Obsah
79 vzťahy: Abaújvár (hrad), Abanovohrad, Abovská župa, Administratívne členenie Slovenska, Anatolij Kralickij, Aradská župa (Uhorsko), Šalamún (Uhorsko), Šarišská župa (Uhorsko), Šomodská župa (Uhorsko), Šopronská župa, Štefan I. (Uhorsko), Župa, Župa (Uhorsko po roku 1849), Čanadská župa, Baranja, Báčsko-bodrocká župa (Uhorsko), Békešská župa (Uhorsko), Belo IV., Berežská župa (Uhorsko), Bihárska župa (Uhorsko), Bilót, Bitka na Litave, Bjelovarsko-križevatská župa, Boršodská župa, Bratislavská župa (Uhorsko), Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord, Dejiny Košíc, Dolnobelehradská župa, Gemerská župa, Historické župy na Slovensku, Hontianska župa (Uhorsko), Hradská sústava, Kaštieľ v Rusovciach, Komárňanská župa (Uhorsko), Ladislav I. (Uhorsko), Malohont, Marmarošská župa (Uhorsko), Mošonská župa (Uhorsko), Nitrianska župa (Uhorsko), Nitrianske kniežatstvo, Novohrad (obec), Novohradská župa (Uhorsko), Novozámocký ejálet, Okres Svidník v stredoveku, Ostrihom (mesto), Ostrihomská župa (Uhorsko), Palatínska kongregácia, Peter Orseolo, Požecká župa, Rábska župa, ... Rozbaliť index (29 viac) »
Abaújvár (hrad)
Abaújvár je hrad v Uhorsku (v súčasnosti Maďarsku, tesne pri štátnej hranici so Slovenskom).
Pozrieť Komitát a Abaújvár (hrad)
Abanovohrad
Abanovohrad bol komitát v Uhorsku, ktorého sídlom bol hrad Abaújvár, údajne postavený kráľom Samuelom Abom.
Pozrieť Komitát a Abanovohrad
Abovská župa
Abovsko-turnianska župa na juhovýchode Slovenska v rokoch 1919 – 1922 Abovská župa resp.
Pozrieť Komitát a Abovská župa
Administratívne členenie Slovenska
Administratívne členenie Slovenska sa v priebehu dejín často menilo.
Pozrieť Komitát a Administratívne členenie Slovenska
Anatolij Kralickij
Anatolij Kralickij (vlastným menom Alexander Fedorovič Kralickij; * 12. február 1835, Vyšné Čabiny, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko† 11. február 1894, Mukačevo, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) bol mních rádu svätého Bazila Veľkého, cirkevný činiteľ, pedagóg, spisovateľ, prozaik, etnograf, historik, literárny vedec, folklorista, novinár, fotograf a významná osobnosť národného obrodenia Rusínov.
Pozrieť Komitát a Anatolij Kralickij
Aradská župa (Uhorsko)
Aradská župa resp.
Pozrieť Komitát a Aradská župa (Uhorsko)
Šalamún (Uhorsko)
Šalamún (* 1053 – † 1087, Bulharská thema, Byzantská ríša) bol uhorským kráľom v rokoch 1063 – 1074 a uhorským protikráľom v rokoch 1074 – 1081, pochádzal z rodu Arpádovcov.
Pozrieť Komitát a Šalamún (Uhorsko)
Šarišská župa (Uhorsko)
Šarišská župa resp.
Pozrieť Komitát a Šarišská župa (Uhorsko)
Šomodská župa (Uhorsko)
Šomodská župa resp.
Pozrieť Komitát a Šomodská župa (Uhorsko)
Šopronská župa
Šopronská župa resp.
Pozrieť Komitát a Šopronská župa
Štefan I. (Uhorsko)
Svätý Štefan I. alebo Štefan Veľký, pred pokrstením Vajk, (* 969 (970/975/980)?, Ostrihom – † 15. august 1038, Ostrihom alebo Stoličný Belehrad) bol v rokoch 995997 knieža Nitrianskeho kniežatstva, v rokoch 9971000/1001 veľkoknieža Uhorska a v rokoch 1000/10011038 prvý kráľ Uhorska.
Pozrieť Komitát a Štefan I. (Uhorsko)
Župa
Župa môže byť.
Pozrieť Komitát a Župa
Župa (Uhorsko po roku 1849)
Uhorska po roku 1882 Župa (vármegye, comitatus, Gespanschaft/Komitat) je v modernej slovenskej historiografii slovenský názov územnosprávnych (administratívno-územných) jednotiek štátnej správy v Uhorsku v rokoch 1849 – 1918.
