Obsah
49 vzťahy: Adrastea (mesiac), Amaltea (mesiac), Astronómia:1000 najdôležitejších článkov, Atlantis (raketoplán), Atmosféra Jupitera, Časová os prieskumu vesmíru, Centaur (raketový stupeň), Dactyl, Dejiny výskumu slnečnej sústavy, Donald Edward Williams, Európa (mesiac), Europa Clipper, Galileo, Ganymede (mesiac), Gravitačný manéver, Inertial Upper Stage, Io (mesiac), Jet Propulsion Laboratory, Joviálna planéta, Jupiter Icy Moons Explorer, Kalisto (mesiac), Kozmická sonda, Magellan, Malé vnútorné mesiace, Mesiac, Mesiac (družica), Michael J. McCulley, National Aeronautics and Space Administration, Nomenklatúra slnečnej sústavy, Pásmo planétok, Planéta, Planétka, Planetárna sonda, Program Space Shuttle, Pwyll (kráter), Rádioizotopový termoelektrický generátor, Shannon Lucidová, STS-34, STS-51-L, Tvashtar, Venuša, Zoznam astronomických článkov/G, Zoznam článkov slnečnej sústavy/G, Zoznam kozmonautických článkov/G, Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989, 21. september, 243 Ida, 29. október, 951 Gaspra.
Adrastea (mesiac)
Adrastea alebo Jupiter XV je druhý z Jupiterovych známych mesiacov (počítané od najbližších k planéte).
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Adrastea (mesiac)
Amaltea (mesiac)
Amaltea alebo Amalthea je jeden z menších Jupiterových mesiacov.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Amaltea (mesiac)
Astronómia:1000 najdôležitejších článkov
Toto je zatiaľ neúplný zoznam 1000 najdôležitejších článkov z oblasti astronómie a kozmonautiky.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Astronómia:1000 najdôležitejších článkov
Atlantis (raketoplán)
Prvý štart raketoplánu ''Atlantis'', 3. október 1985 (misia STS-51-J) Zážih motorov raketoplánu ''Atlantis'' pred štartom misie STS-122, 7. február 2008 Raketoplán ''Atlantis'' prekonáva zvukovú bariéru, 8.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Atlantis (raketoplán)
Atmosféra Jupitera
Pohyb atmosférických útvarov Jupitera Atmosféra Jupitera je plynný obal planéty Jupiter ohraničený zo spodnej strany jeho plášťom.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Atmosféra Jupitera
Časová os prieskumu vesmíru
Časová os prieskumu vesmíru podľa dátumu štartu.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Časová os prieskumu vesmíru
Centaur (raketový stupeň)
Raketový stupeň Centaur sa zapísal do dejín raketovej techniky ako najúspešnejší raketový ťahač na kryogénne pohonné látky všetkých čias.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Centaur (raketový stupeň)
Dactyl
Detailná snímka mesiaca Dactyl Dactyl je malý mesiac obiehajúci okolo planétky (243) Ida v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Dactyl
Dejiny výskumu slnečnej sústavy
Ptolemaiova geocentrická predstava vesmíru Tento článok sa zaoberá históriou výskumu a vývojom predstáv o slnečnej sústave.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Dejiny výskumu slnečnej sústavy
Donald Edward Williams
Donald Edward Williams (* 13. február 1942, Lafayette, Indiana, USA - † 23. február 2016) bol americký astronaut z raketoplánov.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Donald Edward Williams
Európa (mesiac)
m obklopuje lúčovito usporiadaná oblasť svetlejšieho materiálu. Európa alebo Europa je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileiho mesiacov.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Európa (mesiac)
Europa Clipper
Európa Europa Clipper (predtým známa ako Europa Multiple Flyby Mission) je planetárna sonda vo vývoji NASA určená na prieskum Jupiterovho mesiaca Európa.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Europa Clipper
Galileo
Galileo môže znamenať.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Galileo
Ganymede (mesiac)
Ganymede alebo Ganymedes je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileovych mesiacov.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Ganymede (mesiac)
Gravitačný manéver
Gravitačný manéver alebo gravitačný prak v kozmonautike a nebeskej mechanike znamená využitie preletu planetárnej sondy gravitačným poľom planéty na zmenu smeru a rýchlosti umelého kozmického telesa.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Gravitačný manéver
Inertial Upper Stage
Inertial Upper Stage (skratka IUS) je raketový ťahač, ktorý sa používal ako doplnkový raketový stupeň pre štart ťažkých geostacionárnych a medziplanetárnych sond pomocou nosných rakiet Titan 3 a Titan IV z paluby raketoplánu.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Inertial Upper Stage
Io (mesiac)
Io je jedným z mesiacov planéty Jupiter, najvnútornejší zo skupiny mesiacov objavených Galileom.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Io (mesiac)
Jet Propulsion Laboratory
Letecký pohľad na areál JPL Jet Propulsion Laboratory (skr. JPL, dosl. laboratórium prúdového pohonu) je inštitúcia, ktorá sa zaoberá vývojom pohonných jednotiek pre sondy a lietadlá Národného úradu pre letectvo a kozmonautiku (NASA), manažovaná California Institute of Technology.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Jet Propulsion Laboratory
Joviálna planéta
Slnku Joviálna (ioviálna) planéta alebo plynná planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupiteru.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Joviálna planéta
Jupiter Icy Moons Explorer
Jupiter Icy Moons Explorer (skratka JUICE) je planetárna sonda, vyvinutá Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a spoločnosťou Airbus Defense and Space ako hlavným dodávateľom.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Jupiter Icy Moons Explorer
Kalisto (mesiac)
Kalisto alebo Kallisto alebo Callisto je prirodzený satelit Jupitera.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Kalisto (mesiac)
Kozmická sonda
Genesis Kozmická sonda je umelé kozmické teleso bez ľudskej posádky vypustené k Mesiacu alebo na únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa, alebo zo slnečného gravitačného poľa.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Kozmická sonda
Magellan
