Rýchlejšie ako prehliadači!
100 vzťahy: Angličtina, Arabčina, Útvar národného jazyka, Španielčina, Ľubľana, Čeština, Čierna Hora, Čiernohorčina, Čiernohorci, Balkánsky polostrov, Belehrad, Bosna a Hercegovina, Bosniačtina, Bosniaci (Moslimovia), Cambridge, Chlór, Chlorid sodný, Chorvátčina, Chorváti, Chorvátsko, Cyrilika, Dalmácia, Datív, Európska únia, Geografia, Grace Kellyová, Grécke jazyky, Ilyrizmus, Indoeurópske jazyky, Ivo Andrić, Jazykoveda, Josef Dobrovský, Južní Slovania, Južnoslovanské jazyky, Juhoslávia (1943 – 1992), Juhoslovanské kráľovstvo, Kosovo, Latinka, Lokál (pád), Maďarčina, Macedónčina, Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, Nemčina, Neologizmus, Osmanská ríša, Oxford, Pád (jazykoveda), Perzské jazyky, Phoenix (Arizona), Pluricentrický jazyk, ..., Poľština, Portugalčina, Praslovančina, Prízvuk, Rakúske cisárstvo, Republika srbská, Slobodan Milošević, Slovanské jazyky, Slovinčina, Snježana Kordić, Sodík, Sorbonna, Spisovný jazyk, Srbčina, Srbi, Srbsko, Taliančina, Turečtina, Ustaša – Chorvátske revolučné hnutie, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Viedeň, Vojna v Bosne a Hercegovine, Vuk Stefanović Karadžić, William Shakespeare, Záhreb, 10. december, 13. september, 1815, 1824, 1830, 1836, 1843, 1845, 1850, 1867, 1878, 1882, 1890, 19. storočie, 1907, 1908, 1914, 1918, 1954, 1991, 1998, 1999, 2007, 2015, 23. august. Rozbaliť index (50 viac) »
Angličtina
Angličtina je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorilo v ranom stredoveku v Anglicku a neskôr sa stal popredným jazykom medzinárodného diskurzu v dnešnom svete.
Nový!!: Srbochorvátčina a Angličtina · Pozrieť viac »
Arabčina
Arabčina je semitský jazyk.
Nový!!: Srbochorvátčina a Arabčina · Pozrieť viac »
Útvar národného jazyka
Útvar národného jazyka (iné názvy: jazykový útvar, útvar (jazyka), varieta (jazyka), forma (jazyka), zriedkavejšie úroveň (jazyka)) je forma jestvovania národného jazyka, t. j. ustálený spôsob realizácie jazykového systému v danom národnom spoločenstve.
Nový!!: Srbochorvátčina a Útvar národného jazyka · Pozrieť viac »
Španielčina
Španielčina (po španielsky: español; úplné alebo čiastočné synonymum: kastílčina - po španielsky: castellano) je románsky jazyk, ktorý vznikol na Pyrenejskom polostrove v Európe; dnes je globálnym jazykom, ktorým ako materinským jazykom hovorí takmer 500 miliónov ľudí, hlavne v Španielsku a v Amerike.
Nový!!: Srbochorvátčina a Španielčina · Pozrieť viac »
Ľubľana
Mestské námestie v Ľubľane Panoráma mesta s hradom Pohľad z Ľubľanského hradu smerom k štvrti Vič Ľubľana je hlavné a najväčšie mesto Slovinska.
Nový!!: Srbochorvátčina a Ľubľana · Pozrieť viac »
Čeština
Rozšírenie češtiny Čeština je jazyk západoslovanskej podskupiny slovanskej skupiny indoeurópskych jazykov.
Nový!!: Srbochorvátčina a Čeština · Pozrieť viac »
Čierna Hora
Čierna Hora (a odtiaľ aj po,, a pod.) je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova.
Nový!!: Srbochorvátčina a Čierna Hora · Pozrieť viac »
Čiernohorčina
Čiernohorčina (čiernohor. crnogorski jezik) je slovanský jazyk, ktorý sa predovšetkým používa v Čiernej Hore a v niektorých častiach Srbska.