Pozrieť Komitát a Župa (Uhorsko po roku 1849)
Čanadská župa
Čanadská župa resp.
Pozrieť Komitát a Čanadská župa
Baranja
Mapa dnešnej Baranje župy ''Baranya'' z roku 1891 Baranja je historické územie, ktoré sa rozprestiera z väčšej časti v Maďarsku a z menšej časti v severovýchodnom Chorvátsku.
Pozrieť Komitát a Baranja
Báčsko-bodrocká župa (Uhorsko)
Báčsko-bodrocká župa resp.
Pozrieť Komitát a Báčsko-bodrocká župa (Uhorsko)
Békešská župa (Uhorsko)
Békešská župa resp.
Pozrieť Komitát a Békešská župa (Uhorsko)
Belo IV.
Belo IV. (* november 1206 – † 3. máj 1270, Zajačí ostrov) bol slavónsky údelný vojvoda v rokoch 12201226, sedmohradský údelný vojvoda v rokoch 12261235 a uhorský kráľ v rokoch 12351270, z rodu Arpádovcov.
Pozrieť Komitát a Belo IV.
Berežská župa (Uhorsko)
Berežská župa resp.
Pozrieť Komitát a Berežská župa (Uhorsko)
Bihárska župa (Uhorsko)
Bihárska župa resp.
Pozrieť Komitát a Bihárska župa (Uhorsko)
Bilót
Bilót alebo kráľovský sudca (lat. bilotus regius, bilochus regius, iudex regis) bol menovaný kráľom, ktorému podliehal a ktorý ho poveroval svojím zastupovaním v komitáte.
Pozrieť Komitát a Bilót
Bitka na Litave
Bitka na rieke Litava sa odohrala 15. júna 1246 neďaleko brehov rieky Litava medzi vojskami uhorského kráľa Bela IV. a rakúskeho vojvodu Fridricha II.
Pozrieť Komitát a Bitka na Litave
Bjelovarsko-križevatská župa
Bjelovarsko-križevatská župa resp.
Pozrieť Komitát a Bjelovarsko-križevatská župa
Boršodská župa
Boršodská župa resp.
Pozrieť Komitát a Boršodská župa
Bratislavská župa (Uhorsko)
Bratislavská župa/stolica resp.
Pozrieť Komitát a Bratislavská župa (Uhorsko)
Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord
Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord (* 2. február 1754, Paríž – † 17. máj 1838, Paríž), obvykle nazývaný Talleyrand, bol francúzsky politik a diplomat.
Pozrieť Komitát a Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord
Dejiny Košíc
Dejiny Košíc sú dejinami druhého najväčšieho mesta Slovenska, metropoly Východného Slovenska, niekdajšieho hlavného mesta Horného Uhorska, hlavného strediska protihabsburských stavovských povstaní a zároveň sídelného mesta sedmohradských kniežat, protitureckej pevnosti, medzinárodnej kupeckej metropoly a druhého slobodného kráľovského mesta stredovekého Uhorska.
Pozrieť Komitát a Dejiny Košíc
Dolnobelehradská župa
Dolnobelehradská župa resp.
Pozrieť Komitát a Dolnobelehradská župa
Gemerská župa
Gemerská župa resp.
Pozrieť Komitát a Gemerská župa
Historické župy na Slovensku
Župy na území Slovenska po roku 1882 Tento článok sa zaoberá vývojom komitátov, stolíc a žúp na území Slovenska.
Pozrieť Komitát a Historické župy na Slovensku
Hontianska župa (Uhorsko)
Hontianska župa, 1. vojenské mapovanie, okolo r. 1780 Hontianska župa resp.
Pozrieť Komitát a Hontianska župa (Uhorsko)
Hradská sústava
Hradská sústava alebo hradské zriadenie bolo územnosprávne a ekonomické členenie (sústava) území obývaných západnými Slovanmi (severní Slovania, Česko, Poľsko, Veľká Morava, rané Uhorsko) vo včasnom a čiastočne aj vrcholnom stredoveku, spočívajúca v tom, že prostredníctvom panovníkových zástupcov v centrálnych hradiskách či hradoch (hradských obvodoch) zabezpečovala fungovanie vojenskej, politickej, sudnej a finančnej správy krajiny.
