométa Halley, 1P/Halley, nesprávne: Halleyova kométa) je periodická kométa s periódou približne 75,3 rokov.
Pozrieť Kozmická sonda a Halleyho kométa
Hallov motor
Princetonskej univerzite Hallov motor (po anglicky Hall(-effect) thruster – HET) je typ iónového motora pre pohyb kozmických sond, v ktorom je hnací plyn urýchľovaný elektrickým poľom.
Pozrieť Kozmická sonda a Hallov motor
Hohmannova prechodová dráha
Hohmannova prechodová dráha Animácia preletu sondy Mars 2020 od Zeme k Marsu po Hohmannovej prechodovej dráhe. Sonda let absolvovala za 203 dní od júla 2020 do februára 2021. Hohmannova prechodová dráha, alebo správnejšie Hohmannova elipsa, je z hľadiska spotreby paliva energeticky úsporná dráha pre prelet medzi dvoma blízkymi planétami, ktoré obiehajú rovnaké centrálne teleso.
Pozrieť Kozmická sonda a Hohmannova prechodová dráha
Huygens (sonda)
Huygens bola západoeurópska planetárna sonda, súčasť kombinovanej misie Cassini-Huygens, určená na prieskum atmosféry a povrchu najväčšieho Saturnovho mesiaca Titanu.
Pozrieť Kozmická sonda a Huygens (sonda)
Hypotéza zriedkavej Zeme
Planéta Zem z vesmíru. Hypotéza zriedkavej Zeme je hypotéza, ktorá tvrdí, že objavenie sa a existencia foriem viacbunkového a inteligentného života bola umožnená priaznivou kombináciou množstva rôznych astrofyzikálnych a geochemických podmienok či udalostí na Zemi a preto je veľmi nepravdepodobné, že by takýchto podobných miest bolo vo vesmíre veľa.
Pozrieť Kozmická sonda a Hypotéza zriedkavej Zeme
Institute of Space and Astronautical Science
Institute of Space and Astronautical Science (skr. ISAS preklad: Inštitút pre vesmírnu vedu) bola jedna z troch japonských organizácií pre výskum vesmíru.
Pozrieť Kozmická sonda a Institute of Space and Astronautical Science
International Cometary Explorer
Umelecká predstava sondy ICE vo vesmíre International Cometary Explorer (skratka ICE) alebo Sun-Earth Explorer-3 (skratka (ISEE-3) bola americko-európska kozmická sonda na výskum kozmického počasia a blízkeho výskumu komét. Pôvodne mala slúžiť len na výskum vzťahov medzi zemskou magnetosférou a aktivitou Slnka.
Pozrieť Kozmická sonda a International Cometary Explorer
Io (mesiac)
Io je jedným z mesiacov planéty Jupiter, najvnútornejší zo skupiny mesiacov objavených Galileom.
Pozrieť Kozmická sonda a Io (mesiac)
Joviálna planéta
Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.
Pozrieť Kozmická sonda a Joviálna planéta
Kepler-452b
Umelcova predstava o planéte Kepler-452b Kepler-452b je extrasolárna planéta obiehajúca okolo žltého trpaslíka Kepler-452.
Pozrieť Kozmická sonda a Kepler-452b
Kolonizácia Mesiaca
Umelecká predstava lunárnej základne Kolonizácia Mesiaca je možné vytvorenie trvalej ľudskej prítomnosti na Mesiaci.
Pozrieť Kozmická sonda a Kolonizácia Mesiaca
Kometárna sonda
Giotto Predstava umelca o dosadnutí modulu ''Philae'' na povrch kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko Kometárna sonda je kozmická sonda, ktorej hlavným cieľom je skúmať vlastnosti komét.
Pozrieť Kozmická sonda a Kometárna sonda
Konjunkcia (astronómia)
Konjunkcia Mesiaca a Venuše Konjunkcia je termín používaný v pozičnej astronómii a astrológii.
Pozrieť Kozmická sonda a Konjunkcia (astronómia)
Kozmický let
svojom prvom lete. Kozmický let je let, pri ktorom sa umelé kozmické teleso dostane do horných vrstiev zemskej atmosféry alebo úplne mimo zemskú atmosféru.
Pozrieť Kozmická sonda a Kozmický let
Kozmonautika
Medzinárodná vesmírna stanica v roku 2018 Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru.
Pozrieť Kozmická sonda a Kozmonautika
Kritika programu Space Shuttle
Kritika programu Space Shuttle (programu raketoplánov) vychádzala z tvrdenia, že program raketoplánov NASA nedosiahol sľubované ciele spojiť nízke náklady s vysokým úžitkom.
