Otvoriť v Google MapsObsah
104 vzťahy: Aer Lingus, Albánsko, Alexios I. (Byzantská ríša), Ana Konjuhová, Šachová olympiáda, Šestanovac, Štátna cesta 414 (Chorvátsko), Štátna cesta 420 (Chorvátsko), Štátna cesta 8 (Chorvátsko), Štefan Nemanja, Štvrtá križiacka výprava, Živogošće, Ľudovít I. (Uhorsko), České aerolinie, Čiernohorské kráľovstvo, Baćinska jezera, Bazil I., Benátska republika, Berengaria Navarrská, Blue Air Moravia, Bohumír Jaroněk, Bosna a Hercegovina, Cestná infraštruktúra v Chorvátsku, Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102), Chorvátsko, Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Sarajevo), Congrès International d’Architecture Moderne, Dalmatínčina, Dalmácia, Dejiny Chorvátska, Diaľnica A1 (Bosna a Hercegovina), Diaľnica A1 (Chorvátsko), Dinárske pohoria, Dubrovnícka republika, Dubrovnícko-neretvianska župa, Enkláva (politická geografia), Európska cesta 65, Európska cesta 80, Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 2002, Európske cesty I. triedy, EuroVelo, Falošný princ, Foča, Game of Thrones, Geografia Chorvátska, Graz, Hérakleios (Byzantská ríša), Helsingborg, Hvar (mesto), Ivan Gundulić, ... Rozbaliť index (54 viac) »
Aer Lingus
Logo spoločnosti na konci krídla lietadla Airbus A330 Aer Lingus je národná letecká spoločnosť Írska.
Pozrieť Dubrovník a Aer Lingus
Albánsko
Albánsko, dlhý tvar Albánska republika (albán. Republika e Shqipërisë) je národný štát nachádzajúci sa na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe, ležiaci na pobreží Jadranského a Iónskeho mora.
Pozrieť Dubrovník a Albánsko
Alexios I. (Byzantská ríša)
Alexios I. Komnénos (* asi 1057, Konštantínopol† 15. august 1118, tamže) bol byzantský cisár v rokoch 1081 až 1118.
Pozrieť Dubrovník a Alexios I. (Byzantská ríša)
Ana Konjuhová
Ana Konjuhová (* 27. december 1997, Dubrovník) je chorvátska profesionálna tenistka a víťazka dvoch juniorských grandslamov vo dvojhre na Australian Open 2013 a US Open 2013.
Pozrieť Dubrovník a Ana Konjuhová
Šachová olympiáda
Šachová olympiáda je medzinárodná súťaž štvorčlenných národných družstiev v šachu, ktorú organizuje svetová šachová organizácia FIDE.
Pozrieť Dubrovník a Šachová olympiáda
Šestanovac
Šestanovac je obec v Chorvátsku v Splitsko-dalmatínskej župe.
Pozrieť Dubrovník a Šestanovac
Štátna cesta 414 (Chorvátsko)
Štátna cesta 414 je štátna cesta v Chorvátsku, ktorá sa nachádza v Dubrovnícko-neretvianskej župe a prechádza naprieč polostrovom Pelješac.
Pozrieť Dubrovník a Štátna cesta 414 (Chorvátsko)
Štátna cesta 420 (Chorvátsko)
Štátna cesta 420 je štátna cesta v Chorvátsku, ktorá sa nachádza v Dubrovnícko-neretvianskej župe v meste Dubrovnik.
Pozrieť Dubrovník a Štátna cesta 420 (Chorvátsko)
Štátna cesta 8 (Chorvátsko)
Štátna cesta 8 alebo Jadranská magistrála je 643,1 kilometrov dlhá cesta, ktorá vedie od hraničného priechodu Pasjak so Slovinskom cez mestá Rijeka, Zadar, Šibenik, Split, Opuzen a Dubrovnik až na hraničný priechod Karasovići do Čiernej Hory.