Nový!!: Srbochorvátčina a Čiernohorčina · Pozrieť viac »
Čiernohorci
Čiernohorci sú národ v Čiernej Hore (273 000), Srbsku (69 000) a v Chorvátsku (7 000).
Nový!!: Srbochorvátčina a Čiernohorci · Pozrieť viac »
Balkánsky polostrov
Mapa Balkánskeho polostrova definovaného ako územia južne od Sávy a Dunaja Balkánsky polostrov alebo Balkán je hornatý polostrov v juhovýchodnej Európe, obmývaný Jadranským, Iónskym, Krétskym, Egejským, Marmarským a Čiernym morom.
Nový!!: Srbochorvátčina a Balkánsky polostrov · Pozrieť viac »
Belehrad
Kostol sv. Marka (pravoslávny) Belehrad (srbsky Beograd, Београд) je hlavné a najväčšie mesto Srbska.
Nový!!: Srbochorvátčina a Belehrad · Pozrieť viac »
Bosna a Hercegovina
Bosna a Hercegovina je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie.
Nový!!: Srbochorvátčina a Bosna a Hercegovina · Pozrieť viac »
Bosniačtina
Bosniačtina alebo bosniančina je južnoslovanský jazyk (prípadne varieta srbochorvátčiny - pozri nižšie).
Nový!!: Srbochorvátčina a Bosniačtina · Pozrieť viac »
Bosniaci (Moslimovia)
Rozšírenie Bosniakov Bosniaci alebo Moslimovia alebo bosnianski Moslimovia (bosniacky latinkou Bošnjaci, Bošnjaci-muslimani, Muslimani alebo cyrilikou Бошњаци, Бошњаци-муслимани, Муслимани) sú južnoslovanský národ žijúci najmä na území dnešnej Bosny a Hercegoviny.
Nový!!: Srbochorvátčina a Bosniaci (Moslimovia) · Pozrieť viac »
Cambridge
Cambridge môže byť názov pre.
Nový!!: Srbochorvátčina a Cambridge · Pozrieť viac »
Chlór
Chlór je chemický prvok, ktorý má značku Cl a protónové číslo 17.
Nový!!: Srbochorvátčina a Chlór · Pozrieť viac »
Chlorid sodný
Chlorid sodný (NaCl; iné názvy: kuchynská soľ, jedlá soľ, soľ) je dôležitá minerálna látka ľudskej a zvieracej potravy.
Nový!!: Srbochorvátčina a Chlorid sodný · Pozrieť viac »
Chorvátčina
Chorvátčina je slovanský jazyk, ktorý sa predovšetkým používa v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, v srbskej provincii Vojvodina a v ostatných susedných krajinách.
Nový!!: Srbochorvátčina a Chorvátčina · Pozrieť viac »
Chorváti
Znak Chorvátov Oton Iveković: Dolazak Hrvata na Jadran Chorváti (chorv. Hrvati) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Chorvátsku a Bosne a Hercegovine.
Nový!!: Srbochorvátčina a Chorváti · Pozrieť viac »
Chorvátsko
Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.
Nový!!: Srbochorvátčina a Chorvátsko · Pozrieť viac »
Cyrilika
Cyrilika alebo cyrilské písmo môže byť.
Nový!!: Srbochorvátčina a Cyrilika · Pozrieť viac »
Dalmácia
Dalmácia Dalmácia Okolie Hvaru Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke.
Nový!!: Srbochorvátčina a Dalmácia · Pozrieť viac »
Datív
Datív je jeden z gramatických pádov v mnohých jazykoch.
Nový!!: Srbochorvátčina a Datív · Pozrieť viac »
Európska únia
Európska únia (skrátene EÚ alebo Únia) je integračné zoskupenie, ktoré od februára 2020 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 437 miliónov obyvateľov (približne 6 % svetovej populácie).
Nový!!: Srbochorvátčina a Európska únia · Pozrieť viac »
Geografia
Model Zeme s rozčlenením na jednotlivé vrstvy krajinnej sféry Geografia (z , z predpony γεω- geo- od γε ge – zem a prípony -γραφία -grafía – -pis) alebo zemepis je náuka (alebo súbor vedeckých disciplín) zaoberajúca sa krajinnou sférou, vzťahmi (najmä príčinnými) medzi systémom prírodného prostredia a systémom ľudskej spoločnosti (spoločensko-ekonomickou sférou) v priestore a čase.
