Obsah
68 vzťahy: Adrastos (Argos), Agésipolis I., Agias z Farsalu, Agis IV., Akarnan, Alétes (syn Hippota), Alkidamas (otec Ktésylly), Alkmaión (mytológia), Alkmaión (syn Megakla), Androklos (mytológia), Anthestéria, Apolón, Archidamos III., Areus I., Argeia (dcéra Autesióna), Aristodémos (syn Aristomacha), Érigoné (dcéra Ikaria), Démaratos, Dipoinos, Enteogén, Erechtheus, Eurysthenes, Fokida (krajská jednotka), Frixos, Hádes (boh), Herakles (mytológia), Hermochares, Homér, Ión (praotec Iónov), Ifitos (Élis), Ifitos (Fókis), Ifitos (syn Euryta), Iokasté, Kallippos z Atén, Kallirhoé (dcéra Achelóa), Kizilirmak, Kleodaios (syn Herakla), Kleomenes I., Kodros, Kopreus, Koroibos (Argos), Kresfontes, Kyknos (syn Area), Kylón z Atén, Laios (syn Labdaka), Leónidas I., Leónidas II., Leótychidas II., Medón (syn Kodra), Medeón (Fókis), ... Rozbaliť index (18 viac) »
Adrastos (Argos)
Adrastos alebo Adrástos (Adrastos) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Talaa a jeho manželky Péró.
Pozrieť Delfská veštiareň a Adrastos (Argos)
Agésipolis I.
Agésipolis I. bol kráľom v Sparte od roku 394 pred Kr. do roku 380 pred Kr. Pochádzal z kráľovskej rodiny Agiovcov (gréc. Agiadón).
Pozrieť Delfská veštiareň a Agésipolis I.
Agias z Farsalu
Socha Agia z Delf (možno Lysippa ?) Agias (Agias) bol olympijský víťaz v pankratiu v roku 484 pred Kr. Agias, syn Aknonia z tesálskeho Farsalu, bol na 74.
Pozrieť Delfská veštiareň a Agias z Farsalu
Agis IV.
Agis IV. alebo Agis IV. z kráľovského rodu Eurypontovcov bol kráľom Sparty od roku 245 pred Kr. do roku 241 pred Kr. Jeho spolukráľmi z kráľovského rodu Agiovcov boli Leónidas II. (vládol v rokoch 254 – 244 pred Kr. a v rokoch 243 – 235 pred Kr.) a Kleombrotos II.
Pozrieť Delfská veštiareň a Agis IV.
Akarnan
''Téban Polyneikes podpláca Erifylu'', červenofigúrová oinochoé, cca. 450-430 pred Kr. Akarnan alebo Akarnán (starogr. Ἀκαρνάν – Akarnan) je v gréckej mytológii syn Alkmaióna z Argu a jeho druhej manželky Kallirhoé.
Pozrieť Delfská veštiareň a Akarnan
Alétes (syn Hippota)
Alétes alebo Alétés (Alétes/iný prepis:Alétés) je v gréckej mytológii syn Hippota, potomok hrdinu Herakla, dobyvateľ a kráľ Korintu.
Pozrieť Delfská veštiareň a Alétes (syn Hippota)
Alkidamas (otec Ktésylly)
Alkidamas (Alkidamas) je v gréckej mytológii otec Ktésylly z ostrova Keós.
Pozrieť Delfská veštiareň a Alkidamas (otec Ktésylly)
Alkmaión (mytológia)
Alkmaión (starogr. Ἀλκμαίων – Alkmaión) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Amfiaraa a jeho manželky Erifyly.
Pozrieť Delfská veštiareň a Alkmaión (mytológia)
Alkmaión (syn Megakla)
Alkmaión (Alkmaión) bol aténsky politik, olympijský víťaz v tethrippe v roku 592 pred Kr. Alkmaión bol synom Megakla, prvého známeho člena poprednej aténskej rodiny Alkmeónovcov (Alkmaiónidai).