Pozrieť Kozmická sonda a Kritika programu Space Shuttle
Kuo-ťia chang-tchien ťü
Kuo-ťia chang-tchien ťü (– Kuo-ťia chang-tchien ťü; doslova: „Národný úrad pre kozmonautiku/vesmírne lety“;; skratka: CNSA; vyskytujúce sa preklady: Čínsky národný úrad pre vesmír, Čínsky národný kozmický úrad, Čínsky národný úrad pre kozmonautiku, Čínska národná vesmírna agentúra) je čínska civilná organizácia, ktorá je zodpovedná za smerovanie čínskeho vesmírneho programu.
Pozrieť Kozmická sonda a Kuo-ťia chang-tchien ťü
Luna 1
Luna 1 bola kozmická sonda určená na výskum Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Luna 1
Luna 10
Luna 10 bola sovietska automatická kozmická sonda, ktorá sa v roku 1966 stala prvou umelou družicou Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Luna 10
Luna 16
Luna 16 bola sovietska automatická kozmická sonda, ktorá ako prvá odobrala vzorky z povrchu Mesiaca a vrátila sa s nimi úspešne na Zem.
Pozrieť Kozmická sonda a Luna 16
Luna 17
Lunochod 1 Luna 17, alebo Lunochod 1 bola sovietska kozmická sonda, ktorá v roku 1970 pristála na Mesiaci a dopravila tam prvé robotické vozidlo typu Lunochod.
Pozrieť Kozmická sonda a Luna 17
Luna 2
Luna 2 bola kozmická sonda určená na výskum Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Luna 2
Luna 20
Luna 20 bola sovietska automatická kozmická sonda, ktorá v roku 1972 odobrala vzorky z povrchu Mesiaca a vrátila sa s nimi úspešne na Zem.
Pozrieť Kozmická sonda a Luna 20
Luna 21
Sonda Luna Luna 21, alebo Lunochod 2 bola sovietska kozmická sonda, ktorá v roku 1973 pristála na Mesiac a druhýkrát tam dopravila robotické vozidlo typu Lunochod.
Pozrieť Kozmická sonda a Luna 21
Luna 24
Luna 24 bola sovietska automatická kozmická sonda, ktorá v roku 1976 odobrala vzorky z povrchu Mesiaca a vrátila sa s nimi úspešne na Zem.
Pozrieť Kozmická sonda a Luna 24
Luna 25
Luna 25 (predošlý názov Luna-Glob) bola automatická ruská kozmická sonda na výskum Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Luna 25
Luna 3
Luna 3 bola kozmická sonda určená na výskum Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Luna 3
Luna 7
Luna 7 bola sovietska sonda druhej generácie z programu Luna, ktorá mala mäkko pristáť na Mesiaci.
Pozrieť Kozmická sonda a Luna 7
Luna 9
Luna 9 bola prvá kozmická sonda, ktorá mäkko pristála na Mesiaci.
Pozrieť Kozmická sonda a Luna 9
Lunar Reconnaissance Orbiter
Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO) je sonda, ktorú americká agentúra NASA vyslala na obežnú dráhu okolo Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Lunar Reconnaissance Orbiter
Magellan
left Magellan bola kozmická sonda vyslaná s cieľom prieskumu k Venuši.
Pozrieť Kozmická sonda a Magellan
Mariner 10
Mariner 10 bola kozmická sonda vypustená 3. novembra 1973, aby preletela okolo planét Merkúr a Venuša.
Pozrieť Kozmická sonda a Mariner 10
Mariner 5
Mariner 5 bola kozmická sonda programu Mariner, ktorá vykonala kompletné experimenty na atmosfére planéty Venuša.
Pozrieť Kozmická sonda a Mariner 5
Mariner 6
Mariner 6 bola druhá úspešná americká kozmická sonda pri Marse.
Pozrieť Kozmická sonda a Mariner 6
Mariner 7
Mariner 7 je tretia kozmická sonda, ktorá kedy úspešne preletela okolo Marsu, a odvysielala naspäť informácie.
Pozrieť Kozmická sonda a Mariner 7
Mariner 8
Mariner 8 bola americká kozmická sonda na prieskum Marsu, ktorá sa mal stať pokračovateľkou predošlých úspešných troch Marinerov.
Pozrieť Kozmická sonda a Mariner 8
Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka.
Pozrieť Kozmická sonda a Mars
Mars 1
Mars 1 Mars 1 bola kozmická sonda Sovietskeho zväzu určená na výskum Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Mars 1
Mars 1969A
Mars 1969A alebo Mars 2M No.521 bola kozmická sonda, po trojročnej pauze ďalší pokus Sovietskeho zväzu o výskum Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Mars 1969A
Mars 1969B
Mars 1969B bola sovietska kozmická sonda určená na výskum Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Mars 1969B
Mars 2
Sonda Mars-2 Mars 2 bola sovietska kozmická sonda, ktorá ako prvý umelý objekt dopadla na povrch Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Mars 2
Mars 2MV-3 No.1
Mars 2MV-3 No.1 alebo Sputnik 15 alebo Sputnik 24 je neúspešná sovietska kozmická sonda k Marsu, ktorej štart dňa 4. novembra 1962 Sovieti ani neoznámili.