Nový!!: Srbochorvátčina a Geografia · Pozrieť viac »
Grace Kellyová
Grace Kellyová alebo Grace, kňažná monacká (* 12. november 1929, Philadelphia, Pensylvánia, USA – † 14. september 1982, Monte Carlo, Monako) bola Oscarom ocenená americká filmová a divadelná herečka.
Nový!!: Srbochorvátčina a Grace Kellyová · Pozrieť viac »
Grécke jazyky
Grécke jazyky alebo nepresne gréčtina je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného Grécka.
Nový!!: Srbochorvátčina a Grécke jazyky · Pozrieť viac »
Ilyrizmus
Ilyrizmus bolo národnoobrodenecké hnutie južných Slovanov v 30.- 40.
Nový!!: Srbochorvátčina a Ilyrizmus · Pozrieť viac »
Indoeurópske jazyky
menšinové bez oficiálneho statusu Strom indoeurópskej jazykovej rodiny. Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí.
Nový!!: Srbochorvátčina a Indoeurópske jazyky · Pozrieť viac »
Ivo Andrić
Ivo Andrić (* 9. október 1892, Dolac, Rakúsko-Uhorsko† 13. marec 1975, Belehrad, Juhoslávia) bol srbský románopisec, poviedkár, a nositeľ Nobelovej ceny (1961).
Nový!!: Srbochorvátčina a Ivo Andrić · Pozrieť viac »
Jazykoveda
Jazykoveda alebo lingvistika je veda skúmajúca (spravidla prirodzený) jazyk.
Nový!!: Srbochorvátčina a Jazykoveda · Pozrieť viac »
Josef Dobrovský
Josef Dobrovský (* 17. august 1753, Balážske Ďarmoty, Maďarsko – † 6. január 1829, Brno, Česko) bol český filológ, historik, zakladateľ slavistiky, jedna z vedúcich osobností českého národného obrodenia a predstaviteľ osvietenstva.
Nový!!: Srbochorvátčina a Josef Dobrovský · Pozrieť viac »
Južní Slovania
Macedónky v tradičnom kroji Južní Slovania sú Slovania obývajúci Balkán a hovoriaci južoslovanskými jazykmi.
Nový!!: Srbochorvátčina a Južní Slovania · Pozrieť viac »
Južnoslovanské jazyky
Južnoslovanské jazyky (staršie: južné slovanské jazykyDVONČ, L. K otázke termínov Juhoslovan (-ia), juhoslovanský. In: Slovenská reč 4 1957, juhoslovanské jazyky - ale porovnaj juhoslovanské jazyky) sú vetva slovanských jazykov.
Nový!!: Srbochorvátčina a Južnoslovanské jazyky · Pozrieť viac »
Juhoslávia (1943 – 1992)
Juhoslávia bola mnohonárodnostná federatívna ľudová a od roku 1963 socialistická republika v západnej časti Balkánskeho polostrova v rokoch 1943/1945 až 1992.
Nový!!: Srbochorvátčina a Juhoslávia (1943 – 1992) · Pozrieť viac »
Juhoslovanské kráľovstvo
Juhoslovanské kráľovstvo, krátky tvar: Juhoslávia, bolo mnohonárodné konštitučné kráľovstvo na západnom Balkáne v rokoch 1929 až 1941 (resp. v exile do roku 1945).
Nový!!: Srbochorvátčina a Juhoslovanské kráľovstvo · Pozrieť viac »
Kosovo
Mapa Kosova Etnické zloženie Kosova (anglicky) Kosovo je sporné územie na Balkánskom polostrove.
Nový!!: Srbochorvátčina a Kosovo · Pozrieť viac »
Latinka
Latinka môže byť.