Pozrieť Dubrovník a Štátna cesta 8 (Chorvátsko)
Štefan Nemanja
Svätý Štefan Nemanja (iné mená pozri nižšie; * 1113/1114, Ribnica, dnešná Podgorica† 13. február 1199/1200, Chilandar, Athos) bolo srbské (rašské) knieža (veliki župan) od polovice 60.
Pozrieť Dubrovník a Štefan Nemanja
Štvrtá križiacka výprava
Štvrtá križiacka výprava (12021204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, ale v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše.
Pozrieť Dubrovník a Štvrtá križiacka výprava
Živogošće
Živogošće je prímorské letovisko na Makarskej riviére, ležiace medzi Makarskou a Drvenikom (južná Dalmácia, Chorvátsko).
Pozrieť Dubrovník a Živogošće
Ľudovít I. (Uhorsko)
Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (* 5. marec 1326, Vyšehrad – † 10. september 1382, Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ.
Pozrieť Dubrovník a Ľudovít I. (Uhorsko)
České aerolinie
České aerolinie a.s. (skratka: ČSA; staršie: Československé aerolinie/Československé aerolínie; skratka: ČSA; ešte staršie: Československé státní aerolinie/Československé štátne aerolínie (uvádzané aj ako Československá státní aerolinie/Československá štátna aerolínia)) sú český (predtým česko-slovenský) národný letecký dopravca, ktorý má svoju základňu na Letisku Václava Havla v Prahe.
Pozrieť Dubrovník a České aerolinie
Čiernohorské kráľovstvo
Čiernohorské kráľovstvo bola konštitučná monarchia v juhovýchodnej Európe na Balkáne, existujúca od 28. augusta 1910 do 28. novembra 1918.
Pozrieť Dubrovník a Čiernohorské kráľovstvo
Baćinska jezera
Baćinska jezera sú skupina sladkovodných krasových jazier medzi Hercegovinou a južným Chorvátskom v blízkosti mesta Ploče pri Dubrovníku.
Pozrieť Dubrovník a Baćinska jezera
Bazil I.
Basileios, jeho syn Konštantín a jeho druhá žena, Eudokia Ingerina. Bazil I. (iné mená: Basileios I., Basil I., Bazilius I., Vasilios I., Basilios I.), zvaný Macedónsky resp.
Pozrieť Dubrovník a Bazil I.
Benátska republika
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky alebo Najjasnejšia republika sv.
Pozrieť Dubrovník a Benátska republika
Berengaria Navarrská
Berengaria Navarrská (* 1165 - 1170 - † 23. december 1230, Le Mans) bola anglická kráľovná, manželka Richarda Levie srdce, po ktorom boku sa zúčastnila tretej križiackej výpravy.
Pozrieť Dubrovník a Berengaria Navarrská
Blue Air Moravia
Blue Air Moravia Transport bola plánovaná česká letecká spoločnosť, ktorá však nikdy nezačala svoju činnosť.
Pozrieť Dubrovník a Blue Air Moravia
Bohumír Jaroněk
Jeden z Jaroněkových obrazov Bohumír Jaroněk (* 23. apríl 1866, Zlín – † 18. január 1933, Zlín) bol český maliar, grafik, umeleckopriemyselný výtvarník, fotograf a publicista.
Pozrieť Dubrovník a Bohumír Jaroněk
Bosna a Hercegovina
Bosna a Hercegovina je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie.
Pozrieť Dubrovník a Bosna a Hercegovina
Cestná infraštruktúra v Chorvátsku
Diaľnice v Chorvátsku Číselné označenie diaľnice v Chorvátsku Číselné označenie štátnej cesty v Chorvátsku Číselné označenie župnej cesty v Chorvátsku Cestná infraštruktúra v Chorvátsku pozostáva z diaľnic, štátnych, župných a lokálnych ciest.
Pozrieť Dubrovník a Cestná infraštruktúra v Chorvátsku
Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chorvátske kráľovstvo bol stredoveký štátny útvar na Balkáne existujúci v rokoch 924/9251102/1918.