Pozrieť Kozmická sonda a Mars 2MV-3 No.1
Mars 2MV-4 No.1
Mars 2MV-4 No.1 alebo Sputnik 14 bola sovietska kozmická sonda, tretí sovietsky pokus preletieť so sondou blízko Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Mars 2MV-4 No.1
Mars 3
Model pristávacieho modulu sondy Mars 3 Mars 3 bola sovietska kozmická sonda, ktorá ako prvá sonda v histórii mäkko pristála na povrchu Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Mars 3
Mars 4
Mars 4 bola sovietska kozmická sonda, ktorej cieľom bolo po predošlých neveľmi úspešných pokusoch o pristátie skúmať Mars iba z jeho obežnej dráhy.
Pozrieť Kozmická sonda a Mars 4
Mars 5
Mars 5 bola sovietska kozmická sonda, ktorej cieľom bolo skúmať Mars z jeho obežnej dráhy.
Pozrieť Kozmická sonda a Mars 5
Mars Climate Orbiter
Sonda počas predštartových príprav Mars Climate Orbiter (pôvodne Mars Surveyor '98 Orbiter) bola jedna z dvoch kozmických sond z programu Mars Surveyor '98, druhá bola Mars Polar Lander (pôvodne Mars Surveyor '98 Lander).
Pozrieť Kozmická sonda a Mars Climate Orbiter
Mars Polar Lander
Mars Polar Lander je druhá z amerických kozmických sond vypustených k Marsu v štartovacom okne na pomedzí rokov 1998-1999.
Pozrieť Kozmická sonda a Mars Polar Lander
Mars Science Laboratory
Mars Science Laboratory (MSL), od roku 2009 nazývané aj Curiosity, je vozidlo americkej NASA určené pre prieskum povrchu Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Mars Science Laboratory
Marsnik 1
Marsnik 1 označená aj ako Mars 1M No.1 alebo Mars 1M bola kozmická sonda, prvý pokus Sovietskeho zväzu a ľudstva vôbec o vyslanie sondy k Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Marsnik 1
Marsnik 2
Marsnik 2 alebo Mars 1M No.2 alebo Mars 1M bola kozmická sonda určená na prelet okolo Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Marsnik 2
Marsovský rover
Rover Curiosity (Mars Science Laboratory) na Marse 7. október 2015 Marsovské rovery sú robotické terénne prieskumné vozidlá na cestovanie po povrchu Marsu, kde zbierajú cenné údaje, ktoré potom pomáhajú vedcom na Zemi získavať informácie o histórii planéty.
Pozrieť Kozmická sonda a Marsovský rover
Mechatronický systém
Mechatronický systém je mechanické zariadenie riadené elektronickou riadiacou jednotkou, v súčasnosti skoro výlučne programovanou (softvér).
Pozrieť Kozmická sonda a Mechatronický systém
Mechatronika
alt.
Pozrieť Kozmická sonda a Mechatronika
Merkúr
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
Pozrieť Kozmická sonda a Merkúr
Mesačná sonda
Sonda Surveyor 3 na povrchu Mesiaca Mesačná, alebo lunárna sonda je kozmická sonda, ktorej úlohou je prieskum Mesiaca alebo jeho blízkeho okolia.
Pozrieť Kozmická sonda a Mesačná sonda
Mesačné more
Pohľad na privrátenú stranu Mesiaca. Tmavé škvrny sú mesačné moria, ktoré na privrátenej strane pokrývajú skoro tretinu povrchu. Mesačné more, latinsky mare, je tmavá rovinatá oblasť na povrchu Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Mesačné more
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Pozrieť Kozmická sonda a Mesiac
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Pozrieť Kozmická sonda a Mesiac (družica)
Mesiace Saturna
Fotomontáž niekoľkých mesiacov Saturnu Saturnove prstence, Titan, Enceladus Skupina nepravidelných satelitov Saturnove mesiace sú prirodzené satelity planéty Saturn.
Pozrieť Kozmická sonda a Mesiace Saturna
Mikroprocesor
Intel 4004, prvý komerčne dostupný mikroprocesor na všeobecné použitie Horné prepojené vrstvy jadra Intel 80486DX2 Mikroprocesor Sharp PC-1403 Mikroprocesor (skrátene µP či uP) je druh procesora, ktorý je ako celok integrovaný do jediného integrovaného obvodu.