Pozrieť Delfská veštiareň a Alkmaión (syn Megakla)
Androklos (mytológia)
Androklos (Androklos) je v gréckej mytológii syn aténskeho kráľa Kodra, bol zakladateľ mesta Efez.
Pozrieť Delfská veštiareň a Androklos (mytológia)
Anthestéria
Atický červenofigúrový skyfos, žena, nad ktorou drží satyr slnečník, je zrejme manželka archonta basilea počas sobáša s Dionýzom, cca 440 pred Kr. Anthestéria bola starogrécka slávnosť k pocte boha Dionýza, ku ktorej patrili kvety, víno a duchovia mŕtvych a podľa ktorej bol nazvaný atický kalendárny mesiac anthestérión.
Pozrieť Delfská veštiareň a Anthestéria
Apolón
mramorová socha Apolón (-podľa PSP) alebo Apollón (starogr. Ἀπόλλων – Apollón) je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojča bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea.
Pozrieť Delfská veštiareň a Apolón
Archidamos III.
Archidamos III. alebo Archidámos III. bol kráľom Sparty kráľovskej línie rodu Eurypontovcov.
Pozrieť Delfská veštiareň a Archidamos III.
Areus I.
Areus I. (iné názvy: Áreus I., Areios I., Áreios I.) bol kráľ Sparty od roku 309 pred Kr.
Pozrieť Delfská veštiareň a Areus I.
Argeia (dcéra Autesióna)
Argeia (starogr. Ἀργεία – Argeia) je v gréckej mytológii dcéra tébskeho kráľa Autesióna.
Pozrieť Delfská veštiareň a Argeia (dcéra Autesióna)
Aristodémos (syn Aristomacha)
''Útok Heraklovcov na Peloponéz'' Aristodémos alebo Aristodemos (Aristodémos) je v gréckej mytológii syn Heraklovca Aristomacha.
Pozrieť Delfská veštiareň a Aristodémos (syn Aristomacha)
Érigoné (dcéra Ikaria)
Érigoné alebo Érigona (starogr. Ηριγόνη – Érigoné) je v gréckej mytológii dcéra aténskeho roľníka Ikaria, prvého pestovateľa vína.
Pozrieť Delfská veštiareň a Érigoné (dcéra Ikaria)
Démaratos
Démaratos alebo Démarátos bol spartský kráľ z kráľovskej dynastie Eurypontovcov.
Pozrieť Delfská veštiareň a Démaratos
Dipoinos
Dipoinos bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Dipoinos Dipoinos, grécky sochár z Kréty, brat a spolupracovník Skylida, bol podľa Plínia činný v období 50.
Pozrieť Delfská veštiareň a Dipoinos
Enteogén
Holohlavec mexický (''Psilocybe mexicana''). Druh huby, z ktorej roku 1958 Albert Hofmann prvýkrát chemicky izoloval psilocybin. Enteogén (doslovne „tvorí vnútri boha“, en- „v“, -theo- „božstvo“, -gen „tvorí“).
Pozrieť Delfská veštiareň a Enteogén
Erechtheus
''Erechtheion'' Erechtheus alebo aj Erechtheus II. je v gréckej mytológii syn aténskeho kráľa Pandióna I. a jeho manželky Zeuxippy.
Pozrieť Delfská veštiareň a Erechtheus
Eurysthenes
Eurysthenes alebo Eurysthenés bol prvým kráľom Sparty (pravdepodobne mýtickým) kráľovskej dynastie Agiovcov.
Pozrieť Delfská veštiareň a Eurysthenes
Fokida (krajská jednotka)
Amfissa Fokida alebo Fókis (po novogrécky Fokida; po starogrécky Fókis) je krajská jednotka v Grécku.
Pozrieť Delfská veštiareň a Fokida (krajská jednotka)
Frixos
''Frixos a Hellé'' Frixos (starogr. Φρίξος) bol syn orchomenského kráľa Athamanta a bohyne oblakov Nefely.