Pozrieť Dubrovník a Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)
Chorvátsko
Chorvátsko, dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora.
Pozrieť Dubrovník a Chorvátsko
Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Sarajevo)
Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Sarajevo) Zimný pohľad Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky je katedrála Srbskej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa nachádza v centre hlavného mesta Bosny a Hercegoviny, Sarajeve.
Pozrieť Dubrovník a Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Sarajevo)
Congrès International d’Architecture Moderne
Congrès International d'Architecture Moderne (CIAM) bol národný kongres modernej architektúry založený v roku 1928.
Pozrieť Dubrovník a Congrès International d’Architecture Moderne
Dalmatínčina
Dalmatínčina alebo dalmátčina je mŕtvy jazyk patriaci medzi balkánske románske jazyky, ktorý sa používal od stredoveku do konca 19.
Pozrieť Dubrovník a Dalmatínčina
Dalmácia
Dalmácia Dalmácia Okolie Hvaru Dalmácia alebo Dalmátsko je pobrežné územie Jadranu na sever od Albánska k Zadaru, v širšom zmysle až k Rijeke.
Pozrieť Dubrovník a Dalmácia
Dejiny Chorvátska
Tento článok je o dejinách Chorovátska a Chorvátov.
Pozrieť Dubrovník a Dejiny Chorvátska
Diaľnica A1 (Bosna a Hercegovina)
Diaľnica A1 je čiastočne plánovaná, 340 kilometrov dlhá diaľnica v Bosne a Hercegovine, ktorá bude po svojom úplnom dobudovaní pretínať krajinu v severovýchodno-juhozápadnom smere.
Pozrieť Dubrovník a Diaľnica A1 (Bosna a Hercegovina)
Diaľnica A1 (Chorvátsko)
Diaľnica A1 je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia chorvátska diaľnica.
Pozrieť Dubrovník a Diaľnica A1 (Chorvátsko)
Dinárske pohoria
Dinárske pohoria (iné slovenské a miestne názvy pozri nižšie) je horská sústava na juhozápade Balkánskeho polostrova siahajúca približne od Slovinska po Albánsko.
Pozrieť Dubrovník a Dinárske pohoria
Dubrovnícka republika
Dubrovnícka republika (iné názvy: Ragúska republikaChorvátsky názov Dubrovnik je odvodený od slova dúbrava, dubového hája podľa ľudovej etymológie. Názov Jadranského mesta Dubrovník je prvýkrát spomínaný v zmluve bosnianskeho bána Kulina.
Pozrieť Dubrovník a Dubrovnícka republika
Dubrovnícko-neretvianska župa
Dubrovnícko-neretvianska župa je jedna z chorvátskych žúp.
Pozrieť Dubrovník a Dubrovnícko-neretvianska župa
Enkláva (politická geografia)
Enkláva je v medzinárodnom práve a politickej geografii cudzie štátne územie alebo jeho časť, nachádzajúce sa v územnom priestore konkrétneho štátu a ním úplne obkolesené (napr. Llivia).
Pozrieť Dubrovník a Enkláva (politická geografia)
Európska cesta 65
Európska cesta 65 (E65) je európska cesta vedúca z mesta Malmö vo Švédsku do mesta Chania v Grécku.
Pozrieť Dubrovník a Európska cesta 65
Európska cesta 80
Európska cesta 80 (E80) je európska cesta, vedúca z Lisabonu v Portugalsku do mesta Gürbulak na turecko-iránskej hranici.
Pozrieť Dubrovník a Európska cesta 80
Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 2002
Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 2002 bola európska kontinentálna kvalifikácia vo volejbale žien na Majstrovstvá sveta 2002, ktorú organizuje Európska volejbalová konfederácia (CEV).
Pozrieť Dubrovník a Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 2002
Európske cesty I. triedy
Medzinárodná (európska) cesta E75 Európske cesty I. triedy (alebo Medzinárodné cesty I. triedy) predstavujú sieť nosných a priľahlých ciest európskeho významu, zaradených do európskej siete medzinárodných ciest.