Pozrieť Kozmická sonda a Mikroprocesor
More jasu
Poloha Mora jasu More jasu (do roku 1991: more Jasu; po latinsky Mare Serenitatis) je mesačné more kruhovitého tvaru rozkladajúce sa na privrátenej strane Mesiaca, východne od Mare Imbrium (Mora dažďov) a severozápadne od Mare Tranquillitatis (Mora pokoja).
Pozrieť Kozmická sonda a More jasu
Návratová sonda
Návratové puzdro sondy Stardust po pristátii. Návratová sonda je typ kozmickej sondy, ktorej cieľom je po splnení svojich úloh (zvyčajne odber vzorkov z vesmírneho telesa) návrat na Zem.
Pozrieť Kozmická sonda a Návratová sonda
NEAR Shoemaker
NEAR Shoemaker (Near Earth Asteroid Rendezvous) bola kozmická sonda NASA, ktorá skúmala planétku 433 Eros a stala sa jeho umelou družicou.
Pozrieť Kozmická sonda a NEAR Shoemaker
Nebeská mechanika
Nebeská mechanika je vedný odbor ležiaci na rozhraní medzi astronómiou a teoretickou mechanikou, ktorý sa zaoberá popisom pohybu kozmických telies vesmírom a určovaním ich dráh.
Pozrieť Kozmická sonda a Nebeská mechanika
Nomenklatúra slnečnej sústavy
Mapa Mesiaca z knihy Andrees Allgemeiner Handatlas, prvé vydanie z roku 1881, antendatovanie IAU konvertibility Nomenklatúra slnečnej sústavy, podobne ako pozemská (terestriálna) nomenklatúra, sa používa na jednoznačnú identifikáciu útvarov na povrchu planét a ich prirodzených satelitov z dôvodu jednoduchšej lokalizácie, rozpoznania a prípadného prejednávania.
Pozrieť Kozmická sonda a Nomenklatúra slnečnej sústavy
Nosná raketa
Porovnanie rôznych kozmických nosičov Nosná raketa alebo kozmický nosič je dopravný prostriedok poháňaný raketovými motormi a určený na vynášanie užitočných nákladov (umelých družíc, kozmických sond, kozmických lodí) do kozmického priestoru.
Pozrieť Kozmická sonda a Nosná raketa
Nozomi
Nozomi bola japonská kozmická sonda na výskum Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Nozomi
Oberthov efekt
Oberthov efekt je poznatok, že zmena rýchlosti kozmickej sondy pomocou raketového motora je tým väčšia, čím rýchlejšie sa sonda už pohybuje.
Pozrieť Kozmická sonda a Oberthov efekt
Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied
Oddelenie kozmickej fyziky je súčasťou Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach.
Pozrieť Kozmická sonda a Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied
Odvrátená strana Mesiaca
Topografická mapa privrátenej strany (vľavo) a odvrátenej strany (vpravo) Mesiaca Odvrátená strana Mesiaca je hemisféra Mesiaca, ktorá je neustále otočená smerom od Zeme; druhá strana Mesiaca sa nazýva privrátená strana Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Odvrátená strana Mesiaca
Opportunity
Porovnanie veľkosti vozidiel misie Mars Exploration Rover s ich predchodcom Sojournerom, prvým robotickým vozidlom na Marse Opportunity (angl. „príležitosť“, oficiálne: MER-B) bola kozmická sonda, ktorej hlavná časť, marsovský rover, je druhým z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA.
Pozrieť Kozmická sonda a Opportunity
OSIRIS-REx
OSIRIS-REx (Origins, Spectral Interpretation, Resource Identification, Security, Regolith Explorer) je americká kozmická sonda, určená na skúmanie a odber vzoriek z asteroidu.
Pozrieť Kozmická sonda a OSIRIS-REx
Pandora (mesiac)
Pandora alebo Saturn XVII je prirodzený vnútorný satelit Saturna.
Pozrieť Kozmická sonda a Pandora (mesiac)
Pasívny let
Pasívny let alebo let zotrvačnosťou.
Pozrieť Kozmická sonda a Pasívny let
Pásmo planétok
Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera Pásmo planétok (správ. hlavný pás planétok alebo hlavný pás asteroidov) je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter.
Pozrieť Kozmická sonda a Pásmo planétok
Phoenix (sonda)
Sonda Phoenix Sonda Phoenix bez tepelného štítu Phoenix je robotická sonda, ktorá skúmala povrch planéty Mars od mája do novembra 2008.
Pozrieť Kozmická sonda a Phoenix (sonda)
Pioneer 0
Pioneer 0 bol prvý pokus o vyslanie kozmickej sondy, prvá snaha dosiahnuť druhú únikovú rýchlosť a zblízka skúmať iné vesmíre teleso ako je Zem.
Pozrieť Kozmická sonda a Pioneer 0
Pioneer 1
Raketa Thor so sondou Pioneer 1 pred štartom Pioneer 1 bola americká kozmická sonda, po Pioneer 0 druhý pokus o vyslanie americkej sondy k Mesiacu.