Nový!!: Srbochorvátčina a Latinka · Pozrieť viac »
Lokál (pád)
Lokál (zastarano a nepresne lokatív) alebo v niektorých jazykoch aj šiesty pád (v ruštine predložnyj padež - 5. pád) je gramatický pád v niektorých slovanských jazykoch, vrátane slovenčiny.
Nový!!: Srbochorvátčina a Lokál (pád) · Pozrieť viac »
Maďarčina
Dvojjazyčné tabule na začiatku obce (Milhosť, Slovensko) Maďarčina (maď.) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.
Nový!!: Srbochorvátčina a Maďarčina · Pozrieť viac »
Macedónčina
Rozšírenie macedónčiny Macedónčina je indoeurópsky jazyk, a patrí do južnej vetvy slovanských jazykov.
Nový!!: Srbochorvátčina a Macedónčina · Pozrieť viac »
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu
Sídlo MTTJ v Haagu Medzinárodný trestný tribunál pre stíhanie osôb zodpovedných za závažné porušenia medzinárodného humanitárneho práva spáchané na území bývalej Juhoslávie od roku 1991, bežne označovaný len ako Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (MTTJ) (po anglicky International Criminal Tribunal for Former Yugoslavia, ICTY; po francúzsky Tribunal Pénal International pour l'ex-Yougoslavie, TPIY) bol zriadený na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č.827 z roku 1993, ako reakcia na závažné porušenia medzinárodného humanitárneho práva na území bývalej Juhoslávie od roku 1991 a s tým súvisiace ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Nový!!: Srbochorvátčina a Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu · Pozrieť viac »
Nemčina
Nemčina (nemecky: Deutsch, čítaj) je západogermánsky jazyk využívaný najmä v strednej Európe.
Nový!!: Srbochorvátčina a Nemčina · Pozrieť viac »
Neologizmus
Neologizmus je novoutvorené slovo alebo slovné spojenie na pomenovanie nového javu.
Nový!!: Srbochorvátčina a Neologizmus · Pozrieť viac »
Osmanská ríša
Osmanská ríša (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri Stredozemnom mori.
Nový!!: Srbochorvátčina a Osmanská ríša · Pozrieť viac »
Oxford
Oxford je britské univerzitné mesto v strednom Anglicku, pri ústí Cherwellu do Temže.
Nový!!: Srbochorvátčina a Oxford · Pozrieť viac »
Pád (jazykoveda)
Pád je prostriedok vyjadrujúci gramatickú kategóriu podstatného mena, ktorá umožňuje vyjadriť syntaktickú funkciu tohto podstatného mena vo vete.
Nový!!: Srbochorvátčina a Pád (jazykoveda) · Pozrieť viac »
Perzské jazyky
Rozšírenie perzských jazykov Perzské jazyky (ak sa považujú za viacero jazykov) resp.
Nový!!: Srbochorvátčina a Perzské jazyky · Pozrieť viac »
Phoenix (Arizona)
Phoenix je hlavné mesto amerického štátu Arizona na juhozápade Spojených štátov.
Nový!!: Srbochorvátčina a Phoenix (Arizona) · Pozrieť viac »
Pluricentrický jazyk
Príklad rozšírenia policentrického jazyka, angličtiny. Pluricentrický alebo polycentrický spisovný jazyk je jazyk, ktorým hovorí viacero národov, takže má viacero kodifikovaných štandardných verzií, ktoré sa mierne od seba odlišujú.
Nový!!: Srbochorvátčina a Pluricentrický jazyk · Pozrieť viac »
Poľština
Poľština patrí medzi západoslovanské jazyky rovnako ako čeština, slovenčina, kašubčina a lužická srbčina.
Nový!!: Srbochorvátčina a Poľština · Pozrieť viac »
Portugalčina
thumb Portugalčina (português prípadne língua portuguesa) patrí do rodiny románskych jazykov.
Nový!!: Srbochorvátčina a Portugalčina · Pozrieť viac »
Praslovančina
Praslovančina je jazyk, ktorým hovorili Slovania, prajazyk slovanských jazykov.
Nový!!: Srbochorvátčina a Praslovančina · Pozrieť viac »
Prízvuk
Prízvuk je komplexná prozodická kvalita reči odlišujúca niektoré slabiky prúdu reči od slabík iných.