Pozrieť Dubrovník a Európske cesty I. triedy
EuroVelo
Mapa siete cyklotrás EuroVelo EuroVelo je sieť európskych cyklotrás, ktorú spravuje Európska cyklistická federácia (ECF) ako projekt 17 diaľkových trás naprieč celým európskym kontinentom.
Pozrieť Dubrovník a EuroVelo
Falošný princ
Falošný princ (angl. False Prince) je koprodukčná slovensko-nemecká filmová rozprávka na motívy rozprávky Wilhelma Hauffa O nepravom princovi.
Pozrieť Dubrovník a Falošný princ
Foča
Foča je mesto v Bosne a Hercegovine, na východe krajiny v entite Republika srbská.
Pozrieť Dubrovník a Foča
Game of Thrones
Game of Thrones je americký dobrodružno-fantastický televízny seriál z produkcie televízie HBO, vytvorený podľa knižnej série od George R. R. Martina s názvom Pieseň ľadu a ohňa (A Song of Ice and Fire), ktorej prvá časť sa volá Hra o tróny (A Game of Thrones).
Pozrieť Dubrovník a Game of Thrones
Geografia Chorvátska
Tento článok popisuje geografické pomery v Chorvátsku.
Pozrieť Dubrovník a Geografia Chorvátska
Graz
Graz (historický slovenský názov je Štajerský Hradec) je štatutárne mesto a hlavné mesto Štajerska.
Pozrieť Dubrovník a Graz
Hérakleios (Byzantská ríša)
Hérakleios (* 575, Kapadócia, Byzantská ríša† 11. február 641, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 610 až 641.
Pozrieť Dubrovník a Hérakleios (Byzantská ríša)
Helsingborg
Helsingborg Helsingborg je švédske prístavné mesto, ktoré sa nachádza na južnej časti krajiny a má 91 457 obyvateľov.
Pozrieť Dubrovník a Helsingborg
Hvar (mesto)
Hvar Hvar je hlavné mesto rovnomenného chorvátskeho ostrova Hvar v Dalmácii.
Pozrieť Dubrovník a Hvar (mesto)
Ivan Gundulić
Ivan Gundulić (* 8. január 1589, Dubrovník, Chorvátsko – † 8. december 1638, Dubrovník) bol básnik a dramatik dubrovnického baroka 17.
Pozrieť Dubrovník a Ivan Gundulić
Jadranské more
Jadranské more Satelitný pohľad Jadranské more (zriedkavo Adriatické more, skrátene Jadran, zastarano Adria) je polouzatvorené more Stredozemného mora, ležiace medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom.
Pozrieť Dubrovník a Jadranské more
Július Horváth
Július Horváth (* 2. február 1912, Banská Bystrica – † 20. október 1970, Varna) bol slovenský novinár, známy aj pod pseudonymami: Peter Struška, Peter Stružka.
Pozrieť Dubrovník a Július Horváth
Jiří Levý
Doc. PhDr.
Pozrieť Dubrovník a Jiří Levý
Joža Uprka
Joža Uprka (* 25. október 1861, Kněždub – † 12. január 1940, Hroznová Lhota) bol český maliar a grafik, predstaviteľ romantického historizmu a secesného dekorativizmu.
Pozrieť Dubrovník a Joža Uprka
Jozef Laco
Jozef Laco (.
Pozrieť Dubrovník a Jozef Laco
Karanténa
Karanténa je povinná izolácia ľudí alebo zvierat s cieľom pozorovania, či sa u nich prejavia príznaky nejakej choroby.
Pozrieť Dubrovník a Karanténa
Kokot (časopis)
Kokot: Mjesečnik za književnost i umjetnost bol avantgardný chorvátsky časopis, ktorý založil a vydával spisovateľ Ulderiko Donadini od augusta 1916 do januára 1918 (s prestávkou od septembra 1917 do januára 1918).