Pozrieť Kozmická sonda a Pioneer 1
Pioneer 10
Pioneer 10 (alternatívny názov Pioneer F) bola prvá kozmická sonda, ktorá preletela cez pásmo asteroidov a vykonala priame pozorovania Jupitera, popri ktorom preletela 3. decembra 1973.
Pozrieť Kozmická sonda a Pioneer 10
Pioneer Venus Multiprobe
Pioneer Venus Multiprobe alebo Pioneer 13 bola americká kozmická sonda na výskum Venuše.
Pozrieť Kozmická sonda a Pioneer Venus Multiprobe
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Kozmická sonda a Planéta
Planetárna sonda
Planetárna sonda je kozmická sonda, ktorej hlavnou úlohou je prieskum pevných telies slnečnej sústavy, najmä planét, ich satelitov (mesiacov) a planétok a ich bezprostredného okolia.
Pozrieť Kozmická sonda a Planetárna sonda
Povrch Venuše
Povrch Venuše nie je možné pozorovať priamo, pretože celú planétu obklopuje nepriehľadná vrstva mrakov.
Pozrieť Kozmická sonda a Povrch Venuše
Prieskum Marsu kozmickými sondami
obežnej dráhy Hohmannovej prechodovej dráhe. Sonda Mars 2020 absolvovala let za približne 200 dní od júla 2020 do februára 2021. Mars Science Laboratory Nasadenie Ingenuity Mars sa stal jednou z prvých planét, ktorá bola skúmaná v začiatkoch vesmírneho prieskumu.
Pozrieť Kozmická sonda a Prieskum Marsu kozmickými sondami
Pristátie na Marse
Pristátie Mars Exploration Rover pomocou airbagov Pristátie na Marse (často označované ako Entry, descent and landing – EDL) je proces, pri ktorom sa kozmická sonda alebo rover dostane z vesmíru na povrch Marsu, kde môže vykonávať povrchové operácie.
Pozrieť Kozmická sonda a Pristátie na Marse
Program Čchang-e
Prvá čínska mesačná sonda Čchang-e 1 Program Čchang-e je čínsky kozmický program agentúry CNSA zameraný na prieskumu Mesiaca pomocou kozmických sond.
Pozrieť Kozmická sonda a Program Čchang-e
Program Discovery
Sonda NEAR Shoemaker Program Discovery americkej agentúry NASA je zameraný na nízkorozpočtové vysoko vedecky zamerané vesmírne misie.
Pozrieť Kozmická sonda a Program Discovery
Program Luna
Miesta pristátí Lun na Mesiaci. Program Luna bola séria sovietskych kozmických sond na prieskum Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Program Luna
Program Ranger
Ranger 1 Program Ranger bola séria amerických mesačných sond v 60. rokoch 20. storočia bez ľudskej posádky, ktorá mala získať prvé fotografie mesačného povrchu v záverečnej fáze letu tesne pred dopadom.
Pozrieť Kozmická sonda a Program Ranger
Program Space Shuttle
Spoločné logo programu Space Shuttle. Každý let mal potom osobitný emblém štartovacom komplexe 39A počas príprav na svoj prvý let (misia STS-1), 5. marec 1981 Space Shuttle bol kozmický program NASA pilotovaných raketoplánov Space Shuttle.
Pozrieť Kozmická sonda a Program Space Shuttle
Program Surveyor
Kozmická sonda typu Surveyor Surveyor bol program amerických kozmických sond určených na mäkké pristátie na Mesiaci a na výskum jeho povrchu.
Pozrieť Kozmická sonda a Program Surveyor
Prometeus (mesiac)
Prometeus alebo Prometheus alebo Saturn XVI je vnútorný prirodzený satelit Saturna.
Pozrieť Kozmická sonda a Prometeus (mesiac)
Protimeteorický štít
Whipplov štít použitý na kozmickej sonde ''Stardust'' whipplovým štítom s ochrannou obšívkou Protimeteorický štít (iné názvy: mikrometeorický štít, protimeteorická ochrana, protimeteorický kryt)(angl.
Pozrieť Kozmická sonda a Protimeteorický štít
Proton (nosná raketa)
Proton K vynáša na orbitu modul "Zarja" pre ISS Proton (po rusky: Протон) je označenie rodiny sovietskych resp.
Pozrieť Kozmická sonda a Proton (nosná raketa)
Prstence Saturna
15. septembra 2006, pričom vyniklo množstvo jemných prstencov Ďalšie „zatmenie slnka“ 19. júla 2013 Hlavné prstence Saturna sonda Cassini v roku 2007 Prstence Saturna sú veľmi tenká a veľmi široká vrstva častíc, ktorá obieha planétu Saturn.