Pozrieť Delfská veštiareň a Frixos
Hádes (boh)
Persefony (ako Isis) a Pluta (ako Serapisa), zo svätyne egyptských bohov v Gortyne, polovica 2. storočia, Archeologické múzeum v Heraklione Hádes alebo Hádés alebo zastarano Hades (po grécky Hádes/iný prepis:Hádés, po latinsky Pluto) je v gréckej mytológii boh podsvetia.
Pozrieť Delfská veštiareň a Hádes (boh)
Herakles (mytológia)
Herakles, bronzová socha, rímska kópia gréckeho originálu z 2. stor. pred Kr. ''Voľba Herakla'', autor: Annibale Carracci (1560 – 1609) Herakles (iné názvy: Hérakles, Héraklés; Hérakles/iný prepis Héraklés) je v gréckej mytológii syn boha Dia a Alkmény, dcéry mykénskeho kráľa Elektryóna.
Pozrieť Delfská veštiareň a Herakles (mytológia)
Hermochares
Hermochares alebo Hermocharés je v gréckej mytológii manžel Ktésylly z ostrova Keós.
Pozrieť Delfská veštiareň a Hermochares
Homér
Homér – Musée du Louvre Homér alebo Homéros (Homéros, po novogrécky Όμηρος – Omiros) bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea – najstarších pamiatok starogréckej mytológie.
Pozrieť Delfská veštiareň a Homér
Ión (praotec Iónov)
Ión (Ión) je v gréckej mytológii syn Xoutha a jeho manželky Kreousy, dcéry aténskeho kráľa Erechthea.
Pozrieť Delfská veštiareň a Ión (praotec Iónov)
Ifitos (Élis)
Myróna, cca 140 pred Kr., Ifitos alebo Ífitos (starogr. Ίφιτος – Ifitos) je v gréckej mytológii syn Haimóna (alebo Praxónida), potomka élidského kráľa Oxyla, obnoviteľ olympijských hier založených Heraklom (alebo Pelopom).
Pozrieť Delfská veštiareň a Ifitos (Élis)
Ifitos (Fókis)
Ifitos (Ifitos) je v gréckej mytológii syn Naubola z FókidyApollónios Rodský, Argonautica, 1,207.
Pozrieť Delfská veštiareň a Ifitos (Fókis)
Ifitos (syn Euryta)
Ifitos alebo Ífitos (starogr. Ίφιτος – Ifitos) je v gréckej mytológii syn oichalského kráľa Euryta.
Pozrieť Delfská veštiareň a Ifitos (syn Euryta)
Iokasté
miniatúra z kolekcie De mulieribus claris de Boccace Iokasté alebo Iokasta je v gréckej mytológii dcéra hrdinu Menoikea, manželka tébskeho kráľa Laia a jeho nástupcu Oidipa.
Pozrieť Delfská veštiareň a Iokasté
Kallippos z Atén
Kallippos (Kallippos) bol olympijský víťaz v päťboji v roku 332 pred Kr.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,21,5-7.
Pozrieť Delfská veštiareň a Kallippos z Atén
Kallirhoé (dcéra Achelóa)
Kallirhoé alebo Kallirhoa (starogr. Καλλιρρόη – Kallirhoé) je v gréckej mytológii dcéra riečneho boha Achelóa, druhá manželka hrdinu Alkmaióna.
Pozrieť Delfská veštiareň a Kallirhoé (dcéra Achelóa)
Kizilirmak
Kizilirmak (iné názvy pozri nižšie) je vnútroštátna turecká rieka tečúca v Malej Ázii.
Pozrieť Delfská veštiareň a Kizilirmak
Kleodaios (syn Herakla)
Kleodaios je v gréckej mytológii syn hrdinu Herakla a lýdskej kráľovnej Omfaly.
Pozrieť Delfská veštiareň a Kleodaios (syn Herakla)
Kleomenes I.
Kleomenes I. alebo Kleomenés I. bol kráľ Sparty približne od roku 520 pred Kr. do roku 490 pred Kr. Pochádzal z kráľovského rodu Agiovcov.
Pozrieť Delfská veštiareň a Kleomenes I.