Pozrieť Dubrovník a Kokot (časopis)
Korčula
Poloha Korčule Ostrovy strednej Dalmácie Korčula Vela Luka Korčula (taliansky Curzola, latinsky Corcyra Nigra, grécky Korkyra Melaina, staroslovansky: Krkar) je šiesty najväčší chorvátsky ostrov v strednej časti Jadranského mora.
Pozrieť Dubrovník a Korčula
Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2008
Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2008 bola mužská kvalifikácia pre účasť na Majstrovstvách Európy 2008, ktorej sa zúčastnilo 12 európskych štátov.
Pozrieť Dubrovník a Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2008
Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1999
Kvalifikácie na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1999, ktorú organizuje Európska futbalová únia (UEFA), sa zúčastnilo 24 európskych štátov, ktoré bojovali o 7 miest na záverečný turnaj v 7 skupinách kvalifikácie.
Pozrieť Dubrovník a Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 1999
Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2016
Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2016 bola európska kontinentálna kvalifikácia vo futsale mužov o postup na ME 2016.
Pozrieť Dubrovník a Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy UEFA vo futsale 2016
Lastovo (ostrov)
Poloha ostrova Lastovo Správne centrum Lastovo Pohľad na Lučicu Lastovo je chorvátsky ostrov v južnej časti Jadranského mora.
Pozrieť Dubrovník a Lastovo (ostrov)
Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike
Toto je zoznam lokalít Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike.
Pozrieť Dubrovník a Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike
Lokality Svetového dedičstva v ohrození
Lokality Svetového dedičstva v ohrození sú lokality svetového dedičstva UNESCO ktorým hrozí akútne nebezpečenstvo zániku.
Pozrieť Dubrovník a Lokality Svetového dedičstva v ohrození
Londýnska zmluva (1915)
Londýnska zmluva z roku 1915 bola podpísaná v Londýne 26. apríla 1915 medzi Talianskym kráľovstvom a krajinami Trojdohody (Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Ruskom).
Pozrieť Dubrovník a Londýnska zmluva (1915)
Lopud
Prístav na Lopude Lopud Lopud je chorvátsky ostrov v Jadranskom mori neďaleko Dubrovníka.
Pozrieť Dubrovník a Lopud
Luka Šulić
Luka Šulić (* 25. august 1987, Maribor, Juhoslávia) je chorvátsko-slovinský violončelista.
Pozrieť Dubrovník a Luka Šulić
Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2001
Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2001 boli v poradí 25.
Pozrieť Dubrovník a Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2001
Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 1970
náhľad Skokanské mostíky náhľad Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 1970 (vtedy oficiálne Majstrovstvá sveta v lyžovaní v severských disciplínach) sa konali od 14. februára do 22. februára 1970 na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách.
Pozrieť Dubrovník a Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 1970
Makarska rivijera
Okolie Bašky Vody Makarská riviéra Turistika na Makarskej Riviéra v Živogošće Makarska rivijera alebo Makarsko primorje alebo (po slovensky) Makarská riviéra je pás dalmátskeho pobrežia Jadranského mora v Chorvátsku, dlhý cca 53 kilometrov, avšak len niekoľko sto metrov široký.
Pozrieť Dubrovník a Makarska rivijera
Makarská
Makarská (-slovenský normovaný názov; po chorvátsky Makarska) je mesto v Chorvátsku, na pobreží Jadranského mora, v strednej Dalmácii.
Pozrieť Dubrovník a Makarská
Manuel I. (Byzantská ríša)
Manuel I. Komnénos (prezývaný aj Porfyrogennétos narodený v purpure; * 28. november 1118, Konštantínopol† 24. september 1180, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 11431180.
Pozrieť Dubrovník a Manuel I. (Byzantská ríša)
Max Euwe
Max (Machgielis) Euwe (* 20. máj 1901, Amsterdam, Holandsko – † 26. november 1981, Amsterdam, Holandsko) bol holandský matematik a šachista, medzinárodný veľmajster od roku 1950, 5.
Pozrieť Dubrovník a Max Euwe
Mljet
Poloha ostrova Mljet Ostrovy strednej Dalmácie Pohľad na Polače Veľké jazero Mljet je chorvátsky ostrov v južnej časti Jadranského mora.