Pozrieť Kozmická sonda a Prstence Saturna
Prstenec B
prstencom C (zľava) Prstenec B je jeden z prstencov planéty Saturn.
Pozrieť Kozmická sonda a Prstenec B
Prstenec F
Mesiace Pandora (vľavo) a Prometheus (vpravo) obiehajúce z oboch strán prstenca F. Pri obežnej dráhe Prometheusa je viditeľný tmavý kanál. Prstenec F je najvzdialenejším prerušovaným prstencom Saturnu a pravdepodobne najaktívnejším prstencom v Slnečnej sústave, so zmenami v niekoľkohodinových odstupoch.
Pozrieť Kozmická sonda a Prstenec F
Raketový motor
Raketový motor Raketový motor je druh reaktívneho motora, ktorého činnosť nezávisí od prostredia.
Pozrieť Kozmická sonda a Raketový motor
Ranger 1
Ranger 1 bola prvá kozmická sonda amerického mesačného programu Ranger.
Pozrieť Kozmická sonda a Ranger 1
Rádioizotopový termoelektrický generátor
RTG použitý na výrobu elektrickej energie pre ALSEP Rádioizotopový termoelektrický generátor (RTG) je zariadenie na premenu tepla vzniknutého pri rádioaktívnom rozpade na elektrickú energiu pomocou Seebeckovho javu.
Pozrieť Kozmická sonda a Rádioizotopový termoelektrický generátor
Rusko
Rusko, dlhý tvar Ruská federácia (RF), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie.
Pozrieť Kozmická sonda a Rusko
S/2004 S 3
S/2004 S 3 dočasné označenie objektu objehajúceho okolo planéty Saturn za vonkajšou hranou prstenca F, ktorý bol objavený 21. júna 2004.
Pozrieť Kozmická sonda a S/2004 S 3
Saturn
Saturn na zábere zo sondy Voyager 2, ktorý urobila zo vzdialenosti 21 miliónov kilometrov Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy v poradí od Slnka, po Jupiteri druhá najväčšia z planét.
Pozrieť Kozmická sonda a Saturn
Slnečná sústava
Schematický obrázok usporiadania slnečnej sústavy spolu s názvami jednotlivých objektov (vzdialenosti ani veľkosti nie sú v správnej mierke)Slnečná sústava je planetárna sústava hviezdy Slnko, do ktorej patrí aj Zem.
Pozrieť Kozmická sonda a Slnečná sústava
Slnečná sonda
Súčasné a budúce misie vanujúce sa slnečnej fyzike v oblastiach, v ktorých budú približne pracovať. Slnečná sonda alebo solárna sonda je kozmická sonda vypustená mimo sféru gravitačného vplyvu Zeme s cieľom študovať Slnko a jeho vplyv na medziplanetárne prostredie.
Pozrieť Kozmická sonda a Slnečná sonda
Slnečný vietor
Umelcova predstava interakcie slnečného vetra s magnetosférou Zeme Slnečný vietor Slnečný vietor je prúd nabitých častíc (napr. plazma), ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry hviezdy (v prípade hviezdy inej ako zemského Slnka sa môže nazývať hviezdny vietor).
Pozrieť Kozmická sonda a Slnečný vietor
SMART-1
SMART-1 je prvou európskou kozmickou sondou organizácie ESA určenou na prieskum Mesiaca a rovnako prvou európskou sondou, ktorá na svoj pohon využíva Iónový motor.
Pozrieť Kozmická sonda a SMART-1
Sol (Mars)
Sol je časová jednotka, zodpovedajúca strednému slnečnému dňu na povrchu planéty Mars.
Pozrieť Kozmická sonda a Sol (Mars)
Solar and Heliospheric Observatory
Solar and Heliospheric Observatory (slnečné a heliosférické observatórium alebo SOHO) je kozmická sonda vypustená 2. decembra 1995 určená na štúdium Slnka, ktorá začala svoju činnosť v máji 1996.
Pozrieť Kozmická sonda a Solar and Heliospheric Observatory
Sonda
Sonda môže byť.
Pozrieť Kozmická sonda a Sonda
Sovietsky kozmický program
Model prvej umelej družice Zeme Sputnik 1 Sovietsky kozmický program je predchodcom dnešnej Ruskej kozmickej agentúry, ktorý priniesol množstvo prvenstiev v dobývaní vesmíru.
Pozrieť Kozmická sonda a Sovietsky kozmický program
Space Shuttle
Space Shuttle bol americký pilotovaný kozmický raketoplán používaný na lety do vesmíru vládnou organizáciou NASA.