Pozrieť Komitát a Hradská sústava
Kaštieľ v Rusovciach
Kaštieľ v Rusovciach je neogotická (novogotická) stavba nachádzajúca sa v bratislavskej mestskej časti Rusovce v okrese Bratislava V. Súčasný vzhľad kaštieľa priniesla prestavba, ktorú realizoval gróf Emanuel Zichy-Ferraris v polovici 19.
Pozrieť Komitát a Kaštieľ v Rusovciach
Komárňanská župa (Uhorsko)
Komárňanská župa resp.
Pozrieť Komitát a Komárňanská župa (Uhorsko)
Ladislav I. (Uhorsko)
Ladislav I. Svätý (lat. Ladislaus I; * 1040/45, Poľské kráľovstvo – † 29. júl 1095, Nitra, Uhorsko) bol knieža Biharského kniežatstva v rokoch 1064 a 1074, Nitrianskeho kniežatstva v rokoch 10741077 a uhorský kráľ v rokoch 1077 až 1095.
Pozrieť Komitát a Ladislav I. (Uhorsko)
Malohont
Bývalý župný dom Malohontu z roku 1798 v Rimavskej Sobote. Malohont je historický región.
Pozrieť Komitát a Malohont
Marmarošská župa (Uhorsko)
Marmarošská župa resp.
Pozrieť Komitát a Marmarošská župa (Uhorsko)
Mošonská župa (Uhorsko)
Mošonská župa resp.
Pozrieť Komitát a Mošonská župa (Uhorsko)
Nitrianska župa (Uhorsko)
Nitrianska župa resp.
Pozrieť Komitát a Nitrianska župa (Uhorsko)
Nitrianske kniežatstvo
Nitrianske kniežatstvo alebo Nitriansko (podrobnejšie o názvoch pozri nižšie) bolo kniežatstvo v časti územia dnešného Slovenska (čiastočne aj Česka, Poľska a Maďarska) od 7./8. storočia do začiatku 12. storočia.
Pozrieť Komitát a Nitrianske kniežatstvo
Novohrad (obec)
Novohrad je obec v Maďarsku v Novohradskej župe v obvode Rétság.
Pozrieť Komitát a Novohrad (obec)
Novohradská župa (Uhorsko)
Novohradská župa resp.
Pozrieť Komitát a Novohradská župa (Uhorsko)
Novozámocký ejálet
Novozámocký ejálet je názov osmanskej provincie, ktorá sa rozprestierala na území dnešného západného Slovenska a severného Maďarska v rokoch 1663 až 1685.
Pozrieť Komitát a Novozámocký ejálet
Okres Svidník v stredoveku
Začiatkom 13.
Pozrieť Komitát a Okres Svidník v stredoveku
Ostrihom (mesto)
Most Márie Valérie Ostrihom je mesto v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe.
Pozrieť Komitát a Ostrihom (mesto)
Ostrihomská župa (Uhorsko)
Ostrihomská župa resp.
Pozrieť Komitát a Ostrihomská župa (Uhorsko)
Palatínska kongregácia
Palatínska kongregácia alebo súdne španstvo (lat. generalis congragatio, iudicium generale, proclamata congregatio) bola súdnym fórom palatína v stredovekom Uhorsku.
Pozrieť Komitát a Palatínska kongregácia
Peter Orseolo
Peter Orseolo (alebo Urseolo) (1011 – 1046(?)) bol v rokoch 1038 – 1041 a 1044 – 1046 kráľ Uhorska.
Pozrieť Komitát a Peter Orseolo
Požecká župa
Požecká župa resp.
Pozrieť Komitát a Požecká župa
Rábska župa
Rábska župa na južnom Slovensku Rábska župa resp.
Pozrieť Komitát a Rábska župa
Sabolčská župa
Sabolčská župa resp.
Pozrieť Komitát a Sabolčská župa
Samuel Aba
Samuel Aba (* cca 990 – † 5. júl 1044) bol v rokoch 1041 – 1044 kráľ Uhorska a v rokoch 1038 – 1041 podľa niektorých zdrojov knieža Nitrianskeho kniežatstva.
Pozrieť Komitát a Samuel Aba
Satumarská župa (Uhorsko)
Satumarská župa resp.
Pozrieť Komitát a Satumarská župa (Uhorsko)
Slovensko
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe.