left Magellan bola kozmická sonda vyslaná s cieľom prieskumu k Venuši.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Magellan
Malé vnútorné mesiace
Malé vnútorné mesiace (Rodina Amalthea) sú štyri malé satelity, ktoré obiehajú okolo Jupitera.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Malé vnútorné mesiace
Mesiac
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Mesiac
Mesiac (družica)
prstencami svojej materskej planéty Saturn Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarano trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty, trpasličej planéty alebo planétky.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Mesiac (družica)
Michael J. McCulley
Michael James McCulley (* 4. august 1943, San Diego, Kalifornia, USA) je bývalý americký astronaut.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Michael J. McCulley
National Aeronautics and Space Administration
National Aeronautics and Space Administration (skratka: NASA), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako Národný úrad pre letectvo a vesmír, je americká vládna agentúra zodpovedná za americký vesmírny program a všeobecný výskum v oblasti letectva a kozmonautiky.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a National Aeronautics and Space Administration
Nomenklatúra slnečnej sústavy
Mapa Mesiaca z knihy Andrees Allgemeiner Handatlas, prvé vydanie z roku 1881, antendatovanie IAU konvertibility Nomenklatúra slnečnej sústavy, podobne ako pozemská (terestriálna) nomenklatúra, sa používa na jednoznačnú identifikáciu útvarov na povrchu planét a ich prirodzených satelitov z dôvodu jednoduchšej lokalizácie, rozpoznania a prípadného prejednávania.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Nomenklatúra slnečnej sústavy
Pásmo planétok
Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera Pásmo planétok (správ. hlavný pás planétok alebo hlavný pás asteroidov) je oblasť v slnečnej sústave, ktorá sa nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Mars a Jupiter.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Pásmo planétok
Planéta
zdanlivé rozmery týchto telies tak, ako sa nám javia zo Zeme. Planéta (pochádza z gréckeho πλανήτης, planétés – „pútnici“) alebo obežnica je približne guľaté teleso značného objemu, ktorého hmotnosť je menšia ako 80 MJ (hmotností Jupitera).
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Planéta
Planétka
Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo Planétky (a planéty) vo vnútornej časti slnečnej sústavy (po Jupiter). Planétka (iné názvy: malá planéta, planetoid, planetoida, asteroid) je stredne veľké pevné prirodzené teleso obiehajúce okolo Slnka, v užšom zmysle bez transneptúnskych planétok a prípadne aj bez Kentaurov.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Planétka
Planetárna sonda
Planetárna sonda je kozmická sonda, ktorej hlavnou úlohou je prieskum pevných telies slnečnej sústavy, najmä planét, ich satelitov (mesiacov) a planétok a ich bezprostredného okolia.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Planetárna sonda
Program Space Shuttle
Spoločné logo programu Space Shuttle. Každý let mal potom osobitný emblém štartovacom komplexe 39A počas príprav na svoj prvý let (misia STS-1), 5. marec 1981 Space Shuttle bol kozmický program NASA pilotovaných raketoplánov Space Shuttle.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Program Space Shuttle
Pwyll (kráter)
Kombinácia vysokého rozlíšenia a farieb čiernej a bielej z kozmickej sondy Galileo, vďaka ktorým vznikol tento pohľad na povrch Jupiterovho mesiaca Európa. Pwyll je impaktný kráter, ktorý predstavuje jeden z najmladších útvarov na povrchu Jupiterovho mesiaca Európa.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Pwyll (kráter)
Rádioizotopový termoelektrický generátor
RTG použitý na výrobu elektrickej energie pre ALSEP Rádioizotopový termoelektrický generátor (RTG) je zariadenie na premenu tepla vzniknutého pri rádioaktívnom rozpade na elektrickú energiu pomocou Seebeckovho javu.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Rádioizotopový termoelektrický generátor
Shannon Lucidová
Shannon Matilda Lucidová, rodená Wellsová (* 14. január 1943, Šanghaj, Čína) je bývalá americká kozmonautka z letov raketoplánmi STS.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Shannon Lucidová
STS-34
STS-34 bola piata misia amerického raketoplánu Atlantis.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a STS-34
STS-51-L
STS-51-L bola posledná misia raketoplánu Challenger.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a STS-51-L
Tvashtar
Animácie erupcie vulkánu Tvashtar, zachytený sondou New Horizons v roku 2007 Tvashtar je označenie aktívneho vulkanického regiónu na jupiterovom mesiaci Io.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Tvashtar
Venuša
Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy MESSENGER Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Venuša
Zoznam astronomických článkov/G
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Zoznam astronomických článkov/G
Zoznam článkov slnečnej sústavy/G
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Zoznam článkov slnečnej sústavy/G
Zoznam kozmonautických článkov/G
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Zoznam kozmonautických článkov/G
Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989
Toto je podrobný zoznam pilotovaných vesmírnych letov od roku 1980 do 1989, zahrňujúci lety sovietskych kozmického programu Sojuz ku kozmickým staniciam Saľut a Mir, a začiatok amerického programu Space Shuttle.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989
21. september
* Medzinárodný deň mieru.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a 21. september
243 Ida
243 Ida je planétka v hlavnom páse planétok.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a 243 Ida
29. október
* Svetový deň psoriázy.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a 29. október
951 Gaspra
951 Gaspra je planétka hlavného pásu, ktorú objavil Grigorij Nikolajevič Neujmin 30. júla 1916.
Pozrieť Galileo (kozmická sonda) a 951 Gaspra