Pozrieť Dubrovník a Mljet
Neretva
Neretva je rieka v Bosne a Hercegovine a Chorvátsku.
Pozrieť Dubrovník a Neretva
Nikšić
Ulica v centre mesta Panoráma mesta Nikšić je s takmer 60 000 obyvateľmi druhé najväčšie mesto Čiernej Hory.
Pozrieť Dubrovník a Nikšić
Podgora
Podgora je mesto v južnej časti Makarskej riviéry na jadranskom pobreží v Chorvátsku.
Pozrieť Dubrovník a Podgora
Postbyzantské umenie
Ikona Najsvätejšej Trojice, Andrej Rubľov Postbyzantské umenie je označenie množiny viacerých individuálnych umeleckých smerov, ktoré sa začali rozvíjať v rôznych, prevažne ortodoxných oblastiach Európy a Ázie pod vplyvom byzantského umenia, obzvlášť po páde Konštantínopola v roku 1453.
Pozrieť Dubrovník a Postbyzantské umenie
Ragusa
Ragusa je talianske mesto v oblasti Val di Noto na Sicílii a hlavné mesto rovnomennej provincie.
Pozrieť Dubrovník a Ragusa
Ratko Perić
Mons. Ratko Perić (* 2. február 1944, Tuk) je chorvátsky rímskokatolícky kňaz a diecézny biskup v Mostar-Duvno.
Pozrieť Dubrovník a Ratko Perić
Ravenna
Ravenna je mesto v regióne Emilia-Romagna v Taliansku.
Pozrieť Dubrovník a Ravenna
Roman III.
Cisárovná Zoe Porfyrogenéta, manželka Romana III. (mozaika Hagia Sofia) Roman III.
Pozrieť Dubrovník a Roman III.
Románske jazyky
Románske jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov, tvorená jazykmi, ktoré sa vyvinuli z latinčiny (presnejšie ľudovej latinčiny).
Pozrieť Dubrovník a Románske jazyky
Rudjer Josip Bošković
Rudjer Josip Bošković (* 18. máj 1711, Dubrovnik – † 13. február 1787, Miláno) bol chorvátsky matematik, astronóm, fyzik a filozof.
Pozrieť Dubrovník a Rudjer Josip Bošković
Sarajevo
Sarajevo (po bosniacky/chorvátsky/srbsky: Sarajevo, po srbsky v cyrilike: Сарајево - prepis: Sarajevo) je hlavné mesto Bosny a Hercegoviny.
Pozrieť Dubrovník a Sarajevo
Skopje
Skopje (macedon. Скопје) je hlavné a najväčšie mesto Severného Macedónska.
Pozrieť Dubrovník a Skopje
SkyEurope Airlines
SkyEurope Airlines, a.s. bola nízkonákladová letecká spoločnosť v konkurze so sídlom na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave a bývalými ďalšími základňami v Prahe a Viedni.
Pozrieť Dubrovník a SkyEurope Airlines
Slovenské exonymá
Nižšie je zoznam Slovenských exoným pre miesta v neslovensky hovoriacich oblastiach sveta. Upozornenie: niektoré z nich sú v súčasnosti používané iba v historickom kontexte (nie sú vždy v zozname vyznačené).
Pozrieť Dubrovník a Slovenské exonymá
Smartwings (obchodná značka)
Smartwings boli obchodnou značkou českej charterovej leteckej spoločnosti Travel Service (dnes Smartwings), ktorá fungovala v rokoch 2004 až 2018 a prostredníctvom nej boli prevádzkované pravidelné lety po Európe a na Blízkom východe.
Pozrieť Dubrovník a Smartwings (obchodná značka)
Stanak
svätého Mikuláša (bol jedným z významných miest zhromaždenia stanaku, korunovácie a mauzólea bosnianskych kráľov), Mile (dnes súčasť mesta Visoko), Bosna a Hercegovina Stanak alebo rusag je historické označenie pre najvyššie zhromaždenie privilegovaných stavov a vrstiev v stredovekej Bosne.