Pozrieť Kozmická sonda a Space Shuttle
Spektrometer
Spektrometer je druh vedeckého prístroja, ktorý umožňuje skúmať prvkové chemické zloženie látky či objektu na báze merania odrazeného svetla respektíve odrazenej vlnovej dĺžky svetla a jeho absorpcie alebo na základe merania vzniknutého svetla, pričom ku vzniku dochádza umelou excitáciou (plazma, iskra, rtg,...).
Pozrieť Kozmická sonda a Spektrometer
Surveyor 1
Surveyor 1 bola prvá americká kozmická sonda, ktorá úspešne pristála na povrchu Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Surveyor 1
Surveyor 3
Surveyor 3 bola druhá americká kozmická sonda, ktorá úspešne pristála na povrchu Mesiaca.
Pozrieť Kozmická sonda a Surveyor 3
Tchien-wen-1
Tchien-wen-1 alebo Tianwen-1 je prvá čínska kozmická sonda vyslaná k planéte Mars.
Pozrieť Kozmická sonda a Tchien-wen-1
Telemetria
Telemetria alebo diaľkové meranie alebo meranie na diaľku je metóda prenosu údajov meranej veličiny na diaľku resp.
Pozrieť Kozmická sonda a Telemetria
Tepelný štít
Tepelný štít raketoplánu Space Shuttle Tepelný štít je ochrana vesmírnych lodí, pristávajúcich vesmírnych sond a návratových sond, vracajúcich sa umelých družíc a balistických striel navrhnutá ako ochrana proti vysokej teplote pri vstupe do atmosféry na telesách s atmosférou, ako sú napríklad Zem, Mars a Venuša.
Pozrieť Kozmická sonda a Tepelný štít
Terestriálna planéta
Štyri terestrické planéty slnečnej sústavy – porovnanie veľkostí. Zľava doprava Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je doslova Zemi podobná planéta.
Pozrieť Kozmická sonda a Terestriálna planéta
Titan (mesiac)
Titan (Saturn VI) je najväčší a najhustejší z dosiaľ známych mesiacov planéty Saturn a po Jupiterovom mesiaci Ganymedes je druhým najväčším a prvým najhmotnejším mesiacom v celej slnečnej sústave.
Pozrieť Kozmická sonda a Titan (mesiac)
Titán (chemický prvok)
Titán (lat. titanium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ti a protónové číslo 22.
Pozrieť Kozmická sonda a Titán (chemický prvok)
Trpasličia galaxia
Trpasličia galaxia je malá galaxia zložená z niekoľkých miliárd hviezd, čo je malý počet v porovnaní s Mliečnou cestou, ktorá obsahuje 200 až 400 miliárd hviezd.
Pozrieť Kozmická sonda a Trpasličia galaxia
Trpasličia planéta
Dawn Kuiperovho pásu Trpasličia planéta je vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Slnka, má dostatočnú hmotnosť na to, aby jeho gravitácia ustálila tvar zodpovedajúci hydrostatickej rovnováhe (približne guľového tvaru), ale nie dostatočnú na to, aby vyčistilo okolie svojej dráhy.
Pozrieť Kozmická sonda a Trpasličia planéta
Ulysses (sonda)
Ulysses bola kozmická sonda určená na výskum Slnka.
Pozrieť Kozmická sonda a Ulysses (sonda)
Umelá družica
Clementine. Družica ERS 2 Umelá družica alebo umelý satelit je kozmické teleso, ktoré sa pohybuje v prvom priblížení po krivke (obežnej dráhe, približne elipse) okolo prirodzeného kozmického telesa, napr.
Pozrieť Kozmická sonda a Umelá družica
Umelé kozmické teleso
Umelé kozmické teleso (iné názvy: umelé nebeské teleso, umelé vesmírne teleso) je objekt, vytvorený človekom (prípadne inou inteligentnou bytosťou), ktorý sa pohybuje vesmírom.
Pozrieť Kozmická sonda a Umelé kozmické teleso
Vega 1
Vega 1 (po rusky: Вега-1) je jedna z dvoch sovietskych kozmických sond, ktoré boli určené na výskum planéty Venuša a Halleyovej kométy.
Pozrieť Kozmická sonda a Vega 1
Vega 2
Vega 2 je jedna z dvoch sovietskych kozmických sond vypustených v rámci programu Vega, ktoré boli určené na výskum planéty Venuše a Halleyovej kométy.
Pozrieť Kozmická sonda a Vega 2
Very Large Array
Komplex VLA, Socorro, New Mexico, USA Very Large Array (VLA) je rádioastronomické observatórium, ktoré sa nachádza na Pláňach svätého Augustína medzi mestami Magdalena a Datil približne západne od mesta Soccoro v štáte Nové Mexiko, USA.
Pozrieť Kozmická sonda a Very Large Array
Viazaná rotácia
Privrátená strana Mesiaca Odvrátená strana Mesiaca Viazaná rotácia alebo synchronizovaná rotácia je taká rotácia kozmického telesa, kedy sa dĺžka trvania jedného obehu rovná dĺžke jednej rotácie okolo osi.