Pozrieť Komitát a Slovensko
Spišská župa (Uhorsko)
Spišská župa (iné názvy: Spišská stolica, Spišský komitát, Spiš, lat. Comitatus Scepusiensis alebo Scepusium, maď. Szepes vármegye alebo Szepes, nem. Komitat Zips/Zipser Gespanschaft alebo Zips, poľ. Żupa spiska alebo Spisz) bola pohraničná župa respektíve stolica, komitát v Uhorsku.
Pozrieť Komitát a Spišská župa (Uhorsko)
Sriemska župa
Sriemska župa resp.
Pozrieť Komitát a Sriemska župa
Stoličnobelehradská župa
Stoličnobelehradská župa (iné názvy: Belehradská župa, Fejérska župa, Fejér; maď. Fejér megye alebo Fejér) je župa v Maďarsku.
Pozrieť Komitát a Stoličnobelehradská župa
Stolica (územie)
Stolica alebo šľachtická župa je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek Uhorska od novoveku až do zániku Uhorska v roku 1918 a potom aj krátko v Česko-Slovensku do konca roka 1922.
Pozrieť Komitát a Stolica (územie)
Taverník
Taverník (lat. magister tavarnicorum regalium, tavarnicus, supremus camerarius, maď. tárnok, tárnokmester) bol vysoký uhorský krajinský hodnostár.
Pozrieť Komitát a Taverník
Tekovská župa (Uhorsko)
Tekovská župa resp.
Pozrieť Komitát a Tekovská župa (Uhorsko)
Tolnianska župa
Tolnianska župa (iný názov: Tolna; maď. Tolna megye alebo Tolna) je župa v Maďarsku pri brehu Dunaja.
Pozrieť Komitát a Tolnianska župa
Trenčianska župa (Uhorsko)
Trenčianska župa resp.
Pozrieť Komitát a Trenčianska župa (Uhorsko)
Turnianska župa
Turniansky hrad Turnianska župa resp.
Pozrieť Komitát a Turnianska župa
Užská župa (Uhorsko)
Užská župa resp.
Pozrieť Komitát a Užská župa (Uhorsko)
Udvarheľská župa (Uhorsko)
Udvarheľská župa resp.
Pozrieť Komitát a Udvarheľská župa (Uhorsko)
Ugočská župa (Uhorsko)
Ugočská župa resp.
Pozrieť Komitát a Ugočská župa (Uhorsko)
Uhorsko
Uhorsko (a) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918.
Pozrieť Komitát a Uhorsko
Vašská župa
Vašská župa (iné názvy: Vaš, Železná župa; maď. Vas megye alebo Vas) je župa v Maďarsku.
Pozrieť Komitát a Vašská župa
Varaždínska župa (Uhorsko)
Varaždínska župa resp.
Pozrieť Komitát a Varaždínska župa (Uhorsko)
Vesprémska župa
Vesprémska župa (iné názvy: Vesprém, Vesprím; maď. Veszprém megye alebo Veszprém) je župa v stredozápadnom Maďarsku.
Pozrieť Komitát a Vesprémska župa
Virovitická župa
Virovitická župa resp.
Pozrieť Komitát a Virovitická župa
Zalianska župa
Zalianska župa (iný názov: Zala; maď. Zala megye alebo Zala) je župa v Maďarsku.
Pozrieť Komitát a Zalianska župa
Záhrebská župa (Uhorsko)
Záhrebská župa resp.
Pozrieť Komitát a Záhrebská župa (Uhorsko)
Zemplínska župa (Uhorsko)
Zemplínska župa resp.
Pozrieť Komitát a Zemplínska župa (Uhorsko)
Zlatá bula Ondreja II.
Zlatá bula Ondreja II. bolo privilégium uhorského kráľa Ondreja II. vydané v roku 1222.
Pozrieť Komitát a Zlatá bula Ondreja II.
Zniev (hrad)
Zniev (-normovaný názov; iné názvy: Znievsky hrad; vo vrcholnom stredoveku: Turiec, Turčiansky hrad) je zrúcanina na vápencovom vrchu Zniev vo výške, teda takmer nad mestečkom Kláštor pod Znievom.
Pozrieť Komitát a Zniev (hrad)
Zoznam geografických článkov/K
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Komitát a Zoznam geografických článkov/K
Zoznam slovenských článkov/K
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Komitát a Zoznam slovenských článkov/K
Zvolenská župa (Uhorsko)
Zvolenská župa resp.
Pozrieť Komitát a Zvolenská župa (Uhorsko)
Známy ako Hradské španstvo, Kráľovská župa, Kráľovský komitát.