Rýchlejšie ako prehliadači!
12 vzťahy: Ašot III. (arménsky kráľ), Bújovci, Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše, Diyarbakır, Hamdánovci, Ichšídovci, Marvánovci (Diyarbakır), Mirdásovci, Nikefor II. (Byzantská ríša), Roman II., Ukajlovci, Zoznam historických článkov/H.
Ašot III. (arménsky kráľ)
Ašot III.
Nový!!: Hamdánovci (Sýria) a Ašot III. (arménsky kráľ) · Pozrieť viac »
Bújovci
Bújovci alebo Buwa‘iovci bola šiitska vládnuca dynastia v Perzii v rokoch 9341062. K moci sa Bújovci dostali po smrti zijárovského vládcu Mardávídža, keď sa zakladatelia dynastie, synovia dajlamského šľachtica Abú Šudžu Búja, Alí, Hasan a Ahmad, postupne zmocnili centrálnej Perzie. Dobyté územia si bratia následne rozdelili. Hasan sa ujal moci v kraji Džibál a vládol mestám Rajj, Hamadán a Esfahán, Ahmad sa ujal moci v Kirmáne na juhu a najstarší Alí vládol vo Fárse. Táto bratská trojitosť bújovskej ríše pretrvávala aj v nasledujúcom období, hoci rod vystupoval jednotne a za hlavu bol pokladaný najstarší člen rodu. Na výslnie dejín islamu sa Bújovci dostali po tom, čo Ahmad využil mocenskú slabosť sunnitského kalifátu v Bagdade oslabeného revoltami, a v roku 945 obsadil Bagdad, a následne aj okolie Basry. Kalifát sa dostal pod vplyv Bújovcov a Ahmad, ktorý sa stal skutočným vládcom Iraku si od kalifa vymohol udelenie titulu Mu‘izzuddaula (Posilňovač ríše). Ahmad následne aktívne zasahoval do diania v kalifáte, starého kalifa al-Mustakfího nechal oslepiť a na jeho miesto dosadil kalifa al-Mutí‘ho. V nasledujúcom období Bújovci vládli ako králi (malikovia) a kalifovo prvenstvo uznávali iba v jeho pri poradí v modlitbách chutba.BUWAYHIDS or BUYIDS In: Najvýznamnejším Bújovcom bol Adududdaula za ktorého vlády sa bújovské panstvo zjednotilo. Adududdaula sa výrazne venoval vnútornej situácii v ríši, obnovil poriadok v dobytom Iraku a nechal vybudovať početné paláce, knižnice a cesty. Podporoval tiež remeslá a umenie, v krajine pôsobili také moslimskí vzdelanci, ako astronómovia Abd ar-Rahmán ibn Umar as-Súfí a Abú-l-Vafá al-Búzadžání, lekár al-Madžúsí, či polyhistor Ibn Miskavajh. Krajine sa darilo aj na bojisku, v roku 978 sa mu k ríši podarilo pripojiť hornú Mezopotámiu s centom v Mosule, odkiaľ vyhnal Hamdánovcov. Po smrti Adududdaulu však začala krajina postupne upadať. Príčinou boli spory vrámci rodu, ktoré spôsobovali fragmentáciu krajiny, i ambície lokálnych správcov, ktorí si zakladali vlastné dynastické panstvá. V Mosule sa osamostatnila rodina Ukajlovcov (990), v Diyarbakıre dynastia Marvánovcov (983), v Hille Mazjadovci. V Perzii zase slabosť krajiny využili Zijárovci, ktorý sa oslobodili z ich vplyvu a v Esfaháne sa od bújovského panstva v 11. storočí odčlenil vzdialený príslušník ich rodu Alá’uddaula ibn Kákavajh(i) (Výsosť ríše), ktorý založil rod Kákújovcov (okolo 1008). Na jeho dvore pôsobil všeobecne známy lekár Ibn Siná. Obrovským problémom pre Bújovcov boli Ghaznovci, ktorí obsadili ich východné územia a ktorí krajinu neustále ohrozovali. Definitívny zánik Bújovskej ríše priniesli Seldžuci. V roku 1055 Tugril Beg obsadil Bagdad, čím sa sunnitský kalifát síce neoslobodil, ale len dostal do poddanstva Turkov, no po sto rokoch sa zároveň dostal aj pod moc sunnitov. Do roku 1062 následne Seldžuci dobývali posledné bújovské pevnosti až nakoniec ich moc úplne zanikla. Zoznam bújovských panovníkovV literatúre sa používajú aj iné prepisy nasledovných mien, zvyčajne rozdelením spojenej formy mena ako: x ad-Dawlah (pr. Adud ad-Dawlah In: Obrazové dejiny sveta. Bratislava : Slovart, 2006. 656 s. ISBN 80-8085-101-8. S. 220 x ad-Daulah (pr. Saif-ad-Daulah In: ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha: Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 523 x ad-Daula (pr. Adud ad-Daula, viď. knižnica In: Encyclopaedia Beliana. Slovenská akadémia vied.. ISBN 978-80-89524-30-3.
Nový!!: Hamdánovci (Sýria) a Bújovci · Pozrieť viac »
Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše
palaiologovská vlajka zo 14. storočia Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše obsahuje chronologicky (časovo postupne) usporiadané údaje o historických udalostiach Východorímskej, resp.
Nový!!: Hamdánovci (Sýria) a Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše · Pozrieť viac »
Diyarbakır
DiyarbakırV slovenčine zriedkavo prepisované aj Dijarbakir, pozri napr.
Nový!!: Hamdánovci (Sýria) a Diyarbakır · Pozrieť viac »
Hamdánovci
Hamdánovci môžu byť.
Nový!!: Hamdánovci (Sýria) a Hamdánovci · Pozrieť viac »
Ichšídovci
Ichšídovci boli vládnuca dynastia v Egypte v rokoch 935 až 969, vládli pod patronátom Abbásovcov.
Nový!!: Hamdánovci (Sýria) a Ichšídovci · Pozrieť viac »
Marvánovci (Diyarbakır)
Marvánovci bola kurdská vládnuca dynastia v rokoch 983--1085 s centrom v Amide (Diyarbakıre).
Nový!!: Hamdánovci (Sýria) a Marvánovci (Diyarbakır) · Pozrieť viac »
Mirdásovci
Mirdásovci (alebo بنو مرداس -Banú MirdásMIRDAS In) bola arabská moslimská šíitska dynastia vládnuca v sýrskom Aleppe a okolí s prestávkami približne v rokoch 1023/241080.
Nový!!: Hamdánovci (Sýria) a Mirdásovci · Pozrieť viac »
Nikefor II. (Byzantská ríša)
Nikefor II.
Nový!!: Hamdánovci (Sýria) a Nikefor II. (Byzantská ríša) · Pozrieť viac »
Roman II.
Roman II. (nazývaný aj: Porfyrogennétos alebo Porfyrogenet; * 939, Konštantínopol† 15. marec 963, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 959963.
Nový!!: Hamdánovci (Sýria) a Roman II. · Pozrieť viac »
Ukajlovci
Ukajlovci bola šiitska arabská dynastia vládnuca v na území dnešného Iraku a na území al-Džazíry.
Nový!!: Hamdánovci (Sýria) a Ukajlovci · Pozrieť viac »
Zoznam historických článkov/H
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Nový!!: Hamdánovci (Sýria) a Zoznam historických článkov/H · Pozrieť viac »