Kodros
Kodros, posledný aténsky kráľ, červenofigúrová misa Kodros je v gréckej mytológii syn a nástupca aténskeho kráľa Melantha.
Pozrieť Delfská veštiareň a Kodros
Kopreus
Kopreus (Kopreus) je v gréckej mytológii syn élidskeho kráľa Pelopa.
Pozrieť Delfská veštiareň a Kopreus
Koroibos (Argos)
Koroibos (Koroibos) je v gréckej mytológii hrdina z Argu.
Pozrieť Delfská veštiareň a Koroibos (Argos)
Kresfontes
Kresfontes alebo Kresfontés (Kresfontes/iný prepis: Kresfontés) je v gréckej mytológii syn Heraklovca Aristomacha, messénsky kráľ.
Pozrieť Delfská veštiareň a Kresfontes
Kyknos (syn Area)
''Súboj Kykna s Heraklom'', čiernofigúrový kratér, cca. 540–510 pred Kr. Kyknos (starogr. Κύκνος – Kyknos, latinsky Cycnus alebo Cygnus) je v gréckej mytológii syn boha Area a Pelopeie, kráľ Amfanae v Macedónii.
Pozrieť Delfská veštiareň a Kyknos (syn Area)
Kylón z Atén
Kylón (Kylón) bol aténsky štátnik, v roku 640 pred Kr. víťaz olympijských hier v behu na dve stadiá.
Pozrieť Delfská veštiareň a Kylón z Atén
Laios (syn Labdaka)
Laios alebo Láios (starogr. Λάιος – Laios) je v gréckej mytológii syn a nástupca tébskeho kráľa Labdaka a vnuk zakladateľa TébKadma.
Pozrieť Delfská veštiareň a Laios (syn Labdaka)
Leónidas I.
Leónidas I. alebo Leónidás I. ( – „Leví syn“, „Ako-lev“) bol kráľ Sparty (cca 490 – 480 pred Kr.), sedemnásty z rodu Agiovcov.
Pozrieť Delfská veštiareň a Leónidas I.
Leónidas II.
Leónidas II. bol kráľ Sparty od roku 254 pred Kr.
Pozrieť Delfská veštiareň a Leónidas II.
Leótychidas II.
Leótychidas II. alebo Leótychidás II. z kráľovského rodu Eurypontovcov bol spartský kráľ približne od roku 491 pred Kr. do roku 469 pred Kr. Jeho spolukráľmi z kráľovského rodu Agiovcov boli Kleomenes I. (cca 491 – 490 pred Kr.), Leónidas I.
Pozrieť Delfská veštiareň a Leótychidas II.
Medón (syn Kodra)
Medón je v gréckej mytológii syn aténskeho kráľa Kodra, bol prvý aténsky archón.
Pozrieť Delfská veštiareň a Medón (syn Kodra)
Medeón (Fókis)
Ruiny akropoly so zvyškami hradieb antického mesta Medeón. Medeón (dnes Aioi Théodoroi) je antické mesto na pobreží Korintského zálivu.
Pozrieť Delfská veštiareň a Medeón (Fókis)
Megara (mytológia)
Megara a jej synovia (vľavo hore), červenofigúrový volutový kratér, cca 320 pred Kr. Megara alebo Megaré (Megara, Megaré) je v gréckej mytológii dcéra tébskeho kráľa Kreonta.
Pozrieť Delfská veštiareň a Megara (mytológia)
Nefelé
Pompejí Nefelé alebo Nefela alebo zastarano Nefele (starogr. Νεφέλη – Nefelé) bola v gréckej mytológii bohyňa oblakov, stala sa manželkou orchomenského kráľa Athamasa.
Pozrieť Delfská veštiareň a Nefelé
Neileus
Neileus (Neileus) je v gréckej mytológii syn aténskeho kráľa Kodra.
Pozrieť Delfská veštiareň a Neileus
Obrana Sokratova
Obrana Sokratova alebo Sókratova obrana (po grécky Apologia Sókratus) je Platónova verzia Sokratovej reči, ktorou sa obhajoval na súde proti obvineniam, podľa ktorých kazil mládež, neveril v bohov uznaných štátom a vytvoril si nové božstvá.