Pozrieť Dubrovník a Stanak
Star Wars: Poslední Jediovia
Star Wars: Poslední Jediovia (známy aj ako Star Wars: Epizóda VIII – Poslední Jediovia) je americký epický sci-fi film, uvádzaný aj ako Epizóda VIII zo série Star Wars, ktorý napísal a režíroval Rian Johnson.
Pozrieť Dubrovník a Star Wars: Poslední Jediovia
Susedná krajina
Susedná krajina je termín označujúci štát, alebo iné administratívne územie, ktoré má spoločnú hranicu s vybraným štátom.
Pozrieť Dubrovník a Susedná krajina
Svetozar Gligorić
Svetozar Gligorić, srb.: Светозар Глигорић (* 2. február 1923 Belehrad, Srbsko - † 14. august 2012, Belehrad) bol juhoslovanský šachista, medzinárodný veľmajster od roku 1951.
Pozrieť Dubrovník a Svetozar Gligorić
Taliani
Taliani alebo staršie Vlasi (taliansky – Italiani, sicílsky, neapolsky, sardínsky a benátsky – Taliani, furlansky – Talians, v emilčina-romaňolčine – Itagliàni, grécky – Ιταλοί (Italí)) sú národ, žijúci najmä v Taliansku.
Pozrieť Dubrovník a Taliani
Tyrolean Airways
letisku Schwechat vo Viedni Tyrolean Airways, oficiálne Tyrolean Airways Tiroler Luftfahrt GmbH, bola rakúska letecká spoločnosť so sídlom v Innsbrucku, ktorá bola členom Star Alliance a Austrian Airlines Group, v ktorej lietala pod značkou Austrian Arrows.
Pozrieť Dubrovník a Tyrolean Airways
Vinko Puljić
Vinko Puljić (* 8. september 1945, Priječani, Juhoslávia) je bosniansky kardinál, arcibiskup Sarajeva.
Pozrieť Dubrovník a Vinko Puljić
Vis (ostrov)
Poloha Visu Vis Vis (gr. Issa, tal. Lissa) je chorvátsky ostrov v Jadranskom mori.
Pozrieť Dubrovník a Vis (ostrov)
Vlado Goreski
Vlado Goreski (macedónsky: Владо Ѓорески; * 21. apríl, 1958, Bitola, Juhoslávia, dnes Severné Macedónsko) je macedónsky maliar, grafik, divadelný scenárista a dizajnér divadelných plagátov.
Pozrieť Dubrovník a Vlado Goreski
Vojna v Bosne a Hercegovine
Vojna v Bosne a Hercegovine bol ozbrojený konflikt v Bosne a Hercegovine, ktorý sa odohrával medzi 1. marcahttp://www.glassrpske.com/novosti/vijesti_dana/Godisnjica-ubistva-srpskog-svata-na-Bascarsiji/18496.html 1992 a 14. decembra 1995.
Pozrieť Dubrovník a Vojna v Bosne a Hercegovine
Vojna v Chorvátsku
Vojna v Chorvátsku (v Chorvátsku známa ako Domovinski rat – Vlastenecká vojna, alebo Vojna za nezávislosť) je názov vojnového konfliktu v dnešnom Chorvátsku v období od 17. augusta 1990 do 12. novembra 1995.
Pozrieť Dubrovník a Vojna v Chorvátsku
Zoznam geografických článkov/D
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie.
Pozrieť Dubrovník a Zoznam geografických článkov/D
Zoznam miest v Chorvátsku
Tento článok obsahuje zoznam niektorých miest v Chorvátsku.
Pozrieť Dubrovník a Zoznam miest v Chorvátsku
2022
Rok 2022 (MMXXII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Pozrieť Dubrovník a 2022
6. december
* Deň španielskej ústavy.
Pozrieť Dubrovník a 6. december
Známy ako Ragusa di Dalmazia.