Nový!!: Srbochorvátčina a Prízvuk · Pozrieť viac »
Rakúske cisárstvo
Rakúske cisárstvo bola habsburská monarchia v rokoch 1804 – 1867.
Nový!!: Srbochorvátčina a Rakúske cisárstvo · Pozrieť viac »
Republika srbská
Republika srbská (srb., bos. а chorv. v latinke Republika Srpska, v srbskej cyrilike Република Српска) je jedna z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny.
Nový!!: Srbochorvátčina a Republika srbská · Pozrieť viac »
Slobodan Milošević
Slobodan Milošević (* 20. august 1941, Požarevac – † 11. marec 2006, Haag) bol predseda srbských komunistov (1986 - 1989), prezident Srbska (1989 - 1997) a Juhoslávie (1997 - 2000).
Nový!!: Srbochorvátčina a Slobodan Milošević · Pozrieť viac »
Slovanské jazyky
Veľmi približná mapa rozšírenia slovanských jazykov v Európe Slovanské jazyky sú skupina príbuzných jazykov, ktorými hovoria Slovania, obývajúci najmä východnú, juhovýchodnú a strednú Európu.
Nový!!: Srbochorvátčina a Slovanské jazyky · Pozrieť viac »
Slovinčina
Rozšírenie slovinčiny Slovinčina (slovinský slovenščina, slovenski jezik) patrí do skupiny južnoslovanských jazykov a je úradným jazykom v Slovinsku.
Nový!!: Srbochorvátčina a Slovinčina · Pozrieť viac »
Snježana Kordić
Snježana Kordić (* 29. október 1964) je chorvátska jazykovedkyňa.
Nový!!: Srbochorvátčina a Snježana Kordić · Pozrieť viac »
Sodík
Sodík je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11.
Nový!!: Srbochorvátčina a Sodík · Pozrieť viac »
Sorbonna
Univerzita Sorbonna Sorbonna (do 17. storočia nazývaná Parížska univerzita) je univerzita, ktorá bola založená v Paríži v rokoch 1253 – 1257.
Nový!!: Srbochorvátčina a Sorbonna · Pozrieť viac »
Spisovný jazyk
Spisovný jazyk (z) alebo štandardný jazyk (z) alebo skrátene (spisovný) štandard alebo literárny jazyk (z resp.) môže byť.
Nový!!: Srbochorvátčina a Spisovný jazyk · Pozrieť viac »
Srbčina
Srbčina (do roku 1940: srbština; srb. alebo) je slovanský jazyk, ktorý sa prevažne používa v Srbsku.
Nový!!: Srbochorvátčina a Srbčina · Pozrieť viac »
Srbi
Srbi sú južnoslovanský národ v Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine a Chorvátsku, ako aj v iných rozmanitých častiach sveta, spolu asi 12 000 000 – 13 000 000 ľudí.
Nový!!: Srbochorvátčina a Srbi · Pozrieť viac »
Srbsko
Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Nový!!: Srbochorvátčina a Srbsko · Pozrieť viac »
Taliančina
Taliančina je románsky jazyk, hovorí ním asi 70 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Taliansku.
Nový!!: Srbochorvátčina a Taliančina · Pozrieť viac »
Turečtina
Rozšírenie turečtiny Turečtina alebo turecký jazyk patrí do juhozápadnej čiže oghuzskej (turkménskej) skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny.
Nový!!: Srbochorvátčina a Turečtina · Pozrieť viac »
Ustaša – Chorvátske revolučné hnutie
Ustašovci pri prehľadávaní väzňov koncentračného tábora Jasenovac. Ustaša – Chorvátske revolučné hnutie (hovorovo Ustašovci) bolo chorvátske ultranacionálne fašistické politické hnutie hlásiace sa ku katolíctvu.
Nový!!: Srbochorvátčina a Ustaša – Chorvátske revolučné hnutie · Pozrieť viac »
Všeobecná deklarácia ľudských práv
Eleanor Rooseveltová a výtlačok Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1949) Všeobecná deklarácia ľudských práv je deklarácia prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov (A/RES/217, 10. december 1948), ktorá vymenúva a opisuje základné ľudské práva.