Pozrieť Delfská veštiareň a Obrana Sokratova
Oibótas z Dým
Oibótas (Oibótas) bol olympijský víťaz v behu na jedno stadion v roku 756 pred Kr..
Pozrieť Delfská veštiareň a Oibótas z Dým
Pýtia
Eugène Delacroix - Lykurgos sa radí s Pýthiou Pythia alebo Pýthia alebo Pýtia (gr. Pythia/iný prepis Pýthia) bola starogrécka veštkyňa v chráme Apolóna Pýtia v Delfách.
Pozrieť Delfská veštiareň a Pýtia
Pleistoanax
Pleistoanax z kráľovskej rodiny Agiovcov bol kráľ Sparty od roku 459 pred Kr. do roku 409 pred Kr. V rokoch 446 pred Kr. do roku 428 pred Kr. ho zastupoval syn Pausanias.
Pozrieť Delfská veštiareň a Pleistoanax
Ploutarchos (spisovateľ)
Plutarchos Ploutarchos (iné prepisy: Plútarchos, Plutarchos;; starší názov: Plutarch; * asi 45, Cheronia – † asi 125, tamtiež) bol významný grécky spisovateľ – historik, filozof, autor moralistických diel.
Pozrieť Delfská veštiareň a Ploutarchos (spisovateľ)
Polybos (Korint)
Polybos (starogr. Πόλυβος – Polybos) je v gréckej mytológii korintský kráľ, ktorý sa sa ujal najdúcha Oidipa.
Pozrieť Delfská veštiareň a Polybos (Korint)
Proérosia
Proérosia bola starogrécka poľnohospodárska slávnosť na počesť bohyne Demeter a jej dcéry Koré, oslavovaná pred orbou a sejbou, pri ktorej sa modlilo za bohatú úrodu.
Pozrieť Delfská veštiareň a Proérosia
Prokles
Prokles alebo Proklés (Prokles, iný prepis: Proklés) bol prvým kráľom Sparty (možno mýtickým) kráľovskej línie Eurypontovcov.
Pozrieť Delfská veštiareň a Prokles
Psamathé (dcéra Krotópa)
Psamathé (Psamathé) je v gréckej mytológii dcéra argejského kráľa Krotópa.
Pozrieť Delfská veštiareň a Psamathé (dcéra Krotópa)
Sibyla (veštkyňa)
Kúmska Sibyla, Andrea del Castagno, 1450 Sibyla bola podľa starovekých Grékov jedna veštkyňa či meno určitých viacerých významných veštkýň.
Pozrieť Delfská veštiareň a Sibyla (veštkyňa)
Skyllis z Kréty
Skyllis bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Skyllis Skyllis, grécky sochár z Kréty, brat a spolupracovník Dipoina, bol podľa Plínia činný v období 50.
Pozrieť Delfská veštiareň a Skyllis z Kréty
Theagenes z Thasosu
Apollónia z polovice 1. stor. pred Kr. (Rímske národné múzeum) Theagenes alebo Theagenés bol dvojnásobný olympijský víťaz v boxe a pankratiu v 5.
Pozrieť Delfská veštiareň a Theagenes z Thasosu
Tisamenos (syn Oresta)
Tisamenos alebo Tísamenos alebo Tísamenés bol v gréckej mytológii kráľ Sparty, Mykén a Argu.
Pozrieť Delfská veštiareň a Tisamenos (syn Oresta)
Tripus
Atický keramický tripus, cca 850 pred Kr. Tripus alebo tripous (– „trojnožka“) je antický stojan alebo nádoba s tromi nohami.
Pozrieť Delfská veštiareň a Tripus
Veštiareň
Veštiareň alebo orákulum je organizované stredisko veštenia; sväté miesto, odkiaľ vychádzalo božské posolstvo ako odpoveď na otázku danú veštcovi.
Pozrieť Delfská veštiareň a Veštiareň