Pozrieť Kozmická sonda a Viazaná rotácia
Wen-čchang (kozmodróm)
Čchang-čeng CZ-5 z montážnej haly na štartovaciu rampu na kozmodróme Wen-čchang Kozmodróm Wen-čchang (– Wen-čchang chang-tchien fa-še čchang) je čínsky kozmodróm na ostrove Chaj-nan.
Pozrieť Kozmická sonda a Wen-čchang (kozmodróm)
Zisk antény
dátum prístupu.
Pozrieť Kozmická sonda a Zisk antény
Zlatá platňa Voyageru
Zlatá platňa Voyageru Obal platne Zlatá platňa Voyageru je gramofonová platňa, uložená v sondách Voyager 1 a Voyager 2 vyslaných do vesmíru v roku 1977 zachytávajúca zvuky a obrazy Zeme a tak aj rôznorodosť života na našej planéte.
Pozrieť Kozmická sonda a Zlatá platňa Voyageru
Zond 2
Zond 2 bola sovietska kozmická sonda, po dvojročnej pauze ďalší pokus o vyslanie sondy k Marsu.
Pozrieť Kozmická sonda a Zond 2
Zoznam článkov slnečnej sústavy/K
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Kozmická sonda a Zoznam článkov slnečnej sústavy/K
Zoznam štartovacích rámp na Cape Canaveral a ostrove Merritt
Základňa vesmírnych síl Cape Canaveral (zelenou) Mapa štartovacích komplexov na ostrove Merritt a Cape Canaveral Cape Canaveral a priľahlý ostrov Merritt, blízko pobrežia Floridy, je domovom dvoch kozmodrómov, jedného civilného a jedného vojenského, na ktorých sa nachádza niekoľko štartovacích komplexov pre rakety.
Pozrieť Kozmická sonda a Zoznam štartovacích rámp na Cape Canaveral a ostrove Merritt
Zoznam kozmonautických článkov/K
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Kozmická sonda a Zoznam kozmonautických článkov/K
1 Ceres
1 Ceres (symbol) je vôbec prvá objavená trpasličia planéta a súčasne s priemerom najväčšie teleso obiehajúce medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
Pozrieť Kozmická sonda a 1 Ceres
13. september
* Deň pozitívneho myslenia.
Pozrieť Kozmická sonda a 13. september
16 Psyche
16 Psyche je veľká planétka v hlavnom pásme asteroidov.
Pozrieť Kozmická sonda a 16 Psyche
2 Pallas
2 Pallas je po planétke 1 Ceres druhou objavenou planétkou a súčasne je svojimi rozmermi druhým najväčším objektom obiehajúcim medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
Pozrieť Kozmická sonda a 2 Pallas
2002 AA29
2002 AA29 je blízkozemnou planétkou Zeme, ktorá bola 29.
Pozrieť Kozmická sonda a 2002 AA29
25143 Itokawa
25143 Itokawa je planétka patriaca do skupiny Apollo a medzi Mars križujúce planétky.
Pozrieť Kozmická sonda a 25143 Itokawa
3 Juno
3 Juno je v poradí tretia objavená planétka a súčasne je svojimi rozmermi približne siedmym najväčším objektom obiehajúcim medzi dráhami Marsu a Jupitera, teda v oblasti hlavného pásma planétok.
Pozrieť Kozmická sonda a 3 Juno
3. marec
* Deň boja spisovateľov za mier (Pen Klub).
Pozrieť Kozmická sonda a 3. marec
4 Vesta
4 Vesta je tretia najväčšia planétka v hlavnom pásme planétok s priemerom od 468 do a čo sa týka hmotnosti dokonca druhá najhmotnejšia.
Pozrieť Kozmická sonda a 4 Vesta
5. júl
Mikuláša Klimčáka.
Pozrieť Kozmická sonda a 5. júl
65803 Didymos
65803 Didymos (predbežné označenie 1996 GT) je binárna planétka radená do kategórie blízkozemských a potenciálne nebezpečných.
Pozrieť Kozmická sonda a 65803 Didymos
7. október
*7.
Pozrieť Kozmická sonda a 7. október
73P/Schwassmann-Wachmann
73P/Schwassmann-Wachmann známa tiež ako Schwassmann-Wachmann 3 alebo SW3 je krátkoperiodická kométa, ktorá sa rozpadla.
Pozrieť Kozmická sonda a 73P/Schwassmann-Wachmann
9969 Braille
9969 Braille je malý asteroid, ktorého obežná dráha sa križuje s Marsom.
Pozrieť Kozmická sonda a 9969 Braille
Známy ako Vesmírna sonda.