Nový!!: Srbochorvátčina a Všeobecná deklarácia ľudských práv · Pozrieť viac »
Viedeň
Moderná časť Viedne Komplex budov Organizácie Spojených národov Jazdecká socha cisára Jozefa II. Viedeň je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj.
Nový!!: Srbochorvátčina a Viedeň · Pozrieť viac »
Vojna v Bosne a Hercegovine
Vojna v Bosne a Hercegovine bol ozbrojený konflikt v Bosne a Hercegovine, ktorý sa odohrával medzi 1. marcahttp://www.glassrpske.com/novosti/vijesti_dana/Godisnjica-ubistva-srpskog-svata-na-Bascarsiji/18496.html 1992 a 14. decembra 1995.
Nový!!: Srbochorvátčina a Vojna v Bosne a Hercegovine · Pozrieť viac »
Vuk Stefanović Karadžić
Vuk Stefanović Karadžić (* 7. november 1787, Tršić, Srbsko – † 7. február 1864, Viedeň, Rakúsko) bol významný srbský vzdelanec, lingvista, jazykovedec, historik, prvý srbský literárny kritik a zberateľ ústnej ľudovej tvorby.
Nový!!: Srbochorvátčina a Vuk Stefanović Karadžić · Pozrieť viac »
William Shakespeare
William Shakespeare (* apríl 1564; pokrstený 26. apríla 1564, Stratford-upon-Avon – † 23. apríl 1616, Stratford-upon-Avon) bol významný anglický spisovateľ, dramatik a herec.
Nový!!: Srbochorvátčina a William Shakespeare · Pozrieť viac »
Záhreb
Záhreb je hlavné mesto Chorvátska.
Nový!!: Srbochorvátčina a Záhreb · Pozrieť viac »
10. december
*Deň ľudských práv (OSN).
Nový!!: Srbochorvátčina a 10. december · Pozrieť viac »
13. september
* Deň pozitívneho myslenia.
Nový!!: Srbochorvátčina a 13. september · Pozrieť viac »
1815
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1815 · Pozrieť viac »
1824
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1824 · Pozrieť viac »
1830
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1830 · Pozrieť viac »
1836
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1836 · Pozrieť viac »
1843
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1843 · Pozrieť viac »
1845
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1845 · Pozrieť viac »
1850
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1850 · Pozrieť viac »
1867
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1867 · Pozrieť viac »
1878
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1878 · Pozrieť viac »
1882
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1882 · Pozrieť viac »
1890
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1890 · Pozrieť viac »
19. storočie
19.
Nový!!: Srbochorvátčina a 19. storočie · Pozrieť viac »
1907
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1907 · Pozrieť viac »
1908
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1908 · Pozrieť viac »
1914
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1914 · Pozrieť viac »
1918
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1918 · Pozrieť viac »
1954
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1954 · Pozrieť viac »
1991
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1991 · Pozrieť viac »
1998
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1998 · Pozrieť viac »
1999
Žiadny popis.
Nový!!: Srbochorvátčina a 1999 · Pozrieť viac »
2007
Rok 2007 (MMVII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v pondelok 31. decembra.
Nový!!: Srbochorvátčina a 2007 · Pozrieť viac »
2015
Rok 2015 (MMXV) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal vo štvrtok 1. januára a skončil vo štvrtok 31. decembra.
Nový!!: Srbochorvátčina a 2015 · Pozrieť viac »
23. august
* celoeurópsky deň spomienky na obete totalitných a autoritatívnych režimov.
Nový!!: Srbochorvátčina a 23. august · Pozrieť viac »
Presmerovanie tu:
Bosniačtina-chorvátčina-srbčina, Bosniačtina-chorvátčina-čiernohorčina-srbčina, Centrálny južnoslovanský diasystém, Chorvátosrbčina, Juhoslovančina, Juhoslávčina, Južnoslovančina, Srbochorvátsky jazyk, Srbčina-chorvátčina, Srbčina-chorvátčina-bosniačtina, Stredné južnoslovanské jazyky, Stredojužnoslovančina, Štandardná novoštokavčina.
